Tatran strana 77 z 97

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

6. mája 2013 večerné správy na celom svete priniesli ohromujúcu informáciu, že trom ženám väzneným v dome hrôzy v Clevelande sa podarilo privolať pomoc. Jedna z nich, Michelle Knightová, vo svojej autobiografii Nájdite ma opisuje, čo sa v dome skutočne udialo a ako to všetko vydržala. Autorka mala dvadsaťjedna rokov, keď ju uniesli a jej martýrium trvalo celých desať rokov. . Zmizla v roku 2002, nikto sa o ňu nezaujímal a nikto ju nehľadal. Ariel Castro, šofér školského autobusu, ju a neskôr aj ďalšie dve ženy väznil vo svojom dome v Clevelande, kde ich nepredstaviteľne kruto fyzicky aj psychicky týral. Michelle Knightová vo svojej knihe opisuje, čím všetkým zajatkyne museli prejsť. Hovorí, aké myšlienky jej pomohli prežiť tento čas hrôzy, aj o nekonečnej nádeji, že raz bude žiť normálny život. Nájdite ma je veľmi silný príbeh, ešte dlho po prečítaní zamestnáva myseľ. Táto správa o nekončiacej nočnej more ukazuje, aký silný vie byť človek aj v extrémnych situáciách.

Väčšina z nás je nespokojná so svojou životnou rolou a chceli by sme žiť iný život, ale nemáme na to odvahu. Keď hlavná hrdinka založí divadlo a na kastingu vyberá najmä amatérskych hercov, dáva im príležitosť, aby sa stali niekým iným. Divadlo má úspech, diváci sa len tak hrnú. A s nimi aj peniaze. Túžba po lepšom a zaujímavejšom živote je zakódovaná v ľudských génoch, no reálny svet ľudské sny ignoruje. Preto Óda na radosť, ktorá sa občas objaví v texte, len ironicky akcentuje naše márne snaženie. Autorka priniesla zaujímavú tému s neošúchanými zápletkami ako v každej jej doterajšej knihe. Návrat znamená v tejto knihe návrat hlavnej hrdinky z USA do rodného Anglicka, do dôverne známeho prostredia divadla, k fotografovaniu a spomienkam na otca, s ktorým si nikdy nerozumela. Je to návrat k predchádzajúcemu životu a príchod k záverečnej smrti. Návrat je aj uvažovaním o „rolách“, ktoré nám vybral sám život.

Väčšina z nás je nespokojná so svojou životnou rolou a chceli by sme žiť iný život, ale nemáme na to odvahu. Keď hlavná hrdinka založí divadlo a na kastingu vyberá najmä amatérskych hercov, dáva im príležitosť, aby sa stali niekým iným. Divadlo má úspech, diváci sa len tak hrnú. A s nimi aj peniaze. Túžba po lepšom a zaujímavejšom živote je zakódovaná v ľudských génoch, no reálny svet ľudské sny ignoruje. Preto Óda na radosť, ktorá sa občas objaví v texte, len ironicky akcentuje naše márne snaženie. Autorka priniesla zaujímavú tému s neošúchanými zápletkami ako v každej jej doterajšej knihe. Návrat znamená v tejto knihe návrat hlavnej hrdinky z USA do rodného Anglicka, do dôverne známeho prostredia divadla, k fotografovaniu a spomienkam na otca, s ktorým si nikdy nerozumela. Je to návrat k predchádzajúcemu životu a príchod k záverečnej smrti. Návrat je aj uvažovaním o „rolách“, ktoré nám vybral sám život.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Afonso Cruz počul svojich starých rodičov často rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu skrývali vo svojom dome slovenského maliara židovského pôvodu, Ivana Sorsa. Spával pod kuchynským drezom za naukladanými polenami. Na autora rozprávanie starých rodičov natoľko zapôsobilo, že sa rozhodol napísať o tom knihu. Celá autorova rodina sa pokladala za revolucionárov, preto podobný čin bol pre nich úplne samozrejmý. Cruz vychádza zo skutočných spomienok svojich predkov a uvádza príbehy, ktoré sa v tom čase aj odohrali. O maliarovi Ivanovi Sorsovi vedel len toľko, že sa narodil v Bratislave 23. novembra 1985 a v roku 1929 ilustroval knihu o náboženskej tolerancii. V tom čase žil v USA, teda išlo o americkú publikáciu. Autor hovorí: „Neviem, prečo sa vrátil do Bratislavy alebo Európy, ale v roku 1940 žil v dome mojich starých rodičov a spával pod kuchynským drezom.“ Afonso Cruz – nedávny objav portugalskej literatúry – sa rozhodol napísať knihu o Slovákovi, ktorý bol v ťažkých vojnových časoch členom jeho rodiny. Veríme, že pre mnohých čitateľov sa táto kniha stane podnetom, aby sa bližšie začali zaujímať o osobnosť maliara Ivana Sorsa.

Nevídaná medzinárodná publikácia: prvý a jediný denník, ktorý napísal doteraz zadržiavaný väzeň v Guantáname. Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa rozhodnutiu postavila proti a stále neexistuje žiadny náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť. Tri roky po uväznení začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname. Jeho denník nie je len dokonalou obžalobouväzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným. Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran.

Nevídaná medzinárodná publikácia: prvý a jediný denník, ktorý napísal doteraz zadržiavaný väzeň v Guantáname. Od roku 2002 väznia Muhammada Walad Saláhího v internačnom tábore v Guantánamo Bay na Kube. Spojené štáty americké ho doteraz neobvinili zo žiadneho zločinu. V marci 2010 prikázal federálny sudca, aby ho prepustili, avšak americká vláda sa rozhodnutiu postavila proti a stále neexistuje žiadny náznak, že by ho Spojené štáty chceli prepustiť. Tri roky po uväznení začal Saláhí písať denník. Spomína si v ňom na život, ktorý viedol predtým, než 28. novembra 2001 opustil domov a dostal sa do rúk agentov CIA. Opisuje v ňom „nekonečnú cestu okolo sveta“ plnú väznenia a výsluchov, ako aj každodenný život väzňa v Guantáname. Jeho denník nie je len dokonalou obžalobouväzniteľov, ale aj veľmi súkromným životopisom, strašidelným, plným čierneho humoru a prekvapivo milosrdným. Denník z Guantánama je dôležitým historickým medzníkom a zároveň strhujúcou snímkou bez zábran.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.

Šok z pádu je výnimočne dobre napísaná kniha, osobitý štýl autora odráža zložitý svet, v ktorom Matthew žije. Navyše, Filer má cit pre temnú komédiu života a Matthew je charizmatická postava, ktorá vás upúta, aj keď sa mu svet rúca. Čitateľ si napriek ťaživej téme príbeh užíva, je ním priam fascinovaný, pretože predstavuje isté tabu. U tínedžera Matthewa Holmesa naplno prepukne schizofrénia po náhlej smrti jeho brata Simona, ktorý počas rodinnej dovolenky utrpel úraz, pri ktorom zomrel. Zdá sa, že Simon ovplyvňuje život svojej rodiny aj po smrti. Zavŕta sa do mozgu Matthewa, ktorý sa s ním nevie rozlúčiť, v dome zavládne neopísateľný smútok a mama berie lieky. Spomienky na tragédiu servíruje Matthew v omrvinkách, ani nie chronologicky, ale čitateľa to vôbec neruší, skôr poháňa ďalej. Autor ukazuje, že pri duševnej chorobe nič nie je jasné ani jednoduché a nájsť jednoznačnú odpoveď je takmer nemožné. Nathan Filer odkrýva pre mnohých neznáme univerzum, robí to bez pátosu, ale citlivo a dojímavo. Nehovorí o nebezpečnom jedincovi, ale o hlboko trpiacej bytosti, ktorá potrebuje pomoc. Román natoľko zaujal, že bol ocenený významnou cenou Costa Book Award.

Autor svetového bestselleru Niet boha okrem Boha (No god but God) napísal fascinujúcu, provokatívnu a do detailov naštudovanú biografiu a núti nás prehodnotiť tradičné chápanie osobnosti, ktorú poznáme pod menom Ježiš Nazaretský. Putovný židovský kazateľ, ktorý mal v rukách zázračnú moc, prechádzal Galileou pred dvetisíc rokmi a zhromažďoval nasledovníkov, aby založil, ako to sám nazýval, „Božie kráľovstvo“. Revolučné hnutie, ktoré spustil, bolo pre vtedajšie zriadenie veľkou hrozbou, preto ho dali uväzniť, mučiť a popraviť ako zločinca. V priebehu niekoľkých desaťročí po Ježišovej potupnej smrti ho jeho nasledovníci začali nazývať Bohom. Reza Aslan sa prekopáva nánosmi mýtov uplynulých stáročí a osobnosť Ježiša, jednu z najvplyvnejších a najzáhadnejších postáv v dejinách ľudstva, stavia do nového svetla. Vníma ho cez prizmu pohnutých čias, v ktorých žil (1. storočie n. l.). Spoločenská klíma na území Palestíny sa v tomto období neraz niesla v duchu očakávania konca sveta. Svätou zemou vtedy vandrovali celé zástupy židovských prorokov, učiteľov a falošných mesiášov, ktorí prinášali slovo Božie. Bola to éra zelótov – horlivých nacionalistov, ktorí považovali radikálny odpor proti rímskej nadvláde za svätú povinnosť, zaväzujúcu všetkých Židov. Ťažko si dokážeme predstaviť príkladnejšieho zástancu tohto odporu, než akým bol spomínaný charizmatický Galilejčan, ktorý vzdoroval jednak nadvláde rímskych okupantov a jednak ich spojencom v radoch židovskej náboženskej hierarchie. Aslan porovnáva poznatky o Ježišovi z evanjelií s historickými zdrojmi a vykresľuje človeka oddaného a zanieteného, no zároveň osobnosť plnú protirečení. Opisuje ho ako posla mieru, ktorý vyzýva stúpencov, aby vzali do rúk meče, ako exorcistu a človeka, ktorý uzdravoval druhých silou viery a trval na tom, aby učeníci držali jeho identitu v tajnosti, a v neposlednom rade ako disidentského „židovského kráľa“, ktorému sa za jeho krátkeho života nepodarilo naplniť prísľub oslobodenia z područia Ríma. Aslan skúma dôvody, prečo raná cirkev uprednostnila obraz Ježiša ako mierumilovného dušpastiera pred predstavou politicky uvedomelého revolucionára. Autor sa zo všetkých síl snaží dopátrať k poznaniu, ako Ježiš vnímal sám seba, čo predstavuje základ akýchkoľvek ďalších tvrdení o jeho božskej prirodzenosti. Zelóta poskytuje celkom nový pohľad na ústrednú postavu jedného z najvýznamnejších príbehov na svete a zároveň potvrdzuje, že život a misia Ježiša Nazaretského priniesli ľudstvu skutočne radikálne zmeny. Výsledkom týchto úvah je elegantne napísaný životopis, ktorý čitateľa núti zamyslieť sa a číta sa ako šťavnatý román s rýchlym spádom. Kniha ukazuje nezvyčajne pútavý portrét človeka, doby, v ktorej žil, a zrodu nového náboženstva.

Autor svetového bestselleru Niet boha okrem Boha (No god but God) napísal fascinujúcu, provokatívnu a do detailov naštudovanú biografiu a núti nás prehodnotiť tradičné chápanie osobnosti, ktorú poznáme pod menom Ježiš Nazaretský. Putovný židovský kazateľ, ktorý mal v rukách zázračnú moc, prechádzal Galileou pred dvetisíc rokmi a zhromažďoval nasledovníkov, aby založil, ako to sám nazýval, „Božie kráľovstvo“. Revolučné hnutie, ktoré spustil, bolo pre vtedajšie zriadenie veľkou hrozbou, preto ho dali uväzniť, mučiť a popraviť ako zločinca. V priebehu niekoľkých desaťročí po Ježišovej potupnej smrti ho jeho nasledovníci začali nazývať Bohom. Reza Aslan sa prekopáva nánosmi mýtov uplynulých stáročí a osobnosť Ježiša, jednu z najvplyvnejších a najzáhadnejších postáv v dejinách ľudstva, stavia do nového svetla. Vníma ho cez prizmu pohnutých čias, v ktorých žil (1. storočie n. l.). Spoločenská klíma na území Palestíny sa v tomto období neraz niesla v duchu očakávania konca sveta. Svätou zemou vtedy vandrovali celé zástupy židovských prorokov, učiteľov a falošných mesiášov, ktorí prinášali slovo Božie. Bola to éra zelótov – horlivých nacionalistov, ktorí považovali radikálny odpor proti rímskej nadvláde za svätú povinnosť, zaväzujúcu všetkých Židov. Ťažko si dokážeme predstaviť príkladnejšieho zástancu tohto odporu, než akým bol spomínaný charizmatický Galilejčan, ktorý vzdoroval jednak nadvláde rímskych okupantov a jednak ich spojencom v radoch židovskej náboženskej hierarchie. Aslan porovnáva poznatky o Ježišovi z evanjelií s historickými zdrojmi a vykresľuje človeka oddaného a zanieteného, no zároveň osobnosť plnú protirečení. Opisuje ho ako posla mieru, ktorý vyzýva stúpencov, aby vzali do rúk meče, ako exorcistu a človeka, ktorý uzdravoval druhých silou viery a trval na tom, aby učeníci držali jeho identitu v tajnosti, a v neposlednom rade ako disidentského „židovského kráľa“, ktorému sa za jeho krátkeho života nepodarilo naplniť prísľub oslobodenia z područia Ríma. Aslan skúma dôvody, prečo raná cirkev uprednostnila obraz Ježiša ako mierumilovného dušpastiera pred predstavou politicky uvedomelého revolucionára. Autor sa zo všetkých síl snaží dopátrať k poznaniu, ako Ježiš vnímal sám seba, čo predstavuje základ akýchkoľvek ďalších tvrdení o jeho božskej prirodzenosti. Zelóta poskytuje celkom nový pohľad na ústrednú postavu jedného z najvýznamnejších príbehov na svete a zároveň potvrdzuje, že život a misia Ježiša Nazaretského priniesli ľudstvu skutočne radikálne zmeny. Výsledkom týchto úvah je elegantne napísaný životopis, ktorý čitateľa núti zamyslieť sa a číta sa ako šťavnatý román s rýchlym spádom. Kniha ukazuje nezvyčajne pútavý portrét človeka, doby, v ktorej žil, a zrodu nového náboženstva.

Autor svetového bestselleru Niet boha okrem Boha (No god but God) napísal fascinujúcu, provokatívnu a do detailov naštudovanú biografiu a núti nás prehodnotiť tradičné chápanie osobnosti, ktorú poznáme pod menom Ježiš Nazaretský. Putovný židovský kazateľ, ktorý mal v rukách zázračnú moc, prechádzal Galileou pred dvetisíc rokmi a zhromažďoval nasledovníkov, aby založil, ako to sám nazýval, „Božie kráľovstvo“. Revolučné hnutie, ktoré spustil, bolo pre vtedajšie zriadenie veľkou hrozbou, preto ho dali uväzniť, mučiť a popraviť ako zločinca. V priebehu niekoľkých desaťročí po Ježišovej potupnej smrti ho jeho nasledovníci začali nazývať Bohom. Reza Aslan sa prekopáva nánosmi mýtov uplynulých stáročí a osobnosť Ježiša, jednu z najvplyvnejších a najzáhadnejších postáv v dejinách ľudstva, stavia do nového svetla. Vníma ho cez prizmu pohnutých čias, v ktorých žil (1. storočie n. l.). Spoločenská klíma na území Palestíny sa v tomto období neraz niesla v duchu očakávania konca sveta. Svätou zemou vtedy vandrovali celé zástupy židovských prorokov, učiteľov a falošných mesiášov, ktorí prinášali slovo Božie. Bola to éra zelótov – horlivých nacionalistov, ktorí považovali radikálny odpor proti rímskej nadvláde za svätú povinnosť, zaväzujúcu všetkých Židov. Ťažko si dokážeme predstaviť príkladnejšieho zástancu tohto odporu, než akým bol spomínaný charizmatický Galilejčan, ktorý vzdoroval jednak nadvláde rímskych okupantov a jednak ich spojencom v radoch židovskej náboženskej hierarchie. Aslan porovnáva poznatky o Ježišovi z evanjelií s historickými zdrojmi a vykresľuje človeka oddaného a zanieteného, no zároveň osobnosť plnú protirečení. Opisuje ho ako posla mieru, ktorý vyzýva stúpencov, aby vzali do rúk meče, ako exorcistu a človeka, ktorý uzdravoval druhých silou viery a trval na tom, aby učeníci držali jeho identitu v tajnosti, a v neposlednom rade ako disidentského „židovského kráľa“, ktorému sa za jeho krátkeho života nepodarilo naplniť prísľub oslobodenia z područia Ríma. Aslan skúma dôvody, prečo raná cirkev uprednostnila obraz Ježiša ako mierumilovného dušpastiera pred predstavou politicky uvedomelého revolucionára. Autor sa zo všetkých síl snaží dopátrať k poznaniu, ako Ježiš vnímal sám seba, čo predstavuje základ akýchkoľvek ďalších tvrdení o jeho božskej prirodzenosti. Zelóta poskytuje celkom nový pohľad na ústrednú postavu jedného z najvýznamnejších príbehov na svete a zároveň potvrdzuje, že život a misia Ježiša Nazaretského priniesli ľudstvu skutočne radikálne zmeny. Výsledkom týchto úvah je elegantne napísaný životopis, ktorý čitateľa núti zamyslieť sa a číta sa ako šťavnatý román s rýchlym spádom. Kniha ukazuje nezvyčajne pútavý portrét človeka, doby, v ktorej žil, a zrodu nového náboženstva.

Rodinná sága sa pomaly končí. Prehrýzli sme sa cez vyše tritisíc strán a nedbali by sme, keby nasledoval aj ďalší diel. Podaktorí z nás sú súčasníci „historických udalostí“, s ktorými sa stretávame v Prahu večnosti, a mnohé konflikty prerástli do dnešnej doby. Follettov historický obraz 20. storočia dojíma, strháva, dokonca poburuje, a v tom je autorovo majstrovstvo. Ocitáme sa v nemeckej rodine. Rebecca Hoffmannová si vychutnáva radosti života, až kým sa úplnou náhodou nedozvie, že jej muž je vysoký dôstojník Stasi. Keď požiada o rozvod, urazený manžel jej a jej rodine urobí zo života peklo. V USA sa George Jakes stane blízkym spolupracovníkom Roberta Kennedyho a na vlastnej koži prežíva boj černošského obyvateľstva proti rasizmu vedený Martinom Lutherom Kingom. Cameron Dewar sa pridal k republikánom a ako agent CIA si musí nájsť miesto vo svete omylov, lží a intríg. Rovnako je na tom aj Dimka Dvorkin, mladý poradca Nikitu Chruščova, keď sa Rusko so Spojenými štátmi americkými dostanú do konfliktu a svet sa ocitne na pokraji skazy. Celá trilógia predstavuje uzavretý román a osudy hrdinov z Východu a zo Západu sa navzájom prelínajú na pozadí spoločenských a politických premien v poslednej tretine 20. storočia. Toto pozoruhodné dielo čitateľovi umožní ľahšie pochopiť históriu, ktorej je súčasťou. Nová bezbrehá sága STOROČIE /Pád titanov, Zima sveta, Prah večnosti/ je poháňaná dychom histórie a zaujímavými osudmi rodín, ktoré opisuje. Na začiatku v Páde titanov sa stretne 5 rodín – ruská, nemecká, americká, anglická a waleská – zblížia sa a nakoniec rozpŕchnu do všetkých končín sveta v rytme Prvej svetovej vojny a Ruskej revolúcie. Zima sveta rozpráva o živote ich detí vo chvíli, keď sa k moci dostáva nacizmus, a o veľkých tragédiách počas Druhej svetovej vojny. Prah večnosti sleduje Ďalšiu generáciu uprostred sociálnych, ekonomických a politických nepokojov v rokoch 1960 – 1990 ; zažijeme s nimi boj za ľudské práva, vojnu vo Vietname, postavernie Berlínskeho múra, karibskú krízu a ľadové ovzdušie studenej vojny.