Q 111 strana 6 z 10

Je to kniha nekaždodenného spomínania na autorkino rané detstvo, v ktorom "filozofovanie" malého, krehkého, oduševneného dievčatka nad čudami poznávaného sveta, nad ľuďmi, rastlinami i zvieratami je plné pôvabu i múdrosti, je blažkovsky okorenené jemným vtipom, ale zavše je i žiaľne a drsné - ako život sám a ako autorka hovorí: od vekov do vekov.

Knižka je dynamické, blažkovsky vtipné a veselé dielo pre deti zhruba od 7-8 rokov. Ide v nej o priateľstvo mestského chlapca a jeho mladšej sestry s dedinskými deťmi, o poznávanie života i krásneho prírodného prostredia vidieka spojené s "hrdinskou" jazdou na koni. Nechýba ani dobrodružstvo a napätie pri pátraní po zlodejovi, ale aj o dobrodružstvo poznávania, vykúpené štípancami spôsobenými "študijnými objektmi" - mravcami. Skvelé čítanie oživujú ilustrácie známej výtvarníčky Kristíny Šimkovej.

Začalo sa to včasráno. Čosi tmavé, obrovské zatienilo oblohu. Nemohol si to nevšimnúť nik, kto kráčal po ulici, napríklad do práce, ale ani Paolo a jeho pes na balkóne jedného z domov na námestí. Pravdaže, Paolo rýchlo zobudil aj mladšiu sestru Ritu, aby to tiež videla. No aby videla aj zmätok, ktorí vypukol dolu na ulici. A keby len na ulici. A keby len medzi chodcami. Prišli hasiči, prišli policajti, prišlo vojsko. Na prieskum hrozivého objektu vyslali helikoptéru, starosta prostredníctvom rozhlasu vyhlásil poplach...Z týchto viet vidieť, že ide o príbeh plný nevídaných a neslýchaných udalostí, fantázie,vtipu, ale pozor, aj nevtieravo, nepoučujúco a s humorom vyslovených vážnych slov a zamyslenia nad činmi nás dospelých. Slovom, ide o knižku najskvelejšieho a najmilovanejšieho talianskeho autora detských kníh (no nielen), nositeľa najvýznamnejšieho ocenenia detskej literatúry - Andersenovej ceny, Giannni Rodariho. Autora prekladaného a aj dnes vydávaného vo veľkých nákladoch. Rovnako vtipné ako text sú aj výmyselné ilustrácie Miroslava Cipára.

Konečne, po dlhých tridsiatichpiatich rokoch, opäť vychádza. A pritom tú knižku kritika zaraďovala medzi vrcholky tvorby pre deti. A pritom tú knižku čitatelia spontánne čítali a čítali a dodnes si na ňu mnohí, dnes už sami rodičia detí vo veku, ako boli vtedy oni, s úsmevom a nostalgiou spomínajú. A pritom je to knižka, ktorá vo Francúzsku vychádza rok čo rok v dotlači. Nuž s „emigrantkou“ Jaroslavou Blažkovou je to u nás tak: dlho akoby prestala existovať. Našťastie akoby. A tak je tu to skvelé dielko plné čarovnej atmosféry a sympatického humoru. Je tu ten príbeh vnuka Andreja, ktorý spolu s kamarátom Rudom Brdom chystajú dar pre deduška k päťdesiatinám: neobyčajný dar! Že je s tým spojených kopa milých i nemilých zážitkov, protivenstiev zo strany žalobaby a klamárky Mirabely, ba i dobrodružstva a tajomnosti? Akože inak! Tak to už v živote Andrejov, Rudov a podobných chlapcov chodí. Hlavná vec, že darčeky napokon boli, a naozaj neobyčajné. Veď ktorýže deduško, okrem toho Andrejovho, dostal k narodeninám pravú hviezdu?

Milý a hravý text Jaroslavy Blažkovej, tej skvelej rozprávačky skvelých príbehov, ktorý ešte stihol vyjsť na konci šesťdesiatych rokov na pokračovanie v Zorničke a potom zostal kdesi „odpočívať“, si aj dnes zasluhuje pozornosť, rovnako ako si aj dnešné deti zaslúžia toto pôvabné, dynamické a vtipné čítanie o putovaní chlapca Ivana s mačiatkami vo vreci, ktoré zlá Kokrhela poslala Ivana utopiť. Po viacerých dramatických zvratoch šetko napokon dobre dopadne a Ivan s mačičkami obveseľujú ľudí svojimi originálnymi vystúpeniami a Kokrhela, teraz už zmenená a milá, chodí s nimi ako dobrá stará mama. Príbeh sprevádzajú rovnako vtipné a veselé ilustrácie Martiny Matlovičovej.

Chlapec sa volal Dávid a žil v dedinke Krajno v Kieleckom vojvodstve v Poľsku. Jeho otec Josek Rubinowicz tam mal malú mliekareň. Dávid pochádzal z chudobnej židovskej rodiny a patril k najlepším žiakom v škole. Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom a následnej okupácii, začala sa tragédia poľských Židov. Perzekúcie neobišli ani Dávidovu rodinu - zhabali im obchod, Dávid a jeho sestra nesmeli chodiť do školy, vysťahovali ich do geta v Bodzentyne. A nakoniec vyviezli do koncentračného tábora v Treblinke, kde ich čakala smrť v plynovej komore. 0 ich krutom osude by sme nevedeli nič, keby nie svedectvo tohto vnímavého chlapca, ktorý si písal denník. Deň za dňom si do školských zošitov zapisoval všetko, čo zažil, videl a počul. Zaznamenával udalosť za udalosťou, hoci ich príčinu, zmysel a zločinnú podstatu ešte nechápal. Jeho zápisky - to je otrasná kronika ľudského ponižovania, utrpenia, hrôzy a bolesti, videná nevinným detskými očami. Nevedomky nastavil zrkadlo ľudskej zvrhlosti a krutosti, ktorá postihla milióny ľudí len preto, že sa narodili židovským rodičom. Dávid zahynul spolu s rodičmi, sestrou a malým bračekom v plynovej komore v Treblinke. Po rokoch objavili na povale domu, kde žil, päť zošitov s denníkmi chlapca Dávidka Rubinowicza.

Rukopis Môj brat nemá brata sa umiestnil na treťom mieste v už spomínanej autorskej súťaži v kategórii literatúra súčasných detí. Už sám vtipný názov upútal porotu a jej záujem neopadol ani pri čítaní na seba nadväzujúcich príbehov, skĺbených do jedného celku. Provokujúce tajomstvo skryté v názve sa vyjaví hneď na prvých stránkach, ale pokračovanie nie je také priamočiare. Teplé ladenie , korenené jemným humorom a hláškami najmladšej spomedzi troch súrodencov Jucky, má celý rukopis, avšak sa v ňom často hovorí aj o vážnych veciach: vzájomných vzťahoch detí v rodine, vzťahov rodičov a detí, založených na láske, porozumení a napokon i schopnosti a ochote pomáhať cudzím, potrebným. Ten cudzí je v našom prípade Jerguš, ktorého mama pracuje v Rakúsku, otec odišiel nevedno kam a stará mama, u ktorej žije, nešťastne spadne z rebríka. A a keďže jej poranenie je vážne, musí ostať dlhší čas v nemocnici. Jerguš osamie, sám v domci na kraji mesta. Čo si počne? Podľa matky by mal odísť kamsi na východné Slovensko k príbuzným, kde ho však ani veľmi nepoznajú a on ich tiež nie. Je to náhoda, nie je, že rodine, ktorú sme práve predstavili, nedlho predtým uletí andulka a zamieri si to rovno k domčeku, kde sa pri jej hľadaní jej členovia zoznámia s Jergušom aj s jeho starou mamou? Ktovie, ale dôležité je, že užialeného chlapca v pravý čas nájdu a bez váhania mu ponúknu pohostinstvo. Na našom literárnom javisku sa odohrá sa ešte všeličo, veď nápadov kreatívnych detí a autorky nespočítaš. Julo s Jergušom sa spriatelia ako vlastní bratia - a stanú sa z nich pobratimovia. Týmto starým slovom s veľmi humánnym nábojom ich označili otec s mamou a oni sa vonkoncom nebránili. Aby nechýbalo ani dobrodružstvo, decká objavia starý opustený dom, ktorý sa všetkým tak zapáči, že... Možno sa niekedy neskôr stane ich hniezdom, ale to už si len domýšľame. Rukopis prináša veľmi pozitívne posolstvo a vedie k zamysleniu: Nie je Jerguš tak trochu ako ľudia, čo utekajú odkiaľsi z ďaleka, kde im vojna zničila domovy, a ktorí hľadajú pomoc?

Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René. To natoľko zaujme výletníkov, že začnú nápis nielen lúštiť, ale aj prehľadávať okolie, a hľa, nájdu medailón, v ktorom je portrét mladej ženy s chlapčekom. Odtiaľ sa v horúčkovitom pátraní, hľadaní stôp i nadobúdaní poznatkov (pod hradom Strečno je obelisk na pamiatku francúzskych partizánov, čo bojovali za našu slobodu) odvíja ďalší pútavý dej. Ten sa obohacuje pri buchtách u prababky, pamätníčky dávnych dejov. Tá majiteľa medailónu francúzskeho partizána Reného nielen poznala, ale mala vedomosť i o medailóne: na fotografii v ňom bola Reného žena a syn. René totiž s pradedkom bojoval medzi našimi partizánmi proti nacistickému okupačnému vojsku, a tam pri onom buku s nápisom padol. A keďže náš štvorlístok si kladie otázku, čo sa stalo s tým chlapčekom a ženou z medailónu, a sú to decká dnešných vynálezov, pomocou facebooku sa im podarí nájsť Reného syna. A bientôt, Denis, píšu mu, keď sa im ozve, že určite príde navštíviť miesto, kde jeho otec zahynul.

Vysokoškolský pedagóg, príkladný vedec, jednako však zabúdaný ako autor nápaditého prírodovedného triptychu. Stretnutie v hlbinách, Živá symetria, Život v schránke – Mikuláš J. Lisický je známy tým, že v knihách, ktoré zaraďujeme do literatúry faktu, nevtieravým spôsobom učil čitateľa, tak mladého, ako aj dospelého, myslieť. Robil to tak, že aj v zdanlivo nesúvisiacich veciach dokázal objaviť niečo, čo ich zbližuje a čo pomáha odhaliť ich vnútornú podstatu. Z pripomenutého triptychu je v tomto zmysle najpozoruhodnejšia Živá symetria, ktorá nie náhodou získala Európsku cenu za náučnú literatúru pre mládež na univerzite v Padove v roku 1982.Nikdy nešiel cestou ľahšieho odporu, neznižuje sa k čitateľovi, podnecuje ho však k schopnosti nachádzať problémy, formulovať si otázky a postupovať od evidencie faktov k faktotvorbe. Jeho živé rozprávačstvo a pútavé podanie vždy obsahujú aj odľahčujúce prvky irónie a persifláže. Lisický nemá obavy zo spochybnenia vžitých predstáv, naopak, čitateľa učí o všetkom pochybovať. Paroduje pseudologiku aj pseudoučencov. V prvotnom rozkrytí témy vychádza z faktu, že už ľudský mozog, sledujúc princíp symetrie, člení sa na ľavú a pravú hemisféru. Presviedča, že človek a príroda nesmú byť nepriateľmi, ale navzájom si rozumejúci a seba rešpektujúci partneri.Nepochybne, Živá symetria je jednou z najpríťažlivejšie napísaných kníh literatúry faktu vedeckého typu na Slovensku. Stále je schopná osloviť mladých i starších čitateľov, ktorí v presile ideologických kamufláží zabúdajú na to základné pre udržanie života na Zemi – na princíp symetrie, zakódovaný v samej podstate bytia aj existencie vesmíru.(Prof. Milan Jurčo, CSc.)

Dvetisíc rokov od narodenia rátajú kresťania letopočet aj vek cirkvi. Tá sa narodila z učenia Ježiša, hlásajúceho lásku - k Bohu aj človeka k človeku. Bol teda kritikom akejkoľvek formy nelásky a z toho vyplývajúcich činov útlaku, násilia, nerovnosti. Bol vlastne rebel a ako taký nevyhovoval ani židovským svetským i náboženským hodnostárom, ani rímskym utláčateľom, čo vládli nad Židmi. Preto ho bolo treba zlikvidovať, preto ho popravili vtedajšou popravnou metódou Rimanov - ukrižovaním. Na základe Ježišovho učenia sa z lona židovstva vylúpla skupina jeho nasledovníkov a vznikla kresťanská cirkev. Žije síce dvetisíc rokov, ale veľmi skoro opustila Ježišove zásady a vymenila lásku za hrozby, zákazy a príkazy a vytvorila učenie o tom, že Boh obetoval svojho syna, aby vykúpil ľudí od hriechov i o tom, že hriešnici budú pri poslednom súde odsúdení k posmrtnému, nikdy nekončiacemu utrpeniu a mukám, kým zbožní a poslušní budú mať život večný v nebi. Autor tejto knihy pôsobil štyridsaťpäť rokov ako profesor biblických textov na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Je vynikajúcim znalcom Starého i Nového zákona a je v istom zmysle tiež burič. Búri sa proti dogmatizmu a meravosti cirkví, poukazuje na ich škodlivosť, tak ako Ježiš vyzýva k spravodlivosti a láske a zároveň poukazuje na užívanie si života dnešných "farizejov" a "zákonníkov", na pokrytectvo, na útlak chudobných - jednotlivcov i celých etník. Kniha Ježiš a súčasnosť je rozsiahle dielo, autor rozoberá tému z najrôznejších uhlov, jeho úvahy a myšlienky sa rozprestierajú do šírky a prenikajú do skutočne do veľkých hĺbok. Avšak nielen kritizuje, ale pomáha ľuďom nájsť obnovené postoje a prístupy k Ježišovi a jeho učeniu.