Q 111 strana 2 z 12

Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René. To natoľko zaujme výletníkov, že začnú nápis nielen lúštiť, ale aj prehľadávať okolie, a hľa, nájdu medailón, v ktorom je portrét mladej ženy s chlapčekom. Odtiaľ sa v horúčkovitom pátraní, hľadaní stôp i nadobúdaní poznatkov (pod hradom Strečno je obelisk na pamiatku francúzskych partizánov, čo bojovali za našu slobodu) odvíja ďalší pútavý dej. Ten sa obohacuje pri buchtách u prababky, pamätníčky dávnych dejov. Tá majiteľa medailónu francúzskeho partizána Reného nielen poznala, ale mala vedomosť i o medailóne: na fotografii v ňom bola Reného žena a syn. René totiž s pradedkom bojoval medzi našimi partizánmi proti nacistickému okupačnému vojsku, a tam pri onom buku s nápisom padol. A keďže náš štvorlístok si kladie otázku, čo sa stalo s tým chlapčekom a ženou z medailónu, a sú to decká dnešných vynálezov, pomocou facebooku sa im podarí nájsť Reného syna. A bientôt, Denis, píšu mu, keď sa im ozve, že určite príde navštíviť miesto, kde jeho otec zahynul.

Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René. To natoľko zaujme výletníkov, že začnú nápis nielen lúštiť, ale aj prehľadávať okolie, a hľa, nájdu medailón, v ktorom je portrét mladej ženy s chlapčekom. Odtiaľ sa v horúčkovitom pátraní, hľadaní stôp i nadobúdaní poznatkov (pod hradom Strečno je obelisk na pamiatku francúzskych partizánov, čo bojovali za našu slobodu) odvíja ďalší pútavý dej. Ten sa obohacuje pri buchtách u prababky, pamätníčky dávnych dejov. Tá majiteľa medailónu francúzskeho partizána Reného nielen poznala, ale mala vedomosť i o medailóne: na fotografii v ňom bola Reného žena a syn. René totiž s pradedkom bojoval medzi našimi partizánmi proti nacistickému okupačnému vojsku, a tam pri onom buku s nápisom padol. A keďže náš štvorlístok si kladie otázku, čo sa stalo s tým chlapčekom a ženou z medailónu, a sú to decká dnešných vynálezov, pomocou facebooku sa im podarí nájsť Reného syna. A bientôt, Denis, píšu mu, keď sa im ozve, že určite príde navštíviť miesto, kde jeho otec zahynul.

Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René. To natoľko zaujme výletníkov, že začnú nápis nielen lúštiť, ale aj prehľadávať okolie, a hľa, nájdu medailón, v ktorom je portrét mladej ženy s chlapčekom. Odtiaľ sa v horúčkovitom pátraní, hľadaní stôp i nadobúdaní poznatkov (pod hradom Strečno je obelisk na pamiatku francúzskych partizánov, čo bojovali za našu slobodu) odvíja ďalší pútavý dej. Ten sa obohacuje pri buchtách u prababky, pamätníčky dávnych dejov. Tá majiteľa medailónu francúzskeho partizána Reného nielen poznala, ale mala vedomosť i o medailóne: na fotografii v ňom bola Reného žena a syn. René totiž s pradedkom bojoval medzi našimi partizánmi proti nacistickému okupačnému vojsku, a tam pri onom buku s nápisom padol. A keďže náš štvorlístok si kladie otázku, čo sa stalo s tým chlapčekom a ženou z medailónu, a sú to decká dnešných vynálezov, pomocou facebooku sa im podarí nájsť Reného syna. A bientôt, Denis, píšu mu, keď sa im ozve, že určite príde navštíviť miesto, kde jeho otec zahynul.

Rukopis Môj brat nemá brata sa umiestnil na treťom mieste v už spomínanej autorskej súťaži v kategórii literatúra súčasných detí. Už sám vtipný názov upútal porotu a jej záujem neopadol ani pri čítaní na seba nadväzujúcich príbehov, skĺbených do jedného celku. Provokujúce tajomstvo skryté v názve sa vyjaví hneď na prvých stránkach, ale pokračovanie nie je také priamočiare. Teplé ladenie , korenené jemným humorom a hláškami najmladšej spomedzi troch súrodencov Jucky, má celý rukopis, avšak sa v ňom často hovorí aj o vážnych veciach: vzájomných vzťahoch detí v rodine, vzťahov rodičov a detí, založených na láske, porozumení a napokon i schopnosti a ochote pomáhať cudzím, potrebným. Ten cudzí je v našom prípade Jerguš, ktorého mama pracuje v Rakúsku, otec odišiel nevedno kam a stará mama, u ktorej žije, nešťastne spadne z rebríka. A a keďže jej poranenie je vážne, musí ostať dlhší čas v nemocnici. Jerguš osamie, sám v domci na kraji mesta. Čo si počne? Podľa matky by mal odísť kamsi na východné Slovensko k príbuzným, kde ho však ani veľmi nepoznajú a on ich tiež nie. Je to náhoda, nie je, že rodine, ktorú sme práve predstavili, nedlho predtým uletí andulka a zamieri si to rovno k domčeku, kde sa pri jej hľadaní jej členovia zoznámia s Jergušom aj s jeho starou mamou? Ktovie, ale dôležité je, že užialeného chlapca v pravý čas nájdu a bez váhania mu ponúknu pohostinstvo. Na našom literárnom javisku sa odohrá sa ešte všeličo, veď nápadov kreatívnych detí a autorky nespočítaš. Julo s Jergušom sa spriatelia ako vlastní bratia - a stanú sa z nich pobratimovia. Týmto starým slovom s veľmi humánnym nábojom ich označili otec s mamou a oni sa vonkoncom nebránili. Aby nechýbalo ani dobrodružstvo, decká objavia starý opustený dom, ktorý sa všetkým tak zapáči, že... Možno sa niekedy neskôr stane ich hniezdom, ale to už si len domýšľame. Rukopis prináša veľmi pozitívne posolstvo a vedie k zamysleniu: Nie je Jerguš tak trochu ako ľudia, čo utekajú odkiaľsi z ďaleka, kde im vojna zničila domovy, a ktorí hľadajú pomoc?

Chlapec sa volal Dávid a žil v dedinke Krajno v Kieleckom vojvodstve v Poľsku. Jeho otec Josek Rubinowicz tam mal malú mliekareň. Dávid pochádzal z chudobnej židovskej rodiny a patril k najlepším žiakom v škole. Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom a následnej okupácii, začala sa tragédia poľských Židov. Perzekúcie neobišli ani Dávidovu rodinu - zhabali im obchod, Dávid a jeho sestra nesmeli chodiť do školy, vysťahovali ich do geta v Bodzentyne. A nakoniec vyviezli do koncentračného tábora v Treblinke, kde ich čakala smrť v plynovej komore. 0 ich krutom osude by sme nevedeli nič, keby nie svedectvo tohto vnímavého chlapca, ktorý si písal denník. Deň za dňom si do školských zošitov zapisoval všetko, čo zažil, videl a počul. Zaznamenával udalosť za udalosťou, hoci ich príčinu, zmysel a zločinnú podstatu ešte nechápal. Jeho zápisky - to je otrasná kronika ľudského ponižovania, utrpenia, hrôzy a bolesti, videná nevinným detskými očami. Nevedomky nastavil zrkadlo ľudskej zvrhlosti a krutosti, ktorá postihla milióny ľudí len preto, že sa narodili židovským rodičom. Dávid zahynul spolu s rodičmi, sestrou a malým bračekom v plynovej komore v Treblinke. Po rokoch objavili na povale domu, kde žil, päť zošitov s denníkmi chlapca Dávidka Rubinowicza.

Chlapec sa volal Dávid a žil v dedinke Krajno v Kieleckom vojvodstve v Poľsku. Jeho otec Josek Rubinowicz tam mal malú mliekareň. Dávid pochádzal z chudobnej židovskej rodiny a patril k najlepším žiakom v škole. Po prepadnutí Poľska nacistickým Nemeckom a následnej okupácii, začala sa tragédia poľských Židov. Perzekúcie neobišli ani Dávidovu rodinu - zhabali im obchod, Dávid a jeho sestra nesmeli chodiť do školy, vysťahovali ich do geta v Bodzentyne. A nakoniec vyviezli do koncentračného tábora v Treblinke, kde ich čakala smrť v plynovej komore. 0 ich krutom osude by sme nevedeli nič, keby nie svedectvo tohto vnímavého chlapca, ktorý si písal denník. Deň za dňom si do školských zošitov zapisoval všetko, čo zažil, videl a počul. Zaznamenával udalosť za udalosťou, hoci ich príčinu, zmysel a zločinnú podstatu ešte nechápal. Jeho zápisky - to je otrasná kronika ľudského ponižovania, utrpenia, hrôzy a bolesti, videná nevinným detskými očami. Nevedomky nastavil zrkadlo ľudskej zvrhlosti a krutosti, ktorá postihla milióny ľudí len preto, že sa narodili židovským rodičom. Dávid zahynul spolu s rodičmi, sestrou a malým bračekom v plynovej komore v Treblinke. Po rokoch objavili na povale domu, kde žil, päť zošitov s denníkmi chlapca Dávidka Rubinowicza.