Poradca, s.r.o. strana 7 z 89

Prijatím zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií dochádza ku konsolidácii verejných financií a stabilizácii verejného dlhu, nakoľko je nevyhnutné znížiť deficit štátneho rozpočtu. Uvedeným zákonom dochádza k rôznym zmenám v právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – po novele zákonom č. 278/2024 Z. z. Oznámenie č. 263/2024 Z. z. o sumách minimálnej mzde na rok 2025 Oznámenie č. 264/2024 Z. z. o sumách minimálnych mzdových nárokov na rok 2025 Opatrenie č. 257/2024 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi Opatrenie č. 245/2024 Z. z. o ustanovení súm rodičovského príspevku UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení – po novele zákonom č. 278/2024 Z. z. Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime – po novele zákonom č. 278/2024 Z. z. Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb – po novele zákonom č. 255/2024 Z. z. Zákon č. 417/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi – po novele zákonom č. 278/2024 Z. z. Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – po novele zákonom č. 278/2024 Z. z. Novelou zákona sa v súvislosti s konsolidáciou verejných financií ustanovilo zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa. Dochádza tiež k zvýšeniu hranice maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, na financovanie podpory v čase skrátenej práce a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov.

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa zvyšuje základná sadzba DPH z 20 % na 23 % zo základu dane a na vybrané tovary a služby sa zavádzajú znížené sadzby DPH vo výškach 19 % a 5 % zo základu dane. Zároveň sa ruší v súčasnosti platná znížená sadzba DPH 10 % zo základu dane. Tovary so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7, pričom v bode 1 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 19 % a v bodoch 2 a 3 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 5 %. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Nové sadzby DPH od 1. 1. 2025 Časté chyby pri zostavovaní účtovnej závierky Minimálna mzda v roku 2025 a dopad ma mzdové veličiny Úpravy ZDP Tvorba opravných položiek k pohľadávkam Zaplatené daňové výdavky Odpisovanie elektromobilov Cestovné náhrady - novela zákona Oceňovanie majetku a záväzkov pri uzavieraní účtovných kníh Výpoveď svedka v daňovom procese Lehota na výkon daňovej kontroly a jej prerušenie Povinnosti obchodníka v súlade s ochranou spotrebiteľa - nový zákon Cestovné náhrady zamestnancov v účtovných súvislostiach Daňový bonus na vyživované dieťa (deti) od 1. 1. 2025 Archivácia účtovných dokladov - ako dlho doklady archivovať Odpočet daňovej straty a minimálna daň PO Účtovné závierky sa zostavujú na tlačivách určených pre mikro ÚJ a na tlačivách pre malú a veľkú ÚJ, teda pre mikro ÚJ je osobitné tlačivo, pre malú a veľkú ÚJ je osobitné tlačivo, preto je potrebné správne označiť, či sa jedná o účtovnú závierku malej alebo o účtovnú závierku veľkej ÚJ. Pre zostavenie účtovných závierok sú vydané osobitné opatrenia Ministerstva financií SR, podľa ktorých je potrebné pri zostavovaní účtovných závierok postupovať. Pri zostavovaní účtovnej závierky mnohé účtovné jednotky robia chyby. O aké chyby ide a akým spôsobom môžu ovplyvniť podnikateľskú činnosť? Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2025 zvyšuje na základe zákonného vzorca zo súčasných 750 € na sumu 816 €. Na ktoré mzdové veličiny má úprava minimálnej mzdy dopad?

Verejná ponuka kryptoaktív a ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme neboli v slovenskom právnom poriadku špeciálne regulované. Takisto aj poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami je regulované len veľmi okrajovo. Doteraz bolo poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny viazanou živnosťou podľa prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon prináša v rámci živnostenského podnikania viacero zmien. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) – po novele zákonom č. 248/2024 Z. z. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník– po novele zákonom č. 254/2024 Z. z. UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii – po novele zákonom č. 248/2024 Z. z. Zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku – po novele zákonom č. 248/2024 Z. z. V občianskom práve sa zavádzajú nové pravidlá, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Právna úprava upravuje „možnosť“ obchodníka požadovať úhradu celého plnenia, resp. celej dlžnej sumy za zákonom ustanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú „omeškanú“ výšku vo vzťahu k výške poskytnutého úveru alebo iného plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, a vo vzťahu k dĺžke trvania spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o iné plnenia, majú sa na mysli najmä plnenia odlišné od finančného plnenia (napr. zmluva o dielo a pod.). Znenie ponecháva na uvážení obchodníka, či a kedy toto právo uplatní (právo však môže uplatniť len počas obdobia, kedy sú splnené podmienky na tzv. zosplatnenie). Obchodník je povinný pred uplatnením práva na tzv. zosplatnenie plnenia vyzvať spotrebiteľa na vrátenie omeškanej sumy splátok a súčasne mu určiť lehotu na jej vrátenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Súčasne ho musí upozorniť, že až po uplynutí tejto dodatočnej lehoty sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným. Je potrebné uviesť, že úprava nevylučuje možnosť dojednania primeranej úpravy podmienok splácania dlžnej sumy rešpektujúc princíp zmluvnej voľnosti.

Problematiku odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedku riešenia reťazovej platobnej neschopnosti, neprehliadnite v príspevku Faktoring a forfaiting v rubrike Aktuálně. Ako je to so zdaňovaním príjmov z BSM, predajom akcií a obchodného podielu v ZDP, dotáciou na obstaranie odpisovaného HM alebo vrátením DPH tuzemským platiteľom z iných členských štátov sa dočítate v rubrikách Priame dane a Nnepriame dane. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. • Faktoring a forfaiting Faktoring a forfaiting je potrebné považovať medzi následné zabezpečovacie inštitúty – tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodná služba pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov... • Prerušenie odpisovania – optimalizácia DzP Podľa § 22 ods. 9 ZDP podnikateľ nemusí uplatniť daňový odpis hmotného majetku v každom zdaňovacom období. Odpisovanie môže prerušiť na jedno alebo viac zdaňovacích období a pokračovať v odpisovaní v ďalšom zdaňovacom období tak, ako keby k prerušeniu odpisovania nedošlo. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby podnikateľ prerušil uplatňovanie daňových odpisov už v roku, v ktorom uvedie hmotný majetok do užívania. Zákon ustanovuje aj prípady, kedy podnikateľ musí odpisovanie prerušiť... • Príplatky za vykonanú prácu Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia, označované aj ako „mzdové príplatky“. Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce, napr. nárok na príplatok za prácu v noci vzniká zamestnancovi len v prípade, ak vykonával prácu noci. Zákonník práce upravuje minimálnu výšku príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú práce poskytovať...

Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie majú zdravotné poisťovne najneskôr do 30. septembra, resp. do 31. októbra 2024. Koho sa vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia týka, kedy vzniká preplatok, či nedoplatok? Fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle zákona o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Aké má povinnosti zamestnávateľ? Kalendárny rok sa v mzdovej učtárni považuje aj za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Aké úkony smerujúce k príprave ročnej mzdovej uzávierky treba vykonať? Pri zabezpečovaní bezpečnosti práce má zamestnanec možnosť kontaktovať príslušný inšpektorát práce. Inšpektori práce majú možnosť vykonávať u zamestnávateľa inšpekciu práce len v rozsahu danom platnou právnou úpravou. Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane znamená pre daňovníka daňové zvýhodnenie v zákonom stanovenej výške, o ktoré si môže znížiť svoj základ dane z príjmov po splnení stanovených podmienok. Čo pre daňovníka znamená zníženie základu dane? Čo sa predmetu darovania týka, tým môže byť všetko čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Čo všetko je teda považované za dar? Dozviete sa v rubrike Chyby a omyly. Jednotlivé obce vykonávajú správu miestnych daní danú právnou úpravou. Právnu povinnosť uhradiť miestnu daň, môže obec daňovému subjektu uložiť výlučne rozhodnutím. Čo musí obsahovať rozhodnutie obce popri sume vyrubenej miestnej dane? Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie Vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení”). Povinnosť vykonať ročné zúčtovanie majú zdravotné poisťovne najneskôr do 30. septembra, resp. do 31. októbra 2024. Koho sa vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia týka, kedy vzniká preplatok, či nedoplatok? Prihlášky a odhlášky dohodárov do zdravotnej poisťovne Fyzické osoby, ktoré vykonávajú u zamestnávateľa práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení považované za zamestnancov. Zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť ich do príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnancov, vypočítať, platiť a odvádzať za nich preddavok na poistné na zdravotné poistenie, a po skončení výkonu práce odhlásiť ich z príslušnej zdravotnej poisťovne. Povinnosti pri ročnej uzávierke v mzdovej učtárni za rok 2024 Kalendárny rok sa v mzdovej učtárni považuje aj za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. V tejto súvislosti majú zamestnanci ako daňovníci s príjmami zo závislej činnosti a zamestnávatelia ako platitelia týchto príjmov povinnosť sa daňovo vysporiadať s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím a pripraviť sa na nové zdaňovacie obdobie. Pracovné a životné podmienky zamestnancov Prostredníctvom zamestnávateľa zabezpečené vyhovujúce pracovné a životné podmienky zamestnancov sú jedným z predpokladov riadneho, ničím nerušeného plnenia pracovných úloh vyplývajúcich zamestnancom z druhu práce dohodnutého v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. v rámci ustanovenia § 151 ods.1 ustanovuje zamestnávateľom za účelom zlepšovania kultúry práce a pracovného prostredia povinnosť vytvárať primerané pracovné podmienky a starať sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu. Priemerný a pravdepodobný zárobok Potreba výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely vyplýva z pracovnoprávnych predpisov, v ktorých sa peňažné plnenie odvodzuje od priemerného zárobku. Ide najmä o stanovenie výšky náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, doplatku pri výkone inej práce po preradení, náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom, pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov. Ak nie je možné určiť priemerný zárobok, použije sa tzv. pravdepodobný zárobok.

Vnútropodnikové smernice pre spoločnosti sú písomné normatívne akty, ktoré usmerňujú konkrétne činnosti v spoločnosti, buď také, ktoré sa pravidelne opakujú alebo naopak jednorazové situácie, ktoré sa neopakujú. Publikácia poukazuje na všeobecnú potrebu vnútropodnikových smerníc a povinnosť smernice každoročne aktualizovať podľa platnej legislatívy. Poskytuje tiež čitateľom základnú metodiku tvorby vnútropodnikových predpisov. Súčasne stručne charakterizuje a vzorovo uvádza smernice, ktorých vypracovanie je pre podnik záväzné v zmysle platných právnych predpisov, ako aj smernice, ktoré aj keď nie sú povinné, môžu skvalitniť riadenie vo väčšom i menšom podniku. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Vnútropodnikové mzdové smernice pre zamestnávateľov a podnikateľov Vnútropodnikové predpisy možno v zásade definovať ako písomné normatívne akty, ktoré usmerňujú konkrétne činnosti v podniku, ktoré sa pravidelne opakujú alebo sa týkajú určitej jednorázovej, neopakujúcej sa skutočnosti. Takéto vnútropodnikové predpisy možno členiť práve podľa toho, akej činnosti sa dotýkajú, či majú dlhodobý charakter alebo či ide o jednorazové záležitosti. Publikácia obsahuje vnútropodnikové smernice pre oblasť zamestnávania a miezd a je určená všetkým zamestnávateľom a podnikateľom.

Dňa 1. 7. 2024 vstúpil do účinnosti nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z. z., ktorý upravuje práva a povinnosti spotrebiteľov, obchodníkov a iných osôb pri ponuke, predaji a poskytovaní produktov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy a v súvislosti s ňou, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a postavenie spotrebiteľských organizácií pri riešení spotrebiteľských sporov, výkon dohľadu a cezhraničnú spoluprácu orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, konanie o porušení povinnosti a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa, zároveň sa zákon vzťahuje na predaj a poskytovanie produktov, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Akým spôsobom ovplyvní spotrebiteľskú politiku sa ukáže až v praxi. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o ochrane spotrebiteľa s komentárom Nový zákon o ochrane spotrebiteľa predstavuje základný právny predpis, ktorý obsahuje všeobecné inštitúty spotrebiteľského práva a súčasne zrušuje viaceré doposiaľ platné právne predpisy. Okrem toho prináša zásadné zmeny v B2C segmente, ktorým sa rozumie predaj tovarov alebo služieb medzi podnikateľom a konečným spotrebiteľom. Zmeny sa tak dotýkajú všetkých účastníkov trhu - spotrebiteľov, obchodníkov i orgánov dohľadu. Viacero noviniek sa týka aj e-shopov a online platforiem. Medzi tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša nový zákon v prospech spotrebiteľov možno zaradiť najmä predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu, a to zo 14 na 30 dní pri zmluvách uzavretých pri predajnej akcii alebo pri nevyžiadanej návšteve obchodníka v domácnosti, zvýšenie ochrany pred umelým navyšovaním cien pred rôznymi zľavami a výpredajmi v záujme nalákať spotrebiteľa ich na zľavu, ktorá ale v skutočnosti nie je zľavou, zavedenie prostriedkov nápravy pre poškodených spotrebiteľov v prípadoch, ak sa obchodník voči nim dopustí nekalej obchodnej praktiky, zlepšenie ochrany v online prostredí pred netransparentným nákupom a falošnými recenziami, zákaz marketingu propagujúceho tovar ako identický s tovarom v inom členskom štáte EÚ - ide sa o zákaz klamlivého konania (ako nekalej obchodnej praktiky), ktorým sa rozumie taký marketing tovaru, ktorý prezentuje tovar ako identický s tovarom uvádzaným na trh v iných členských štátoch EÚ, pokiaľ tieto tovary majú podstatne odlišné zloženie alebo vlastnosti (zákon však uvádza aj výnimky, kedy sa obchodná praktika nepovažuje za nekalú) a garanciu rýchlejšej nápravy a odškodnenia pre spotrebiteľov.

Zvýšenie sumy životného minima má dopad na viaceré mzdové veličiny. Výška nepostihnuteľných súm, ktorá sa používa pri výpočte exekučných zrážok, je odvodená od sumy životného minima platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky zo mzdy zamestnanca a menia sa vždy od 1. 7. príslušného kalendárneho roka. Ako má zamestnávateľ postupovať pri výpočte doplatku do minimálnej mzdy? Pokiaľ zamestnávateľ pri výkone závislej práce nerešpektuje normy bezpečnosti práce, môže dôjsť aj k prípadným rozporom. S kým má zamestnanec primárne riešiť tieto rozpory a požadovať zjednanie nápravy protiprávneho stavu? Viac v príspevku Ohrozenia bezpečnosti práce – riešenie rozporov. V súčasnosti je veľmi aktuálne nahradzovanie pracovnoprávnych vzťahov inými napr. obchodnoprávnymi vzťahmi. Dôvodom zámeny týchto vzťahov, kedy zamestnávateľ zamestná zamestnancov „na živnosť“ je vysoké daňové a odvodové zaťaženie zamestnávateľa aj zamestnanca. Kedy môže ísť o porušenie zákona? V prípade daňovej kontroly môže byť dorubená daň aj so sankciou? Pri nastavovaní internej dokumentácie je preto potrebné zamerať sa na whistleblowing aj z pohľadu GDPR. Čomu v tomto smere treba venovať najväčšiu pozornosť? Viac k tejto téme si prečítate v rubrike Chybovať znamená platiť. Pre právnu relevanciu doručovania písomností v správnom procese je podstatné, aby bol dodržaný zákonom ustanovený postup doručovania v danom prípade. Je dôležité, či sa doručuje fyzickej alebo právnickej osobe?

Novela zákona o účtovníctve prináša najväčšie zmeny v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti podnikov. Taktiež sa menia kritériá zaraďovania účtovných jednotiek do veľkostných skupín. Medzi najdôležitejšie zmeny patria úpravy požiadaviek na informácie o udržateľnosti v súlade s príslušnými európskymi štandardmi. O ďalších zmenách sa dočítate v tomto čísle mesačníka. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Novela zákona o účtovníctve Zmena životného minima – dopad na daň z príjmov FO Odpis rizikovej pohľadávky v daňových výdavkoch Nepeňažný vklad a protihodnota z hľadiska DPH Miesto dodania tovaru na diaľku v zákone o DPH Preddavky na daň a platenie dane z MV Dôvody ukončenia zdaňovacieho obdobia počas roka – povinnosti Kto má právo odpisovať majetok Rozhodovanie v rámci autoremedúry – daňový proces Predpoklady platnosti, právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Právne špecifiká medzinárodného obchodu Odpis pohľadávok – nedostatok majetku Sociálne poistenie a vplyv na dane Odklad alebo splátky dane – povolenie obcou Zahraničná pracovná cesta Tuzemská pracovná cesta Zákon o životnom minime definuje pojem „životné minimum“ ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Je teda možné zjednodušene skonštatovať, že životné minimum je považované za určitý materiálny súhrn, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života. Predmetom zákona o životnom minime je ďalej ustanovenie sumy životného minima, vymedzenie okruhu osôb, ktoré sa spoločne posudzujú pri výpočte životného minima, definovanie príjmov, na ktoré sa prihliada pri výpočte životného minima ako aj ustanovenie valorizačného mechanizmu úpravy súm životného minima. Ako sa zmenilo životné minimum od júla 2024 a ako ovplyvňuje podnikateľov? Základom dane z pridanej hodnoty je protihodnota za dodanie tovaru alebo služby. Ako sa určí základ dane, resp. protihodnota, keď dôjde k vkladu nehnuteľnosti spoločnosťou do základného imania druhej spoločnosti, výmenou za akcie tejto druhej spoločnosti? Má sa určiť podľa nominálnej hodnoty akcií, ak sa tieto spoločnosti dohodli, že protihodnotou za tento vklad do základného imania bude emisná hodnota uvedených akcií? Odpovede nájdete v rubrike Nepriame dane.

Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza k zjednoteniu pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Zaviedla sa úprava minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 000 € za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže pre zákazky, ktoré tvoria zhruba polovicu všetkých zákaziek zverejňovaných vo Vestníku ÚVO. Nový limit sa prispôsobuje spektru limitov v Európskej únii a pomôže urýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. V uvedenom kontexte je nevyhnutné uviesť, že predmetný limit sa v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy spočítava. Ďalej sa upravujú revízne postupy. Žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa predpisov Európskej únie, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Zákon prináša aj ďalšie zmeny, ku ktorým prinášame úplne nové znenie komentára. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o verejnom obstarávaní s komentárom Novelou účinnou od 1. 8. 2024 je možné priamo zadať aj podlimitnú zákazku na vytvorenie a dodanie výsledkov vlastnej tvorivej duševnej činnosti, ktorej výsledkom je audiovizuálne dielo, dodanie potravín, ktorých odberateľom je zariadenie školského stravovania alebo účelové zariadenie vysokej školy, ktoré poskytuje stravovanie, potravín určených na stravovanie v rámci poskytovanej sociálnej služby, ktorú zadáva vyšší územný celok, obec alebo poskytovateľ sociálnej služby, tvorbu a vydanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov alebo nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorú zadáva škola. Zmena limitov určujúcich postupy verejného obstarávania prinesie výrazné celkové zjednodušenie verejného obstarávania. V súvislosti so zmenou limitov totiž prichádza aj zmena v postupoch aplikovaných na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác.

Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až h) zákona o DPH v znení účinnom od 1. 1. 2025 pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), zdaniteľnej osobe vznikne povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad už vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia. Od 1. 1. 2025 dochádza k viacerým podstatným zmenám v zákone, o ktorých sa dočítate v tomto čísle. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: DPH – novela zákona Zamestnávanie – pracovnoprávne vzťahy Vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce. Definíciu pojmu „iná práca“ Zákonník práce ani iná pracovnoprávna norma striktne neobsahuje. Platí však, že ak nemožno dosiahnuť účel preradenia preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ takto preraďuje zamestnanca, musí však zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. V každom prípade by sa teda mal zamestnávateľ predovšetkým snažiť preradiť zamestnanca na také miesto, ktoré by rešpektovalo účel preradenia (tzn. zamestnanec by bol s ohľadom na svoj zdravotný stav spôsobilý danú prácu vykonávať a mohol by ju vykonávať bez vážneho poškodenia svojho zdravia) a zároveň by sa jednalo o druh práce, ktorý bol dohodnutý v rámci pracovnej zmluvy. Pokiaľ nie je možné zamestnanca preradiť v rámci druhu práce, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve, môže byť zamestnanec preradený aj na iný druh práce.

Cieľom návrhu zákona je upraviť bezodplatný prevod majetku štátu – pozemkov vo vlastníctve SR v správe Slovenského pozemkového fondu na obce a vyššie územné celky po vydaní kolaudačného rozhodnutia na stavbu, pod ktorou sú predmetné pozemky umiestnené... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní VYHLÁŠKA č. 153/2024 Z. z. o štandardoch a metodike spracovania územnoplánovacej dokumentácie Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov Upozornenie na zmenu zákona Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb Zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania • Zákon o pozemkových úpravách Novela zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém v snahe vysporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých sú umiestnené stavby vo verejnom záujme, na výstavbu ktorých dal pozemkový fond súhlasné stanovisko k územnému konaniu alebo stavebnému konaniu. Vzhľadom na to, že z rôznych dôvodov nedošlo k vysporiadaniu uvedených pozemkov, tento stav dlhodobo sťažuje obciam a vyšším územným celkom modernizáciu alebo rekonštrukciu ich majetku, ktorý sa nachádza na týchto pozemkoch vo vlastníctve štátu. Zároveň ani súčasná právna úprava štátnych pozemkov v správe pozemkového fondu nezabezpečuje reálne ich správu a údržbu, pokiaľ sú na nich umiestnené predmetné stavby... • Zákon o energetickej hospodárnosti budov Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu zverejňovať cenníky za dodávku elektriny a dodávku plynu nepodliehajúcej cenovej regulácií a pravidelne ich aktualizovať najmenej raz za tri mesiace, ak dôjde k zmene nákladov na zabezpečenie dodávky elektriny alebo dodávky plynu pre koncových odberateľov elektriny a koncových odberateľov plynu. Navrhuje sa ustanovenie negatívneho výpočtu údajov, ktoré nesmú byť uvádzané na vyúčtovacej faktúre, v záujme ochrany spotrebiteľa pred nevyžiadanou reklamou, rôznymi doplnkovými produktmi a ponukami, ktoré nie sú nevyhnutné a potrebné pre poskytovanie regulovaných tovarov a služieb...

Nová právna úprava umožní dopravným spoločnostiam usadeným v SR disponovať určitým počtom prenajatých nákladných vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie bez potreby ich evidencie v SR. Novela zákona upravuje aj ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru a kontroly a zároveň upravuje aj oblasť taxislužby... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: – Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch • Zákon o správnych poplatkoch Dopravcovia si môžu za výhodnejších podmienok prenajať vozidlo v inom členskom štáte. Konkurencieschopnosť môže byť znížená a to z dôvodu sťaženej kontroly podmienok pravidiel kabotáže. Umožnením disponovať vozidlami evidovanými v inom členskom štáte ako je štát usadenia podniku bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zároveň aj na kontrolné orgány, ktorým sa sťaží kontrola určitých druhov prepráv – konkrétne kabotáže. Podľa novej úpravy si bude môcť zahraničný dopravca prenajať vozidlo so slovenskou EČV a vykonávať kabotážne prepravy napríklad na území SR nad rámec povolených kabotážnych prepráv. V prípade kontroly zameranej na dodržiavanie pravidiel kabotážnych prepráv bude pre kontrolné orgány náročnejšie kontrolovať pravidlá kabotáže. Zložitosť výkonu kontroly kabotážnych prepráv môže mať negatívny vplyv na slovenských dopravcov...

Po skončení pracovnoprávneho vzťahu trvá „ochranný“ časový úsek, v ktorom bývalému zamestnancovi, ak ochorie po skončení pracovného pomeru, môže vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. Zákon o sociálnom poistení označuje tento časový úsek pojmom ochranná lehota. O tejto téme sa dozviete viac v rubrike Aktuálne. Výkon práce môže spôsobiť ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca. Aké sú možné riešenia takejto situácie prostredníctvom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca pre zdravotné dôvody? Nebezpečenstvá číhajúce na zamestnancov na pracovisku sú škodlivé a nebezpečné faktory pracovného procesu, ktorých účinky ohrozujú život zamestnancov alebo ich zdravie. Zamestnávateľ je preto v záujme predchádzania vzniku takéhoto druhu chorôb povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Na mladistvých zamestnancov sa v zmysle Zákonníka práce vzťahuje osobitná ochrana. Kedy môže zamestnávateľ uzatvoriť pracovnú zmluvu s fyzickou osobou? Dôvodov na zmenu pracovnej zmluvy môže byť viacero. Najčastejšími sú zmena dĺžky pracovného pomeru, zmena dĺžky pracovného času, zvýšenie vyplácanej mzdy. Je zamestnávateľ povinný pri zmene pracovnej zmluvy jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi? Prečítajte si v príspevku Zmena pracovnej zmluvy – dôvody. V daňovom procese má obec právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. O povolení odkladu alebo splátok dane vydáva obec rozhodnutie. Čo musí uvedené rozhodnutie obsahovať? Viac v rubrike Verejná správa. Školné patrí medzi vlastné príjmy vysokej školy. Najmenej pätinu z tohto príjmu musia verejné a štátne vysoké školy použiť na financovanie štipendií. Čo je hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy? Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote Ak skončí pracovný pomer zamestnanca, “ časový úsek, v ktorom bývalému zamestnancovi, ak ochorie po skončení pracovného pomeru, môže mu vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. Zákon o sociálnom poistení označuje tento časový úsek zanikne mu aj účasť na nemocenskom poistení. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu trvá „ochranný pojmom ochranná lehota, o ktorej vás oboznámime v príspevku. Skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov V rámci výkonu pracovného pomeru môže dôjsť ku vzniku stavu, keď sa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav zamestnanec stane zdravotne nespôsobilým na výkon svojej práce. Výkon práce by totiž mohol spôsobiť ohrozenie života alebo zdravia takéhoto zamestnanca. Aké sú možné riešenia takejto situácie prostredníctvom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca pre zdravotné dôvody? Rekondičný pobyt Nebezpečenstvá číhajúce na zamestnancov na pracovisku sú škodlivé a nebezpečné faktory pracovného procesu a pracovného prostredia, ktorých účinky ohrozujú život zamestnancov alebo ich zdravie a môžu ich poškodiť. Sú nimi napríklad elektrický prúd, výška alebo hĺbka, nadmerná hmotnosť manipulovaného bremena. Zmena pracovnej zmluvy – dôvody Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Pri zmene pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Neplatené voľno zamestnanca Čas, ktorý nie je pracovným časom jednotlivca sa v aplikačnej praxi označuje pojmom „voľno“. Voľno má v pracovnom práve mnoho podôb. Môže sa jednať o voľno, ktoré nasleduje po odpracovaní pracovnej zmeny, o voľno ktoré spočíta v čerpaní dovolenky, či o voľno, ktoré súvisí s prekážkami v práci. Aké je pracovné voľno zamestnanca, za ktoré mu nepatrí náhrada mzdy, či hmotné zabezpečenie? Sťažený výkon práce – mzdová a platová kompenzácia V zmysle § 146 Zákonníka práce predstavuje ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je pritom neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Úkony zabezpečujúce priebeh a účel správy daní Zápisnica a úradný záznam a ich spísanie patrí k povinným náležitostiam správy daní v priebehu správy daní počas ústneho pojednávania. Týmto úkonom sa zabezpečuje priebeh a účel správy daní,respektíve zápisnica obsahuje určitý priebeh skutočností v rámci daňového konania, daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania. Všetky úradné záznamy a zápisnice sa z priebehu správy daní musia uchovávať.

Primárnym cieľom novelizácie zákona o DPH je znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby – malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky... • Zákon o DPH – novela Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte... • Príjmy z reklamy – oslobodené od dane Príjmy z reklamy sú u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie považované za zdaniteľné príjmy. Výnimku predstavujú iba príjmy plynúce z tzv. charitatívnej reklamy, ktoré sú za podmienok stanovených v § 13 ods. 1 písm. g) ZDP od dane oslobodené. V súlade s týmto ustanovením sú oslobodené od dane príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely plynúce daňovníkom uvedeným v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP najviac do výšky 30 000 eur (do 31. 12. 2023 najviac do výšky 20 000 eur) za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal... • Dovolenka – čerpanie, krátenie Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec“. Ak by zamestnanec toto právo využil (zamestnanec ho využiť nemusí), zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi čerpanie dovolenky písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená. Ak zamestnávateľ napr. do konca 30. 6. 2024 neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky za (predošlý) kalendárny rok 2023 tak, že čerpanie dovolenky je naplánované (určené v pláne dovoleniek) do konca kalendárneho roka 2024, od 1. 7. 2024 získava toto právo zamestnanec – on sám si určí, v ktoré dni bude čerpať nevyčerpanú minuloročnú dovolenku. Avšak nástup na čerpanie dovolenky je naďalej podmienený schválením zo strany zamestnávateľa.

V záujme zabezpečenia vyššej miery ochrany spotrebiteľa sa predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy v prípade zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu uzavretej pri nevyžiadanej návšteve dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu u odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: – Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike – Vyhláška č. 69/2024 Z. z. o územnotechnických požiadavkách na výstavbu – Vyhláška č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania – Zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie – Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb • Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike Novelou zákona sa zabezpečuje kontinuita prevádzky energetických zariadení, keďže v prípade ich odstavenia a dlhodobého prerušenia prevádzky by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, čo by malo negatívne vplyvy na dotknutých odberateľov v podobe obmedzenia alebo prerušenia dodávky. Dopĺňajú sa kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v oblasti vecnej regulácie, spresňujú sa prípady, kedy úrad vykonáva mimoriadnu reguláciu, dopĺňa sa dôvod na zmenu a zrušenie rozhodnutí úradu vydaných regulovanému subjektu, ktorému bolo zrušené povolenie na podnikanie v energetike alebo povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, a upravujú sa práva a povinnosti dotknutých účastníkov trhu... • Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb Cieľom navrhovaných zmien je potreba vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z.n.p., ktorá nastala v dôsledku schválenia zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o vyvlastňovaní s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil Štvrtú časť – Vyvlastnenie platného stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné z platného stavebného zákona vypustiť Štvrtú časť upravujúcu vyvlastnenie, vrátane ustanovenia zakladajúceho pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja ako vyvlastňovacieho orgánu.