Q 111

Výber protivojnovej poézie najvýznamnejších slovenských básnikov minulého i tohto storočia pri príležitosti dvoch výročí: vypuknutia prvej svetovej vojny a skončenia druhej svetovej vojny. Knihu s hlbokým porozumením danej témy ilustroval vynikajúci maliar a ilustrátor Marek Ormandík. Pápež František charakterizoval dnešok ako tretiu svetovú vojnu, ktorej časti sa odohrávajú na mnohých miestach sveta. Veríme, že kniha, ktorá vyšla práve v týchto časoch, mocne zarezonuje u čitateľov tak poéziou ako i výtvarným prejavom.

Román Guľa má aj hrany je síce debut, ale je to zrelé a v kontexte so súčasnou tvorbou pozoruhodné dielo. Autorka Katarína Varsíková sa narodila a študovala v Bratislave a hoci už osem rokov žije aj s rodinou v Bruseli, má k rodnému mestu silné citové puto. To sa odráža v autenticite a presvedčivosti opisov miest, kde sa jej protagonisti pohybujú, kde žijú. Rozprávačkou príbehu je Karolína, dobrá, ale nie špičková tanečnica na dôchodku, ktorej život plynie z jej vlastnej vôle pokojne a nevzrušivo, no okolnosti ju vtiahnu do nečakaných udalostí, ktoré prinesú nové vzťahy, prehodnotenie jej neangažovanosti aj jej aktivity a činy. Vydavateľka a zároveň redaktorka dúfa, že čitatelia budú mať podobný pocit ako ona, že by rada vstúpila do príbehu, aby sa toho všetkého, čo sa v románe odohráva, mohla osobne zúčastniť. Katarína Varsiková pôvodne učila angličtinu a prekladala anglicky písanú literatúru, no k svojim vášňam pridala ďalšiu: roku 2013 ukončila parížske štúdium jogy. Cvičenie jogy a písanie sa podľa nej dobre dopĺňajú a navzájom podnecujú.

Je to kniha nekaždodenného spomínania na autorkino rané detstvo, v ktorom "filozofovanie" malého, krehkého, oduševneného dievčatka nad čudami poznávaného sveta, nad ľuďmi, rastlinami i zvieratami je plné pôvabu i múdrosti, je blažkovsky okorenené jemným vtipom, ale zavše je i žiaľne a drsné - ako život sám a ako autorka hovorí: od vekov do vekov.

Pozoruhodná kniha zväčša drsných a vedomie i svedomie dnešného človeka prepaľujúcich poviedok s menším či väčším príklonom ku klasickej beletrii či science-fiction je dielom mladej slovenskej autorky žijúcej v Paríži Viktórie Laurent-Škrabalovej.

Ide o reedíciu vynikajúcej spomienkovej knihy Lea Kohúta Tu bola kedysi ulica, ktorá pri predošlom vydaní vzbudila veľký záujem širokej verejnosti, ale aj historikov, pretože autorovo rozprávačstvo sa snúbi s množstvom zaujímavých faktov takzvaných malých dejín z konca Rakúsko-Uhorska, z čias existencie bratislavského podhradia a teda i Židovskej ulice, koncentračného tábora, viere v socializmus i dezilúzii až po emigráciu. Leo Kohút žije v Kalifornii a pred nedávnom sa dožil veku 97 rokov, a tak kniha je vlastne i "gratulačnou kartou" vydavateľstva.

Príbehy knižky Kvety Daškovej Peťka, ja a osem medvedíkov sú určené malým, no už zručným čitateľkám a čitateľom. Hovoria o dvoch súrodencoch dvojičkách, o ich rodine a prostredí, v ktorom sa pohybujú, o vzťahoch medzi deťmi i dospelými. Knižka sa začína trochu netradične, zato však citlivo, človečensky i s jemným humorom. Prvý príbeh je totiž o tom, ako mamina rodí našich protagonistov a ako jej pri tom asistuje trochu vyplašený tatino. Rozprávačom je jedno z dvojičiek, chlapec Arnold, čo prináša sviežosť jazyka i obsahu. Nečakané zvraty, detské videnie sveta i konanie dospelých vytvárajú pôdu pre svieži humor i slovné hračky, pre pohodu a radosť z čítania a poznávania sveta. Ilustrácie Svetozára Mydlu, plné vtipných nápadov, sú skvelým partnerom textu.

Príbehy knižky Kvety Daškovej Peťka, ja a osem medvedíkov sú určené malým, no už zručným čitateľkám a čitateľom. Hovoria o dvoch súrodencoch dvojičkách, o ich rodine a prostredí, v ktorom sa pohybujú, o vzťahoch medzi deťmi i dospelými. Knižka sa začína trochu netradične, zato však citlivo, človečensky i s jemným humorom. Prvý príbeh je totiž o tom, ako mamina rodí našich protagonistov a ako jej pri tom asistuje trochu vyplašený tatino. Rozprávačom je jedno z dvojičiek, chlapec Arnold, čo prináša sviežosť jazyka i obsahu. Nečakané zvraty, detské videnie sveta i konanie dospelých vytvárajú pôdu pre svieži humor i slovné hračky, pre pohodu a radosť z čítania a poznávania sveta. Ilustrácie Svetozára Mydlu, plné vtipných nápadov, sú skvelým partnerom textu.

Autorka knihy je Slovenka, žijúca vo Fínsku. Román 27 čiže smrť robí umelca napísala po fínsky. Dostala zaň v roku 2011 cenu za debut a bola nominovaná aj na najvyššiu fínsku literárnu cenu. Jej román je mimoriadne dielo tak obsahom, ako i formou, kde hlavnými protagonistami sú rodina žijúca zo sociálnych dávok a mladá nedoštudovaná žena, ktorá prichádza do Fínska, aby tam študovala tamojší život a uplatnila svoje literárne ambície. Dej prebieha v štyroch rozprávačských líniách. Nie je to nenáročné čítanie, ale navzdory tomu vtipné, pútavé a čítavé.

Autorka knihy je Slovenka, žijúca vo Fínsku. Román 27 čiže smrť robí umelca napísala po fínsky. Dostala zaň v roku 2011 cenu za debut a bola nominovaná aj na najvyššiu fínsku literárnu cenu. Jej román je mimoriadne dielo tak obsahom, ako i formou, kde hlavnými protagonistami sú rodina žijúca zo sociálnych dávok a mladá nedoštudovaná žena, ktorá prichádza do Fínska, aby tam študovala tamojší život a uplatnila svoje literárne ambície. Dej prebieha v štyroch rozprávačských líniách. Nie je to nenáročné čítanie, ale navzdory tomu vtipné, pútavé a čítavé.

Neveľká kniha poviedok významnej a do mnohých jazykov prekladanej izraelskej autorky Navy Semel je prvoplánovo venovaná mladým, čitateľom, no je to univerzálne dielo, ktoré môže po všetkých stránkach obohatiť aj dospelých. Spoločným menovateľom povie dok sú mladé, čisté lásky, neraz v pozadí s láskami, ktoré vyhasli.Niektoré príbehy sú zo súčasnosti, ale nemenej podnetné sú aj tie, čo hľadia do dávnejšej minulosti, keď Izraelčania bojovali s Angličanmi za nezávislosť v Palestíne. Stvárnenie všetk ých príbehov nemá nič s banalitou, je emocionálne bohaté, etické posolstvo má hĺbku. Autorka má nesporne dar sviežeho rozprávača, pútavosť textu pre nášho čitateľa zvyšuje "exotickosť"krajiny Izrael, v ktorej sa príbehy odohrávajú, aj jeho história, ktorú poznáme len veľmi málo. A ešte malá ukážka: Povedali mi: "Budeme vždy tvoji rodičia. Rozvádzame sa, ale to znamená, že odchádzame jeden od druhého, ale nie od teba." Premýšľal som, aký bol asi ten okamih kedysi, keď láska medzi nimi vznikla, ak o sa naštartoval počítač lásky, hoci sa ho nik ani len nedotkol. Tato a mama ešte povedali, že sa budú mať aj naďalej radi, ibaže to už nebude ten druh lásky ako predtým. Prikývnutím som vyjadril kvázi porozumenie... Bolo mi v tej chvíli jasné, že sp olupracujem s vírusom, ktorý spôsobil, že sa operačný systém lásky zrútil.

Dej románu Zátišie číslo 6 sa odohráva v polovici osemdesiatych rokov v bývalej NDR v tichej luxusnej štvrti vyvolených, / na míle vzdialených od toho, čo sa odohráva v uliciach NDR./ Rozalinda Polkowská, štyridsaťdvaročná historička, sa jedného dňa rozhodne nejsť viac do práce vo výskumnom ústave, kde takmer dve desaťročia strávila „bádaním“ dejín robotníckeho hnutia, a už nikdy nepoužívať svoj mozog za peniaze. Živí sa príležitostným prepisovaním textov na stroji a tak prijme ponuku starého človeka, náhodnej známosti z kaviarne, aby mu dvakrát do týždňa písala na diktát jeho pamäti. Ukáže sa, že onen človek, profesor Beerenbaum, je bývalý vplyvný komunistický funkcionár na univerzite, a Rozalinda začne s ním proti svojej vôli polemizovať. Autorka rozpráva v prvej osobe. Elegantne prenáša ťažisko deja z prítomnosti – z Beerenbaumovho pohrebu – do spomienok na rastúce napätie medzi ním a ňou, ktoré vyústi do otvorenej roztržky, keď sa Róza dozvie, že ten komu takto slúži, má na svedomí uväznenie jej dobrého známeho, uznávaného sinológa a japonistu. Po hádke dostane Beerenbaum infarkt a zomiera. Ale to je iba kostra diela. Niet tu dosť miesta na vykreslenie viacerých postáv z intelektuálneho i „krčmového“ prostredia knihy. Hoci je jej obsah neveselý, nesie múdre myšlienky a brilantné postrehy a je vlastne malou historiografiou istého obdobia jednej časti Nemecka, ale vlastne i celej strednej a východnej Európy. A predovšetkým je to kvalitné a čítavé literárne dielo.

Zbierka básní pre najmenších. Kniha obsahuje farebné ilustrácie od Veroniky Cabadajovej.

Sedemnásťročný inteligentný Armin, ktorý s matkou emigrantkou z Čiech a mladšou sestrou žije v Brémach, už nie dieťa a ešte nie dospelý, sa usiluje porozumieť svetu. Predovšetkým však chce porozumieť sám sebe, ale i matke, ktorá túži po istote a porozumení, čo v nedlhých známostiach s mužmi nenachádza, a preto podlieha záchvatom depresie, ktorú občas utápa v alkohole. Armin matku neodsudzuje a snaží sa byť dobrým priateľom malej sestre, ktorej sa nedostáva dosť lásky a nehy a ktorá to kompenzuje vymýšľaním a rozprávaním na jej vek ostrovtipných a inteligentných vtipov a prejedaním sa. Tučnučké dievčatko si tak privodí ďalší problém – komplex menejcennosti. Mnoho toho rozuzlí, ale aj zauzlí obrovský vodný príval, doslova potopa, keď sa pri Brémach roztrhne hrádza a Armin s kamarátkou Rebekou, ktorej ľudskú hodnotu si práve uvedomil, odváža na improvizovanej, z dverí urobenej plti rozvodnenou ľadovou riekou sestru do nemocnice.

Sedemnásťročný inteligentný Armin, ktorý s matkou emigrantkou z Čiech a mladšou sestrou žije v Brémach, už nie dieťa a ešte nie dospelý, sa usiluje porozumieť svetu. Predovšetkým však chce porozumieť sám sebe, ale i matke, ktorá túži po istote a porozumení, čo v nedlhých známostiach s mužmi nenachádza, a preto podlieha záchvatom depresie, ktorú občas utápa v alkohole. Armin matku neodsudzuje a snaží sa byť dobrým priateľom malej sestre, ktorej sa nedostáva dosť lásky a nehy a ktorá to kompenzuje vymýšľaním a rozprávaním na jej vek ostrovtipných a inteligentných vtipov a prejedaním sa. Tučnučké dievčatko si tak privodí ďalší problém – komplex menejcennosti. Mnoho toho rozuzlí, ale aj zauzlí obrovský vodný príval, doslova potopa, keď sa pri Brémach roztrhne hrádza a Armin s kamarátkou Rebekou, ktorej ľudskú hodnotu si práve uvedomil, odváža na improvizovanej, z dverí urobenej plti rozvodnenou ľadovou riekou sestru do nemocnice.

Básnická zbierka slovenského autora.