Q 111 strana 5 z 12

Je to príbeh dievčatka, jej mamičky a nevlastného, ale fakticky viac ako vlastného ocka. Dievčatko sa s ním už neviem koľký krát rozpráva o tom, ako sa stalo, že mamičke, ktorá čakala, no nedočkala sa svojho milého, rástlo bruško, a v tom brušku bola ona, ona tam rástla. A ako jej mamička bola smutná a ako sa jej ocko poštár stal jej ockom a ako sa z nich stala rodina. Taký príbeh tu ešte nebol: o vážnej téme, ktorá je ešte stále u nás iba témou, o ktorej sa rozprávajú iba dospelí, pre deti je "nevhodná". Procházková je naozaj majster. Jej rozprávanie je civilné bez falošných sĺz a vzdychov, naopak je radostné, plné atmosféry krásnych vzťahov.

Útla knižka mladej slovenskej autorky Hany Lasicovej (1981) je zbierkou poviedok inšpirovaných jej štúdijným pobytom v anglickom Manchestri... Z obsahu:Manchester sa začína alebo Všetko na poslednú chvíľuAko prežiť v ManchestriNeznámy svet alebo Britská slušnosťOpletačky s hygienouSpolubývajúciChcem byť turistkouChlapci v Manchestri alebo Aj ja chcem zažiť ľúbostné dobrodružstvoDeň študenta v ManchestriMôj typAko rozpoznať pravého BritaLondýn Mám návštevuIdem do Dublinu alebo Čo je írsky národný šport?Pub CrawlDomáca úloha alebo Ako začať nový životNákupná horúčka alebo Aj Leeds je pekné mesto...

Je to príbeh dievčatka, jej mamičky a nevlastného, ale fakticky viac ako vlastného ocka. Dievčatko sa s ním už neviem koľký krát rozpráva o tom, ako sa stalo, že mamičke, ktorá čakala, no nedočkala sa svojho milého, rástlo bruško, a v tom brušku bola ona, ona tam rástla. A ako jej mamička bola smutná a ako sa jej ocko poštár stal jej ockom a ako sa z nich stala rodina. Taký príbeh tu ešte nebol: o vážnej téme, ktorá je ešte stále u nás iba témou, o ktorej sa rozprávajú iba dospelí, pre deti je "nevhodná". Procházková je naozaj majster. Jej rozprávanie je civilné bez falošných sĺz a vzdychov, naopak je radostné, plné atmosféry krásnych vzťahov.

Dievčatko Jaja žilo v temnom tieni dejín - bola druhá svetová vojna, ktorej vinou nebolo dosť svetla a tepla, a to v prvotnom i prenesenom význame. A predsa, navzdory tej vojnovej kataklizme i zápalu pľúc prežívala Jaja po zotmení zimného dňa fantastické príbehy. Príbehy troch výmyselníkov, autorov mnohých "zbojníckych" kúskov, avšak výmyselníkov s dobrými srdiečkami, ako to vravela ich láskavá mamička a ako o tom pochyboval všeumelec a tak trochu i pokušiteľ osudu, ich tatičko. A ten, kto Jaju po večeroch vodil po miestach udalostí v Mestečku a po časoch dávno sa pominuvších dní chlapčenských dobrodružstiev, bol jeden z nebojsov, najmladší Jarabáčik, Jajin tato. A Jaja? Je to spisovateľka Jaroslava Blažková, ktorá s hlbokým porozumením pre pestvá nebojsov a z jej typicky jemným humorom a rozprávačským umením tie príhody spísala. A tajomný duch Miguel? Čítajte prosím, dozviete sa viac. Malí i veľkí, lebo táto knižka je naozaj len zdanlivo iba pre deti. Výborné ilustrácie umocňujú zážitok z čítania výborného textu.

Nik nevie, aké to je, keď máte postihnuté dieťa. A keď ich máte dve, akoby ste prežívali dvakrát koniec sveta. To interpretujem autora a v tejto vete je obsiahnutá celá tragédia otca i matky, pretože tie deti, postihnuté telesne i duševne, oni priviedli na svet.Kam ideme, ocko? pýta sa Thomas už po stý raz v ten deň a tú pesničku spieva deň čo deň. Roky. Autor ešte píše: Nebol som veľmi dobrý otec. Často som vás mal plné zuby, milovať vás bolo také ťažké. Je to veľmi autentická kniha. Je bôľna, ale neuslzená, je zavše až drsná kladením ťažkých otázok a usporiadaním slov a myšlienok do viet a krátkych jednoodsekových textových útvarov. Je to neobyčajne napísaná kniha o neobyčajnej téme. Téme, ktorej ak sa aj niekto dotkne, tak iba s nepatrným ponorom do sveta postihnutých detí a ich trpiacich rodičov. Fournierova knižka sa ponára do hĺbok, pátra, obracia tému raz na líce, raz na rub, pokúša sa pochopiť, čo sa to stalo a prečo sa to vôbec stáva. Zavše je autor vo svojich úvahách nemilosrdný a rozľútostnený, vyzýva Boha tvorcu, aby odpovedal. Kniha je literárnym dielom par excellence. V roku 2008 dostala prestížnu francúzsku cenu Prix Femina a preložili ju postupne do dvadsiatich dvoch jazykov. Naše vydanie je teda dvadsiate tretie.

Dej románu Zátišie číslo 6 sa odohráva v polovici osemdesiatych rokov v bývalej NDR v tichej luxusnej štvrti vyvolených, / na míle vzdialených od toho, čo sa odohráva v uliciach NDR./ Rozalinda Polkowská, štyridsaťdvaročná historička, sa jedného dňa rozhodne nejsť viac do práce vo výskumnom ústave, kde takmer dve desaťročia strávila „bádaním“ dejín robotníckeho hnutia, a už nikdy nepoužívať svoj mozog za peniaze. Živí sa príležitostným prepisovaním textov na stroji a tak prijme ponuku starého človeka, náhodnej známosti z kaviarne, aby mu dvakrát do týždňa písala na diktát jeho pamäti. Ukáže sa, že onen človek, profesor Beerenbaum, je bývalý vplyvný komunistický funkcionár na univerzite, a Rozalinda začne s ním proti svojej vôli polemizovať. Autorka rozpráva v prvej osobe. Elegantne prenáša ťažisko deja z prítomnosti – z Beerenbaumovho pohrebu – do spomienok na rastúce napätie medzi ním a ňou, ktoré vyústi do otvorenej roztržky, keď sa Róza dozvie, že ten komu takto slúži, má na svedomí uväznenie jej dobrého známeho, uznávaného sinológa a japonistu. Po hádke dostane Beerenbaum infarkt a zomiera. Ale to je iba kostra diela. Niet tu dosť miesta na vykreslenie viacerých postáv z intelektuálneho i „krčmového“ prostredia knihy. Hoci je jej obsah neveselý, nesie múdre myšlienky a brilantné postrehy a je vlastne malou historiografiou istého obdobia jednej časti Nemecka, ale vlastne i celej strednej a východnej Európy. A predovšetkým je to kvalitné a čítavé literárne dielo.

Dej románu Zátišie číslo 6 sa odohráva v polovici osemdesiatych rokov v bývalej NDR v tichej luxusnej štvrti vyvolených, / na míle vzdialených od toho, čo sa odohráva v uliciach NDR./ Rozalinda Polkowská, štyridsaťdvaročná historička, sa jedného dňa rozhodne nejsť viac do práce vo výskumnom ústave, kde takmer dve desaťročia strávila „bádaním“ dejín robotníckeho hnutia, a už nikdy nepoužívať svoj mozog za peniaze. Živí sa príležitostným prepisovaním textov na stroji a tak prijme ponuku starého človeka, náhodnej známosti z kaviarne, aby mu dvakrát do týždňa písala na diktát jeho pamäti. Ukáže sa, že onen človek, profesor Beerenbaum, je bývalý vplyvný komunistický funkcionár na univerzite, a Rozalinda začne s ním proti svojej vôli polemizovať. Autorka rozpráva v prvej osobe. Elegantne prenáša ťažisko deja z prítomnosti – z Beerenbaumovho pohrebu – do spomienok na rastúce napätie medzi ním a ňou, ktoré vyústi do otvorenej roztržky, keď sa Róza dozvie, že ten komu takto slúži, má na svedomí uväznenie jej dobrého známeho, uznávaného sinológa a japonistu. Po hádke dostane Beerenbaum infarkt a zomiera. Ale to je iba kostra diela. Niet tu dosť miesta na vykreslenie viacerých postáv z intelektuálneho i „krčmového“ prostredia knihy. Hoci je jej obsah neveselý, nesie múdre myšlienky a brilantné postrehy a je vlastne malou historiografiou istého obdobia jednej časti Nemecka, ale vlastne i celej strednej a východnej Európy. A predovšetkým je to kvalitné a čítavé literárne dielo.

V Európe azda nejestvujú geograficky i historicky také dve blízke mestá, ako sú Bratislava a Viedeň. Dlho nás delili odlišné politické systémy a z našej strany aj ploty z ostnatého drôtu. Dnes, tak ako pred druhou svetovou vojnou, sme voči sebe otvorení a Viedeň nám ponúka svoje početné múzeá, galérie s bohatými zbierkami a výstavami svetových umelcov, stavebné a historické pamiatky... A k nim sa viažu aj mnohé staré pôvabné príbehy, ktoré rozprávajú o tajuplných miestach i podivuhodných udalostiach, o ľuďoch s neobyčajnými schopnosťami i čudákoch, o čertoch i zbojníkoch, o figúrkach i hrdinoch, čo sa postavili proti rôznym zloduchom, pliagam či Turkom. Napokon treba dodať, že knihu robí príťažlivou nielen autorkino rozprávanie, ale pôsobivú atmosféru dotvárajú vtipné ilustrácie na vynikajúcej výtvarnej úrovni.

Dievčatko Jaja žilo v temnom tieni dejín - bola druhá svetová vojna, ktorej vinou nebolo dosť svetla a tepla, a to v prvotnom i prenesenom význame. A predsa, navzdory tej vojnovej kataklizme i zápalu pľúc prežívala Jaja po zotmení zimného dňa fantastické príbehy. Príbehy troch výmyselníkov, autorov mnohých "zbojníckych" kúskov, avšak výmyselníkov s dobrými srdiečkami, ako to vravela ich láskavá mamička a ako o tom pochyboval všeumelec a tak trochu i pokušiteľ osudu, ich tatičko. A ten, kto Jaju po večeroch vodil po miestach udalostí v Mestečku a po časoch dávno sa pominuvších dní chlapčenských dobrodružstiev, bol jeden z nebojsov, najmladší Jarabáčik, Jajin tato. A Jaja? Je to spisovateľka Jaroslava Blažková, ktorá s hlbokým porozumením pre pestvá nebojsov a z jej typicky jemným humorom a rozprávačským umením tie príhody spísala. A tajomný duch Miguel? Čítajte prosím, dozviete sa viac. Malí i veľkí, lebo táto knižka je naozaj len zdanlivo iba pre deti. Výborné ilustrácie umocňujú zážitok z čítania výborného textu.

Žiadne ošúchané témy. Nijaké bezobsažné veršovačky. Nič obkukané, obnesené. Basta fidli, ako to už názov naznačuje, je originálna kniha básní pre deti asi tak okolo desiatich rokov. Je nekonečne vynaliezavá, nechýba v nej fantazijnosť, hravosť, vtip aj humor. Poetická reč je vybrúsená, ba vycizelovaná do trblietavá. Ilustrácie Miroslava Cipára to všetko zdôrazňujú a umocňujú.

Zbierka básní pre najmenších. Kniha obsahuje farebné ilustrácie od Veroniky Cabadajovej.

Zbierka básní pre najmenších. Kniha obsahuje farebné ilustrácie od Veroniky Cabadajovej.

Zbierka básní pre najmenších. Kniha obsahuje farebné ilustrácie od Veroniky Cabadajovej.

Vysokoškolský pedagóg, príkladný vedec, jednako však zabúdaný ako autor nápaditého prírodovedného triptychu. Stretnutie v hlbinách, Živá symetria, Život v schránke – Mikuláš J. Lisický je známy tým, že v knihách, ktoré zaraďujeme do literatúry faktu, nevtieravým spôsobom učil čitateľa, tak mladého, ako aj dospelého, myslieť. Robil to tak, že aj v zdanlivo nesúvisiacich veciach dokázal objaviť niečo, čo ich zbližuje a čo pomáha odhaliť ich vnútornú podstatu. Z pripomenutého triptychu je v tomto zmysle najpozoruhodnejšia Živá symetria, ktorá nie náhodou získala Európsku cenu za náučnú literatúru pre mládež na univerzite v Padove v roku 1982.Nikdy nešiel cestou ľahšieho odporu, neznižuje sa k čitateľovi, podnecuje ho však k schopnosti nachádzať problémy, formulovať si otázky a postupovať od evidencie faktov k faktotvorbe. Jeho živé rozprávačstvo a pútavé podanie vždy obsahujú aj odľahčujúce prvky irónie a persifláže. Lisický nemá obavy zo spochybnenia vžitých predstáv, naopak, čitateľa učí o všetkom pochybovať. Paroduje pseudologiku aj pseudoučencov. V prvotnom rozkrytí témy vychádza z faktu, že už ľudský mozog, sledujúc princíp symetrie, člení sa na ľavú a pravú hemisféru. Presviedča, že človek a príroda nesmú byť nepriateľmi, ale navzájom si rozumejúci a seba rešpektujúci partneri.Nepochybne, Živá symetria je jednou z najpríťažlivejšie napísaných kníh literatúry faktu vedeckého typu na Slovensku. Stále je schopná osloviť mladých i starších čitateľov, ktorí v presile ideologických kamufláží zabúdajú na to základné pre udržanie života na Zemi – na princíp symetrie, zakódovaný v samej podstate bytia aj existencie vesmíru.(Prof. Milan Jurčo, CSc.)

Poézia nemeckej poetky Hildy Dominovej (1912-2006) súvisí s jej dramatickým životným osudom. Po nástupe nacizmu z rasových dôvodov emigrovala – najprv do Južnej Ameriky, neskôr žila v USA. Po vojne sa vrátila do rodného Nemecka. Dominovej básnická tvorba sa zrodila najmä z prežitého utrpenia. Nad emóciami v nej prevažuje jasnozrivý intelekt, nad pocitmi reflexia. Charakterizuje ju triezvosť a zároveň prenikavosť pohľadu zasahujúca podstatu vecí, pričom je v nej hĺbka čistej poézie. Výsledný dojem je koncentrovaný do silného zážitku a ten núti k úvahám o základných polohách ľudskej existencie. Všetko však, vrátane ľúbostných motívov, domova, prírody pokrýva vrstva osudovosti. Poézia Hilde Dominovej je obranou ľudskosti, humanizmu. V Nemecku získala viacero významných cien. Preložil Tomáš Gáll.

Poézia nemeckej poetky Hildy Dominovej (1912-2006) súvisí s jej dramatickým životným osudom. Po nástupe nacizmu z rasových dôvodov emigrovala – najprv do Južnej Ameriky, neskôr žila v USA. Po vojne sa vrátila do rodného Nemecka. Dominovej básnická tvorba sa zrodila najmä z prežitého utrpenia. Nad emóciami v nej prevažuje jasnozrivý intelekt, nad pocitmi reflexia. Charakterizuje ju triezvosť a zároveň prenikavosť pohľadu zasahujúca podstatu vecí, pričom je v nej hĺbka čistej poézie. Výsledný dojem je koncentrovaný do silného zážitku a ten núti k úvahám o základných polohách ľudskej existencie. Všetko však, vrátane ľúbostných motívov, domova, prírody pokrýva vrstva osudovosti. Poézia Hilde Dominovej je obranou ľudskosti, humanizmu. V Nemecku získala viacero významných cien. Preložil Tomáš Gáll.