Tatran strana 84 z 96

Ide o knihu, ktorá komplexne spracúva jednotlivé poroctvá pripisujúce sa Sibyle, ktorých kontex zaujímavo vykresľuje dnešnú dobu, napriek tomu, že boli spísané a zozbierané v minulosti.

Ide o knihu, ktorá komplexne spracúva jednotlivé poroctvá pripisujúce sa Sibyle, ktorých kontex zaujímavo vykresľuje dnešnú dobu, napriek tomu, že boli spísané a zozbierané v minulosti.

Vstúpte do sveta vydatých žien, ktorý prekonvertovala do písanej podoby obratná ruka slovenskej autorky Ivany Havranovej. Pozorne načúvala, vnímavo pozorovala osudy žien okolo seba, a výsledkom je mozaika príbehov o vzťahoch dvoch ľudí. Možno sa v niektorom nájdete. Autorská reč Ivany Havranovej je korenená humorom, svojráznym pohľadom a originálnymi novotvarmi. Jej poviedky v nás prebudia pocit spolupatričnosti - s niektorou hrdinkou sa môžeme stotožniť, inú ľutujeme alebo jej závidíme, a niekedy škodoradostne skonštatujeme, že si svoj osud zaslúžila. Vzťah dvoch ľudí je krehká rovnováha na rozhraní umenia a nemožného, nikto nás to neučí, preto ich toľko stroskotá.

Vstúpte do sveta vydatých žien, ktorý prekonvertovala do písanej podoby obratná ruka slovenskej autorky Ivany Havranovej. Pozorne načúvala, vnímavo pozorovala osudy žien okolo seba, a výsledkom je mozaika príbehov o vzťahoch dvoch ľudí. Možno sa v niektorom nájdete. Autorská reč Ivany Havranovej je korenená humorom, svojráznym pohľadom a originálnymi novotvarmi. Jej poviedky v nás prebudia pocit spolupatričnosti - s niektorou hrdinkou sa môžeme stotožniť, inú ľutujeme alebo jej závidíme, a niekedy škodoradostne skonštatujeme, že si svoj osud zaslúžila. Vzťah dvoch ľudí je krehká rovnováha na rozhraní umenia a nemožného, nikto nás to neučí, preto ich toľko stroskotá.

Vstúpte do sveta vydatých žien, ktorý prekonvertovala do písanej podoby obratná ruka slovenskej autorky Ivany Havranovej. Pozorne načúvala, vnímavo pozorovala osudy žien okolo seba, a výsledkom je mozaika príbehov o vzťahoch dvoch ľudí. Možno sa v niektorom nájdete. Autorská reč Ivany Havranovej je korenená humorom, svojráznym pohľadom a originálnymi novotvarmi. Jej poviedky v nás prebudia pocit spolupatričnosti - s niektorou hrdinkou sa môžeme stotožniť, inú ľutujeme alebo jej závidíme, a niekedy škodoradostne skonštatujeme, že si svoj osud zaslúžila. Vzťah dvoch ľudí je krehká rovnováha na rozhraní umenia a nemožného, nikto nás to neučí, preto ich toľko stroskotá.

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo - na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha. Laura Hillenbrandová je autorkou knihy o slávnom plnokrvníkovi s názvom Seabiscuit: Americká legenda, absolútnej jednotky rebríčka bestsellerov denníka New York Times, s ktorou sa dostala do finále súťaže o Cenu Národnej asociácie literárnych kritikov (National Book Critics Circle Award). Seabiscuit dostal Cenu za najlepšiu knihu programu Book Sense Asociácie amerických kníhkupectiev (Book Sense Book of the Year Award) ako aj britskú literárnu Cenu Williama Hilla za najlepšiu športovú knihu roka (The William Hill Sports Book of the Year). Kniha kraľovala vo viac ako pätnástich rebríčkoch najlepších kníh roka a stala sa predlohou rovnomenného filmu, ktorý získal sedem nominácií na Oscara, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Hillenbrandovej článok v časopise New Yorker s názvom Ako som náhle ochorela (Sudden Illness) dostal v roku 2004 Národnú časopiseckú cenu (National Magazine Award) a autorka je tiež dvojnásobnou držiteľkou Eclipsovej ceny (Eclipse Award - podľa slávneho dostihového koňa menom Eclipse), ktorá predstavuje najvyššie možné ocenenie pre novinára v oblasti dostihov plnokrvníkov. Hillenbrandová a herec Gary Sinise (Forrest Gump, O myšiach a ľuďoch, Apollo 13, C.S.I.: Kriminálka New York) sú spoluzakladateľmi charitatívnej organizácie Operation International Children, ktorá prostredníctvom amerických vojakov zásobuje deti v rôznych kútoch sveta školskými pomôckami. Laura Hillenbrandová žije vo Washingtone.

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo - na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha. Laura Hillenbrandová je autorkou knihy o slávnom plnokrvníkovi s názvom Seabiscuit: Americká legenda, absolútnej jednotky rebríčka bestsellerov denníka New York Times, s ktorou sa dostala do finále súťaže o Cenu Národnej asociácie literárnych kritikov (National Book Critics Circle Award). Seabiscuit dostal Cenu za najlepšiu knihu programu Book Sense Asociácie amerických kníhkupectiev (Book Sense Book of the Year Award) ako aj britskú literárnu Cenu Williama Hilla za najlepšiu športovú knihu roka (The William Hill Sports Book of the Year). Kniha kraľovala vo viac ako pätnástich rebríčkoch najlepších kníh roka a stala sa predlohou rovnomenného filmu, ktorý získal sedem nominácií na Oscara, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Hillenbrandovej článok v časopise New Yorker s názvom Ako som náhle ochorela (Sudden Illness) dostal v roku 2004 Národnú časopiseckú cenu (National Magazine Award) a autorka je tiež dvojnásobnou držiteľkou Eclipsovej ceny (Eclipse Award - podľa slávneho dostihového koňa menom Eclipse), ktorá predstavuje najvyššie možné ocenenie pre novinára v oblasti dostihov plnokrvníkov. Hillenbrandová a herec Gary Sinise (Forrest Gump, O myšiach a ľuďoch, Apollo 13, C.S.I.: Kriminálka New York) sú spoluzakladateľmi charitatívnej organizácie Operation International Children, ktorá prostredníctvom amerických vojakov zásobuje deti v rôznych kútoch sveta školskými pomôckami. Laura Hillenbrandová žije vo Washingtone.

Vynikajúci debut mladej autorky Franky Fabian otvára dvierka do ľudských duší a vydáva svedectvo o sile priateľstva. Pojem najlepšia kamarátka už niečo znamená. Najlepšia kamarátka ťa sprevádza od prvej triedy. Kamarátke sa zveríš s najhlbším tajomstvom, s najväčšou katastrofou, ktorá sa ti prihodila. Čo nepovieš mame, to povieš kamarátke. Kamarátstva na život a na smrť sa uzatvárajú už v škôlke, a niektoré, najmä tie zo strednej, človeku zostanú na celý život. Bolo to dokonalé manželstvo, ktoré časom nahlodali nevinné jemné trhlinky, čo sa rozrástli do hrubých povrazcov a nedali Marcele dýchať. Tuší, že nenájde pochopenie u svojej rodiny, ale konať musí. Potrebuje sa zdôveriť a poradiť, preto nečakane pozýva svoje priateľky do Vysokých Tatier na niekoľkodňový relaxačný pobyt. Priateľky sú prekvapené, lebo sa len nedávno stretli v Londýne, ale bez zaváhania prichádzajú. Klára zo San Francisca, kam odišla za svojou láskou, lebo po veľkom utrpení, keď doopatrovala svoju matku, ju Bratislava doslova dusila. Vie, že ak sa chce zbaviť traumy, musí to byť len a len v Bratislave, kde sa všetko začalo. Michaela doletí z Londýna, kam odišla z Bratislavy po stroskotanom vzťahu, keď dlho nevedela pochopiť, ako ju tak podlo mohol opustiť jej dlhoročný partner. Marcela, ktorá ich pozvala, sa zveruje ako posledná so svojimi starosťami a utrpením. Hoci prišli riešiť Marcelin problém, nakoniec každá z nich zisťuje, že si pomohli všetky navzájom. Priateľstvo uzavreté v detstve ani rokmi nestráca svoju silu. Ak je úprimné, nadobúda na intenzite a pomáha.

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo - na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha. Laura Hillenbrandová je autorkou knihy o slávnom plnokrvníkovi s názvom Seabiscuit: Americká legenda, absolútnej jednotky rebríčka bestsellerov denníka New York Times, s ktorou sa dostala do finále súťaže o Cenu Národnej asociácie literárnych kritikov (National Book Critics Circle Award). Seabiscuit dostal Cenu za najlepšiu knihu programu Book Sense Asociácie amerických kníhkupectiev (Book Sense Book of the Year Award) ako aj britskú literárnu Cenu Williama Hilla za najlepšiu športovú knihu roka (The William Hill Sports Book of the Year). Kniha kraľovala vo viac ako pätnástich rebríčkoch najlepších kníh roka a stala sa predlohou rovnomenného filmu, ktorý získal sedem nominácií na Oscara, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Hillenbrandovej článok v časopise New Yorker s názvom Ako som náhle ochorela (Sudden Illness) dostal v roku 2004 Národnú časopiseckú cenu (National Magazine Award) a autorka je tiež dvojnásobnou držiteľkou Eclipsovej ceny (Eclipse Award - podľa slávneho dostihového koňa menom Eclipse), ktorá predstavuje najvyššie možné ocenenie pre novinára v oblasti dostihov plnokrvníkov. Hillenbrandová a herec Gary Sinise (Forrest Gump, O myšiach a ľuďoch, Apollo 13, C.S.I.: Kriminálka New York) sú spoluzakladateľmi charitatívnej organizácie Operation International Children, ktorá prostredníctvom amerických vojakov zásobuje deti v rôznych kútoch sveta školskými pomôckami. Laura Hillenbrandová žije vo Washingtone.

Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo - na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha. Laura Hillenbrandová je autorkou knihy o slávnom plnokrvníkovi s názvom Seabiscuit: Americká legenda, absolútnej jednotky rebríčka bestsellerov denníka New York Times, s ktorou sa dostala do finále súťaže o Cenu Národnej asociácie literárnych kritikov (National Book Critics Circle Award). Seabiscuit dostal Cenu za najlepšiu knihu programu Book Sense Asociácie amerických kníhkupectiev (Book Sense Book of the Year Award) ako aj britskú literárnu Cenu Williama Hilla za najlepšiu športovú knihu roka (The William Hill Sports Book of the Year). Kniha kraľovala vo viac ako pätnástich rebríčkoch najlepších kníh roka a stala sa predlohou rovnomenného filmu, ktorý získal sedem nominácií na Oscara, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie za najlepší film. Hillenbrandovej článok v časopise New Yorker s názvom Ako som náhle ochorela (Sudden Illness) dostal v roku 2004 Národnú časopiseckú cenu (National Magazine Award) a autorka je tiež dvojnásobnou držiteľkou Eclipsovej ceny (Eclipse Award - podľa slávneho dostihového koňa menom Eclipse), ktorá predstavuje najvyššie možné ocenenie pre novinára v oblasti dostihov plnokrvníkov. Hillenbrandová a herec Gary Sinise (Forrest Gump, O myšiach a ľuďoch, Apollo 13, C.S.I.: Kriminálka New York) sú spoluzakladateľmi charitatívnej organizácie Operation International Children, ktorá prostredníctvom amerických vojakov zásobuje deti v rôznych kútoch sveta školskými pomôckami. Laura Hillenbrandová žije vo Washingtone.

Už ste sa niekedy zadívali na svojho psa a položili si otázku, či sa v jeho očiach nezračí hlbšie posolstvo? Umenie pretekať v daždi je pútavý a dojemný príbeh nezvyčajnej rodiny, ktorá sa takmer rozpadla, ale zachránil ju jej najmúdrejší a najvernejší člen – pes Enzo Enzo vie, že sa odlišuje od ostatných psov. Je pravda, že nemá protistojné palce a občas mu zíde na um, že najlepšia vec na svete je naháňať vtáky, no inak sa takmer vo všetkom podobá na človeka. Enzo počúva svojho pána, automobilového pretekára Dennyho, a prostredníctvom neho nahliadne do zložitého sveta ľudí. Z ustavičných a nečakaných zvratov pochopí, že v živote, podobne ako v automobilových pretekoch, automaticky nevyhráva ten, kto ide najrýchlejšie. V predvečer svojej smrti Enzo sumarizuje svoj život a spomína si, čo všetko prežil v kruhu milovanej rodiny. Rozpamätáva sa na Dennyho obete, bolestnú stratu Dennyho manželky Eve a traumatizujúci boj o získanie Zoe z rúk jej manipulátorských starých rodičov. Enzo beží za svetlom a vrúcne dúfa, že sa znova vráti na zem ako človek s hladkou pokožkou, no zároveň vie, že aj keby sa mu to nesplnilo, vyhral beh za záchranu rodiny. Román Umenie pretekať v daždi si získal v USA takú obľubu, že spoločnosť Universal Picture kúpila práva na jeho sfilmovanie. V hlavnej úlohe by sa mal objaviť Patrick Dempsey.

Už ste sa niekedy zadívali na svojho psa a položili si otázku, či sa v jeho očiach nezračí hlbšie posolstvo? Umenie pretekať v daždi je pútavý a dojemný príbeh nezvyčajnej rodiny, ktorá sa takmer rozpadla, ale zachránil ju jej najmúdrejší a najvernejší člen – pes Enzo Enzo vie, že sa odlišuje od ostatných psov. Je pravda, že nemá protistojné palce a občas mu zíde na um, že najlepšia vec na svete je naháňať vtáky, no inak sa takmer vo všetkom podobá na človeka. Enzo počúva svojho pána, automobilového pretekára Dennyho, a prostredníctvom neho nahliadne do zložitého sveta ľudí. Z ustavičných a nečakaných zvratov pochopí, že v živote, podobne ako v automobilových pretekoch, automaticky nevyhráva ten, kto ide najrýchlejšie. V predvečer svojej smrti Enzo sumarizuje svoj život a spomína si, čo všetko prežil v kruhu milovanej rodiny. Rozpamätáva sa na Dennyho obete, bolestnú stratu Dennyho manželky Eve a traumatizujúci boj o získanie Zoe z rúk jej manipulátorských starých rodičov. Enzo beží za svetlom a vrúcne dúfa, že sa znova vráti na zem ako človek s hladkou pokožkou, no zároveň vie, že aj keby sa mu to nesplnilo, vyhral beh za záchranu rodiny. Román Umenie pretekať v daždi si získal v USA takú obľubu, že spoločnosť Universal Picture kúpila práva na jeho sfilmovanie. V hlavnej úlohe by sa mal objaviť Patrick Dempsey.

Keď sa malý Colton Burpo uzdravil zo zápalu slepého čreva, celá rodina jasala. Bol to priam zázrak. Nikto však ani len netušil, aký príbeh sa v najbližších mesiacoch začne vynárať v chlapcových spomienkach príbeh krásny a nezvyčajný o ceste do neba a naspäť. Len trojročný Colton vyrozprával rodičom, ako počas operácie opustil svoje telo. Dokázal, že neklame, keď presne popísal, čo robili rodičia v inej časti nemocnice, kým on ležal na operačnom stole. Vylíčil, ako navštívil nebo, a opakoval slová ľudí, ktorých tam stretol, hoci predtým ich nikdy nevidel, ba dokonca spomenul udalosti, čo sa odohrali dávno predtým, než prišiel na svet. Navyše ohromil rodičov opismi a záhadnými podrobnosťami o nebesách presne podľa Biblie, hoci nevedel čítať. S dojemnou naivnosťou a detsky smelou úprimnosťou Colton, vykresľuje stretnutie s dávno zosnulými členmi rodiny. Hovorí o Ježišovi a anjeloch, tvrdí, aký veľký, fakt veľký je Boh, a ako veľmi nás miluje. Kniha Nebo nie je výmysel v podaní Coltonovho otca, no vyrozprávaná nenapodobiteľne prostými chlapcovými slovami, poodhaľuje svet, ktorý nás čaká po smrti kde, ako vraví Colton, nikto nie je starý a nenosí okuliare. Nebo nie je výmysel nielen učí vrúcnajšie milovať Boha a menej sa obávať smrti, ale navyše ukazuje, že do neba nejdeme, aby sme tam tisícky rokov vysedávali a spievali chválospevy. V nebi len začíname žiť tak, ako sme vždy mali žiť, nebyť prvého hriechu. Či už vás posmrtný život uchvacuje, sužuje, alebo si ho jednoducho nedokážete predstaviť, táto kniha vám o ňom prezradí. Nebo nie je výmysel navždy zmení váš pohľad na večnosť, lebo učí dívať sa na svet i veriť očami a srdcom dieťaťa.

V dedinke neďaleko Dublinu sa v ruinách starej kamennej chatrče nájde telo mladej ženy a Cassie vyzerá prakticky ako jej dvojča. Keďže polícia nemá podozrivých ani žiadne stopy, vyhlási, že obeť je zranená, ale žije a Cassie zaujme jej miesto ako štu dentka Trinity College a spolubývajúca ďalších štyroch študentov. Aj napriek stresu z práce v utajení si Cassie svojich svojráznych, izolovaných spolubývajúcich, rovnako ako nový život v kedysi impozantnom dome obľúbi.Vyšetrovanie oddelenia vrážd nep rináša takmer žiadne výsledky a je na Cassie, aby im aspoň naznačila ako ďalej. Niekto jej dvojníčku ubodal na smrť a Cassie ho musí nájsť. Dokonalá podoba má všetko: nezabudnuteľné postavy, svieže dialógy, inteligentné psychologické náhľady, stúpaj úce napätie, takmer hmatateľné prostredie a úžasne evokatívnu, maliarsku prózu.

Možno to bol starý otec, učiteľ alebo kolega. Niekto starší, trpezlivejší a múdrejší, kto vás chápal,keď ste boli mladí a hľadali svoju cestu, pomohol vám vidieť svet z iného uhla a radil vám, ako žiť.Pre Mitcha Alboma bol takou osobou Morrie Schwart s, profesor, ktorého spoznal na univerzitepred dvadsiatimi rokmi. Možno ste aj vy, podobne ako Mitch, na ceste životom stratili stopu svojho učiteľa a svet sa vámzrazu zdal chladný. Nechceli by ste ho znova stretnúť, položiť mu dôležité otázky, ktoré vás eštevždy trápia, vypočuť si múdre slová ako kedysi, keď ste boli mladší a menej uponáhľaní?Mitch Albom dostal svoju druhú šancu. Znovuobjavil Morrieho v posledných mesiacoch jehoživota. Morrie vedel, že zomiera, a preto sa každý utorok stretával s Mitchom vo svojej pracovniako kedysi na univerzite. Ich obnovený vzťah sa premenil na posledný semester a prednáškamio živote. Utorky s Morriem sú čarovnou kronikou času, ktorý spolu strávili, Mitch sa v nej delí so svetomo Morrieho a jeho dary . Inteligentne a zrozumiteľne napísaná kniha je plná múdrosti, láskyplnezachytáva jednoduchosť ukrytú zložitosťou života.

Woody Allen už viac ako štyridsať rokov zabáva svojich priaznivcov ako režisér, herec, spisovateľ i muzikant. Na jeho sofistikovaných poviedkach sa zasmejú aj tí, ktorí jeho filmy veľmi nemusia, no zhodujú sa v názore, že autor je neskutočne intelige ntný a dovoľuje si odtabuizovať bezmála všetko. Uťahuje si z náboženstva, a predsa sa nerúha, vysmieva sa zo stereotypov, ale bez akýchkoľvek predsudkov. Čaro jeho vtipov spočíva aj v tom, že či už s jeho názormi na život, Boha, náboženstvo, partners ké vzťahy, sex a umenie súhlasíme, alebo nie, často sa na nich schuti zasmejeme. Woody sa pýta, snaží sa rozlúsknuť hádanky ľudskej existencie, neúnavne pátra po zmysle života, a hoci je jeho cesta za pravdou dlhá a kľukatá, dobre sa na nej baví a my s ním. Nežiaduce účinky obsahujú 17 kratších útvarov, ktoré predtým vyšli časopisecky v magazíne The New Yorker či v denníku The New York Times. V knižke nájdeme aj literárne evergríny ako Spomienky na Needlemana či Kugelmassovu epizódu, ktorá patr í k vrcholom jeho poviedkovej tvorby a v roku 1977 bola ocenená O. Henryho cenou. Zbierku otvára vtipná spomienka vševediaceho rozprávača na kolegu Sandora Needlemana. Už z prvých viet nám je úplne jasné, o aký príbeh pôjde: Ani po mesiaci sa neviem zmieriť s tým, že Sandor Needleman nie je medzi nami. Zúčastnil som sa aj na kremácii a na žiadosť jeho syna som doniesol aj špekáčky, no len málokto z nás vtedy pomyslel aj na niečo iné ako na žiaľ.