Poradca, s.r.o. strana 4 z 89

Konsolidačnými opatreniami dochádza k zvýšeniu minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, tiež sa zavádza postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce, k vzniku nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, k zrušeniu výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr. pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období, a v rokoch 2026 až 2028 sa zachováva suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách OZNÁMENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 245/2025 Z. z. o minimálnej mzde na rok 2026 – nové oznámenie OZNÁMENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 244/2025 Z. z. o sume minimálneho mzdového nároku na rok 2026 – nové oznámenie Zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti – po novele zákonom č. 258/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – po novele zákonom č. 258/2025 Z. z. (štvrtá novela), po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (piata novela) Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení – po novele zákonom č. 258/2025 Z. z. (druhá novela), po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení – po novele zákonom č. 260/2025 Z. z. (prvá novela) UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca – po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch – po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce – po novele zákonom č. 261/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi – po novele zákonom č. 258/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách – po novele zákonom č. 242/2025 Z. z. (druhá novela)

• Zákon o DPH po novele Od 1. 1. 2025 sa uplatňuje základná sadzba DPH vo výške 23 % zo základu dane, vybrané tovary a služby podliehajú zníženej sadzbe DPH vo výške 19 % a 5 % zo základu dane. Tovary so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7, pričom v bode 1 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 19 % a v bodoch 2 a 3 sú uvedené tovary so zníženou sadzbou dane 5 %.Služby so zníženou sadzbou DPH sú uvedené v prílohe č. 7a, pričom v bode 1 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane 19 %a v bode 2 sú uvedené služby so zníženou sadzbou dane... • Podnikateľské príjmy zo zahraničia – zdanenie Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2025 má daňovník povinnosť podať daňové priznanie, ak • dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 876,90 eura (50 % z 5 753,79 eura). Do tejto sumy sa nezapočítajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ak je vybraním tejto dane splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 zákona) alebo • daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona. Bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov musí podať daňové priznanie fyzická osoba, ktorá vykázala daňovú stratu (možno ju vykázať len z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona). Výškou zdaniteľných príjmov je potrebné rozumieť úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov z územia SR aj zo zdrojov v zahraničí (tieto po prepočte na eurá). Ak úhrn týchto príjmov za zdaňovacie obdobie nepresiahne stanovený limit, povinnosť podať daňové priznanie nevznikne...

Podnikom sa podľa Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Tento súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie, predstavuje obchodný majetok. Aké právne účinky nastávajú pozastavením prevádzkovania živnosti, ukončením podnikateľskej činnosti a smrťou podnikateľa. Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Ukončenie podnikania FO Predaj podniku PO Predaj a kúpa podniku Zákon o dani z príjmov Daň z pridanej hodnoty Jednoduché a podvojné účtovníctvo Pracovnoprávne vzťahy Odvody a mzdy Právo

Daň z motorových vozidiel, čiže cestná daň, je daň, ktorú na Slovensku platia fyzické aj právnické osoby, ak používajú motorové vozidlá na podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť. Daň platí podnikateľ - živnostník alebo firma, ktorá používa vozidlo zapísané v evidencii vozidiel na svoje meno, alebo aj ten, kto používa cudzie vozidlo na podnikanie, ako napr. prenajaté alebo leasingové auto. Predmetom dane z motorových vozidiel sú osobné automobily, úžitkové vozidlá, nákladné autá, ťahače, autobusy registrované v SR a používané na podnikanie. Súkromné autá, ktoré sa nepoužívajú na podnikanie, nie sú predmetom dane. Miestny poplatok za rozvoj je poplatok, ktorý sa platí obci alebo mestu pri stavebnej činnosti – teda ak niekto stavia novú budovu alebo podstatne mení existujúcu. Tento poplatok slúži na to, aby sa obec mohla podieľať na financovaní infraštruktúry, čiže cesty, chodníky, zeleň, škôlky, verejné osvetlenie a pod., ktorú stavby využívajú. Poplatok platí stavebník, t. j. osoba, v prospech ktorej sa vydáva stavebné povolenie a tiež sa platí za stavbu, ktorá podlieha stavebnému povoleniu, ale nie ohláseniu drobnej stavby. Poplatok sa len vtedy, ak obec alebo mesto vydalo vlastné všeobecne záväzné nariadenie, ktorým poplatok zaviedlo. Poplatok sa vyberá za novostavby alebo prístavby stavieb, medzi ktoré patria rodinné domy a bytové domy, administratívne a obchodné budovy, priemyselné haly, výrobné objekty, garáže, sklady, hotely, školy, nemocnice, atď.

Štátna služba je legislatívne upravená zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2017. Ide o základný právny predpis pre oblasť riadenia ľudských zdrojov v tzv. civilnej štátnej službe. Od nadobudnutia účinnosti bol zákon novelizovaný 29-krát, pričom išlo o čiastkové novelizácie nadväzujúce na zmeny v súvisiacich právnych predpisoch prioritne zamerané na riešenie problémov spojených s uplatňovaním právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov. Z poznatkov z praxe vyplynula potreba opätovne modifikovať viaceré právne vzťahy a práve preto bola schválená ostatná novela zákona, ktorá zaviedla úpravu konania za služobný úrad v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je obsadená funkcia generálneho tajomníka služobného úradu (resp. štatutárneho orgánu), modifikuje sa úprava plynutia skúšobnej doby pri časovo nadväzujúcich vzťahoch, dopĺňa sa úprava funkcie (platovej triedy štátneho zamestnanca) v prípadoch plnenia úloh za vedúceho zamestnanca, spresňuje a dopĺňa sa úprava odstupného a odchodného, úprava služobného voľna sa dopĺňa o niektoré prípady pôsobenia štátneho zamestnanca v inštitúciách alebo orgánoch Európskej únie.

Novelou ústavného zákona sa sleduje aj rozšírenie ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. Ustanovilo sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave Slovenskej republiky. Zároveň sa rozšírilo ústavné vymedzenie rodičovských práv, medzi ktoré sa doplnilo právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu. V tejto spojitosti sa tiež ustanovuje, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Taktiež sa zakotvilo, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. V súvislosti s rozšírením ústavnoprávnej úpravy sociálnych práv sa ustanovila rovnosť mužov a žien pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Tieto zmeny vychádzajú z platnej a účinnej zákonnej úpravy, ale vzhľadom na dôležitosť týchto tém dochádza k povýšeniu ich úpravy na ústavnoprávnu úroveň.

Služby zamestnanosti tvoria základný nástroj štátu pri zabezpečovaní práva občanov na prístup k práci. Ich hlavným cieľom je podporovať zamestnanosť, znižovať nezamestnanosť a vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Služby zamestnanosti upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Služby zamestnanosti sa zaoberajú podporou občanov na trhu práce. Dôležitou súčasťou služieb zamestnanosti je aj aktívna politika trhu práce – teda nástroje, ktoré pomáhajú občanom získať pracovné návyky a zamestnať sa, napríklad prostredníctvom rekvalifikácií, príspevkov na samostatnú zárobkovú činnosť či aktivačných prác. Služby zamestnanosti sa poskytujú nielen nezamestnaným občanom, ale aj zamestnávateľom, ktorí hľadajú pracovníkov. Štát tak plní úlohu sprostredkovateľa a partnera, ktorý prispieva k efektívnemu fungovaniu trhu práce. K akým zmenám dochádza s účinnosťou od 1. 9. 2025, sa dočítate v tomto čísle mesačníka. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Zákon o službách zamestnanosti – zákon s komentárom Cieľom novely zákona o službách zamestnanosti je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania za účelom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Zavádza sa úprava aktívnych opatrení na trhu práce za účelom zlepšenia a zefektívnenia integrácie najviac zraniteľných osôb na trh práce, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou, podporou ich pracovného začleňovania, rozvojom sociálnych kompetencií a získavaním vedomostí a zručností potrebných pre trh práce. Novelou zákona sa zabezpečí aj zosúladenie právneho rámca najmä v oblasti aktívnych opatrení na trhu práce a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti.

Súčasťou odpisovaného hmotného majetku je aj iný majetok. Od roku 2026 sa táto kategória rozširuje o nové druhy a tiež sa upravuje aj spôsob odpisovania vymedzeného majetku. Uvedené sa týka budov, ktoré slúžia na poskytovanie ubytovacích služieb a s nimi spojených služieb a budov pre šport a športových stavieb využívaných výlučne na účel výkonu športu. Akú vznikajú povinnosti v súvislosti s iným majetkom a akým spôsobom sa iný majetok odpisuje? Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Iný majetok po novele ZDP Výmena informácií o finančných účtoch - nový zákon Daňové výdavky po zaplatení Oslobodené príjmy PO podľa ZDP Ručenie za daň z pridanej hodnoty DPH v daňových výdavkoch - príklady Opätovné otvorenie neschválenej účtovnej závierky Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky DPH v daňových výdavkoch z pohľadu účtovníctva Nevykonanie dôkazov správcom dane Určenie dane podľa pomôcok Podklady pre rozhodnutie správcu dane v daňovom procese Zmena životného minima - dopad na daň z príjmov Dohoda o brigádnickej práci študentov a štatút študenta Výsledok ročného zúčtovania poistného z hľadiska dane z príjmov Dotácie, podpory, príspevky poskytnuté FO Daňovník s výkonom kreatívneho slobodného povolania – zdaňovanie

Cieľ ostatnej novely zákona o pobyte cudzincov je zjednodušiť a zrýchliť proces pobytu cudzincov, eliminovať zbytočné administratívne požiadavky, ktoré predlžujú vybavovanie žiadostí u cudzineckej polície – najmä pri úplnom overovaní dokladov pred samotným schválením pobytu a následným zamestnávaním cudzincov v Slovenskej republike. Aké povinnosti má cudzinec voči úradom v SR pred hľadaním si zamestnania? Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Pobyt cudzincov a ich zamestnávanie po novom Podpora v čase skrátenej práce - zmeny Konkurenčná doložka Pracovná pohotovosť a práca nadčas Zamestnávanie cudzincov Zamestnanecké benefity Nepeňažné príjmy zamestnancov a ich oceňovanie Sociálny fond zamestnávateľa Osobné prekážky na strane zamestnanca Pracovné úrazy a choroby z povolania Dôležité osobné prekážky v práci Poskytnutie vozidla zamestnávateľa zamestnancovi na súkromné účely Pohonné látky a uplatnenie výdavkov Zmeny v školskom zákone - výchova a vzdelávanie Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme - zmeny Vybavovanie sťažností - odporúčania do praxe Odpady v obci Pracovná pohotovosť a práca nadčas sú inštitúty veľmi často využívané, ale aj zneužívané v súčasnej aplikačnej praxi. Častokrát sú však nesprávne chápané a zamieňané. Aký je rozdiel medzi pracovnou pohotovosťou a prácou nadčas? O pracovnú pohotovosť ide, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ môže za podmienok v Zákonníku práce zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť pracovnú pohotovosť mimo pracoviska aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti. Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Rozširujú sa definície správnych deliktov a upravujú sa sankcie, a to v súvislosti so zmenou povinností pre platiteľov dane a oprávnených spotrebiteľov elektriny, uhlia a zemného plynu. Zavádza sa aj sankcia pre osoby, ktoré dodajú elektrinu, uhlie alebo zemný plyn bez dane osobe, ktorá nie je platiteľom dane... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu Zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní Oznámenie o sumách stravného č. 39/2025 Z. z. Oznámenie o základnej náhrade za požívanie motorových vozidiel č. 97/2025 Z. z. Upozornenie na zmenu Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve • Zákon o miestnom poplatku za rozvoj Miestny poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú miestny poplatok za rozvoj zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia nad rámec dnešnej právnej úpravy. Zavedenie poplatku za rozvoj má rastúci trend, a to tak z hľadiska rozširovania samosprávami, ale aj s prihliadnutím na celkový finančný príjem samospráv, ktoré miestny poplatok za rozvoj zaviedli do svojej územnej aplikačnej praxe... • Zákon o správnych poplatkoch ÚPV SR je v súčasnosti jediným správnym orgánom, ktorý nie je pripojený do centrálneho systému evidencie správnych poplatkov. Správne poplatky sa ÚPV SR síce platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale na centrálnej úrovni chýbajú podrobné informácie o tom, koľko a akých poplatkových úkonov bolo uhradených a vykonaných. V nadväznosti na centralizáciu úhrad správnych poplatkov prostredníctvom Štátnej pokladnice je neopodstatnené mať taxatívne vymedzené platenie správnych poplatkov decentralizovanou formou pre tento konkrétny správny orgán. Keďže v súčasnosti nie je možné správne poplatky za úkony a konania ÚPV SR platiť prostredníctvom služby „eKolok“, navrhovaná zmena zabezpečí, že nedôjde k „miešaniu“ evidencie úhrad správnych poplatkov... • Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu Cieľom návrhu zákona je: -znížiť administratívnu záťaž zjednodušením procesu registrácie pre oprávnených spotrebiteľov, ktorí sú už registrovaní ako platitelia dane, -v nadväznosti na elektronizáciu komunikácie medzi jednotlivými subjektmi a správcom dane zrušiť povinnosť preukazovať sa povoleniami a osvedčeniami o registrácii, -prispôsobiť právnu úpravu zdieľania elektriny aktuálnym trendom v oblasti energetickej politiky, -vypustiť osobitné ustanovenie pre stlačený zemný plyn § 39a, pretože súčasne platná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov.

Základným cieľom navrhovanej úpravy je riešenie aplikačných problémov, flexibilnejšia úprava niektorých inštitútov a zefektívnenie fungovania vnútorných vzťahov v systéme štátnej služby. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení Vyhláška č. 223/2022 Z. z. o základnej škole • Zákon o štátnej službe Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje úprava konania za služobný úrad v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je obsadená funkcia generálneho tajomníka služobného úradu (resp. štatutárneho orgánu), modifikuje sa úprava plynutia skúšobnej doby pri časovo nadväzujúcich vzťahoch, dopĺňa sa úprava funkcie (platovej triedy štátneho zamestnanca) v prípadoch plnenia úloh za vedúceho zamestnanca, spresňuje a dopĺňa sa úprava odstupného a odchodného, úprava služobného voľna sa dopĺňa o niektoré prípady pôsobenia štátneho zamestnanca v inštitúciách alebo orgánoch Európskej únie... • Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme Cieľom návrhu zákona je zvýšenie platových taríf -zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2025 o 7 % a od 1. 1. 2026 o 5 %, -zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí pôsobia v rezorte školstva, od 1. 9. 2025 o 7 % a od 1. 1. 2026 o 7 %, -zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov od 1. 9. 2025 o 7 % a od 1. 9. 2026 o 7 %... • Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) Návrh sa predkladá ako iniciatívny materiál, ktorého cieľom je upraviť podmienky ospravedlňovania neprítomnosti detí, ktoré plnia povinné predprimárne vzdelávanie, a žiakov na výchove a vzdelávaní tak, aby sa nezvyšovala administratívna záťaž detských lekárov ale zároveň nedochádzalo k nárastu absencie neprimeraným využívaním možnosti ospravedlnenia neprítomnosti na vyučovaní bez lekárskeho potvrdenia. Podľa úpravy ospravedlňovania z dôvodu ochorenia účinnej do 31. 5. 2024, deti plniace povinné predprimárne vzdelávanie nepotrebovali potvrdenie od lekára aj pri opakovaných ochoreniach nepresahujúcich 7 vyučovacích dní; žiaci pri aj pri opakovaných ochoreniach nepresahujúcich 5 pracovných dní...

Cieľom novely zákona o službách zamestnanosti je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania za účelom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. K akým zmenám ďalej dochádza a akým spôsobom sa dotýka obyvateľstva? Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákonom č. 151/2025 Z. z. (druhá novela) Zákon 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákonom č. 151/2025 Z. z. (druhá novela) Zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – po novele zákonom č. 141/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (druhá novela) a po novele zákonom č. 153/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákonom č. 151/2025 Z. z. (druhá novela) OPATRENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 168/2025 Z. z o úprave súm životného minima – nové opatrenie ruší opatrenie č. 149/2024 Z. z. UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 142/2025 Z. z. (druhá novela) Zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce – po novele zákonom č. 137/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch – po novele zákonom č. 191/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (druhá novela) Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti – po novele zákonom č. 157/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení – po novele zákonom č. 187/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa – po novele zákonom č. 141/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (prvá novela) Po novom sa v rámci zamestnanosti zavádza úprava aktívnych opatrení na trhu práce za účelom zlepšenia a zefektívnenia integrácie najviac zraniteľných osôb na trh práce, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou, podporou ich pracovného začleňovania, rozvojom sociálnych kompetencií a získavaním vedomostí a zručností potrebných pre trh práce. Uvedeným sa zabezpečí aj zosúladenie právneho rámca najmä v oblasti aktívnych opatrení na trhu práce a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. Zámerom právnej úpravy v rámci hmotnej núdze je posilnenie podpory aktívneho prístupu a motivácie príjemcov pomoci v hmotnej núdzi prijať ponuku vhodného zamestnania a uplatniť sa na trhu práce. Zmeny sa týkajú úpravy podmienok poskytovania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi prijatím ponuky vhodného zamestnania, úpravy aktivačného príspevku odstupňovaním jeho výšky podľa miery aktivácie a rozšírenia možnosti vykonávania menších obecných služieb v rámci regiónu. Okrem toho sa rozširuje cieľová skupina pre vznik nároku na príspevok na nezaopatrené dieťa aj na deti zúčastňujúce sa výchovy a vzdelávania v materských školách alebo študujúcich na stredných a vysokých školách.

Cieľom novely zákona o slobode informácii je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Zavádza sa možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity. Zákon reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) – po Uznesení Ústavného súdu SR č. 58/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákona č. 98/2025 Z. z. (druhá novela), po novele zákona č. 109/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon – po novele zákona č. 150/2025 Z. z. (druhá novela) a po novele zákona č. 157/2025 Z. z. (tretia novela) Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore – po novele zákonom č. 86/2025 Z. z. (prvá novela), po novele zákonom č. 150/2025 Z. z. (druhá novela) a po novele zákonom č. 157/2025 Z. z. (tretia novela) UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník – po novele zákona č. 187/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní – po novele zákona č. 153/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine – po novele zákona č. 157/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok – po novele zákona č. 150/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb – po novele zákona č. 157/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok – po novele zákona č. 140/2025 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch – po novele zákona č. 150/2025 Z. z. (prvá novela) Povinné osoby sú často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo môže viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy. Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená. Opatrenie prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb. Novelou zákona sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí. Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy sa očakáva, že zavedenie úhrady nákladov prinesie malé príjmy, ktoré čiastočne pokryjú náklady spojené s administráciou a poskytovaním informácií.

Zákon rieši, ako si ľudia môžu sporiť na dôchodok cez takzvaný druhý pilier. Hovorí o tom, kto sa môže zapojiť, ako to celé funguje a čo z toho človek raz dostane. Zákon tiež určuje, ako majú firmy, ktoré spravujú dôchodkové fondy, s tými peniazmi narábať. Sú tam pravidlá, ako sa tie peniaze investujú a ako sa neskôr vyplácajú. Celé to má pomôcť ľuďom, aby mali okrem štátneho dôchodku aj niečo navyše a nespoliehali sa len na štát. V starobnom dôchodkovom sporení sú v roku 2025 zmeny vo výplatnej fáze, a to konkrétne sa obmedzuje, resp. zdaní čerpanie starobného dôchodku formou programového výberu. Od roku 2024 sa znížila sadzba povinných príspevkov na 4 % z vymeriavacieho základu a od 1. januára 2026 sa umožňuje aj platenie dobrovoľných príspevkov počas poberania dôchodku.

Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Zamestnávanie Odvody a poistenie Transakčná daň Zákon o dani z príjmov Odpisy Daň z pridanej hodnoty Účtovníctvo Dlhá anotácia: Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Postavenie konateľov a spoločníkov – zdravotné a sociálne poistenie Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje Obchodný zákonník. S pôsobením obchodných spoločností priamo súvisí aj postavenie spoločníkov a konateľov obchodných spoločností. Služby zamestnanosti – zmeny Pripravuje sa veľká novela zákona o zamestnanosti spolu so zásadnými zmenami v zákone o hmotnej núdzi, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. 9. 2025. V týchto dvoch právnych predpisoch dôjde k zosúladeniu právneho rámca najmä v oblasti aktívnych opatrení na trhu práce a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane z príjmov Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. "aktívne zdaniteľné príjmy"), a to v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Postihy pre skorší odchod z pracoviska Konkrétne povinnosti zamestnanca neupravuje len Zákonník práce, ale aj pracovná zmluva (prípadne niektorá z uzatvorených dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), kolektívna zmluva (ak ju má zamestnávateľ uzavretú so zástupcami zamestnancov), ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, pracovný poriadok či iné interné predpisy zamestnávateľa. Výpoveď udelená zamestnancovi pre zdravotné príčiny Výpoveď je právnym úkonom zamestnávateľa, ktorým ukončuje pracovný pomer. Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať závislú prácu určenú v pracovnej zmluve pre zdravotné dôvody, má zamestnávateľ právnu možnosť dať zamestnancovi výpoveď. Výpovedný dôvod musí byť vo výpovedi špecifikovaný. Mzdové príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. Aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie? Schodok a inventarizácia Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, patrí do osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu a zároveň sa zaraďuje do zodpovednosti zamestnanca za škodu s prezumpciou viny. V zmysle uvedenej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách. Ako možno vymedziť pojem schodok? Čo je predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti? Na čo slúži inventarizácia? Zmena poplatku za rozvoj Novela zákona sa týka dvoch zásadných oblastí úprav. Prvou je zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a druhou je rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. Poplatkom za rozvoj sa zaoberá zákon č. 447/2025 Z. z. o poplatku za rozvoj.