Vydavateľstvo Michala Vaška strana 8 z 16

Publikácia Imricha Bariaka ponúka prierez životom a pôsobením Antona Srholca, rímskokatolíckeho kňaza, saleziánskeho rehoľníka, politického väzňa komunistických lágrov, charitatívno-duchovného pracovníka, publicistu a spisovateľa. Autor nazerá na osobnosť Antona Srholca skrz spomienky ľudí, ktorí ho osobne poznali, využíva široké zdroje diel a dokumentov o ňom, pričom faktografické údaje sú citlivo, ale vecne doplnené rôznymi citáciami. Z nich si čitateľ vytvára oveľa komplexnejší obraz o osobnosti Antona Srholca, o veľkosti jeho srdca, o hĺbke jeho myšlienok, o sile viery, ktorá pomáhala prekonávať prekážky nie len v jeho živote, ale hlavne mu pomáhala pomáhať druhým. V neposlednom rade čitateľ získava obraz o dobe, v ktorej Anton Srholec žil a pôsobil. Publikácia, ktorá vychádza pri príležitosti 90. výročia narodenia. A. Srholca, je popretkávaná bohatou obrazovou dokumentáciou.

Po minuloročnej knihe zamyslení s názvom Káva, croissant, Biblia prichádzame s ďalšou ponukou. Kniha Káva, croissant, Biblia evokovala príjemné ráno. Jej sestra Portské, steak a Biblia, ktorú držíte v rukách, môže evokovať obed. Alebo akúsi exkluzivitu. Prvotnou inšpiráciou k tomuto názvu bol však výrok Gilberta Keitha Chestertona, ktorým provokoval anglických puritánov: Katolicizmus znamená steak, cigaru a pohár portského." Je to hyperbola, ktorá chce naznačiť, že kresťanstvo je náboženstvom oslavy, hostiny, hodovania a radosti. Aj napriek všetkým problémom či čiernym kamienkom v mozaike. Aj také do mozaiky patria. Ani táto kniha nemá ambíciu ponúkať nemennú zarámovanú pravdu. Je skôr jej hľadaním. Nemá ani ambíciu, aby s ňou každý musel súhlasiť. Niekedy chce iba" chestertonovsky provokovať a donútiť nás všetkých vstať z tieňa pod figovníkom" (por. Jn 1, 48) a niečo urobiť.

Kniha kresieb Fera Guldana na motívy Mira Poláka je reakciou autorov na prítomnosť, na to, čo sa deje na Slovensku (i vo svete). Irónia, absurdita a extrém sú ich pomôckou na pochopenie, lebo ako píšu autori ak sa dívame na jednotlivé udalosti vlažne a ľahostajne, môže nám ich podstata uniknúť. 131 kresieb je presne toľko správ o Slovensku za obdobie prvého polroka 2020. Nepochybne pomôžu tomu, kto po knihe siahne, lepšie sa zorientovať v tom, čo vážne je a čo až tak nie.

„Myšlienky moje, vypúšťam vás do sveta s láskou ako bubliny do vetra. Snáď vás niekto nájde, komu prinesiete radosť.“ Túto knihu netreba čítať naraz, nie je to román, ani novela. Stovky postrehov, myšlienok, vyvierajúcich z reálneho života, prezrádzajú hlbokú spätosť autora so starosťami, obavami i túžbami jednoduchých ľudí. Dávkujte si ich pomaly, len jednu-dve za deň…

Najnovšia kniha Miroslava Cipára odzrkadľuje výnimočnú energiu maliarskeho gesta a hedonistický vzťah ku farbe. Autor ďalej rozvíja tradície slovenského výtvarného umenia a tvorivo reaguje na podnety aktuálnych výtvarných smerov, najmä abstraktnej výtvarnej tvorby.

Jazva. Hyzdí tvár. Ale jazva je neraz pečiatkou pre život, vstupenkou, ktorú nám vrátila smrť. Ako žijeme, také jazvy si so sebou nesieme. Trestanec prehltne lyžičku, aby sa dostal do nemocnice a mohol odtiaľ ufujazdiť. Žena po cisárskom reze svedčí o dieťati, ktoré vynosila. Skalpelom i perom písal chirurg Pavol Strauss a ostával po ňom život. Jeden z najpozoruhodnejších autorov, ktorý sa vynoril po II. svetovej vojne, konvertita, humanista, prehral svoj boj so smrťou v 1994, ale napriek tomu jeho dielo žije ďalej.

"Koniec sveta nie je termínovaný, ale apokalyptickí jazdci sú už pustení. Obrovské finančné machinácie, degradácia hodnôt ľudskosti, celosvetová prostitúcia, agresivita terorizmu sprava i zľava v odnožiach nacionalizmov, nešetrné vojny, otrasenie pos ledných ideálov, náboženstvá rozožierané skepsou. Všetky celosvetové morálne hodnoty sú vysmievané. Len sa obávam, že nám to Boh znovu predloží na účte a dôjde k ešte apokalyptickejším hrôzam, ale vlastnej výroby." Do hĺbok sveta i ľudského vnútra sa ponáral Pavol Strauss, jeden z najväčších slovenských literárnych géniov 20. storočia. Do ľudských útrob sa vnáral cez deň ako profesionál - chirurg, a po večeroch ako hĺbavý človek, ktorému nie je ľahostajné všad eprítomné nivočenie. A hoci videl ako zlo vie rozožrať telo či ducha, napriek tomu nestrácal odvahu ku každodennému životu. Kde ju naberal, napovedia eseje piatej časti súborného vydania Straussových nepublikovaných literárnych a mysliteľských diel. Alebo snáď našepkáme?... Straussova indícia znie: "V Božích rukách sme stále, v satanových - len napoly."

Myslenie Rudolfa Filu je ako tok. Má svoje koryto, prúdy, kaskády, skoky, víry, ponorné prúdenia, ale aj meandre, zátočiny, stojaté vody, brehy, hate, hrádzky. Byť autobiografický znamená v prípade Rudolfa Filu predovšetkým bytie vo výtvarnom umení. Otázky praktického života najradšej vypúšťal. Rozhovory krúžili aj okolo viacerých návratných tém, ktoré Filu práve zaujímali. Voči témam, ktoré nebavili, sa správal ako dieťa. Tváril sa, že otázku prepočul, odbehol od témy, mávol rukou a nechal ju tak. Keď to nešlo ináč, alebo si niečo nepamätal, ukázal na pani Dorotu, ktorá bola od začiatku pri všetkých rozhovoroch a bola ich pamäťou. Hovor Rudolfa Filu a Doroty Filovej, výtvarníka a reštaurátorky, sa postupne zmiešaval do jedného toku, ako sa doňho zlieva spoločný život. Ich dialóg bol otvorený, a pritom zdržanlivý. Mnohé vypovedali, čosi ostalo naznačené, niečo medzi Érosom a Thanatosom skryté.

Autentické a napínavé spomienky katolíckeho kňaza Františka Revesa zo začiatku 50. rokov 20. storočia, z čias komunistickej totality a prenasledovania. Reves spolupracoval s bl. Titusom Zemanom a stal sa hlavným organizátorom ilegálnych útekov kňazov, bohoslovcov a laikov do slobodného sveta. Po zatknutí Titusa Reves v tejto nebezpečnej činnosti pokračoval a podarilo sa mu dostať za hranice vyše sto ľudí, z toho osemdesiat duchovných. Maskoval sa ako komunistický agent, nosil dlhý plášť s komunistickým odznakom, noviny Pravda, falošné okuliare, nechal si narásť bradu a fúzy, dokonca bol postrelený a vyskočil z vlaku. Nakoniec emigroval i on a skoro štyridsať rokov pôsobil ako misionár Slovákov vo Francúzsku, kde napísal aj tieto spomienky. Kniha je obohatená o fotografie a životopis Revesa, dokumenty z archívu Ústavu pamäti národa, štúdiu cirkevnej historičky prof. Emílie Hrabovec, či o spomienky na Revesa od jeho príbuzných a priateľov. Inšpiratívne čítanie k odvážnemu svedectvu viery aj v dnešnej dobe. Msgr. Imrich Tóth je rektorom Slovenskej katolíckej misie v Paríži