Poradca, s.r.o. strana 5 z 89

Platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň za predmetný kalendárny mesiac. Podrobnosti nájdete v príspevku Zdaňovacie obdobie a podávanie daňových priznaní k DPH. Viac sa problematike priamych a nepriamych daní venujeme v článkoch: Opravné a dodatočné daňové priznania, Podanie DP a postup správcu dane, Príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti, Predaj na dražbe a DPH... • Opravné a dodatočné DP Ak daňovník zistí chybu v podanom daňovom priznaní, môže podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Medzi opravným a dodatočným daňovým priznaním sú tieto zásadné rozdiely: – opravné daňové priznanie sa podáva pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Splatnosť dane je v lehote na podanie daňového priznania. Ak sa opravným daňovým priznaním zvyšuje daňová povinnosť, rozdiel medzi pôvodne priznanou daňou a vyššou daňou uvedenou v opravnom daňovom priznaní nepodlieha žiadnym sankciám; – dodatočné daňové priznanie sa podáva zásadne po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je určená zákonom, v lehote na podanie dodatočného daňového priznania je daň aj splatná... • Daňový bonus – zmena Zamestnávateľovi, ktorého zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania, predloží k žiadosti okrem potvrdení o zdaniteľných príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov, aj ďalšie doklady preukazujúce nárok na daňové zvýhodnenie (nezdaniteľné časti, daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky či daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky). Jedným z daňových zvýhodnení, ktoré si môže zamestnanec uplatniť je daňový bonus na dieťa. Výpočet sumy daňového bonusu upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorého posledná novela priniesla zmeny aj v ustanovení § 33 ods. 11... • Finančný prenájom – zmena Finančný lízing je jedným zo spôsobov obstarania hmotného majetku a to na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Je to dlhodobý nájomný vzťah, počas ktorého nájomca platí prenajímateľovi dohodnuté platby. Pri finančnom lízingu je počas trvania nájomného vzťahu právnym vlastníkom predmetu lízingu lízingová spoločnosť. Majetok je ale v účtovníctve nájomcu, ktorý ho aj daňovo odpisuje. Po skončení lízingu a zaplatení všetkých splátok prejde vlastnícke právo na nájomcu...

V praxi sa vyskytujú situácie, kedy zamestnávateľ zamestnancovi mzdu síce zúčtuje, ale fyzicky mu ju nevyplatí. Ako má zamestnávateľ postupovať z hľadiska odvodu poistného na zdravotné a sociálne poistenie a odvodu daňovej povinnosti? Za uchádzača o zamestnanie sa môže považovať len taký občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu. Aké podmienky musí spĺňať osoba, ktorá je uchádzačom o zamestnanie? Obdobie letných prázdnin je pre mnohých mladých ľudí späté s využitím voľného času na výkon zárobkovej činnosti. Aké podmienky musia byť splnené, aby zamestnávanie mladistvých bolo realizované v súlade so Zákonníkom práce? Zúčtované a nevyplatené príjmy zo závislej činnosti V praxi sa vyskytujú situácie, kedy zamestnávateľ zamestnancovi mzdu síce zúčtuje, ale fyzicky mu ju nevyplatí. Ide spravila o zamestnávateľov, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí a na výplatu príjmov im chýbajú peňažné prostriedky, alebo sa vyskytnú iné dôvody, pre ktoré zamestnávateľ vyplatenie mzdy zamestnancovi pozastavil. Ako má zamestnávateľ postupovať v týchto prípadoch z hľadiska odvodu poistného na zdravotné a sociálne poistenie a odvodu daňovej povinnosti? Uchádzač o zamestnanie – obmedzenie príjmu Právo na prístup k zamestnaniu predstavuje v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o službách zamestnanosti“) právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa spomínaného právneho predpisu zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zamestnávanie mladistvých Ustanovenie § 40 ods. 3 Zákonníka práce definuje mladistvého zamestnanca ako zamestnanca, ktorý je mladší ako 18 rokov. Uvedené však neznamená, že zamestnancom môže byť akákoľvek osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku. Ochrana detí pred detskou prácou je realizovaná prostredníctvom medzinárodných dohovorov, ktoré Slovenská republika ratifikovala a sú tak súčasťou nášho právneho poriadku. Vplyv zvýšeného stravného na daň z príjmov Výška tuzemských diét sa zvyšuje na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Od výšky diét pre časové pásmo 5 až 12 hodín sa odvíja krátenie stravného z dôvodu poskytnutia bezplatného stravovania na tuzemských pracovných cestách, minimálna výška stravovacích poukážok, výška príspevkov zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Oprava chýb zamestnávateľa pri zdanení príjmov Ak zamestnávateľ v pozícii platiteľa dane v priebehu roka nesprávne zrazil zamestnancovi preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo nesprávne vyplatil daňový bonus a uvedené nevysporiadal ani v rámci ročného zúčtovania preddavkov, resp. vykonal ročné zúčtovanie nesprávne, chyby opraví v rámci zákonných možností aj v závislosti od toho, či k pochybeniu došlo z jeho viny alebo z viny zamestnanca. Digitálne zručnosti v každom veku V dnešnej informačnej dobe je digitálna gramotnosť jednou z kľúčových zručností, ktorú potrebujeme aplikovať nielen v školstve, ale neskôr aj v každodennom živote. Digitálna gramotnosť zahŕňa oveľa viac, než len základné počítačové zručnosti, ide v podstate o schopnosť efektívne používať technológie, bezpečne pracovať s informáciami a kriticky zhodnotiť ich obsah. Reklama a propagácia Pojem reklamy má viacero definícií, ktorých spoločnou teóriou je využitie reklamy ako procesu šírenia informácií s cieľom zaujať prijímateľa produktu. Najvšeobecnejšia definícia vymedzuje reklamu ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, vedúcich k žiaducim činnostiam. Základným a samozrejmým cieľom reklamy je upútať príjemcu dostatočne na to, aby si kúpil propagovaný produkt. Vybavenie podaní obcou Pri vybavovaní podaní obcou je potrebné rozlišovať, či obec rozhoduje v rámci originálnej alebo delegovanej kompetencie decentralizovanej štátnej správy. V prípade originálnych kompetencií ide o rozhodovanie obce v prípadoch, ktoré jej boli zverené priamo právnou úpravou. Ide o správu obecného majetku alebo rozhodovanie v oblasti správy daní a poplatkov, kde majú obce právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. V prípade delegovaných kompetencií ide o rozhodovanie obce v rámci kompetencií decentralizovanej štátnej správy. V tejto oblasti môže obec využiť činnosť spoločných obecných úradov.

Dňa 1. 4. 2025 nadobudli účinnosť vykonávacie predpisy VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb a VYHLÁŠKA č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby k zákonom – Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. a Zákon o územnom plánovaní č. 200/2022 Z. z. Komplexné informácie s problematikou novej stavebnej legislatívy ponúkame v našich publikáciách – Poradca č. 11-12/2025 – Stavebný zákon – nový zákon s komentárom, Stavebný zákon územné plánovanie, DUO č. 4/2025 – Vplyv novej stavebnej legislatívy na dane... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: – VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb – VYHLÁŠKA č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby • VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Predmetom vyhlášky je návrh podrobného členenia stavieb, ktorý bol doposiaľ v právnych predpisoch Slovenskej republiky definovaný iba vyhláškou o štatistickej klasifikácii stavieb. Prioritne je preto potrebné zaviesť členenie stavieb na účely navrhovaného Stavebného zákona za účelom jednotnosti postupov označovania stavieb, ktoré bude uplatňované pri navrhovaní stavieb, rovnako aj na účely procesov povoľovania a užívania stavieb podľa Stavebného zákona a používané aj v informačnom systéme Úradu. Vyhláška o členení stavieb ustanovuje členenie stavieb číselným identifikačným kódom stavby pre potrebu jej identifikácie v informačnom systéme na účely Stavebného zákona. Číselný identifikačný kód stavby umožňuje v informačnom systéme rozlíšiť stavby podľa ich stavebnotechnického vyhotovenia a podľa účelu ich využitia, a to použitím štvorciferného číselného identifikačného kódu stavby, ktorý označuje zatriedenie stavby podľa účelu jej využitia do typu, oddielu, skupiny a triedy...

Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj Upozornenie na zmenu Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Prechodné ustanovenie upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v z.n.p. platného a účinného do 31. 3. 2025 („stavebný zákon“) ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona a na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 84 ods. 4 až 7 nového Stavebného zákona. Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t.j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona... • Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch Správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú podľa § 17 ods. 1 rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce...

Úprava živnostenského zákona nadväzuje na zavedenie nových regulovaných povolaní Stavebným zákonom. Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa ustanovilo prechodné obdobie, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení podľa živnostenského zákona. Úpravy v živnostenskom zákone boli vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v Stavebnom zákone, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 455/1991 Zb. – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. (prvá novela) UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon – po Náleze Ústavného súdu SR č. 18/2025 Z. z. (prvá novela) a po novele zákonom č. 23/2024 Z. z. (druhá novela) V nadväznosti na zavedenie nového Stavebného zákona je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

V rámci BOZP dochádza k precizovaniu povinností pri spolupráci zamestnávateľov s oprávnenými právnickými osobami v súvislosti s právnou úpravou Stavebného zákona. Z dôvodu prelínania kompetencií oprávnenej právnickej osoby dochádza k rozdeleniu kompetencií, a to pri posudzovaní technických zariadení, materiálu a dokumentácie technických zariadení a technológií a následné vydávania odborného stanoviska a tiež posudzovaní projektovej dokumentácie stavieb s technickým zariadením podľa Stavebného zákona a následné vydávania príslušných dokumentov (záväzné vyjadrenie k stavebnému zámeru, doložka súladu k projektu stavby a odborné vyjadrenie k inej projektovej dokumentácii). Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. Vzhľadom na zmenu pojmov v Stavebnom zákone sa v zákone o sociálnych službách upravila povinnosť poskytovateľa sociálnej služby, a to dodržiavať všeobecné zásady výstavby, a to najmä z hľadiska toho, že povinnosť dodržať všeobecné zásady výstavby v sebe zahŕňa povinnosť dodržať základné požiadavky na stavby podľa nariadenia, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, stavebno-technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na bezbariérovú prístupnosť a užívanie stavieb. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa údaje o priestorových podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby na účely zápisu do registra sociálnych služieb preukazovali právoplatným kolaudačným rozhodnutím. S účinnosťou od 1. apríla 2025 sa táto skutočnosť bude preukazovať kolaudačným osvedčením. V tejto súvislosti môže nastať situácia, kedy žiadateľ o zápis do registra sociálnych služieb bude disponovať kolaudačným rozhodnutím (vydaným podľa Stavebného zákona účinného do 1. apríla 2025) a preto, na účely právnej istoty, sa zaviedli prechodné ustanovenia.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1. 1. príslušného kalendárneho roka). Postup pri zmene spôsobu uplatňovania výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je upravený zákone o dani z príjmov. Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva do sústavy jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov. Aké zmeny sú platné pre rok 2025 pri uplatňovaní daňových výdavkov sa dočítate v tomto čísle 1000 riešení. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Uplatňovanie daňových výdavkov - Daňové výdavky z pohľadu ZDP - Daňové výdavky z pohľadu DPH - Daňové výdavky z pohľadu účtovníctva Zákon o dani z príjmov Zákon o DPH Zákon o dani z príjmov sa od januára 2025 zmenil vo viacerých oblastiach, a to nielen pre oblasť fyzických, ale i právnických osôb. Splnenie podmienok rozhodujúcich pre získanie postavenia mikrodaňovníka sa posudzuje za každé zdaňovacie obdobie samostatne. To znamená, že napr. daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2024 splní ustanovené podmienky a získa postavenie mikrodaňovníka, môže v dôsledku nesplnenia ustanovených podmienok v nasledujúcom zdaňovacom období roka 2025 toto postavenie stratiť, a následne, v roku 2026, resp. v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období môže, za predpokladu splnenia ustanovených podmienok, tento status opätovne získať. Ak daňovník dosiahne status mikrodaňovníka môže si uplatniť v zákonom určených prípadoch výhodnejšie odpisovanie, odpočítanie daňovej straty až do výšky základu dane, jednoduchšie zahrňovanie tvorby opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam do daňových výdavkov u daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve a zvýhodnenú sadzbu dane vo výške 15 %.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno založiť dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Minimálna hodinová a mesačná mzda platná v roku 2025 je pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest určená príslušným nariadením. Aká je jej výška a aké sú ostatné mzdové veličiny sa dočítate v rubrike Aktuálne. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti? Mzda ako taká predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Čo sa nepovažuje za mzdu? Viac v rubrike Mzdy a odvody. Hmotná zodpovednosť zamestnanca je súčasťou pracovnoprávnej zodpovednosti. Čo všetko s ňou súvisí? V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Aká je daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s jeho používaním? Čítajte v rubrike Automobil. V príspevku Verejné obstarávanie po novele zákona, autor upriamuje pozornosť na vybrané a podstatné novelizácie zákona, s ohľadom na kontrolné zistenia z preverovania oblasti zákaziek malého rozsahu. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – zmeny Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno založiť dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Súčasná právna úprava rozlišuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Nové mzdové veličiny Minimálna hodinová a mesačná mzda platná v roku 2025 je pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest určená MPSVR SR č. 264/2024 Z. z. Minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Hmotná zodpovednosť zamestnanca v pracovnom pomere Hmotná zodpovednosť zamestnanca je súčasťou pracovnoprávnej zodpovednosti. Podstatným právnym úkonom, ktorým sa právne formalizuje právna zodpovednosť viacerých zamestnancov je dohoda o hmotnej zodpovednosti. Uvedená dohoda pritom musí spĺňať formálne, a aj obsahové predpoklady dané právnou úpravou. V prípade, že pracujú so zverenými hodnotami viacerí zamestnanci súčasne, ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť. S hmotnou zodpovednosťou zamestnancov súvisí aj inventarizácia hodnôt, s ktorými títo zamestnanci manipulujú v danom prípade. Náhrady za pracovný úraz a chorobu z povolania Zákonník práce už v rámci Základných zásad článkom 8 ukladá zamestnávateľom povinnosť robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a tiež zamestnávateľom pripisuje zodpovednosť za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Aj napriek všetkým opatreniam však môže u zamestnanca dôjsť k vzniku choroby z povolania alebo k pracovnému úrazu. Poukazovanie podielu zaplatenej dane zamestnancami Zamestnanec môže poukázať podiel zaplatenej dane z príjmov za rok 2024 vybranému prijímateľovi v závislosti od spôsobu vysporiadania celoročnej povinnosti k dani z príjmov. Poukázanie príslušnej čiastky podielu zaplatenej dane vybranej neziskovej organizácii zabezpečí správca dane. K zmene dôjde pri poukazovaní podielu zaplatenej dane fyzickou osobou v roku 2026. Verejné obstarávanie – novelizácia zákona Účelom príspevku je upriamiť pozornosť na vybrané a podstatné novelizácie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súčasnosti s ohľadom na kontrolné zistenia z preverovania oblasti zákaziek malého rozsahu v posledných mesiacoch, ktoré sa do augusta 2024 sa realizovali ako zákazky nízkeho rozsahu.

V nadväznosti na nový Stavebný zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla 2025, nevyhnutné vykonať zmeny v súvisiacich právnych predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom. Dátum účinnosti je ustanovený tak, aby sa Stavebný zákon mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolával účinky aj v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. K týmto právnym predpisom patria aj daňové zákony, medzi ktoré patrí zákon o dani z príjmov, Zákon o DPH i zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. K akým zmenám dochádza? V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti, pretože podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím zvyšuje účinnosť podnikania. V praxi nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť, a to najmä v prípadoch keď je používanie automobilu priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti. V súvislosti s blížiacou sa povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním je pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. V zmysle zákona o dani z príjmov sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacím obdobím daňovníka kalendárny rok, daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 je povinnosť podať do 31. marca 2025. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

V rámci konsolidácie verejných financií nastali zmeny pre fyzické aj právnické osoby v rámci zákona o dani z príjmov. Upravila sa hranica zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb, a to za účelom podpory malého a stredného podnikania. Ďalej bola zavedená pre právnické osoby nová sadzba dane z príjmov, a to vo výške 24 % zo základu dane, ktorí sa má uplatňovať na právnické osoby, ktoré dosiahnu za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy prevyšujúce sumu 5 000 000 eur. Zákon o dani z príjmov od januára priniesol viaceré zmeny, ktoré ovplyvnia celú podnikateľskú oblasť. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o dani z príjmov – zákon s komentárom

S novým Stavebný zákon je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s cieľom zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Zmeny nadobúdajú účinnosť spolu so Stavebným zákonom od 1. apríla 2025. Ide o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách Upozornenie na zmenu: Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení • Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmeny reflektujú na úpravu nového Stavebného zákona, zmeny skladby stavebných úradov a procesu v porovnaní so zrušovaným zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v z.n.p. Cieľom novely je zachovať dnešný právny stav, kedy sa pre stavebné úpravy nadzemných vedení elektronických komunikačných sietí, pri ktorých sa nemení trasa a ani ochranné pásmo nevyžaduje ohlásenie alebo povolenie stavebného úradu. Novela posilňuje právnu istotu vo vzťahu k stavbám elektronických komunikačných sietí, ktoré sú dlhodobo (aspoň 10 rokov) bezproblémovo užívané. Zároveň sa odstraňujú možné pochybnosti o legálnosti starších stavieb elektronických komunikácií, pri ktorých nie sú k dispozícii doklady, na základe, ktorých by sa dala posúdiť legálnosť stavieb. Obdobne sa navrhujú riešiť prípady stavieb elektronických komunikačných sietí, ktoré síce boli povolené ako dočasné stavby, avšak tieto sa dlhodobo bezproblémovo užívajú aj po uplynutí doby, na ktorú boli povolené. Navrhovaná desaťročná lehota predstavuje dostatočnú dobu, v ktorej je možné odhaliť a vyvodiť zodpovednosť za porušenie právnych predpisov pri výstavbe, resp. užívaní, stavby...

Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách Upozornenie na zmenu Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stav. (stavebný zákon) Zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov • Nový Stavebný zákon Zákon komplexne upravuje postup výstavby od stavebného zámeru stavebníka, cez zhotovovanie, kolaudáciu až po trvalé užívanie stavieb počas ich ekonomickej životnosti. V tomto smere je základnou právnou úpravou v oblasti výstavby. Iné zákony upravujúce výstavbu, najmä výstavbu inžinierskych stavieb, sú vo vzťahu k navrhovanému zákonu v právnom postavení osobitných právnych úprav, ktoré majú prednosť pred navrhovaným zákonom v duchu právnej zásady lex specialis derogat legi generali. Účelom tohto návrhu nie je posúdenie umiestnenia stavby, ale jej posúdenie zo stavebnotechnického hľadiska. Regulácia výstavby z hľadiska funkčného a priestorového usporiadania územia je predmetom zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v z.n.p. Napriek deklarovanej komplexnosti právnej úpravy nový zákon nemá ambíciu preberať špeciálne úpravy nad terajší rozsah. Vo vzťahu k budovám je v zásade úplnou úpravou, ale vo vzťahu k inžinierskym stavbám upravuje spravidla len spoločný základ. Na rozdiel od doterajšej všeobecnej úpravy v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z.n.p. nový stavebný zákon upravuje aj postavenie osôb, ktoré sa zúčastňujú na výstavbe a ich práva a povinnosti z hľadiska verejného záujmu a neupravuje vzájomné vzťahy, práva a povinnosti účastníkov výstavby, ktoré sú občianskoprávneho alebo obchodného charakteru...

Titul prináša abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky doplnené o príklady z praxe. Publikácia s príkladmi obsahuje kapitoly podľa abecedne rozdelených hesiel, spracovaných na základe aktuálneho právneho stavu k 1. januáru 2025. Daňové a nedaňové výdavky sú analyzované z pohľadu daní, a to z pohľadu ZDP, DPH, ale i z pohľadu jednoduchého a podvojného účtovníctva. Každoročne prinášame novinky zavedené daňovou legislatívou na nasledujúce daňové obdobie. Titul obsahuje: Abecedne zoradené daňové a nedaňové výdavky s príkladmi • výdavky z pohľadu zákona o dani z príjmov • výdavky z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty • výdavky z pohľadu zákona o účtovníctve (JÚ, PÚ) • prípady z praxe pri uplatňované daňových výdavkov

Daň z finančných transakcií je predmetom úpravy zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Viac sa s problematikou zmien daňových zákonov oboznámite v príspevkoch Investičný majetok a DPH – zmeny, Preddavky na daň z príjmov PO, Kapitálový majetok FO – zdanenie príjmov, Daňová rezidencia FO – pravidlá určovania, Stavebný pozemok na účely DPH a ďalšie. • Investičný majetok a DPH Platiteľ DPH, ktorý si odpočítal daň a v ďalšom zdaňovacom období nastane dôvod na opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, pričom táto oprava má za následok zníženie základu dane a dane, je povinný opraviť daň, ktorú si odpočítal. Opravu odpočítanej dane vykoná platiteľ bez ohľadu na to, či dostal, alebo nedostal od dodávateľa doklad o oprave – dobropis. Ak platiteľ od svojho dodávateľa doklad o oprave dostal, je povinný opravu vykonať v zdaňovacom období, v ktorom ho dostal. Ak doklad o oprave od dodávateľa platiteľ nedostal do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane a dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo uvedených 30 dní... • Daň z finančných transakcií Daňovníkom je FO – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Predmetom dane z finančných transakcií je a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu daňovníka, b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, c) preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.

Zákon o správe daní, čiže Daňový poriadok, je zákon, ktorý upravuje procesnú stránku daňového práva. Daňový poriadok rieši proces daňovej kontroly, registračné konanie, daňové exekučné konanie, sankcie, upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní. Aké zmeny platia pri správe daní od roku 2025, sa dočítate v tom čísle mesačníka. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o správe daní (daňový poriadok) – zákon s komentárom V rámci správy daní sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-právnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v daňovom poriadku. V Slovenskej republike máme niekoľko daní, ktoré sú upravené v jednotlivých daňových zákonoch. Tieto zákony upravujú práva a povinnosti v súvislosti s konkrétnou daňou. Patrí sem napríklad úprava predmetu dane, daň z príjmu, daň z majetku alebo nehnuteľnosti, úprava dodania tovarov alebo služieb, úprava daňového priznania, úprava splatnosti dane, lehôt či výmeru daňovej povinnosti.

Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona o službách zamestnanosti, ktorá ukladá niektorým zamestnávateľom preukazovať splnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Príspevok na rekreáciu pre väčší okruh osôb priniesla novela Zákonníka práce v roku 2024. Novela Zákonníka práce nadviazala tiež na pôvodne platnú legislatívu, ktorá umožňovala zamestnávateľom poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Novela zaviedla príspevok ako záväzný, čo má za cieľ zvýšiť počet detí zapojených do pravidelných športových aktivít. Zodpovednostné vzťahy patria medzi typické právne vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce. Nároky plynúce zo zodpovednosti môžu vzniknúť tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane zamestnanca. Aké sú predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu a druhy zodpovednosti podľa Zákonníka práce? Vopred stanovené trvanie pracovného pomeru na určitú dobu robí z tohto typu pracovného pomeru pomerne obľúbený spôsob zakladania pracovnoprávnych vzťahov. Existujú však určité možnosti aj dlhšej, než dvojročnej doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu. Aké? Viac sa dozviete v rubrike Mzdy a odvody. Povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím za rok 2024 a krátenie minimálnej dane Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorá ukladá niektorým zamestnávateľom preukazovať splnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Dávky v hmotnej núdzi po novom V prípade, že evidovaný nezamestnaný vyčerpal zákonom stanovenú výšku podpory alebo pre iné príčiny a nemá zabezpečené základné životné podmienky, má nárok požiadať úrad práce sociálnych vecí a rodiny alebo obec (ako zástupcu štátu, ktorý je povinný o takéhoto občana sa postarať) o pomoc v hmotnej núdzi v súlade s ustanoveniami zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. právneho predpisu, ktorý bol naposledy novelizovaný zákonom č. 278/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2025. Možnosti výkonu inej zárobkovej činnosti Zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) je úprava podmienok a obmedzení na výkon určitých činností realizovaná prostredníctvom ustanovení § 83 a § 83a, ktoré upravujú výkon inej zárobkovej činnosti. Z časového hľadiska je obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti zamestnanca rozdelené na obmedzenie konkurenčného konania počas trvania pracovného pomeru a po skončení pracovného pomeru.