Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

Kniha nastoľuje neodbytné otázky mieru a spytovania ľudského svedomia. Mária Terézia v Hykischovej historickej trilógii na smrteľnej posteli bilancuje: „Panebože, najmenej sedemdesiattisíc mŕtvych, najmenej stotisíc zmrzačených, to je pol milióna nešťastných rodín, vdov, sirôt... (...) Prečo umreli? Za slobodu? Za Boha? Za rodinu?“ V eseji o románe Vojna a mier (z pohľadu súčasníka) Lev Nikolajevič Tolstoj ústami hlavného hrdinu Bolkonského hovorí: „Ak by sme chceli, aby vojny prestali jestvovať, museli by sme si vymeniť krv v žilách za vodu.“ Dostojevskij sa v knihe Rusko a Európa ... z Denníka spisovateľa na vojnu pozerá s očividnou ambivalenciou, zvažuje na miske váh jej negatíva a pozitíva. Uznávaný rakúsky spisovateľ a antifašista Karl Kraus prostredníctvom postáv svojho dramatického diela s neskrývaným hnusom a sarkazmom odsudzuje prvú svetovú vojnu, zamýšľa sa nad tým, ako sa mohli až do takej hĺbky vyprázdniť srdcia ľudí, prirovnáva to k posledným dňom ľudstva. Michel Houellebecq (esej o jeho dystopických románoch) konštatuje: „Táto Európa, ktorá bola vrcholom ľudskej civilizácie, spáchala vskutku samovraždu v priebehu niekoľkých desiatok rokov. (...)Už nikto nemá chuť kupovať noviny či sledovať televíziu. A preto si tlač v ostatnom období, akoby natruc, uzurpovala nenávistnú moc škodiť – noviny teraz bez váhania dokázali ničiť životy...”

František Ruščák, doc., PhDr., CSc.,mim. prof., sa narodil 15. novembra 1941 v Jenkovciach, okres Sobrance. Po základnej škole v rodnej obci a gymnaziálnom štúdiu v Sobranciach absolvoval vysokoškolské štúdium na Pedagogickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach (odbor slovenský jazyk a literatúra– história) a štúdium vedeckej ašpirantúry v odbore slovenský jazyk na Filozofickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach (školitelia akademik Ľudovít Novák, univ. prof. Ján Horecký). Učil na Základnej škole v Humennom, na Strednej odbornej škole chemickej v Humennom a od roku 1975 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach a na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove (tam aj ako vedúci katedry). Vedeckovýskumne, publikačne a učiteľsky sa venoval štylistike a rétorike, didaktike slohu, náboženským žánrom a teoreticko-praktickým otázkam textu. Je autorom troch vedeckých monografií, desiatok vedeckých štúdií v domácich a zahraničných odborných časopisoch a vedeckých zborníkoch. V súčasnosti sa venuje písaniu poézie; doposiaľ mu vyšli tri básnické zbierky – Láska má tvar štvorrozmerný; So sebou a s vami; V množine života. Žije a tvorí v Prešove. Dostáva sa k vám jeho štvrtá zbierka poézie s názvom Kolobeh. Veríme, že si nájde svojho čitateľa.

Najnovšia kniha Múr a iné textúry jedinečného básnika Jána Tazberíka nás posúva absolútne čistými básnickými prostriedkami až tam, kde možno smie len hudba. Tazberík vlastní to, čo je pre písanie azda najdôležitejšie, práve ak ide o básne v próze: naladenie na detaily, zvláštnosti, na to, čo vidí básnik a nevidia iní cez úzku trhlinu toho bytia TU. Autor podobne ako jedno z kľúčových diel Marcela Duchampa Veľké sklo, ktoré prasklo pri inštalácii, píše svoj text, tvrdý a priesvitný ako sklo, ktoré nakoniec praskne, ale nerozpadne sa. Reflektuje všetko svojím veľmi subjektívnym reflektovaním, celý pohľad Jána Tazberíka na skutočnosť života a skutočnosť básne je akoby cez sklo: niekde tam (inde?) v hĺbke, v diaľke, v tme pamäti. Je to v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný text vymykajúci sa akýmkoľvek prirovnaniam či priraďovaniam k určitému spôsobu písania. Tazberík je v písaní suverénne „tazberíkovský“: kontinuálny v sebe samom od svojho debutu až po zatiaľ poslednú zbierku. Jeho poézia bola vždy a je aj teraz nadčasová s vlastnou hlboko chápanou krehkosťou existencie človeka & poézie.

Smrť veľvyslanca je román, ktorý sprítomňuje osudy ruského diplomata a dramatika Alexandra Sergejeviča Gribojedova (1795 – 1829), autora trpkej komédie Útrapy z rozumu, v službách ruskej diplomacie, ktorá sa práve vyrovnáva s dôsledkami víťazného konfliktu vybojovaného s Perziou. Impérium s centrami v Moskve a Petrohrade Jurij Tyňanov, tvorca diela, špičkový literárny vedec a súčasník generácie rusko-sovietskej literárnej avantgardy, sníma na jednom z jeho mocensko-dejinných vrcholov tak trocha aj ako grandiózny blúznivý cirkus, v ktorom sa bojuje o umelcovu dušu. Ústredný protagonista, rovesník legendárnych dekabristov, čitateľov v dvoch častiach rozsiahlej prózy prevedie zákulisím kultúrneho i politického diania dobovej superveľmoci: v pútavých mikroscénach stretneme Alexandra Sergejeviča Puškina, filozofa Piotra Jakovleviča Čaadajeva, ministra zahraničných vecí; spoznáme aj vládny kabinet cárových poradcov, zostavený z bizarných figúrok a zoznámime sa letmo i so samotným monarchom Mikulášom. Ako komparz sa mihnú postavičky literátov druhého rangu: Osip Ivanovič Senkovský a Fadej Venediktovič Bulgarin; nie nevýznamnú rolu zohrá Gribojedovova milenka, skvelá baletka Katarína Telešovová. Pri sprítomňovaní dejinného pozadia sa snúbi groteska s tragikou. V druhej časti čitateľ okúsi Gruzínsko dvadsiatych rokov devätnásteho storočia: hrozno, granátové jablká, horúce kúpele, vášne žien i vrenie horských klanov. Napokon dej percipientov sotí do víru orientálneho sveta. Z arómy korenia, zo spletí zámerov nesmierne presvedčivo psychologicky uchopených vládnucich eunuchov a ruských prebehlíkov sa vynára zlovestný prízrak menom džihád. Atmosféru zahusťuje diplomatická vojna, rozohraná ako šachová partia – na opačnom konci oproti Rusku zasadne Británia. Impérium nekonečných stepí v prípade víťazstva získa priamy dostup k všetkým svetovým oceánom prepojeným súvislým územím...

Spisovateľ a publicista, čestný člen Spolku slovenských spisovateľov a nositeľ novinárskej Ceny Gabriela Zelenaya, aforista, epigramik, fejtonista,autor humoresiek, veršov pre deti, knižných recenzií, reklamný tvorcaa textár piesní pre deti. Vyznávač odkazu, že mali by sme byť otvorenejší k tomu, koho máme – hoci aj náhodou, na krátky čas – po boku.Dominantný žáner je aforizmus, ktorému už od gymnaziálnych rokovnedokázal odolať. Stal sa preňho lákavým asociačným dobrodružstvom.V čase modernej bibliofóbie a masového pozerania do mobilov, dochádzak istej absencii myslenia. Autor dúfa, že časom sa nájde omladina, ktorása naučí čítať s porozumením a bude jeho pokračovaním vo vymýšľaní nových aforizmov. Svojou novou knihou Tridsatoro desatorí, o sile humoru, nás chce známy autor Milan Kenda presvedčiť svojimi jedinečných aforizmami a epigramami. Porozumieť epigramom a aforizmom, vyžaduje istú dávku múdrosti. Je v nich hlboká myšlienka, ktorá neraz pomáha zbaviť nás intimity alebo tlmiť stres. Vynikajúca knižka, ktorá dokáže pozitívne naladiť každého, kto po nej siahne. Ako vieme, humor je svetonázor i liek a jeho smiech, uvoľňuje vnútorné napätie, uzdravuje i napráva krivdy, lieči dušu. Nech sa táto smejúca medicína, dostane do všetkých kútov sveta. PhDr.Eva Sisková poetka,spisovateľka Niečo na ochutnanie Kto sa ešte aj dlho po nežnej revolúcii správa nežne, ten nežne! Kto neprepije, ten má Ale aj nemá: kamarátov a popularitu. Keď je človek starší, zvyčajne zmúdrie. No keď už zmúdrie, začne predstierať, že je oveľa mladší. Čo iné mu zostáva v dnešných časoch vekového rasizmu? Neverili by ste, ako brilantne vedia prejavovať ľútosť a sústrasť škodoradostní!

Milan Zelinka patrí k tým slovenským spisovateľom, ktorí boli viacnásobne ocenení za svoju prozaickú tvorbu. Dnes otvára svoju dušu čitateľom vo veršoch v básnickej zbierke Ľúbezné tajomstvá. Súdiac podľa názvu, mala by byť poézia v tejto básnickej zbierke o niečom pôvabnom, milom, vábivo neznámom. Verše by mali byť ľahulinké ako jemná pena, ukrývajúca nevšednú krásu. Čitatelia prozaických diel Milana Zelinku vedia, že jeho tvorba je morálne zakotvená, že autor láskavo, no nemilosrdne, i keď s humorom, nastavuje zrkadlo, aby sme lepšie videli, akými neduhmi trpí naša spoločnosť, aby sme lepšie videli, akí sme my, ktorí túto spoločnosť vytvárame. Nezáleží na tom, či Milan Zelinka píše dlhé alebo krátke riadky, rukopis nemení, svoj postoj vyjadruje rovnako jadrne. O dobrom úmysle autora niet pochýb. Praje si, aby bol svet lepší. Možno práve preto má zmysel siahnuť po básnickej zbierke Ľúbezné tajomstvá.

Slovenský časopis historický 2/2024

Prózy poetky Zlaty Matlákovej v knihe OVEČKA V PRŠIPLÁŠTI majú vety krátke ako verše v básni, ale plné významov. Akoby plávali ešte v podvedomí, z ktorého sa po častiach vynárajú do príbehu. Znepokojujúco zapĺňajú priestor premyslene zvolený pre tok deja. Takmer všetky poviedky sú rozprávané v intimite prvej osoby, čím dostávajú čitateľa do jemného napätia, pridávajú a potvrdzujú presvedčivosť. Neutrálne nadpisy akoby cielene vyzdvihovali autorkino majstrovstvo zvyšovania kontrastu. V diele preplnenom záujmom o človeka sa striedajú výnimočne dokonalé portréty postáv a rodín či ich pokrytectva, niektoré poviedky sú prestúpené hnevom, jemným humorom alebo iróniou. Zlata Matláková je vo svojom prozaickom knižnom debute plnohodnotnou následníčkou slovenskej ženskej spisovateľskej tradície. Obohacuje ju údernou dramatickou bravúrou a prináša humanistický pohľad v dnešnej dobe potrebným ako soľ.

Kniha s názvom Nebezpečná hra je venovaná školákom vo veku od 10 rokov. Opisuje sa v nej príbeh šiestakov a siedmakov, žiakov základnej školy. Odohráva sa na Slovensku. Je veselý, ale hlavne vážny. Poteší, zabaví, prekvapí a určite zaujme. Námet tohto románu je inšpirovaný skutočnosťou. Literárne je spracovaný tak, aby neublížil, naopak viedol k zamysleniu sa. Mená postáv aj prostredie sú fiktívne. Hlavnými postavami sú Nela a Lukáš, dvanásťroční školáci. Každý z iného rodinného prostredia, napriek tomu rovnocenní partneri. Odmalička si veľmi dobre rozumejú, dopĺňajú sa, podnikajú rôzne dobrodružné výpravy do prírody, veľa sa smejú a hlavne si navzájom pomáhajú. Obaja sú vo svojej obecnej škole obľúbení a prežívajú šťastné detstvo. Až do chvíle, keď Lukášov otec rozhodne o preložení chlapca do inej, podľa jeho názoru lepšej školy v meste. Lukáš je vytrhnutý zo stabilne bezpečného, pokojného prostredia školy. Ocitá sa v neistote a s pocitom cudzinca na pokraji zohratej partie nových spolužiakov. Pre dieťa citlivej povahy ťažká pozícia. Stáva sa terčom, korisťou posmeškárov. Chlapec z obavy pred pomstou, možno aj z pocitu vlastnej hanby, o svojom rozpoložení a situácii nikomu nehovorí. Všetok smútok skrýva v duši. Mama vidí, že sa s jej synom niečo deje, ale pripisuje to zmene prostredia a náporu povinností. Dej vyvrcholí, keď sa chlapec zo školy nevráti domov. Čo sa deje? Kto pomôže, podá pomocnú ruku, podporí? Bude pátranie po stratenom chlapcovi úspešné? Začítajte sa a všetko sa dozviete.

Kým bol Ľudovít Štúr? Všestranne nadaným intelektuálom, politikom, filozofom, spisovateľom, vizionárom, rojkom? O Ľudovítovi Štúrovi a jeho diele sa už toho popísalo naozaj mnoho. Z hlbín archívov sa však ešte stále vynárajúdokumenty, či dokonca celé práce, ktoré nám obraz a predstavy o jednej z kľúčových osobností slovenského národného života môžu dotvoriť, či inak priblížiť. Helena Turcerová-Devečková (1886-1964) v roku 1912 obhájila na parížskej Sorbone doktorskú prácu, v ktorej sa pokúsila zmapovať všetky odtienky a dimenzie Štúrovej osobnosti. Bola prvou historičkou a literárnou vedkyňou, ktorá sa seriózne zaoberala dielom a životom tejto kľúčovej postavy našich národných dejín. H. Turcerová svoju prácu pôvodne napísala po francúzsky a čitateľskej verejnosti ponúkame jej preklad do súčasnej slovenčiny po prvýkrát. Publikácia vychádza pri príležitosti Roku žien v slovenskom národnom hnutí Matice slovenskej (2024) a pri príležitosti šesťdesiateho výročia úmrtia autorky.

V zbierke poézie Za svet ide predovšetkým o svet bez vojen, o svet, kde si budeme vážiť mier, kde bude víťaziť zdraví rozum a ľudskosť. Jednoducho ide v nej o lepší svet, v ktorom bude vyhrávať dobro. Knižka je nanajvýš živá, aktuálna a súčasná. Odráža dobu, ktorú práve žijeme... Je v nej 40 básní.

Jaroslav Klus získal Cenu Ivana Kraska za básnickú zbierku Dejiny postele a Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu za román Pseudologia phantastica. Panoptikum voskových figurín je zbierkou štrnástich poviedok, v ktorých sa Jaroslav Klus snaží charakterizovať rozličné typy spisovateľov, nemajúc na mysli žiadneho konkrétneho, iba ak seba. Ako hovorí: „Nastavujem zrkadlo a nedbám pritom, že veľa prezrádzam aj sám o sebe a že za niektorými typmi autorov možno nájsť i moju vlastnú životnú a spisovateľskú skúsenosť. Spisovateľ je pre mňa médiom, ktoré v sebe koncentruje nielen mentálne vlastnosti fyzického a sociálneho subjektu, ale aj nepredvídateľné vlastnosti tvorivého subjektu, intenzívne vnímajúceho podnety vonkajšieho sveta, vrátane tých najnepostihnuteľnejších, a pokúšajúceho sa premeniť ich na estetickú realitu. Môj spisovateľ sa takto stáva literárnou postavou s neobmedzenou variantnosťou premien, s viacznačným sémantickým vyžarovaním z pevného bodu, zovretého poviedkovým tvarom.“ Primárnym cieľom autora je pobaviť čitateľov. Či sa mu to podarilo, posúďte sami.

Nakoniec sme sa aj na Slovensku dočkali! Dobrých deväťsto rokov od vzniku najstaršieho slovanského letopisu, známeho ako Povesť vremenných let, vychádza toto nádherné a poučné dielo aj v slovenskom preklade. Neodmysliteľný odkaz staroslovanskej písomnosti, bez ktorého je napríklad poznanie cyrilometodskej misie a jej výsledkov neúplné, vďaka úsiliu a znalostiam profesora Miroslava Daniša nakoniec vychádza aj u nás, kde sa tak vehementne hlásime k cyrilometodskému odkazu a kde až dosiaľ existujú vážne trhliny v jeho poznaní. Týmto prekladom jedna z nich, a dosť podstatná, zmizla. Nielen špecialisti na túto oblasť poznania, ale aj širšia verejnosť sa môže oboznámiť s tým, čo celé stáročia formovalo religiózno-kultúrne a politické vedomie väčšej časti Slovanov a až dodnes ovplyvňuje ich vnímanie dejín. Nestorov letopis alebo Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi je akýmsi zborníkom historických poučení zložený z rôznorodého historického a literárneho materiálu. Inak povedané, ide o historickú chrestomatiu, rukoväť na poučenie ďalším generáciám, poučenie duchovné a historické zároveň, ukazujúce na zmysel dejín aj života. Z toho uhla pohľadu pre mnohých dodnes nestratil nič na svojom význame, a to nielen ako historického pamätníka, ale i stále živého duchovného poučenia. Nestorov letopis zhromaždil vo veľkom množstve a objeme materiál rozprávaní, povestí, legiend, ústne poetické tradície a rozličné historické osoby a udalosti, vrátane tých, ktorých svedkom bol samotný autor, respektíve, ktoré sa odohrali v jeho dobe. Navyše, tradície v ňom zachytené nie sú len „slovanské“. Ich rozmer je naozaj „globálny“ i univerzálny. Je to tradícia človečenstva, tragicky rozdeleného a hľadajúceho k sebe cestu.

Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s porozumením pre autora ako tvorcu a prípadná diskusia je vítaným bonusom. Slovenský literárny vedec, kritik, autor a filozof Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. sa vo svojej knihe UMENIE RECENZIE ako kritika existujúceho a inšpirácia pre budúce zameral primárne na recenzovanie literárneho diela, prozaického a básnického, iba miestami prekračuje toto obmedzenie a načrtáva aj širokospektrálnejšie možnosti vnímania umeleckého diela všeobecne. Okrem teoretickej časti kniha obsahuje predovšetkým osemnásť autorových recenzií (diela Alexandra Halvoníka, Bystríka Šikulu, Etely Farkašovej, Alberta Marenčina, Rút Lichnerovej, Erika Jakuba Grocha, Jána Tazberíka, Jána Švantnera, Dany Podrackej a ďalších), ktoré viac ako teória našepkávajú, ako sa má robiť kvalitná umelecká recenzia.

Velikán svetovej literatúry Stefan Zweig (1881 – 1942), spisovateľ, esejista, básnik a prekladateľ, stále oslovuje svojím dielom nových a nových čitateľov. V slovenskom preklade vyšli napríklad jeho romány Opojenie z premeny, Netrpezlivosť srdca, eseje Hviezdne hodiny ľudstva, Liečba duchom, autobiografický román Svet včerajška, biografické romány Balzac, Mária Antoinetta či Mária Stuartová. Sujetom poslednej Zweigovej knihy je renesančný mysliteľ, humanista a skeptik, otec literárnej esejistiky, Michel de Montaigne. Hoci biografia Montaigne nebola dokončená, zostali v nej autorove poznámky, ktoré zvykol vždy pred vydaním knihy odstrániť, nie je to jej nedostatkom, naopak. Podáva svedectvo nielen o Montaigneovi a jeho dobe, ale aj o Zweigovi. Biografia Montaigne vznikla šťastnou náhodou. Stefan Zweig utiekol s nacistami okupovanej Európy do Brazílie, kde sa usadil v meste Petrópolis. Práve tu objavil Montaigneove dvojzväzkové Eseje, ktoré vnímal ako útechu vo svojom postavení vyhnanca. Montaigneov životopis písal s veľkým zaujatím, videl paralelu medzi nacistickou brutalitou a náboženskými vojnami v časoch Montaigneových. Za štyristo rokov sa ľudstvo nezmenilo. Stefan Zweig vzdáva úctu Michelovi de Montaigne, človeku a humanistovi, ktorý nikdy nezradil svoje vnútorné presvedčenie a aj v najťažších časoch zostal homme libre, slobodným človekom. Slovenský preklad je doplnený o esej Mareka Kurtu Zweig vs Montaigne.

Nová zbierka poézie Miroslava Daniša - Jesenná mandala, prináša príbeh istej symboliky. Kruhu, ktorý svojou dokonalosťou a harmóniou hovorí o nekonečne, tak ako v básni...,,som ako pohodený meteorit“...ako dve sýkorky na verande čakajú na návštevy z Vesmíru...“ Autor sa spomienkovo dotýka najsilnejších momentov života. Istú auru tajomna, v ktorej spočíva tichá sila osobnosti, kúzlo, ktorým vie inšpirovať druhých, to všetko môžeme nájsť v tejto novej zbierke...,,osobnosť visí od neba po zem...“ Každý čitateľ nájde tú svoju mandalu. Jej harmóniu, čistotu, bezhraničnosť, pretože kruh nemá začiatok ani koniec. ...,,rozumiem smútku briez...“, ako aj ,,...duša...stratí roztopašné krídla...“ Domnievam sa, že aj tieto príbehy-básne, stanú sa silným impulzom do vnútra človeka, k istému návratu, k harmónii sveta, zvlášť v tomto rozkolísanom období...,,namiesto nábojov kamene, po boji sa spočítali obete, víťazi aj porazení sme sa vrátili domov k večeri.“ Autorovi prajem, aby aj touto poetickou zbierkou si získal srdcia čitateľov. PhDr.Eva Sisková poetka, publicistka