Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 65 z 70

Piata kniha majstra absurdných groteskných príbehov nesie názov Krotenie klaunov. Autor sa v nej zameral výhradne na útvar preňho azda najmilší, na humoristické poviedky; v skladbe poetiky popri absurdne i s čiernym humorom, paródiou a recesiou. Zbie rka komponovaná na klaunskú tému (v prvom i druhom význame slova) o klaunoch cirkusových, ale i o tých z oblasti politiky, umenia, automobilizmu, školstva, lásky, úradov, ekológie a ďalších komediantoch, je umne vygradovaná, speje k čoraz hlbším sond ám, k odvážnejším odhaleniam a k univerzálnejším odkazom v nápaditých alegóriách. Významnou súčasťou knihy je i rozsiahla fraška v próze nazvaná Tri svadby v Lochu de lux. Paródia demokracie, ktorá sa za demokraciu iba vydáva. Je to svet hore nohami - kde namiesto väzňov protestne mlátia ešusmi v mene väzňov samotní dozorcovia, aby ukázali, že pochopili prevrat, a pochopili, že ho treba poriadne ukázať. Autor satirickým auto-karom cestuje v knihe Krotenie klaunov v hľadaní pravdy a zachytení životného pocitu oboma poslednými spoločensko-ekonomickými systémami, prednovembrovým i ponovembrovým. A kde je vlastne pravda? V slobodnom pohľade humoristu. Sebaobranne so zdravou skepsou hľadaná, vždy znova. K niha je navyše ilustrovaná pôsobivými humornými kresbami B. Perneckého.

Keď na Karola Lovaša cestou z opery zavolala na Václavskom námestí prostitútka „Sex, baby?“, cítil sa polichotený. Až do chvíle, než mu došlo, že dotyčná dáma, ktorá robila zo žuvačky tie najväčšie ružové bubliny v širokom okolí, oslovuje takto potenciálnych klientov. Pochopil, že sa stal mužom v prechode od mladíka k starcovi. Ten najnevďačnejší vek pre márnomyseľného kohúta. Táto kniha je návodom pre mužov „v prechode“, ako ho zvládnuť. A pomôckou pre ženy, ako mužov „v prechode“ pochopiť a prijať. Príbehy Karola Lovaša otvárajú dvere k hlbšiemu pochopeniu samého seba. Po knihách rozhovorov s Alojzom Lorencom a Jánom Saudkom sa Karol Lovaš znovu vracia ku glosovaniu každodennosti svojským, jedinečným spôsobom, na ktorý boli zvyknutí čitatelia jeho kníh s duchovnou tematikou.

Atanas Zvezdinov sa narodil 5.augusta 1943 v Sofii. Ukončil štúdium slovanskej filológie ( český, bulharský jazyk a literatúra) na Univerzite S.Klimenta Ochridskeho v Sofii. Pracoval v Bulharskom štátnom rozhlase, ako redaktor a hlavný redaktor v niekoľkých vydavateľstvách a ako riaditeľ Domu detskej knihy a múzea Angel Karaličev pri Ministerstve školstva i ako šéfredaktor časopisu Rodná reč. Vydal vyše 30 vlastných kníh pre deti a dospelých – poéziu aj prózu. Zostavil slovenčiny a ruštiny. Jeho básne sú prekladané do ruštiny, češtiny, slovenčiny, španielčiny a kniha pre deti a mládež Divé klinčeky vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Mladé letá, 1987. Na Slovensku sa zúčastnil mnohých významných literárnych podujatí, medzi nimi Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach (2016), kolokvií k medzinárodnému projektu antológie poézie podunajských krajín Veľký pán Dunaj (2016, 2017) so svojou zostavovateľskou a prekladateľskou participáciou na príslušných vydaniach. Je členom Zväzu bulharských spisovateľov, Zväzu bulharských novinárov, Zväzu bulharských prekladateľov a mimoriadnym členom Spolku Slovenských spisovateľov. Ilustrácia Na prednej strane obálky je od akademickej maliarky Kostadinky Miladinovej, ktorá študovala od roku 1962 aj na VŠVU v Bratislave grafiku a ilustráciu u prof. Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Spolu s členmi Art Clubu 60 + 8 vystavovala ako čestná členka svoje diela v Bratislave ( (september 2015 ), Justiho sieň Primiciálneho paláca ). Ilustrovala aj viaceré diela Atanasa Zvezdinova.

Martin Homza: Svätoplukovská tématika v slovenskej historiografii František Skovajsa: Spolok sv.Vojtecha ako organizátor duchovných, národných a kultúrnych podujatí /1920 – 1945 / Bobák Ján: Slovenská liga v Amerike a Slovenská republika 1939 – 1945 Beata Katrebová Blehová: Ignác Zelenka – knihovník Vatikánskej apoštolskej knižnice, básnik a mecén slovenskej kultúry v exile Ladislav Vrtel: K tvorbe štátnych symbolov v rokoch 1989 – 1993 Tomáš Černák: Vzťah Vladimíra Clementisa k náboženskej otázke

Predstavte si, že existuje planéta, kdesi ďaleko za Síriusom , ktorá je identickou kópiou Zeme s rovnakou geografiou, kde všetci obyvatelia Zeme existujú duplicitne, avšak disponujú inými tradíciami, znalosťami, oblečením, spotrebičmi a podobne. Na takejto planéte žije naša lepšia. dokonalejšia kópia. Poriadok dobrovoľného šľachtického rádu tzv. samurajov ako vláda Svetového štátu, ktorá je dynamická, nestatická, s cieľom vyriešiť otázky pokroku a politickej stability – taká je v stručnosti Moderná Utópia (1905) viktoriánskeho sci-fi vizionára H.G.Wellsa, autora dnes už legendárnych ( a neraz aj mimoriadne úspešne sfilmovaných) diel ako Stroj času (1895), Ostrov doktora Moreaua (1986), Neviditeľný muž (1897) či Vojna svetov (1898). Autor- futurista, Shakespeare sci-fi žánru, vizionársky predvídal celý rad vynálezov, napr. nástup lietadiel a tankov, cestovanie do vesmíru, jadrové zbrane, satelitné televízie, náznak webovej siete, laser, stroj času, neviditeľnosť, biologické inžinierstvo – vivisekciu, mimozemskú inváziu – teda motívy, ktoré sa neskôr stali súčasťou žánru sci-fi knihách a filmoch, ale mnohé aj súčasťou reality. Predpovedal sexuálnu revolúciu, svetovú vojnu aj nebezpečenstvo rasových teórií. Možno ho zaradiť medzi najväčších sci-fi vizionárov a utopistov. Projektoval utópie aj dystópie, ukázal tak nádeje, ako aj sklamania, ktoré priniesli a môžu priniesť technológie. Poučí sa ľudstvo z Welsových varovaní?

Peter Valček (1955 – 2019), prozaik, esejista, scenárista literárny vedec a redaktor, po dvojnovele Líška na sklonku leta/Levy benátske (1987), novele Európska groteska (1989) sa v roku 1998 predstavil novelou s prvkami cestopisu z francúzsko-švajčiarskeho pohraničia Savojský kríž. Ide o komorný príbeh, ktorý na otvorenom pôdoryse, podobnom sonáte, rozohráva dva prelínajúce sa príbehy – metaforu takmer zabudnutej Calasovej aféry zo začiatku 18. storočia a komornú psychologickú štúdiu hodnotových svetov dvoch nehrdinských hrdinov na ceste Európu konca 20. storočia.

Tretia básnická zbierka mladého autora zaujme svojou nekonvenčnosťou, iným pohľadom na svet o nás i okolo nás, ako aj voľnou veršovou formou, pripomínajúcou básne v próze. Bakošove verše zaujmú i netradičnými poetickými obrazmi, metaforami či myšlienkovými spojeniami. Jeho pohľad na svet a život vyjadrený v básňach je originálny. Ako napísal literárny kritik Radoslav Matejov „Juraj Bakoš si vyžaduje racionálneho, neemotívneho čitateľa. Monumentálnym knižným štýlom, košatou syntaxou a rozsiahlym prozaizovaným jeffersonovským veršom pekne nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu. Využitím filozofických disciplín, smerov ako fenomenológia a bermeneutika predostiera analyzujúce pozorovania, v ktorých paralelne plynie bežný svet so svetom syntetizujúceho výkladu. Lyrický subjekt si tak vytvára imidž filozofa každej chvíle a každú chvíľu zbavuje prchavosti tým, že ju považuje za príležitosť vzhľadu do vyšších i absolútnych sfér bytia.“

Pútavý ľúbostný príbeh z lekársko-farmaceutického prostredia, obohatený o konšpiračnú fiktívnu rovinu, dopĺňa bohatý faktografický materiál o málo známej téme rizík očkovania, čím kniha získava aj rozmer literatúry faktu. Sledovanie osudov citlivej sestričky Jany, ambiciózneho zástupcu farmaceutického koncernu Petra a extravagantného psychiatra Usalu Pinka čitateľa poteší nielen ako jemný literárny príbeh, ale súčasne vytvára schodnú cestu k poznaniu mimoriadne vážnej problematiky, ktorá sa bytostne týka zdravia každého z nás. Je neoceniteľným pomocníkom pre všetkých rodičov a budúcich rodičov, ktorí túžia mať zdravé deti. Čitatelia v zrelom veku v ňom nájdu poradcu pri rozhodovaní o očkovaní. Na slovenskom knižnom trhu ide o jedinečný zdroj najnovších informácií.

Táto knižka je skromným pripomenutím obdobia, ktoré prežil každý súčasník. Možno raz bude mementom a pripomenutím chuti slobody, ktorú sme si nevážili. Možno bude zlým snom, z ktorého je hodno sa zobudiť. Vtedy sme hľadali východiská. Nevedeli sme, čo príde, ale v hĺbke duše sme verili, že túto moru zvládneme... Človek je hrdinom svojich dní. Neľahko zvláda svoj údel a neraz má pocit, že stojí pred úlohami, v akomsi nerovnom boji proti leviatanovi o ktorom nevie nič. Chce odpovede na otázky, ktoré sa zdráha položiť. Odpoveďou mu je realita a jej neúprosnosť. Iný životný pocit a jeho kvalita. Dennodenné pripomínanie, že život už nie je taký ako kedysi... Táto knižka je malým, už historickým exkurzom do krajiny, kde sa voda sypala a piesok sa lial. Ohliadnutie sa za pocitom, v ktorom sa navzdory zdravému rozumu pravdou stal krivý odraz na hladine jazera, ktorého hladinu bičuje prízrak nerozumu. Tak ako vtedy, aj teraz vieme, že jediným riešením, ako túto skúsenosť zvládnuť, je zachovať si triezvu hlavu a veriť intuícii. Len tak je možné prejsť pomedzi Skyllu a Charybdu faktov a okolností, ktoré sa pred vami objavia ako fatamorgána... Táto knižka je malou ukážkou modu, ktorý aktivuje to najlepšie, čo v človeku je, aby dokázal rozlíšiť podstatu javov a vecí, ktoré ho obklopujú. Vedieť sa vyhnúť nepriazni osudu je schopnosťou tej časti ľudstva, ktorá vie, čo vlastne osud je a čo, či kto je jeho hýbateľom. Lebo hry sú založené na akceptovaní herných pravidiel oboma stranami. A nikoho neospravedlňuje, že pravidlá nepozná... Majme teda dostatok zmyslu pre humor. Ten je prostriedkom či sérom na zvládnutie prvej voľby... Drahí čitatelia, my všetci dobre vieme, že naším najväčším nepriateľom je strach. Ten, ktorý statočným rozklepe kolená a odhodlaným uberá sily. Spolu s chimerickou armádou búši na vráta charakteru a jeho najväčšou starosťou a morou je, že svoj márny boj nevyhrá.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

Prozaička Viera Švenková, oceňovaná autorka poviedok (boli preložené do jedenástich jazykov), sa v knihe Známe miesta, známe tváre vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie. Vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu svetieľkujú záblesky spomienok na dávne časy a polozabudnuté ľudské osudy, ale predovšetkým portréty súčasníkov hľadajúcich orientáciu vo svete, keď ide o záchranu prírody a ľudskosti. Kniha zaujme podnetnými názormi. Bohatým jazykom a úsporným štýlom, originálnym videním osobného a spoločenského života -možného úniku zo samoty a hľadania cesty.