Petit Press strana 16 z 49

„Vcelku teda takto sa máme dosiaľ. Čo nás ďalej čaká? Zaiste nie samé dobré veci, ale i mnoho krušného, na to som pripravená. Ak príde, len nech my jeden druhému zostaneme vždy tým, čím sme si dosiaľ.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Väčšina obdivovateľov krásnej prírody cestuje do diaľného zahraničia vidieť široko-ďaleko vychýrenú Rýnsku dolinu abo strašnopekné ľadovce Švajčiarska bez toho, žeby najprv popozerala bola tisícoraké krásy i vlastného domova; — a predsa jak dôstojne krásna je reťaz Karpatov, jak romanticky pekné je naše Považie!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Tam, kde panuje láska a svornosť, dajú sa vykonať veľké veci.“ Divadelná hra v troch dejstvách. Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

„Nie je div, že tento krásny kraj každému sa zazdá, kto ho raz uvidí. Nie sú to kraje alpské s ich divou, veľkolepou scenériou; nie sú to ani úrodné síce, ale pre horniaka náramne nudné stepi a pusty; ale je to tá pravá krajinárska streď, to „juste milieu“, o ktorom radí mudrc ľuďom: „medium tenuere beati“.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Ľúby môj Janíčok! Rodu slovenskému svitnú však dni krásne; bo ľud náš ubohý mnoho Jánošíkov v lône svojom skrýva.“ Dramatická literatúra zo Zlatého fondu SME.

Kniha Fenomény dejín je pútavou výpravou do minulosti. Trinásť historikov mapuje v rozhovoroch s Jaroslavom Valentom rôzne epochy ľudských dejín. Viaceré majú vplyv na to, ako dnes žijeme a akými pravidlami sa riadime. Nahliadnite do života Rimanov a Sparťanov, stojte pri zrode historických osobností či vzniku hrozivej epidémie, ktorá vyľudnila mnohé časti Európy. Dotknite sa aj najpálčivejších bodov našej nedávnej minulosti. Vydajte sa na plavbu s tými, ktorí dejinám venovali celý svoj život a objavujú pre vás nový a neznámy svet.

„Pokládaje příchod Štefánikův do Ruska přinejmenším za zbytečný, řekl jsem Štefánikovi: „Je to ale vskutku podivné, že ze čtyřčlenné Národní rady hned dva jedou do Ruska a to jeden za druhým, jako by ho šel hlídat.“ Štefánik zbledl a tázal se ostře: „Chcete říci, že jsem přišel jako špion?“ „Skoro tak to vypadá,“ odpověděl jsem v krajním napětí. Vstali jsme prudce proti sobě. Náhle Štefánikův obličej změkl, rty se usmály. Štefánik pokročil ke mně, vzal mne za ruku a políbil mne: „Nebudeme přece nepřáteli. Oba chceme totéž.““ Klasika ze Zlatého fondu SME.

Historie pražské bohémy počátku 20. století. V díle jde o satiru, v níž se mísí skutečnost s mystifikací. Klasika ze Zlatého fondu SME.

Ľúbostná dráma sa odohráva pod Tatrami roku 1878 počas okupácie Bosny. Klasika zo Zlatého fondu SME.

Ak novinár kladie správne otázky a podarí sa mu zreprodukovať partnerove myšlienkové pochody a osobitý tón vyjadrovania, spoznáme nielen názory, ale bližšie a dôvernejšie i človeka, ktorý ich vyslovuje. A keď tým človekom nie je podenková hviezda dňa, ale skutočná osobnosť, čítanie nás môže vyprovokovať k vlastným úvahám a myšlienkam. Zoznámiť sa s takým inšpiratívnym človekom je potešením. Nech sú čitateľovi potešením aj tieto rozhovory o ľudskom tele s lekármi, psychológmi, trénermi, biológmi a ďalšími odborníkmi.

Jozef Ľudovít Holuby si získal veľké zásluhy aj ako zberateľ ľudových tradícií. Od študentských rokov na svojich botanických potulkách po slovenských krajoch horlivo študoval ľud, najmä v najbližšom okolí, v Bošáckej doline. Všímal si ľudové zvyky, obyčaje, kroje, povesti, rozprávky, čary, povery, študoval staré listiny a nálezy, teda kus kultúrnej histórie. Zaznačoval si všetko presne podľa ľudového podania, takže mu môžeme ďakovať za spoľahlivé pramene pre poznanie ľudových tradícií. Národopis zo Zlatého fondu SME.

„Kosmetika — umění získati a udržeti krásu. Co jest krása? Jaký úsudek dá umělec, sochař, malíř, co soudí filosof, esthét, lékař, co říká duchovní? Posudků celá řada a každý jiný.“ Národopis ze Zlatého fondu SME.

Rozprávka „Do kúpeľa“ patrí medzi tie prozaické práce, ktoré čerpajú tematicky z autorovho pobytu v dome starého otca („Do konca“, „Prvé hodinky“ atď.). Zmienka o „ružomberskom árešte“ má pravdivý podklad. Jozefa Gregora-Tajovského skutočne väznili tri mesiace r. 1904, keď v Ľudových novinách odporúčal bojkot kočujúcej maďarskej divadelnej spoločnosti. Súdili ho v Ružomberku 29. II. 1904. Klasika zp Zlatého fondu SME.

Zbierka intímnej, ľúbostnej a prírodnej lyriky. Poézia zo Zlatého fondu SME.

Za posledné roky sme doma aj vo svete svedkami udalostí, ktoré znamenajú pre každého humanistu veľkú výzvu. Matúš Ritomský sa vo svojich textoch publikovaných v denníku SME vrhá do prúdu otázok, ktorý nás denne unáša, a my sa snažíme nájsť svoje ukotvenie. K viacerým témam sa vracia po rokoch a jeho odpovede sú konfrontované s novou realitou. Kniha zachytáva hľadanie humanistu. Jej zámerom je z textov a myšlienok poskladať širší obraz ideálu schopný odolávať zápasu rôznych interpretácií ľudského konania. Cez hľadanie hlbšieho zmyslu ako aj cez reakcie na aktuálne problémy kniha ukazuje, že humanizmus je v 21. storočí stále živým a dôležitým myšlienkovým prúdom. Na obálke knihy ako aj pred každou jej kapitolou sú použité detaily z diela 2000 n. l. (nášho letopočtu) od Zorky Lednárovej. Každý jeden fragment grafiky má svoju samostatnú výpoveď. Keď sa nakoniec spoja do jedného celku, dostávajú spolu úplne nový rozmer. Podobne je to aj s celou mozaikou humanizmu.

„Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.