Slovenský filmový ústav strana 5 z 5

Počas dramaturgického pôsobenia v spravodajskom (1959 - 1961) a v dokumentárnom (1963 - 1971) filme som spolupracoval s mnohými dramaturgmi, režisérmi, kameramanmi a strihačmi na celom rade scenárov, šotov, filmov. Okrajovo sa dotýkam aj neskorších rokov, v ktorých sa príbehy mojich protagonistov rozvíjali, komplikovali alebo uzatvárali. Neraz sa k tým spomienkam vraciam a vnímam ich v kontexte celkovej situácie v spoločnosti. Vybavujú sa mi mnohé spojenia s časom, v ktorom sme žili, so spoločenskou a politickou klímou, ktorej sme boli účastníkmi a priamymi aktérmi. V popredí budú moje najosobnejšie zážitky a poznatky zo spolupráce s majstrami slovenskej dokumentárnej tvorby, slovom, rekapitulácia stretnutí s predstaviteľmi živej a nasledovaniahodnej vetvy domáceho kinematografického snaženia.

Nové, prepracované a doplnené vydanie katalógu klubotéky poskytuje prehľadnú orientáciu v aktuálnom klubovom fonde ASFK. Publikácia je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. Klubotéka ASFK , obsahuje abecedne (podľa distribučného názvu) radené filmové heslá so základnými filmografickými údajmi, stručným obsahom, oceneniami a bibliografiou článkov. Kapitola Profily režisérov zahŕňa podrobné informácie o tvorcoch uvádzaných diel, zložené z filmografie, krátkej biografie, súpisu ocenení a bibliografie článkov. Publikácia celkovo obsahuje údaje o 351 filmoch a 240 profilov režisérskych osobností (77 nových filmov, 65 nových profilov). Súčasťou sú aj registre originálnych názvov, krajín pôvodu, režisérov, kompletný adresár slovenských filmových klubov, členovia Medzinárodnej federácie filmových klubov so zoznamom festivalov, na ktorých sa udeľujú ceny poroty FICC, ale aj medz. skratky štátov stanovené FIAF-om, rôzne štatistické údaje z činnosti ASFK a mnohé ďalšie prakt. informácie.

Portrét Alberta Marenčina sa pokúša o sugestívne, zasvätené predstavenie osobnosti i umeleckého naturelu Marenčina ako výtvarníka, spisovateľa a filmára a zároveň o kritické zhodnotenie jeho prínosu pre vývoj slovenského filmu v druhej polovici 20. storočia. S cieľom čo najvýstižnejšie načrtnúť možnosti pôsobenia a jeho výkony v slovenskej filmovej kultúre sa spolieha najmä na rozbor a zasvätené komentovanie historických dokumentov, ktoré pestro ilustrujú Marenčinove filmové aktivity. Jednotlivé kapitoly sa venujú etapám jeho životnej cesty, resp. podrobne rozoberajú najdôležitejšie projekty jeho tvorivej dráhy, napríklad Pieseň o sivom holubovi, Prípad Barnabáš Kos, Prerušená pieseň, Muž, ktorý luže a ďalšie. Autorský text rozčlenený do deviatich kapitol sa dialogicky prepája s piatimi vybranými exkurzmi, teda citovanými dokumentmi, predovšetkým diskusnými príspevkami Alberta Marenčina na rôznych stretnutiach československých filmových pracovníkov alebo pri príležitosti filmových festivalov.

Zborník Minority a film tvorí súbor príspevkov z 14. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 20. – 23. októbra 2011 v kaštieli Topoľčianky. Hlavnou témou pravidelného výročného stretnutia českých a slovenských filmových historikov a teoretikov sa stalo zobrazovanie minorít vo filme, najmä v kontexte stredoeurópskeho kultúrneho priestoru. Konferencia sa na jednej strane ideovo zamerala na analýzu umeleckých spôsobov zobrazovania predstaviteľov národnostných menšín a historických udalostí, ktoré priamo a bezprostredne zasahovali do ich každodenného života, ale zároveň otvorila priestor aj pre úvahy o širokom spektre kultúrnych, spoločenských i rôzne geopoliticky vzdialených menšín.

Hlavná téma 15. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v októbri 2013, vyplynula z pripomínania vzniku dvoch kľúčových pamäťových/archívnych inštitúcií z hľadiska dejín našich národných kinematografií – 70. výročia založenia NFA v Prahe a 50. výročia vzniku SFÚ v Bratislave. Okrem toho sme si v roku 2013na Slovensku pripomínali aj 20. výročie vzniku ASFK, hlavného organizátora filmologických konferencií. Program konferencie určovali vybrané tematické okruhy: 1) film ako médium kultúrnej pamäti – reprezentácie pamäti a histórie vo filme, kultúrna pamäť v druhoch a žánroch filmu, reflexivita a pamäť filmu, 2) médiá a kultúrna pamäť – mediácia pamäti: spomienky uchovávané a tvarované médiami, podiel médií na tvorbe a cirkulácii kultúrnych spomienok, 3) filmový archív ako inštitúcia kultúrnej pamäti – archívne horúčky: impulz fascinácie, recyklácia, apropriácia – stratégie hľadania a používania archívneho filmového materiálu, a pod. Osobitný panel Mnohosť kultúr v kontexte audiovizuálnych štúdií pripravil Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV a zameral sa na využiteľnosť kultúrnych štúdií s dôrazom na teórie multikulturality, transkulturality a interkulturality v kontexte štúdií filmovej/audiovizuálnej kultúry.

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. Na jednej strane ide o iluzívne, mimetické chápanie filmu a umenia, pri ktorom prevažuje tendencia generovať a recipovať umelecké dielo ako svet. Na strane druhej môžeme hovoriť o antiiluzívnom, antimimetickom prístupe, v tomto prípade prevažuje tendencia chápať umelecké dielo ako hru. Príspevky v zborníku sa venujú rôznym historickým a teoreticko-estetickým témam fikčnosti, realistickosti, parametrom rôznych iluzívnych a antiiluzívnych tendencií v dejinách kinematografie. Do zborníka sú zaradené aj texty z osobitného panelu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV na konferencii, ktorého hlavnou témou sa stali premeny cenzúry v československej kinematografii.

Zborník zo seminára venovaného vedeckej práci Jeleny Paštékovej, laureátky Ceny Petra Mihálika za rok 2021, sa zameriava predovšetkým na vybrané témy a črty jej bádania v oblasti literatúry a kinematografie. Dialogické kontakty slovenského filmu a literatúry v 20. storočí sleduje vždy na pozadí detailne načrtnutej panorámy dejín spoločnosti, zlomov a turbulencií v politike, premien vo vývoji kultúry a umenia. Publikácia zahŕňa texty kolegov Jeleny Paštékovej, ktorí reprezentujú obidva jej domovské inštitúcie, Ústav slovenskej literatúry SAV a Katedru audiovizuálnych štúdií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Zodpovedný redaktor: Martin Kaňuch (ed.)

Rodinné filmové striebro predstavuje súbor 60 esejí o vybraných 60 dielach z dejín i súčasnosti slovenskej kinematografie, ktoré napísali 60 autori zo Slovenska, Čiech i ďalších krajín pri príležitosti osláv 60. výročia založenia Slovenského filmového ústavu (1963 – 2023), jedinej štátnej inštitúcie u nás, ktorá sústreďuje, uchováva, skúma a sprístupňuje kinematografické dedičstvo. Súčasťou SFÚ je samozrejme aj Národný filmový archív, ktorého bohatstvo – množstvo známych i zabudnutých filmových pokladov – stále volá aj po takejto forme strieborného docenenia, pripomenutia. Pri výbere autorov editori zohľadňovali generačnú i rodovú vyváženosť, rôznosť sfér ich akademického či iného spoločenskovedného pôsobenia. Preto sú medzi nimi okrem filmológov aj filozofi, estetici, teoretici a historici literatúry, vizuálneho umenia, prekladatelia, hudobníci alebo publicisti. Pri výbere editori u jednotlivých diel predpokladali už časom potvrdené kvality, nevyhýbali sme sa ani viacerým dielam od našich najznámejších filmových tvorcov. Pri zaradení tých najsúčasnejších diel zase zohrával rolu ich potenciál, prípadne sľubná perspektíva autora. V kontexte spomínaného výročia vzniku Slovenského filmového ústavu sa každý film v tomto výbere stáva symbolickým medzníkom tejto šesť dekád trvajúcej cesty. Peter Michalovič (ed.)

Do publikácie sú zaradené texty z obdobia od druhej polovice šesťdesiatych po osemdesiate roky, pokrývajú teda len istý výsek autorovho kreatívneho života. Pokiaľ sa nevenujú konkrétnym filmom alebo kinematografii, osvetľujú širšie súvislosti, ktoré môžu prispieť k interpretácii autorovej filmovej tvorby. Tento výber nemá ambíciu vyčerpať možnosti spoznávania jeho filmového diela, ciele publikácie sú oveľa skromnejšie. Má slovenskému čitateľovi ponúknuť možnosť zoznámiť sa s niektorými motívmi autorovho uvažovania o jeho vlastnej tvorbe, ale aj o rozprávaní a o umeleckej tvorbe vo všeobecnosti či o role imaginácie v živote jedinca a spoločnosti.

Digitálne reštaurovaný film Maliar Juraj, Slovák žijúci v Prahe, sa po tridsiatke trochu bezradne zamýšľa nad bezcieľnosťou svojho dovtedajšieho života. Dlho žil nezáväzne a bezstarostne, no už nadišiel čas, keď sa konečne treba rozhodnúť - vybrať si medzi dvomi ženami, medzi dedinou a mestom, dať prednosť tvorbe alebo remeslu. Túži robiť umenie, ale zároveň dobre vie, že sa musí niečím živiť. A tak si postupne uvedomuje, akú zodpovednosť má voči svojím blízkym, a napokon dospieva k poznaniu, že by mal začať žiť svoj život nanovo a lepšie. Réžia: Juraj Jakubisko Scenár: Juraj Jakubisko, Lubor Dohnal Kamera: Dodo Šimončič, Igor Luther Hudba: Wiliam Bukový Hrajú: Jiří Sýkora, Jana Stehnová-Čechová, Vlado Müller, Miriam Kantorková, Mária Sýkorová, Viktor Blaho, Zdeněk Týle, Jiří Stehno, Robert Krásný Strih: Bedřich Voděrka Zvuk: Alexander Pallós Masky: Mária Grandtnerová Technické informácie Audio: slovensky 2.0 mono, Audiokomentár pre nevidiacich Titulky: SLOVENSKÉ / SLOVENSKÉ PRE NEPOČUJÚCICH / ENGLISH-ANGLICKÉ Obraz: čb Minutáž: 97 min. Prístupnosť: 12

Digitálne reštaurovaný film Príbeh hraného debutu režiséra Stanislava Barabáša sa odohráva v slovenských horách počas Slovenského národného povstania. Prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny, nevinnosť detí konfrontuje s ničivou silou, ktorá hlboko zasiahne do ich životov, snov a túžob a vytrhne ich z bezstarostnej hravosti. Namiesto odvážnych vojenských činov sa tak do centra pozornosti trochu neobvykle dostal život na okraji frontu. Réžia: Stanislav Barabáš Scenár: Ivan Bukovčan, Albert Marenčin Kamera: Vladimír Ješina Hudba: Zdeněk Liška Hrajú: Karol Machata, Ladislav Chudík, Jiří Sovák, Oľga Zöllnerová, Vlado Durdík st., Jana Hlaváčová, Karla Chadimová, Pavol Mattoš, Elena Zvaríková-Pappová Strih: Maximilián Remeň Zvuk: Rudolf Pavlíček Masky: Michal Jurkovič Technické informácie Audio: slovensky 2.0 mono, Audiokomentár pre nevidiacich Titulky: SLOVENSKÉ / SLOVENSKÉ PRE NEPOČUJÚCICH / ENGLISH-ANGLICKÉ Obraz: čb Minutáž: 103 min. Prístupnosť: 12

Digitálne reštaurovaný film Veliteľ koncentračného tábora Kraft náhodne zistí, že väzeň Komínek má profesionálne boxerské skúsenosti. Zo dňa na deň sa z väzňa stáva Kraftov tréningový partner, ktorý v tábore získava privilegované postavenie. Po smrti priateľa a spoluväzňa ho však zlosť a vzdor privedú k otvorenej revolte. Film je novým pohľadom na tému degradácie človeka v období fašizmu cez tragický príbeh jednotlivca, ktorého jedinou šancou na záchranu života je prijať pravidlá nerovnej hry. Réžia: Peter Solan Predloha: Józef Hen (poviedka) Scenár: Tibor Vichta, Józef Hen Kamera: Tibor Biath Hudba: Wiliam Bukový Hrajú: Štefan Kvietik, Valentina Thielová, Józef Kondrat, Gerhard Rachold, Manfred Krug, Edwin Marian, Jindřich Narenta, Ján Kováčik, Ľudovít Ozábal, Jan Bobek Strih: Bedřich Voděrka Scénografia: Anton Krajčovič Masky: Anton Gendiar Kostýmy: Anna Liďáková Audio: slovensky 2.0 mono, Audiokomentár pre nevidiacich Titulky: SLOVENSKÉ / SLOVENSKÉ PRE NEPOČUJÚCICH / ENGLISH-ANGLICKÉ Obraz: čb Minutáž: 107 min. Prístupnosť: 12

Súbor textov Vysoké umenie a populárna kultúra, ktorý tvorí štúdia zostavovateľa a sedem prekladov textov najvýznamnejších svetových estetikov a filozofov, zachytáva vzťah vysokej a populárnej kultúry v rámcoch filozofie, estetiky či kultúrnych štúdií. Jednotlivé texty obhajujú aj kritizujú vysoké umenie aj populárnu kultúru. Zachycujú súčasné podoby tohto rozdelenia, ku ktorému došlo na Západe pred dvesto rokmi. Odvtedy sa odlišuje „vysoký“ a „populárny“ kultúrny svet. Každý z nich má vlastný jazyk, pravidlá a hodnoty. Rozdielne majú očakávania aj spôsoby posudzovania. Naoko sa nepotrebujú, hoci v skutočnosti nevedia bez seba žiť. Neraz sa hrubo odsudzujú, bezočivo osočujú a zosmiešňujú. Inokedy si vrúcne padajú do náručia. Vzájomný antagonizmus naďalej definuje identitu vysokej, ale aj populárnej kultúry. Hoci filozofia, estetika, ale aj umelecká prax neraz zakrývajú existenciu tejto odlišnosti. Chápu ju viac ako anachronizmus nerozlučne spätý s modernizmom, než súčasný fenomén. No našťastie jestvujú alternatívy k takémuto uvažovaniu. Časť z nich predstavuje aj táto kniha.