Tatran strana 76 z 96

Známa blogerka Rachel Nancy Staffordová vlastnou spoveďou podnietila diskusiu o úlohe zaneprázdnenej matky. Nie je možné strážiť dieťa, miešať kašu a pri tom ešte telefonovať a čítať maily, keď sa nám pri nohách plazí batoľa. To isté platí aj o tínedžeroch aj tí si vyžadujú plnú matkinu pozornosť, veď čonevidieť vyletia z hniezda naozaj nepotrebujú matku nalepenú na displeji. Nejedna čitateľka sa priznáva, že po prečítaní knihy nastal zázrak stala sa lepšou matkou. Nie perfektnou, ale lepšou. Už nezúri nad každým vyliatym mliekom, občas deti aj pochváli, teší sa nielen z výchovy, ale aj zo západu slnka, nekritizuje každú hlúposť a je trpezlivá. Je to návod, ako sa zbaviť telefónu, spáliť lístoček s úlohami a nesnažiť sa byť perfektný, ale zamerať sa skutočne na to, čo má zmysel. Žijeme vo svete presýtenom mobilmi, počítačmi a televízormi v nekonečnom strese, aby sme všetko stihli. Mama má čas je čerstvý závan náznaku, ako zmeniť svoj život. Nie je to kniha len pre mamy, ale pre každého, kto sa chce zbaviť závislosti od moderných technológií. Kniha Rachel Staffordovej otvorí oči mnohým matkám, ukáže im, že netreba strácať čas hlúpou odpoveďou: Počkaj chvíľu, poradí im, aby si vážili každú minútku s rodinou, pretože je to najvzácnejší dar od života.

Známa blogerka Rachel Nancy Staffordová vlastnou spoveďou podnietila diskusiu o úlohe zaneprázdnenej matky. Nie je možné strážiť dieťa, miešať kašu a pri tom ešte telefonovať a čítať maily, keď sa nám pri nohách plazí batoľa. To isté platí aj o tínedžeroch aj tí si vyžadujú plnú matkinu pozornosť, veď čonevidieť vyletia z hniezda naozaj nepotrebujú matku nalepenú na displeji. Nejedna čitateľka sa priznáva, že po prečítaní knihy nastal zázrak stala sa lepšou matkou. Nie perfektnou, ale lepšou. Už nezúri nad každým vyliatym mliekom, občas deti aj pochváli, teší sa nielen z výchovy, ale aj zo západu slnka, nekritizuje každú hlúposť a je trpezlivá. Je to návod, ako sa zbaviť telefónu, spáliť lístoček s úlohami a nesnažiť sa byť perfektný, ale zamerať sa skutočne na to, čo má zmysel. Žijeme vo svete presýtenom mobilmi, počítačmi a televízormi v nekonečnom strese, aby sme všetko stihli. Mama má čas je čerstvý závan náznaku, ako zmeniť svoj život. Nie je to kniha len pre mamy, ale pre každého, kto sa chce zbaviť závislosti od moderných technológií. Kniha Rachel Staffordovej otvorí oči mnohým matkám, ukáže im, že netreba strácať čas hlúpou odpoveďou: Počkaj chvíľu, poradí im, aby si vážili každú minútku s rodinou, pretože je to najvzácnejší dar od života.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

Väčšina z nás je nespokojná so svojou životnou rolou a chceli by sme žiť iný život, ale nemáme na to odvahu. Keď hlavná hrdinka založí divadlo a na kastingu vyberá najmä amatérskych hercov, dáva im príležitosť, aby sa stali niekým iným. Divadlo má úspech, diváci sa len tak hrnú. A s nimi aj peniaze. Túžba po lepšom a zaujímavejšom živote je zakódovaná v ľudských génoch, no reálny svet ľudské sny ignoruje. Preto Óda na radosť, ktorá sa občas objaví v texte, len ironicky akcentuje naše márne snaženie. Autorka priniesla zaujímavú tému s neošúchanými zápletkami ako v každej jej doterajšej knihe. Návrat znamená v tejto knihe návrat hlavnej hrdinky z USA do rodného Anglicka, do dôverne známeho prostredia divadla, k fotografovaniu a spomienkam na otca, s ktorým si nikdy nerozumela. Je to návrat k predchádzajúcemu životu a príchod k záverečnej smrti. Návrat je aj uvažovaním o „rolách“, ktoré nám vybral sám život.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Nevídaná medzinárodná publikácia: prvý a jediný denník, ktorý napísal doteraz zadržiavaný väzeň v Guantáname. Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa rozhodnutiu postavila proti a stále neexistuje žiadny náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť. Tri roky po uväznení začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname. Jeho denník nie je len dokonalou obžalobouväzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným. Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran.

Nevídaná medzinárodná publikácia: prvý a jediný denník, ktorý napísal doteraz zadržiavaný väzeň v Guantáname. Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa rozhodnutiu postavila proti a stále neexistuje žiadny náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť. Tri roky po uväznení začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname. Jeho denník nie je len dokonalou obžalobouväzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným. Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.