Poradca, s.r.o.

Zákon rieši, ako si ľudia môžu sporiť na dôchodok cez takzvaný druhý pilier. Hovorí o tom, kto sa môže zapojiť, ako to celé funguje a čo z toho človek raz dostane. Zákon tiež určuje, ako majú firmy, ktoré spravujú dôchodkové fondy, s tými peniazmi narábať. Sú tam pravidlá, ako sa tie peniaze investujú a ako sa neskôr vyplácajú. Celé to má pomôcť ľuďom, aby mali okrem štátneho dôchodku aj niečo navyše a nespoliehali sa len na štát. V starobnom dôchodkovom sporení sú v roku 2025 zmeny vo výplatnej fáze, a to konkrétne sa obmedzuje, resp. zdaní čerpanie starobného dôchodku formou programového výberu. Od roku 2024 sa znížila sadzba povinných príspevkov na 4 % z vymeriavacieho základu a od 1. januára 2026 sa umožňuje aj platenie dobrovoľných príspevkov počas poberania dôchodku.

Titul obsahuje riešenia prípadov z praxe k týmto témam: Zamestnávanie Odvody a poistenie Transakčná daň Zákon o dani z príjmov Odpisy Daň z pridanej hodnoty Účtovníctvo Dlhá anotácia: Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa v rámci pracovného pomeru a vo výnimočných prípadoch aj v obdobných pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnancom môže byť osoba, ktorá má spôsobilosť mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Postavenie konateľov a spoločníkov – zdravotné a sociálne poistenie Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje Obchodný zákonník. S pôsobením obchodných spoločností priamo súvisí aj postavenie spoločníkov a konateľov obchodných spoločností. Služby zamestnanosti – zmeny Pripravuje sa veľká novela zákona o zamestnanosti spolu so zásadnými zmenami v zákone o hmotnej núdzi, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť od 1. 9. 2025. V týchto dvoch právnych predpisoch dôjde k zosúladeniu právneho rámca najmä v oblasti aktívnych opatrení na trhu práce a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. Uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane z príjmov Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti (patria medzi tzv. "aktívne zdaniteľné príjmy"), a to v závislosti od dosiahnutého základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Postihy pre skorší odchod z pracoviska Konkrétne povinnosti zamestnanca neupravuje len Zákonník práce, ale aj pracovná zmluva (prípadne niektorá z uzatvorených dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), kolektívna zmluva (ak ju má zamestnávateľ uzavretú so zástupcami zamestnancov), ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, pracovný poriadok či iné interné predpisy zamestnávateľa. Výpoveď udelená zamestnancovi pre zdravotné príčiny Výpoveď je právnym úkonom zamestnávateľa, ktorým ukončuje pracovný pomer. Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať závislú prácu určenú v pracovnej zmluve pre zdravotné dôvody, má zamestnávateľ právnu možnosť dať zamestnancovi výpoveď. Výpovedný dôvod musí byť vo výpovedi špecifikovaný. Mzdové príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. Aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci, a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie? Schodok a inventarizácia Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, patrí do osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu a zároveň sa zaraďuje do zodpovednosti zamestnanca za škodu s prezumpciou viny. V zmysle uvedenej zodpovednosti zamestnanec zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách. Ako možno vymedziť pojem schodok? Čo je predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti? Na čo slúži inventarizácia? Zmena poplatku za rozvoj Novela zákona sa týka dvoch zásadných oblastí úprav. Prvou je zvýšenie hornej hranice sadzby poplatku za rozvoj a druhou je rozšírenie možností využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh ďalších vymedzených oprávnených výdavkov. Poplatkom za rozvoj sa zaoberá zákon č. 447/2025 Z. z. o poplatku za rozvoj.

• Dary v zákone o dani z príjmov Daňovými výdavkami v zmysle § 21 zákona o dani z príjmov nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval. V zmysle uvedeného ustanovenia dary nie sú uznanými daňovými výdavkami ani v prípade, ak o nich daňovník účtoval. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) ZDP. Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami nie je tiež zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d)... • Preprava tovaru – reťazové transakcie Reťazovými transakciami sa pre účely DPH myslia po sebe nasledujúce dodania toho istého tovaru, ktorý je predmetom jednej prepravy v rámci EÚ. Musí ísť o situáciu, kedy sa do reťazovej transakcie zapoja najmenej tri osoby, tovar sa dodáva postupne a odosiela sa alebo sa prepravuje z jedného členského štátu do iného členského štátu priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Podstatnou skutočnosťou typickou pre reťazové transakcie je jedna preprava tovaru v rámci EÚ. Skutočnosť, že sa preprava tovaru vykonáva rôznymi dopravnými prostriedkami, napríklad sa tovar prekladá z nákladného automobilu na loď alebo na iný dopravný prostriedok, ešte nemusí znamenať, že nejde o jednu prepravu tovaru... • Cestovné náhrady – zvýšenie od 1. 6. 2025 Podľa zákona o cestovných náhradách sa zvýšené sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola splnená podmienka pre ich zvýšenie. Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách sa zvyšuje nasledovne: • pre jednostopové vozidlá a trojkolky z 0,080 €/km na 0,085 €/km, • pre osobné cestné motorové vozidlá z 0,281 €/km na 0,296 €/km. Zvýšené sumy základnej náhrady sa uplatnia od 1. 6. 2025, t.j. u zamestnancov sa prejavia prvýkrát pri spracovaní výplat za mesiac jún 2025 vykonávaných v mesiaci júl 2025...

Od 1. apríla 2025 bolo na Slovensku zavedené nové zdanenie finančných transakcií, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Od apríla 2025 sa zvýšili sumy stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách na 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, na 13,10 eur pre časové pásmo 12 až 18 hodín a na 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín. Poberatelia dôchodkových dávok, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, a zároveň sú poberateľmi starobného dôchodku, majú v zdravotnom a sociálnom poistení osobitné postavenie. Kedy môže dôchodca pracovať a aké sú obmedzenia? Transakčná daň Od 1. apríla 2025 bolo na Slovensku zavedené nové zdanenie finančných transakcií, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Zmeny v stravovaní zamestnancov Od apríla 2025 sa sumy stravného v zmysle zákona cestovných náhradách zvýšili na 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, na 13,10 eur pre časové pásmo 12 až 18 hodín a na 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín. Prekážky v práci na strane zamestnanca Pod pojmom prekážka v práci rozumieme takú skutočnosť, ktorá niektorému z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu (t.j. zamestnancovi alebo zamestnávateľovi) v danom okamihu dočasne znemožňuje plnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovného pomeru. Predzmluvné vzťahy v pracovnom práve Pri uzatváraní pracovného pomeru dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom k určitým rozhovorom, rokovaniam a konzultáciám už pred jeho prípadným uzatvorením. Predmet dane z príjmov zo závislej činnosti Zamestnanec je daňovník poberajúci príjmy zo závislej činnosti od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Nemocenská dávka "otcovské“ Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom, ktorí sa starajú o narodené dieťa dávku otcovské. Ide o nemocenskú dávku materské, ktorú začala Sociálna poisťovňa vyplácať od 1. 11. 2022, a pre ktorú sa v praxi zaužívalo pomenovanie otcovské. Daňový bonus na zaplatené úroky Po skončení kalendárneho roka si daňovník môže znížiť svoju ročnú daň o sumu daňového bonusu na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky predstavuje formu daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie. Prenájom majetku obce Majetok obce, ktorý má vo vlastníctve môže obec prenajímať. Pri nákladní s obecným majetkom je potrebné dôsledne rozlišovať, či obec vystupuje v právnom postavení subjektu verejného alebo súkromného práva. Školské výlety – právna úprava Blíži sa čas konca školského roka a s tým sú spojené školské výlety, na ktoré sa deti tak tešia, bez rozdielu, či ide o deti z materských škôl, základných škôl, či študentov stredných škôl. Výlety sú totiž spojené s množstvom zážitkov, na ktoré sa spomína dlhé obdobie.

Cieľom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je predovšetkým presmerovať časť investícií dôchodkových fondov na Slovensko. Účelom novely zákona je úprava regulačného rámca v oblasti investovania majetku v dôchodkových fondoch. Dôchodkové správcovské spoločnosti by mohli využiť majetok v dôchodkových fondoch na financovanie rozvoja reálnej ekonomiky pri rôznych, aj náročnejších, infraštruktúrnych projektoch na území Slovenskej republiky, ako napr. výstavba nehnuteľností určených na nájomné bývanie, dobudovanie alebo modernizácia verejnej dopravnej siete a energetickej siete, zelená infraštruktúra a pod. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení – po novele zákonom č. 76/2025 Z. z. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce – po novele zákonom č. 77/2025 Z. z. Zodpovednosť za investičnú stratégiu nesie dôchodková správcovská spoločnosť a aj ostatné pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika v dôchodkovom fonde majú prispieť k diverzifikácii samotnej investície. V záujme dosiahnutia vyššej miery transparentnosti ako aj v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany oprávnených záujmov sporiteľov sa doplnila nová kvalitatívna požiadavka v súvislosti s nadobúdaním nových finančných nástrojov. Dôchodková správcovská spoločnosť a alternatívny investičný fond alebo jeho správca musia v čase nadobúdania cenných papierov do majetku v dôchodkovom fondu zabezpečiť, aby predmetné dokumenty obsahovali všetky potrebné náležitosti. Ak investícia do alternatívneho investičného fondu prestane spĺňať zákonné podmienky a dôchodková správcovská spoločnosť zmení investičnú stratégiu dôchodkového fondu a takéto finančné nástroje ďalej nebude chcieť držať, bude ich môcť odpredať.

Inštitút prerušenia odpisovania majetku možno považovať za nástroj optimalizácie základu dane z príjmov. O prerušení odpisovania rozhoduje v zásade daňovník sám až na zákonom taxatívne vymenované situácie, ktoré sú osobitne upravené. Legislatívna úprava prerušenia odpisovania je obsiahnutá v zákone o dani z príjmov. Ak sa daňovník rozhodne odpisovanie prerušiť, v nasledujúcom zdaňovacom období pokračuje v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené. V tomto zdaňovacom období môže uplatniť ako daňový výdavok len odpis pripadajúci na jedno zdaňovacie obdobie. Je možné v zdaňovacom období kumulovať odpisy za viac rokov? Stráca daňovník prerušením odpisovania nárok na uplatnenie odpisov do daňových výdavkov? Predlžuje dobu odpisovania majetku prerušenie odpisovania o dobu prerušenia? Odpovede sa dočítate v tomto mesačníku. Titul obsahuje príspevky k zmenám v právnych predpisoch z oblastí daní, účtovania a zdaňovania miezd a odvodov. Prerušovanie odpisovania majetku Dotácie u PO Konateľ a spoločník z pohľadu ZDP Sadzby dane z príjmov v roku 2025 Kúpa ojazdeného automobilu a DPH Postup pri daňovej kontrole Rozdelenie výsledku hospodárenia Účtovanie aktivácie Predpoklady pre splnenie odkladu a platenie dane v splátkach Správne a optimálne zdanenie príjmov zo SZČ Výdavky týkajúce sa obstarávania a používania majetku Zastupovanie v správe daní Sociálne poistenie z odmeny konateľa a spoločníka Zdravotné poistenie z odmeny konateľa a spoločníka Ostatné miestne dane z pohľadu DV Kurzové rozdiely v daňových výdavkoch Dotácia na obstaranie odpisovaného majetku sa v súlade so zákonom o dani z príjmov považuje za zdaniteľný príjem. Spôsob zahrnutia takejto dotácie do základu dane je založený obdobne ako v účtovníctve na neutrálnom vplyve, a nie v každom prípade ide o neutrálny vplyv v príslušnom zdaňovacom období. Príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy za prácu konateľa a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sú zdaňované spôsobom platným pre akéhokoľvek zamestnanca podľa príslušných ustanovení týkajúcich sa zdaňovania príjmov zo závislej činnosti. Zamestnávateľ vyberie preddavok zo zdaniteľnej mzdy pri výplate (v hotovosti) alebo poukázaní (poštou) alebo pri pripísaní (na účet) zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa neurčí inak.

V praxi sa vyskytujú situácie, kedy zamestnávateľ zamestnancovi mzdu síce zúčtuje, ale fyzicky mu ju nevyplatí. Ako má zamestnávateľ postupovať z hľadiska odvodu poistného na zdravotné a sociálne poistenie a odvodu daňovej povinnosti? Za uchádzača o zamestnanie sa môže považovať len taký občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu. Aké podmienky musí spĺňať osoba, ktorá je uchádzačom o zamestnanie? Obdobie letných prázdnin je pre mnohých mladých ľudí späté s využitím voľného času na výkon zárobkovej činnosti. Aké podmienky musia byť splnené, aby zamestnávanie mladistvých bolo realizované v súlade so Zákonníkom práce? Zúčtované a nevyplatené príjmy zo závislej činnosti V praxi sa vyskytujú situácie, kedy zamestnávateľ zamestnancovi mzdu síce zúčtuje, ale fyzicky mu ju nevyplatí. Ide spravila o zamestnávateľov, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí a na výplatu príjmov im chýbajú peňažné prostriedky, alebo sa vyskytnú iné dôvody, pre ktoré zamestnávateľ vyplatenie mzdy zamestnancovi pozastavil. Ako má zamestnávateľ postupovať v týchto prípadoch z hľadiska odvodu poistného na zdravotné a sociálne poistenie a odvodu daňovej povinnosti? Uchádzač o zamestnanie – obmedzenie príjmu Právo na prístup k zamestnaniu predstavuje v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o službách zamestnanosti“) právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa spomínaného právneho predpisu zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zamestnávanie mladistvých Ustanovenie § 40 ods. 3 Zákonníka práce definuje mladistvého zamestnanca ako zamestnanca, ktorý je mladší ako 18 rokov. Uvedené však neznamená, že zamestnancom môže byť akákoľvek osoba, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku. Ochrana detí pred detskou prácou je realizovaná prostredníctvom medzinárodných dohovorov, ktoré Slovenská republika ratifikovala a sú tak súčasťou nášho právneho poriadku. Vplyv zvýšeného stravného na daň z príjmov Výška tuzemských diét sa zvyšuje na základe údajov štatistického úradu o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Od výšky diét pre časové pásmo 5 až 12 hodín sa odvíja krátenie stravného z dôvodu poskytnutia bezplatného stravovania na tuzemských pracovných cestách, minimálna výška stravovacích poukážok, výška príspevkov zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Oprava chýb zamestnávateľa pri zdanení príjmov Ak zamestnávateľ v pozícii platiteľa dane v priebehu roka nesprávne zrazil zamestnancovi preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo nesprávne vyplatil daňový bonus a uvedené nevysporiadal ani v rámci ročného zúčtovania preddavkov, resp. vykonal ročné zúčtovanie nesprávne, chyby opraví v rámci zákonných možností aj v závislosti od toho, či k pochybeniu došlo z jeho viny alebo z viny zamestnanca. Digitálne zručnosti v každom veku V dnešnej informačnej dobe je digitálna gramotnosť jednou z kľúčových zručností, ktorú potrebujeme aplikovať nielen v školstve, ale neskôr aj v každodennom živote. Digitálna gramotnosť zahŕňa oveľa viac, než len základné počítačové zručnosti, ide v podstate o schopnosť efektívne používať technológie, bezpečne pracovať s informáciami a kriticky zhodnotiť ich obsah. Reklama a propagácia Pojem reklamy má viacero definícií, ktorých spoločnou teóriou je využitie reklamy ako procesu šírenia informácií s cieľom zaujať prijímateľa produktu. Najvšeobecnejšia definícia vymedzuje reklamu ako cieľavedomé komunikačné pôsobenie zamerané na určitú cieľovú skupinu, ktorej úlohou je pomáhať pri utváraní postojov, názorov a zvyklostí, vedúcich k žiaducim činnostiam. Základným a samozrejmým cieľom reklamy je upútať príjemcu dostatočne na to, aby si kúpil propagovaný produkt. Vybavenie podaní obcou Pri vybavovaní podaní obcou je potrebné rozlišovať, či obec rozhoduje v rámci originálnej alebo delegovanej kompetencie decentralizovanej štátnej správy. V prípade originálnych kompetencií ide o rozhodovanie obce v prípadoch, ktoré jej boli zverené priamo právnou úpravou. Ide o správu obecného majetku alebo rozhodovanie v oblasti správy daní a poplatkov, kde majú obce právne postavenie správcu dane s rozhodovacou právomocou. V prípade delegovaných kompetencií ide o rozhodovanie obce v rámci kompetencií decentralizovanej štátnej správy. V tejto oblasti môže obec využiť činnosť spoločných obecných úradov.

Platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň za predmetný kalendárny mesiac. Podrobnosti nájdete v príspevku Zdaňovacie obdobie a podávanie daňových priznaní k DPH. Viac sa problematike priamych a nepriamych daní venujeme v článkoch: Opravné a dodatočné daňové priznania, Podanie DP a postup správcu dane, Príjem z predaja zdedenej nehnuteľnosti, Predaj na dražbe a DPH... • Opravné a dodatočné DP Ak daňovník zistí chybu v podanom daňovom priznaní, môže podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Medzi opravným a dodatočným daňovým priznaním sú tieto zásadné rozdiely: – opravné daňové priznanie sa podáva pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Splatnosť dane je v lehote na podanie daňového priznania. Ak sa opravným daňovým priznaním zvyšuje daňová povinnosť, rozdiel medzi pôvodne priznanou daňou a vyššou daňou uvedenou v opravnom daňovom priznaní nepodlieha žiadnym sankciám; – dodatočné daňové priznanie sa podáva zásadne po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je určená zákonom, v lehote na podanie dodatočného daňového priznania je daň aj splatná... • Daňový bonus – zmena Zamestnávateľovi, ktorého zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania, predloží k žiadosti okrem potvrdení o zdaniteľných príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov, aj ďalšie doklady preukazujúce nárok na daňové zvýhodnenie (nezdaniteľné časti, daňový bonus na dieťa, daňový bonus na úroky či daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky). Jedným z daňových zvýhodnení, ktoré si môže zamestnanec uplatniť je daňový bonus na dieťa. Výpočet sumy daňového bonusu upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorého posledná novela priniesla zmeny aj v ustanovení § 33 ods. 11... • Finančný prenájom – zmena Finančný lízing je jedným zo spôsobov obstarania hmotného majetku a to na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Je to dlhodobý nájomný vzťah, počas ktorého nájomca platí prenajímateľovi dohodnuté platby. Pri finančnom lízingu je počas trvania nájomného vzťahu právnym vlastníkom predmetu lízingu lízingová spoločnosť. Majetok je ale v účtovníctve nájomcu, ktorý ho aj daňovo odpisuje. Po skončení lízingu a zaplatení všetkých splátok prejde vlastnícke právo na nájomcu...

Dňa 1. 4. 2025 nadobudli účinnosť vykonávacie predpisy VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb a VYHLÁŠKA č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby k zákonom – Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. a Zákon o územnom plánovaní č. 200/2022 Z. z. Komplexné informácie s problematikou novej stavebnej legislatívy ponúkame v našich publikáciách – Poradca č. 11-12/2025 – Stavebný zákon – nový zákon s komentárom, Stavebný zákon územné plánovanie, DUO č. 4/2025 – Vplyv novej stavebnej legislatívy na dane... Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: – VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb – VYHLÁŠKA č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby • VYHLÁŠKA č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Predmetom vyhlášky je návrh podrobného členenia stavieb, ktorý bol doposiaľ v právnych predpisoch Slovenskej republiky definovaný iba vyhláškou o štatistickej klasifikácii stavieb. Prioritne je preto potrebné zaviesť členenie stavieb na účely navrhovaného Stavebného zákona za účelom jednotnosti postupov označovania stavieb, ktoré bude uplatňované pri navrhovaní stavieb, rovnako aj na účely procesov povoľovania a užívania stavieb podľa Stavebného zákona a používané aj v informačnom systéme Úradu. Vyhláška o členení stavieb ustanovuje členenie stavieb číselným identifikačným kódom stavby pre potrebu jej identifikácie v informačnom systéme na účely Stavebného zákona. Číselný identifikačný kód stavby umožňuje v informačnom systéme rozlíšiť stavby podľa ich stavebnotechnického vyhotovenia a podľa účelu ich využitia, a to použitím štvorciferného číselného identifikačného kódu stavby, ktorý označuje zatriedenie stavby podľa účelu jej využitia do typu, oddielu, skupiny a triedy...

Nový stavebný zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025. Svojím znením ruší zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu. Zákon o výstavbe sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a nadobudnutie jeho účinnosti by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia je nereálna z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy. Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Nový stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky. Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom: Legislatíva Stavebný zákon – zákon s komentárom Súvisiace právne predpisy – komentár k zmenám Nový stavebný zákon je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov, posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve, obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti, výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou, ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady, sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva, upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou, precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí, ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané, precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe, pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby a osobne neriadi výstavbu, zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe a precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.

V rámci BOZP dochádza k precizovaniu povinností pri spolupráci zamestnávateľov s oprávnenými právnickými osobami v súvislosti s právnou úpravou Stavebného zákona. Z dôvodu prelínania kompetencií oprávnenej právnickej osoby dochádza k rozdeleniu kompetencií, a to pri posudzovaní technických zariadení, materiálu a dokumentácie technických zariadení a technológií a následné vydávania odborného stanoviska a tiež posudzovaní projektovej dokumentácie stavieb s technickým zariadením podľa Stavebného zákona a následné vydávania príslušných dokumentov (záväzné vyjadrenie k stavebnému zámeru, doložka súladu k projektu stavby a odborné vyjadrenie k inej projektovej dokumentácii). Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. Vzhľadom na zmenu pojmov v Stavebnom zákone sa v zákone o sociálnych službách upravila povinnosť poskytovateľa sociálnej služby, a to dodržiavať všeobecné zásady výstavby, a to najmä z hľadiska toho, že povinnosť dodržať všeobecné zásady výstavby v sebe zahŕňa povinnosť dodržať základné požiadavky na stavby podľa nariadenia, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, stavebno-technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na bezbariérovú prístupnosť a užívanie stavieb. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa údaje o priestorových podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby na účely zápisu do registra sociálnych služieb preukazovali právoplatným kolaudačným rozhodnutím. S účinnosťou od 1. apríla 2025 sa táto skutočnosť bude preukazovať kolaudačným osvedčením. V tejto súvislosti môže nastať situácia, kedy žiadateľ o zápis do registra sociálnych služieb bude disponovať kolaudačným rozhodnutím (vydaným podľa Stavebného zákona účinného do 1. apríla 2025) a preto, na účely právnej istoty, sa zaviedli prechodné ustanovenia.

Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatnej novele: Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj Upozornenie na zmenu Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Prechodné ustanovenie upravuje postup uplatňovania daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa od 1. 4. 2025 pokračuje v uplatňovaní daňových odpisov a pri ktorých bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Z. z. v z.n.p. platného a účinného do 31. 3. 2025 („stavebný zákon“) ako aj budov a stavieb, pri ktorých bolo začaté konanie podľa stavebného zákona a na ktoré sa aplikuje ustanovenie § 84 ods. 4 až 7 nového Stavebného zákona. Ustanovuje sa, že pri uplatňovaní daňových odpisov budov a stavieb, pri ktorých sa aj po 31. 3. 2025 postupuje podľa stavebného zákona, sa bude vychádzať z charakteru stavby určenej podľa tohto stavebného zákona aj po nadobudnutí účinnosti nového Stavebného zákona. Na základe tohto prechodného ustanovenia, ak by sa napríklad stavba, pri ktorej bolo začaté aj právoplatne ukončené konanie podľa stavebného zákona, považovala podľa tohto stavebného zákona za drobnú stavbu a podľa nového Stavebného zákona by sa táto stavba považovala za jednoduchú stavbu, na účely zákona o dani z príjmov a uplatnenia daňových odpisov by sa táto stavba aj po 31. 3. 2025 považovala za drobnú stavbu, t.j. doodpisovala by sa ako drobná stavba. Rovnako by sa posudzovala stavba, pri ktorej sa začalo a neskončilo konanie podľa stavebného zákona do 1. 4. 2025 a pri ktorej sa aj od 1. 4. 2025 stále bude uplatňovať stavebný zákon. Pri stavbách, pri ktorých bude začaté a ukončené konanie podľa nového Stavebného zákona, sa na účely uplatnenia daňových odpisov bude vychádzať z charakteru stavby ustanovenej podľa nového Stavebného zákona... • Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch Správny orgán, ktorým je stavebný úrad, bude od 1. júla 2026 vyberať správne poplatky prostredníctvom centrálneho systému evidencie poplatkov Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica poskytne pre úradníkov stavebných úradov aplikačné vybavenie na evidenciu všetkých poplatkových úkonov a konaní, pri ktorých poplatková povinnosť podľa nového stavebného zákona vznikne po 1. júla 2026. Poplatky sa platia na účet vedený v Štátnej pokladnici, ale uhradené poplatky zostávajú podľa § 17 ods. 1 rozpočtovo určeným príjmom obce, na ktorej poplatková povinnosť vznikla (prípadne ak poplatková povinnosť vznikla na inom orgáne verejnej moci ako obec, napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Dopravný úrad, príjmy z poplatkov sa stávajú prímom štátneho rozpočtu). Štátna pokladnica bude vykonávať rozúčtovanie príjmov z poplatkov na účty obcí do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa tieto poplatky uhradili. Poplatky uhradené na stavebnom úrade, ktorým je obec, v hotovosti, sú priamo príjmom obce. Vrátenie poplatkov sa realizuje po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku úradníkom na stavebnom úrade, a to vystavením príkazu na úhradu v centrálnom systéme evidencie poplatkov Štátnej pokladnice, pričom vrátené finančné prostriedky ponižujú čisté saldo, ktoré má Štátna pokladnica za daný kalendárny mesiac previesť na účet obce...

Úprava živnostenského zákona nadväzuje na zavedenie nových regulovaných povolaní Stavebným zákonom. Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa ustanovilo prechodné obdobie, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení podľa živnostenského zákona. Úpravy v živnostenskom zákone boli vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v Stavebnom zákone, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu. Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 455/1991 Zb. – po novele zákonom č. 26/2025 Z. z. (prvá novela) UPOZORNENIE NA ZMENU! Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon – po Náleze Ústavného súdu SR č. 18/2025 Z. z. (prvá novela) a po novele zákonom č. 23/2024 Z. z. (druhá novela) V nadväznosti na zavedenie nového Stavebného zákona je nevyhnutné vykonať úpravy dotknutých predpisov s rovnakým cieľom – zosúladiť ich s novou reguláciou stavebného práva. Tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom, teda 1. apríla 2025. Nejde pritom len odstránenie formálneho nesúladu, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2025 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu. Vzhľadom na zmenu v štruktúre nového povoľovacieho procesu na úseku výstavby, ako aj v úprave vydávania záväzných stanovísk dotknutými orgánmi by omeškanie v účinnosti vyvolaných zmien v dotknutých predpisoch spôsobilo komplikácie, až zastavenie povoľovacích procesov stavieb.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno založiť dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Minimálna hodinová a mesačná mzda platná v roku 2025 je pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest určená príslušným nariadením. Aká je jej výška a aké sú ostatné mzdové veličiny sa dočítate v rubrike Aktuálne. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti? Mzda ako taká predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Čo sa nepovažuje za mzdu? Viac v rubrike Mzdy a odvody. Hmotná zodpovednosť zamestnanca je súčasťou pracovnoprávnej zodpovednosti. Čo všetko s ňou súvisí? V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Aká je daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s jeho používaním? Čítajte v rubrike Automobil. V príspevku Verejné obstarávanie po novele zákona, autor upriamuje pozornosť na vybrané a podstatné novelizácie zákona, s ohľadom na kontrolné zistenia z preverovania oblasti zákaziek malého rozsahu. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – zmeny Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý možno založiť dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Súčasná právna úprava rozlišuje dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Nové mzdové veličiny Minimálna hodinová a mesačná mzda platná v roku 2025 je pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest určená MPSVR SR č. 264/2024 Z. z. Minimálna mzda za každú odpracovanú hodinu je určená pre zamestnancov, ktorých ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Hmotná zodpovednosť zamestnanca v pracovnom pomere Hmotná zodpovednosť zamestnanca je súčasťou pracovnoprávnej zodpovednosti. Podstatným právnym úkonom, ktorým sa právne formalizuje právna zodpovednosť viacerých zamestnancov je dohoda o hmotnej zodpovednosti. Uvedená dohoda pritom musí spĺňať formálne, a aj obsahové predpoklady dané právnou úpravou. V prípade, že pracujú so zverenými hodnotami viacerí zamestnanci súčasne, ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť. S hmotnou zodpovednosťou zamestnancov súvisí aj inventarizácia hodnôt, s ktorými títo zamestnanci manipulujú v danom prípade. Náhrady za pracovný úraz a chorobu z povolania Zákonník práce už v rámci Základných zásad článkom 8 ukladá zamestnávateľom povinnosť robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a tiež zamestnávateľom pripisuje zodpovednosť za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Aj napriek všetkým opatreniam však môže u zamestnanca dôjsť k vzniku choroby z povolania alebo k pracovnému úrazu. Poukazovanie podielu zaplatenej dane zamestnancami Zamestnanec môže poukázať podiel zaplatenej dane z príjmov za rok 2024 vybranému prijímateľovi v závislosti od spôsobu vysporiadania celoročnej povinnosti k dani z príjmov. Poukázanie príslušnej čiastky podielu zaplatenej dane vybranej neziskovej organizácii zabezpečí správca dane. K zmene dôjde pri poukazovaní podielu zaplatenej dane fyzickou osobou v roku 2026. Verejné obstarávanie – novelizácia zákona Účelom príspevku je upriamiť pozornosť na vybrané a podstatné novelizácie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súčasnosti s ohľadom na kontrolné zistenia z preverovania oblasti zákaziek malého rozsahu v posledných mesiacoch, ktoré sa do augusta 2024 sa realizovali ako zákazky nízkeho rozsahu.

V nadväznosti na nový Stavebný zákon, ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla 2025, nevyhnutné vykonať zmeny v súvisiacich právnych predpisoch a tieto zmeny musia nadobudnúť účinnosť spolu so Stavebným zákonom. Dátum účinnosti je ustanovený tak, aby sa Stavebný zákon mohol stať funkčnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a vyvolával účinky aj v oblastiach upravených súvisiacimi právnymi predpismi. K týmto právnym predpisom patria aj daňové zákony, medzi ktoré patrí zákon o dani z príjmov, Zákon o DPH i zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. K akým zmenám dochádza? V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti, pretože podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím zvyšuje účinnosť podnikania. V praxi nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí úspešne dlhodobo pôsobiť, a to najmä v prípadoch keď je používanie automobilu priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti. V súvislosti s blížiacou sa povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním je pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. V zmysle zákona o dani z príjmov sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacím obdobím daňovníka kalendárny rok, daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 je povinnosť podať do 31. marca 2025. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.