Q 111 strana 12 z 12

Ako predbúrkové ovzdušie praská elektrinou, tak sa celý tento príbeh chveje erotickým nábojom. Nielen tajomná pani Dalerayová, jeden z vrcholov milostného trojuholníka, je priam stelesnením zmyselnej lásky, ale aj Vinka, ktorá práve vošla do chrámu.

Skvelý román jednej z čelných predstaviteliek literárnej generácie ´56 Jaroslavy Blažkovej, v ktorom autorka siahla po téme prvej lásky v netradičnom trojuholníku, ktorej účastníkom je sebaspytujúci rozprávač donkichotského tipu, osciluje na rozhraní neba a pekla zároveň.

Jazykovedec J. Pavlovič sa vo svojom úvode takmer výlučne venuje problematike nášho jazyka a komunikácie v ňom, teda jednej stránke Hrubaničovej textov, čo ostatne vyplýva i z jeho vzťahu k textom vo funkcii odborného lektora. Preto by bolo iste nosením dreva do hory, keby som vstupovala do jeho teritória, hoci sa ho chliac-nechtiac dotknem. Hrubaničová sa síce tiež prvoplánovo venuje predovšetkým otázkam jazyka, ale vôbec nie výlučne. A práve na to by som chcela čitateľov upozorniť. Mňa autorkine minieseje zaujali práve pohľadom na jazyk v kontexte s celospoločenskými javmi. Hrubaničová uchopuje zvolené témy doslova "za pačesy", nekladie si pri písaní zátarasy predsudkov, je všímavá aj originálna, podnecuje na zamyslenie aj na polemiku, a hoci v textoch nájdeme veľa poučenia, nepoúča, nekarhá. Čitatelia iste ocenia i to, že jej až vedecká precíznosť pri vyjadrovaní a pomenúvaní javov nie je prekážkou čítavosti, pretože je vyvážená kultivovanosťou i jemným humorom aj neošúchaným využívaním bohatstva slovenčiny. Verím, že knižka zaujme čitateľov, medzi ktorými nebudú chýbať študenti ani učitelia všetkých stupňov škôl i tí, čo nedávno tasili meč jazykovedného zákona, slovom všetci, čo si rodný jazyk ctia, no nepovažujú ho za lepší (pravdaže ani za horší!) ako sú jazyky iných etník či národov, ani za politikum.

… alebo Turecké príslovia a porekadlá. Minulosť. V našej kolektívnej pamäti, historických análoch, literárnych pamiatkach i legendách sú zapísané turecké nájazdy (Jajže Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky...) a opísaní nemilosrdní, obratní bojovníci na rýchlych húževnatých koňoch, ktorí ako búrkové mračno prihrmeli odkiaľsi z pohanského východu. A ktorí, ako to v tých časoch úspešne či menej úspešne robili aj nejedni iní, dobývali nové územia, plienili, prisvojovali si to, čo im nepatrilo, odvážali korisť aj zajatcov. Dnešok. Áno, pravdaže, to bolo veľmi dávno. Dnes už nechodia Turci k nám, ale našinci do Turecka. Ich nájazdy - hovoríme im zájazdy - sú turistické. Turisti (teda nie Turci) "plienia" obchody s lacným tovarom, "dobývajú" pláže, "zaberajú" prímorské hotely, odnášajú si "korisť": zlatistú pokožku, tu a tam drobný zlatý šperk. Už menej, či vôbec nič duchovného, nijakú vedomosť o ľuďoch, o tom ako žili a žijú, o ich myslení, mravoch, tradíciách, zvykoch... A tak tu máme zaujímavú ponuku. Čo takto atasözleri - slová otcov, čiže turecké príslovia a porekadlá, ktoré obsahujú životnú skúsenosť mnohých generácií Turkov? A nám poskytujú kamienky do mozaiky - obrazu o nich.

… alebo Turecké príslovia a porekadlá. Minulosť. V našej kolektívnej pamäti, historických análoch, literárnych pamiatkach i legendách sú zapísané turecké nájazdy (Jajže Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky...) a opísaní nemilosrdní, obratní bojovníci na rýchlych húževnatých koňoch, ktorí ako búrkové mračno prihrmeli odkiaľsi z pohanského východu. A ktorí, ako to v tých časoch úspešne či menej úspešne robili aj nejedni iní, dobývali nové územia, plienili, prisvojovali si to, čo im nepatrilo, odvážali korisť aj zajatcov. Dnešok. Áno, pravdaže, to bolo veľmi dávno. Dnes už nechodia Turci k nám, ale našinci do Turecka. Ich nájazdy - hovoríme im zájazdy - sú turistické. Turisti (teda nie Turci) "plienia" obchody s lacným tovarom, "dobývajú" pláže, "zaberajú" prímorské hotely, odnášajú si "korisť": zlatistú pokožku, tu a tam drobný zlatý šperk. Už menej, či vôbec nič duchovného, nijakú vedomosť o ľuďoch, o tom ako žili a žijú, o ich myslení, mravoch, tradíciách, zvykoch... A tak tu máme zaujímavú ponuku. Čo takto atasözleri - slová otcov, čiže turecké príslovia a porekadlá, ktoré obsahujú životnú skúsenosť mnohých generácií Turkov? A nám poskytujú kamienky do mozaiky - obrazu o nich.

Roku 2001 bude sto rokov odvtedy, čo vo Švédsku z nadácie, ktorú založil neobyčajne invenčný vynálezca a schopný podnikateľ Alfréd Nobel, udelili po prvý raz Nobelovu cenu, a to i za literatúru. Nobelova cena je najprestížnejšia svetová cena. Teda už to, že Wisłava Szymborska je jej nositeľkou za rok 1996, samo o sebe poukazuje na mimoriadnu hodnotu jej poézie, a to tak po formálnej i obsahovej stránke. Hĺbka citu, prenikavý intelekt, vysoké morálne kritériá, osobitné videnie problémov sveta i jednotlivého človeka, ňou samou opakované a zároveň neopakovateľné básnické majstrovstvo, to všetko je v jej poézii vždy prítomné. Výber 49 básní, ktorý urobil známy prekladateľ poľskej poézie Vlastimil Kovalčík, o tom čitateľa iste presvedčí.