Slovenský filmový ústav

Autorka sleduje Paľa Bielika a jeho tvorbu čo najkomplexnejšie: od genofondu a fyzických dispozícií až po obraz človeka-tvorcu, ktorý sa raz prispôsobuje prostrediu, inokedy ho sám aktívne mení. V Hanákovej kritickej monografii sa zúročuje štúdium v archívoch, rozhovory s pamätníkmi i čerstvé metodologické impulzy tzv. nových dejín filmu.

Nové, prepracované a doplnené vydanie katalógu klubotéky poskytuje prehľadnú orientáciu v aktuálnom klubovom fonde ASFK. Publikácia je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. Klubotéka ASFK obsahuje abecedne (podľa distribučného názvu) radené filmové heslá so základnými filmografickými údajmi, stručným obsahom, oceneniami a bibliografiou článkov. Kapitola Profily režisérov zahŕňa podrobné informácie o tvorcoch uvádzaných diel, zložené z filmografie, krátkej biografie, súpisu ocenení a bibliografie článkov. Publikácia celkovo obsahuje údaje o 345 filmoch a 247 profilov režisérskych osobností. Súčasťou katalógu sú registre originálnych názvov, krajín pôvodu, režisérov, kompletný adresár slovenských a českých filmových klubov, prehľad filmov distribuovaných AČFK, informácie o Medzinárodnej federácii filmových klubov so zoznamom festivalov, na ktorých sa udeľujú ceny poroty FICC, ale aj medzinárodné skratky štátov stanovené FIAF-om, rôzne štatistické údaje z činnosti ASFK a mnohé ďalšie praktické informácie. Podobne ako v druhom vydaní je aktuálny Sprievodca klubovým filmom rozšírený aj o 96 fotografií k vybraným filmovým titulom.

Týždeň vo filme je označenie filmových žurnálov, ktoré sa počas vyše štyroch desaťročí v československých kinách uvádzali pred každým filmovým predstavením. Išlo o súbor krátkych spravodajských, resp. publicistických reportáží, ktorých úlohou bolo zachytiť najvýznamnejšie a spoločensky najaktuálnejšie udalosti a témy za obdobie uplynulého týždňa. Obsah kolekcie piatich DVD tvorí celkom 50 vydaní takýchto žurnálov z rokov 1945 až 1990. Týždenníky sú rozdelené podľa jednotlivých desaťročí, pričom každé z nich na jednotlivých nosičoch zastupuje vždy desať vydaní.

Analytický portrét filmára a výtvarníka polského pôvodu Waleriana Borowczyka a prehlad jeho kariéry formou malej encyklopedie, kde každé písmeno abecedy zastupuje jeden koncept, ktorý jedinečným spôsobom osvetluje jeho filmy a ďalší umeleckou tvorbu. Drobná publikácia má slúžiť ako príručka svojho druhu k Borowczykovým bizarným, podivným, exotickým a hermetickým svetom a zároveň má ponúknuť 26 miniaturných skic k témam, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.

Publikácia pod názvom Alain Resnais – Kinematografia mozgu je zborníkom textov slovenských, českých, francúzskych a britských autorov a Resnaisovu tvorbu približuje z rôznych historicko-teoretických perspektív od režisérových raných krátkometrážnych dokumentárnych filmov až po jeho zatiaľ posledný dlhometrážny počin Ešte ste nič nevideli. Ako hovorí filmový teoretik Michal Michalovič, jeden zo zostavovateľov zborníka, „nejde o ucelený pohľad na dielo tohto velikána svetovej kinematografie, čo pri osobe jeho formátu vari ani nie je možné, ale o súbor príspevkov do diskusie o jeho tvorbe. Kniha tak môže slúžiť ako oboznámenie čitateľa s Resnaisovým dielom, ale aj s možnosťami, ako o ňom uvažovať.“ Renomovaný tvorca dokumentárnych a hraných filmov Alain Resnais vstupoval do kinematografie v 50. rokoch minulého storočia. Hneď sa začal prejavovať svojimi nekompromisnými názormi, ktoré mu priniesli problémy s cenzúrou. Na začiatku 60. rokov sa už presadil ako výnimočne nadaný režisér, objavujúci dosiaľ nevyužité možností filmového umenia. Členenie zborníka je chronologické a nad Resnaisovou tvorbou sa v ňom zamýšľa trinásť autorov. Práve táto rôznorodosť umožňuje vnímať jeho tvorbu z rôznych uhlov pohľadu a z rôznych metodologických hľadísk, a tak prispieť „k záujmu o jeho dielo, ktoré je mylne vnímané ako uzavretý intelektuálny priestor,“ ako v úvode publikácie uvádzajú jej zostavovatelia David Čeněk, Martin Kaňuch a Michal Michalovič. Súčasťou publikácie je aj menný a názvový register.

Rukopis mapuje vývoj slovenskej kinematografie vo všetkých jej etapách a častiach. Zlomové roku sú : 1918,1938,1948,1969, Kinematografia sa člení na : tvorbu, výrobu, distribúciu, techniku, školstvo, filmovú reflexiu Predložené národné dejiny starostlivo sledujú dialóg s českou, poľskou, maďarskou, rakúskou produkciou, národné je tu v pevnej symbióze s medzinárodným. Kniha sa štrukturuje nielen podľa filmových žánrov, zmien štýlu, ale vyzdvihuje v samostatných kapitolách aj najvýraznejšie osobnosti slovenskej kinematografie napr. Paľo Bielik, Štefan Uher, Dušan Hanák, Dušan Trančík atď. Autori sa pokúšajú o kompaktné línie vývoja od amatérskych začiatkov až po takmer priemyselnú výrobu filmových diel. Druhé rozšírené vydanie.

V roku 2018 bola Pavlovi Brankovi, nestorovi slovenskej filmovej kritiky, udelená Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti kritickej reflexie filmového umenia. V rámci prehliadky aktuálnej domácej filmovej tvorby Týždeň slovenského filmu sa zároveň konal aj seminár venovaný jeho osobnosti, životu i dielu. Zborník Pavel Branko. V znamení filmu a jazyka tvoria príspevky, ktoré na seminári predniesli pozvaní hostia, filmoví historici, novinári, jazykovedci, ako aj ďalšie, dodatočne zaradené texty. Väčšina z nich sa venuje filmovokritickej praxi Pavla Branka, jeho textom o slovenskom i svetovom filme, niektoré sú osobnými spomienkami na stretnutia, rozhovory, spoluprácu, iné sa dotýkajú jeho písania o jazyku.

Pri písaní prvého vydania knihy Naše filmové storočie sme sa vyhýbali očareniu z nového, pretože nič tak rýchlo nezostarne. Kniha sa vypredala a my sme sa po piatich rokoch pozreli na ňu znovu. Sto filmov, ktoré v nej boli, ostali naše obľúbené. Ale pribudli k nim ďalšie. Na prelome milénia dozreli noví, sebavedomí a komplexní autori: Cuarón, Nolan, Sorrentino, Villeneuve, bratia McDonaghovci, ale zaujali nás aj výnimočné diela starších: O tele a duši Ildikó Enyediovej, či Sils Maria Oliviera Assayasa. A tak sme sa rozhodli rozšíriť prvé vydanie na 120 filmov a doplnili potrebné indexy. Vykročili sme do druhého filmového storočia. František Gyrárfáš a Juraj Malíček

Kniha sa venuje možnostiam filmového zobrazovania s dôrazom na temporalitu filmových aktualít, resp. dokumentárnych filmov, a k ich porovnaniu s charakteristikami a temporalitou písaného textu historických prác.

Prvým sprostredkovateľom ľudskej komunikácie je jazyk, druhým rozprávanie. Monografia sa zaoberá postavením rozprávania v dnešnej audiovizuálnej kultúre. Sleduje jeho teoretický a historický kontext z hľadiska literárnej a filmovej mediality a intermediality.

Profil významnej českej dokumentaristky Heleny Třeštíkovej od filozofky a estetičky Romany Javorčekovej. Štúdia je zameraná na motív domova, bývania a priestoru, ktorý s nimi súvisí. Téma sa v rôznej intenzite a podobách objavuje v celej Třeštíkovej tvorbe už od školského cvičenia Živá voda (1972), v ktorom sleduje, ako vodná priehrada vymaže z mapy dedinu, až po režisérkin zatiaľ posledný film Forman vs. Forman (2019). V profile režiséra, ktorý v detstve počas vojny prišiel o rodičov, potom býval po internátoch, podnájmoch a emigroval bez rodiny, rezonuje téma odlišne než v každom z Třeštíkovej časozberných dokumentov, ako Manželské etudy, Katka či René. Motív domova a bývania ako niečoho, čo podlieha premenám v čase, zároveň súznie s touto režisérkinou najčastejšou metódou nakrúcania.