Slovenský filmový ústav strana 4 z 6

ČESKOSLOVENSKO ,1964,ČB., 92 MIN. Príbeh netalentovaného, zato však nadmieru ctižiadostivého hudobníka, ktorý sa stal riaditeľom veľkého orchestra, v ktorom doteraz hral na triangel.Digitálne reštaurovaný film, booklet.

Zborník Iluzívne a antiiluzívne vo filme tvorí súbor príspevkov z 18. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. až 15. októbra 2017 v Krpáčove. Hlavná téma filmologickej konferencie reaguje na tradičnú problematiku realizmu, zobrazovania reality vo filme. Na jednej strane ide o iluzívne, mimetické chápanie filmu a umenia, pri ktorom prevažuje tendencia generovať a recipovať umelecké dielo ako svet. Na strane druhej môžeme hovoriť o antiiluzívnom, antimimetickom prístupe, v tomto prípade prevažuje tendencia chápať umelecké dielo ako hru. Príspevky v zborníku sa venujú rôznym historickým a teoreticko-estetickým témam fikčnosti, realistickosti, parametrom rôznych iluzívnych a antiiluzívnych tendencií v dejinách kinematografie. Do zborníka sú zaradené aj texty z osobitného panelu Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV na konferencii, ktorého hlavnou témou sa stali premeny cenzúry v československej kinematografii.

ČESKOSLOVENSKO, SR a ČR, 305 MIN. 6 filmov predstavuje prierez dokumentárnou tvorbou Deža Ursiniho 80. a 90. rokov. Nájdeme medzi nimi diela venované sociálno-etnografickej problematike, ale aj filmy so silne humanisticky a existencionálne ladenými témami.

ČESKOSLOVENSKO ,1964, ČB., 92 MIN. Príbeh netalentovaného, zato však nadmieru ctižiadostivého hudobníka, ktorý sa stal riaditeľom veľkého orchestra, v ktorom doteraz hral na triangel.Digitálne reštaurovaný film, booklet.

Publikácia Vyjsť z temnoty je druhým titulom knižnej edície časopisu Kino Ikon Cinestézia, ktorá sa zameriava na publikovanie domáceho a svetového progresívneho myslenia o filme a audiovizuálnej kultúre. Vyjsť z temnoty je esej vo forme listu, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi- Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi. Prostredníctvom analýzy jeho filmu Saulov syn (Oscar za najlepší cudzojazyčný film, Veľká cena poroty a Cena FIPRESCI na festivale v Cannes) skúma Didi-Huberman hranice a možnosti zobrazenia jednej z najväčších katastrof 20. storočia – šoa, nazývanej Nemesom aj "čiernou dierou uprostred nás“. Môže fikcia a realistický filmový obraz túto „čiernu dieru“ vyniesť na svetlo? Didi-Huberman sa v texte prejavuje ako nesmierne pozorný a poučený divák. Dôslednou analýzou formálnych aspektov umeleckého diela dokáže preniknúť do jeho hĺbky a objasniť tak rôzne, voľným okom niekedy ťažko postrehnuteľné významy.

Nemecká jeseň približuje jedno z najzaujímavejších období v dejinách nemeckej kinematografie, ktoré sa formovalo v 60. rokov minulého storočia, v čase vzniku nových vĺn a smerov vymedzujúcich sa voči tradíciám a establišmentu. „Išlo o zvláštne a mimoriadne dynamické obdobie nielen v nemeckej kinematografii, ale v celej nemeckej spoločnosti,“ hovorí filmový teoretik Michal Michalovič z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), kurátor prehliadky Nemecká jeseň. „Približne v druhej polovici 60. rokov sa postupne začala k slovu dostávať generácia tvorcov, ktorí reagovali na najživšiu nemeckú prítomnosť, no zároveň nezatvárali oči pred katastrofickými udalosťami druhej svetovej vojny. V istom zmysle je tzv. nový nemecký film rozkročený práve medzi týmito dvomi pólmi.

Počas dramaturgického pôsobenia v spravodajskom (1959 - 1961) a v dokumentárnom (1963 - 1971) filme som spolupracoval s mnohými dramaturgmi, režisérmi, kameramanmi a strihačmi na celom rade scenárov, šotov, filmov. Okrajovo sa dotýkam aj neskorších rokov, v ktorých sa príbehy mojich protagonistov rozvíjali, komplikovali alebo uzatvárali. Neraz sa k tým spomienkam vraciam a vnímam ich v kontexte celkovej situácie v spoločnosti. Vybavujú sa mi mnohé spojenia s časom, v ktorom sme žili, so spoločenskou a politickou klímou, ktorej sme boli účastníkmi a priamymi aktérmi. V popredí budú moje najosobnejšie zážitky a poznatky zo spolupráce s majstrami slovenskej dokumentárnej tvorby, slovom, rekapitulácia stretnutí s predstaviteľmi živej a nasledovaniahodnej vetvy domáceho kinematografického snaženia.

Analytický portrét filmára a výtvarníka polského pôvodu Waleriana Borowczyka a prehlad jeho kariéry formou malej encyklopedie, kde každé písmeno abecedy zastupuje jeden koncept, ktorý jedinečným spôsobom osvetluje jeho filmy a ďalší umeleckou tvorbu. Drobná publikácia má slúžiť ako príručka svojho druhu k Borowczykovým bizarným, podivným, exotickým a hermetickým svetom a zároveň má ponúknuť 26 miniaturných skic k témam, ktoré si zaslúžia ďalšie skúmanie.

Publikácia sa venuje jednému z prvých veľkých žánrov (americkej) kinematografie, jeho postavám, krajine i mestu, vracia sa k jeho zrodu, reflektuje jeho vývoj a dôležité diela.

Týždeň vo filme je označenie filmových žurnálov, ktoré sa počas vyše štyroch desaťročí v československých kinách uvádzali pred každým filmovým predstavením. Išlo o súbor krátkych spravodajských, resp. publicistických reportáží, ktorých úlohou bolo zachytiť najvýznamnejšie a spoločensky najaktuálnejšie udalosti a témy za obdobie uplynulého týždňa. Obsah kolekcie piatich DVD tvorí celkom 50 vydaní takýchto žurnálov z rokov 1945 až 1990. Týždenníky sú rozdelené podľa jednotlivých desaťročí, pričom každé z nich na jednotlivých nosičoch zastupuje vždy desať vydaní.

Hlavná téma 15. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v októbri 2013, vyplynula z pripomínania vzniku dvoch kľúčových pamäťových/archívnych inštitúcií z hľadiska dejín našich národných kinematografií – 70. výročia založenia NFA v Prahe a 50. výročia vzniku SFÚ v Bratislave. Okrem toho sme si v roku 2013na Slovensku pripomínali aj 20. výročie vzniku ASFK, hlavného organizátora filmologických konferencií. Program konferencie určovali vybrané tematické okruhy: 1) film ako médium kultúrnej pamäti – reprezentácie pamäti a histórie vo filme, kultúrna pamäť v druhoch a žánroch filmu, reflexivita a pamäť filmu, 2) médiá a kultúrna pamäť – mediácia pamäti: spomienky uchovávané a tvarované médiami, podiel médií na tvorbe a cirkulácii kultúrnych spomienok, 3) filmový archív ako inštitúcia kultúrnej pamäti – archívne horúčky: impulz fascinácie, recyklácia, apropriácia – stratégie hľadania a používania archívneho filmového materiálu, a pod. Osobitný panel Mnohosť kultúr v kontexte audiovizuálnych štúdií pripravil Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV a zameral sa na využiteľnosť kultúrnych štúdií s dôrazom na teórie multikulturality, transkulturality a interkulturality v kontexte štúdií filmovej/audiovizuálnej kultúry.

Publikácia pod názvom Alain Resnais – Kinematografia mozgu je zborníkom textov slovenských, českých, francúzskych a britských autorov a Resnaisovu tvorbu približuje z rôznych historicko-teoretických perspektív od režisérových raných krátkometrážnych dokumentárnych filmov až po jeho zatiaľ posledný dlhometrážny počin Ešte ste nič nevideli. Ako hovorí filmový teoretik Michal Michalovič, jeden zo zostavovateľov zborníka, „nejde o ucelený pohľad na dielo tohto velikána svetovej kinematografie, čo pri osobe jeho formátu vari ani nie je možné, ale o súbor príspevkov do diskusie o jeho tvorbe. Kniha tak môže slúžiť ako oboznámenie čitateľa s Resnaisovým dielom, ale aj s možnosťami, ako o ňom uvažovať.“ Renomovaný tvorca dokumentárnych a hraných filmov Alain Resnais vstupoval do kinematografie v 50. rokoch minulého storočia. Hneď sa začal prejavovať svojimi nekompromisnými názormi, ktoré mu priniesli problémy s cenzúrou. Na začiatku 60. rokov sa už presadil ako výnimočne nadaný režisér, objavujúci dosiaľ nevyužité možností filmového umenia. Členenie zborníka je chronologické a nad Resnaisovou tvorbou sa v ňom zamýšľa trinásť autorov. Práve táto rôznorodosť umožňuje vnímať jeho tvorbu z rôznych uhlov pohľadu a z rôznych metodologických hľadísk, a tak prispieť „k záujmu o jeho dielo, ktoré je mylne vnímané ako uzavretý intelektuálny priestor,“ ako v úvode publikácie uvádzajú jej zostavovatelia David Čeněk, Martin Kaňuch a Michal Michalovič. Súčasťou publikácie je aj menný a názvový register.

Kniha Petra Gavaliera ponúka analýzu šiestich filmových adaptácií diela spisovateľa Bohumila Hrabala, ktoré nakrútil známy český režisér novej vlny Jiří Menzel.

ČESKOSLOVENSKO, 1983, FAR., 163 MIN. Sága murárskeho rodu Pichandovcov odohrávajúca sa prevažne na malej slovenskej dedine zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887-1917).Filmová adaptácia rovnomenného románu Petra Jaroša.

Zborník Minority a film tvorí súbor príspevkov z 14. ročníka česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 20. – 23. októbra 2011 v kaštieli Topoľčianky. Hlavnou témou pravidelného výročného stretnutia českých a slovenských filmových historikov a teoretikov sa stalo zobrazovanie minorít vo filme, najmä v kontexte stredoeurópskeho kultúrneho priestoru. Konferencia sa na jednej strane ideovo zamerala na analýzu umeleckých spôsobov zobrazovania predstaviteľov národnostných menšín a historických udalostí, ktoré priamo a bezprostredne zasahovali do ich každodenného života, ale zároveň otvorila priestor aj pre úvahy o širokom spektre kultúrnych, spoločenských i rôzne geopoliticky vzdialených menšín.

Nové, prepracované a doplnené vydanie katalógu klubotéky poskytuje prehľadnú orientáciu v aktuálnom klubovom fonde ASFK. Publikácia je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. Klubotéka ASFK obsahuje abecedne (podľa distribučného názvu) radené filmové heslá so základnými filmografickými údajmi, stručným obsahom, oceneniami a bibliografiou článkov. Kapitola Profily režisérov zahŕňa podrobné informácie o tvorcoch uvádzaných diel, zložené z filmografie, krátkej biografie, súpisu ocenení a bibliografie článkov. Publikácia celkovo obsahuje údaje o 345 filmoch a 247 profilov režisérskych osobností. Súčasťou katalógu sú registre originálnych názvov, krajín pôvodu, režisérov, kompletný adresár slovenských a českých filmových klubov, prehľad filmov distribuovaných AČFK, informácie o Medzinárodnej federácii filmových klubov so zoznamom festivalov, na ktorých sa udeľujú ceny poroty FICC, ale aj medzinárodné skratky štátov stanovené FIAF-om, rôzne štatistické údaje z činnosti ASFK a mnohé ďalšie praktické informácie. Podobne ako v druhom vydaní je aktuálny Sprievodca klubovým filmom rozšírený aj o 96 fotografií k vybraným filmovým titulom.