Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 66 z 70

Kniha obsahuje tri rozprávky etablovaného detského autora, diela ktorého boli preložené do dvadsiatich piatich jazykov. Krokodíl Geňa a jeho priatelia prináša veselý príbeh, ktorý pod povrchom nonsensovo ladeného deja ukrýva aj didaktizujúcu zložku (vytváranie správnych návykov detí pri odievaní, vzbudzovanie záujmu o hru so slovom, poskytnutie vzorov nadviazania spoločenského kontaktu a pod.). Autor kombinuje tiež humorné s vážnym a viacero pasáží vďaka jemnej irónii možno čítať dvojzmyselne. Druhou rozprávkou, Strýko Fedor, pes a kocúr, Uspenskij roku 1974 knižne debutoval. Hlavný hrdina, Strýko Fedor, samostatný a cieľavedomý chlapček (zvláštne meno získal vďaka nadpriemernej vyspelosti a rozvážnosti), po roztržke s rodičmi zakazujúcimi mu chovať kocúra odchádza na vidiek. V treťom príbehu Záruční človiečikovia sledujeme osudy malých záručných človiečikov, ktorí žijú vnútri rozličných výrobkov. Deti zaujme dej plný nečakaných nápadov a vtipných dialógov. Uspenskij sa humorom vyhol ideologizácii, preto upúta detských i dospelých čitateľov so zmyslom pre humor aj v súčasnosti. Knihu zdobia nádherné ilustrácie Martina Kelenbergera.

Les dostal ústa. A čo nimi rozpráva, to sa dozviete vo vnútri tejto knihy. Ozvučila kolobeh nemej prírody a prostredníctvom životného príbehu srnca Bambiho vťahuje deti i dospelého do hlbín lesa, aby mu vyzradila jeho tajomstvá. V tmavých húštinách sa snúbi krása s krutosťou, radosť s vášňou a bojom o prežitie. Na pozadí deja sa otvárajú základné otázky života s prienikom i do ľudskej sféry. Autor ich nastoľuje verne, otvorene, bez príkras. To napovedá i kedy po knihe siahnuť: Počnúc vekom, keď si duša začína pýtať odpovede, dovtedy, kým si ich pýta. Medzigeneračné odovzdávanie skúseností pripravilo pre čitateľov mnohé poučenia. I také, že keď chceme ostať otvorení, keď chceme pochopiť bytie a získať múdrosť, musíme zostať sami. Aspoň na chvíľu, možno s touto knižkou. Čitateľ ocení i prekrásny jazyk roztvárajúci bránu do zákutí prírody i do jej duše. Pre všetky zmysly. Z papierových stránok preniká i slnečný jas predierajúci sa krovinami, i vôňa dažďom napojenej zeminy a popri šeleste lístia, zo škrekotu a spevu počuť zrozumiteľnú reč. Les dostal ústa, a o tom je Bambi. Sám autor na margo svojej knihy napísal: „Nespočetné hodiny strávené v lese ma priviedli k skalopevnému presvedčeniu, že zvieratá aj myslia a zhovárajú sa medzi sebou. Z tohto presvedčenia vznikol Bambi. Zviera nevie klamať. Či patrí k tým, ktoré zabíjajú, alebo k tým, ktoré sú zabíjané, vždy je nevinné, vždy úprimné. A nikdy nie je sentimentálne.“ Knižka je ilustrovaná nádhernými kresbami Mirka Hanáka.

Malý lord je príbeh o láskavosti a čistote detského srdca, ktorý každej detskej generácii pomáha budovať správny rebríček hodnôt. Učí statočnosti, odvahe, láske a pochopeniu k druhým, neodsudzovaniu za nedostatky, ale hľadaniu čistého jadra v každom človeku. Sedemročný hlavný hrdina Cederik začína svoj príbeh jednoduchým životom v Amerike, keď sa náhle dozvie, že je lord. Plaví sa cez oceán za novým životom, za svojím starým otcom, ktorý sa pod vplyvom dieťaťa zmení zo zlého bezcitného človeka na láskavého starca. Príbeh má napriek následným komplikáciám šťastný koniec a navyše sa starý gróf zmieri s Cederikovou matkou, ktorej blízkosť chlapcovi v Anglicku veľmi chýbala. Pútavý príbeh, v súčasnosti známy skôr vo filmovej podobe, obohacuje generáciu dnešných detí o hodnotný klasický rozprávkový príbeh.

Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky. A po záhyboch šiat oko skĺzne ešte nižšie, pod Boticcelliho portrét, kde sa v zlatej ploche skvie jednoslovný nápis – názov knihy – pripomínajúci niečo renesančné: Prasestre. Nezvyklé slovo, uložené v datíve. Venovanie... Aj báseň za básňou sú venovania. Autorka pozná hlbiny nejedného srdca a priblížila sa tajomstvu Orientu. Profesiou je totiž odborníčkou na čínsku kultúru, jazyk a literatúru. V slovenskom literárnom debute sa prihovára prasestre. Tej, čo väzí v nejednom z nás, ako aj v nej samej.

Pôvodný autor známy tvorbou pre deti, mládež i dospelých, živo spojenou s prírodou, s horami – povesti a legendy Zlato pod Kriváňom, Zakliaty vrch v Tatrách, novela Na hrebeni víchrica, zbierka poviedok Stopy túlavej zveri, trojnovela Kroky proti vetru, prózy Za vrcholom vrchol, V doline dlhých tieňov, Kruté safari a iné. Tentoraz opäť siahol po historickej téme: prozaicky spracoval osud neskorogotického rezbára Majstra Pavla, jedného z najväčších slovenských stredovekých umelcov, autora hlavného oltára v Kostole sv. Jakuba v Levoči, súsošia kalvárie v Bardejove, oltára farského kostola v Spišskej Sobote.

Útla knižočka rozmermi 8,5 x 11, 5 cm nadväzuje na autorov dvojjazyčný anglicko-slovenský a slovensko-anglický výkladový Spy Dictionary/Špionážny slovník. Obsahuje najbežnejšie skratky používané vo zvolenej tematickej oblasti, ako aj najfrekventovanejšie stručné pojmy, na ktorých označenie sa nepoužívajú skratky.

Osem rôznorodých poviedok napísaných pokojným, hĺbavým štýlom, nazerajúcim pod povrch vecí, nafukujúcim okamih do nekonečnej chvíle, v ktorej vidieť na celý minulý život. Ľudské príbehy Etely Farkašovej sa príjemne čítajú, navíjajú sa na osku akoby požičanej myšlienky, pozastavujú sa pri detailoch, aké si v dnešnej dobe už málokto všíma, avšak rozprávačka ich bytostne pretrpí, zbiera ich, ako korálky ich navlieka na niť vypovedaného. Výsledný zámotok myšlienok v sebe okrem pointy, ktorou býva postupne z pozadia vystupujúca individuálna kríza alebo hlboký životný vnem, prináša i nadhodnotu: Až bytostný súcit, úprimnú snahu dávať svet do poriadku, postáť v chaose a vykročiť na rázcestí tou správnou cestou, životnú skúsenosť, ktorú takouto poviedkovou formou autorka odovzdáva každému vnímavému čitateľovi.

Výber z pozostalosti II: Druhá kniha výberu z pozostalosti Š. Murína rozširuje paletu jeho náhľadov na dimenzie človeka o aspekty kulturologické, literárne a prírodovedné. Najmä v prvých dvoch častiach autor vyslovuje uvážlivé, v súčasnej publicistickej klíme priam odvážne tvrdenie, pričom, žiaľ, najmä pri kritických konštatovaniach vyslovené myšlienky potvrdzuje tvrdosť súčasného života, v poslednom roku neobyčajne sa dramatizujúceho, narúšajúceho mnohé ilúzie posledného skorodvadsaťročia. Znovu sa potvrdilo, že talent spojený s obrovskou ľudskou skúsenosťou zvyčajne dospieva k výstižným postrehom i záverom, aj keď vo svojom snažení neraz býva ojedinelý. Štúdie sú zoradené do troch častí: Kultúra ako identita, Literatúra ako fenomén a Čo je človek (alebo sondy do mikro- a makrosveta). V úvode tejto knihy literárny vedec prof. A. Červeňák napísal: Úvahy podobného typu prezrádzajú, že Štefan Murín cítil a vnímal umenie a literatúru nielen ako detektor dôb, ale aj ako citlivý fonendoskop, röntgen, mikroskop, skúmavku, ktoré odhaľovali človeka ako tajomstvo (Dostojevskij). Tento pohľad na človeka a literatúru podmienil vznik textov tretej časti... Murínové texty sú mimoriadne encyklopedické a syntetizujúce, poskytujú cenné informácie a inšpirujú na ďalšie hľadanie a odhaľovanie človeka ako tajomstvo.V tom je Murín unikátny aj aktuálny.

Infarkt svetla

Infarkt svetla

Autor v roku 2001 knižne debutoval básnickou zbierkou Infarkt svetla. V roku 2005 vydáva ďalšiu zbierku – Opätovné prezliekanie. O jeho tvorbe literárny kritik Martin Gajdoš napísal: „Kame si pohotovo osvojil jednu z prvotných práv: Tvoriť znamená vyvolávať stále znova ilúziu objavenia. Dokáže ponúknuť čitateľom poéziu, ktorá má ďaleko od bezduchého producírovania. Pohľadom ponad a za banalitu vykričaných a ohmataných klišé siaha po vyššom a vznešenejšom. Premyslené kombinácie jasných obrazov dávajú tušiť, že autor má stále niečo nečakané za lubom. Posolstvo jeho básní je slepé a hluché k neurotickej prítomnosti. Vidí len veci, ktoré chce vidieť. Dokáže to, pretože objavovať znamená žiť.“

José Lenzini, dlhoročný novinár alžírskeho pôvodu, zanietený camusológ sa už vyše dvadsať rokov špecializuje na Alberta Camusa, najmladšieho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru 1957 a jeho dielo. V knihe venovanej Camusovi približuje chronológiu posledných dní života známeho spisovateľa originálnym spôsobom, vnáša svetlo do jeho politickej angažovanosti, nevyhýba sa ani nehanebným útokom jeho protivníkov, zakladá si na precíznych faktoch, na svedectve Camusových blízkych priateľov a kolegov, na dôvažok ich podopiera Camusovými spomienkami a citátmi z jeho diela, čím sa usiluje oživiť, respektíve podnietiť záujem o jeho tvorbu. Lenzini objasňuje aj spisovateľove pochybnosti o vlastnej schopnosti dokončiť rozpísaný autobiografický román Prvý človek, ktorý sa našiel v aktovke po tragickej nehode, ba i okolnosti, za ktorých sa ho ako „cudzinca“ usilovali zdiskreditovať parížski intelektuáli na čele so Sartrom, zdôrazňujúc, že si plne zaslúži rehabilitáciu. Veď ktorý spisovateľ lepšie vystihol svoju dobu a hodnotu ľudského života než odhodlaný humanista Camus, presvedčený, že „nijaká idea nestojí za to, aby sa pre ňu zabíjalo“?

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

Román z prostredia viedenskej úrazovej kliniky, v ktorom si mladý lekár, emigrant zo Slovenska, hľadá miesto v práci a v spoločnosti.