Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

BUČKO, Peter: Veľkomoravské relikty a formovanie cirkevnej identity na Balkáne LAZNIOVÁ, Miroslava: Pokusy o zlepšenie sociálnych pomerov uhorských sedliakov TÓTH, Jozef: Ctibor Pokorný a jeho exilové pôsobenie v Západnom Nemecku PETRANSKÝ, Ivan A.: Milan S. Ďurica a Slovenský historický ústav v Ríme 1991 – 1996 KACVINSKÁ, Radka: Od západu na východ. Obsahová analýza najstaršej známej po slovensky písanej Geografie sveta z roku 1759 BABIRÁT, Marián: Bratislavská župa (1923 – 1928) LACKO, Martin: Karol Sidor – jeho život a neznáma časť osobnej pozostalosti VAVRUŠ, Ján: Biskup Ján Vojtaššák a zastavenie židovských transportov KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta: Pokusy československých vlád o extradíciu Ferdinanda Ďurčanského SOKOLOVIČ, Peter: Pozadie a priebeh „špačinského procesu“ z roku 1958 BOBÁK, Ján: Pro Memoria: Jazdecká socha kráľa Svätopluka BOBÁK, Ján: Nikto nie je doma prorokom. (K storočnici narodenia Františka Vnuka)

Hoci je Venuša od Zeme sto ráz ďalej ako Mesiac, boli sme na nej o chvíľočku. Sedemmíľové skafandre fungovali naozaj fantasticky. Ťažkosti sme mali iba po pristátí na na-šej planetárnej susedke. Tí ľudia, čo v zlosti vravia „choď do pekla“, mali by radšej vravieť „choď na Venušu“. Veru, teploty na Venuši sú nepredstaviteľne vysoké. Keby na Venuši jestvovala naša rodná obec, musela by vyzerať úplne inak. Modrokamenské domy by nemohli mať drevené krovy, ba ani odkvapové rúry. Drevo by vzbĺklo ako zápalky a rúry by sa porozkladali na kúsky, lebo naši klampiari ich spájajú cínom, a ten by sa roztopil, skôr ako narátaš do sedem. Ani vzduchovky, pušky a delá by nemali na Venuši dlhé trvanie. Olovené guľky, broky a nábojnice by sa tu roztopili na maslo ako nič. Tak mi zišlo na um, že tam, kde sú na Zemi zbrane, by namojveru mohol byť kúsok Venuše.

Slovenský spisovateľ Miroslav Majerník ponúka čitateľovi svoju novú knihu Nenaplnený sľub. Autor je známy tvorbou historických a dobrodružných románov, v ktorých spracováva dôležité míľniky našich dejín. Hoci téma osmanskej expanzie na Slovensku patrí k najdramatickejším obdobiam slovenskej histórie, pri hľadaní sa ponára do archívnych dokumentov, študuje dobové reálie, zbrane, taktiku obliehania a každodenný život v 16. a 17. storočí. Jeho cieľom je priniesť čitateľovi verný obraz doby. Preto postavám vdychuje reálny život, aký azda prežívali samotní hrdinovia. Miroslav Majerník sa touto témou vracia k podstate svojej tvorby – ukázať, že slovenské dejiny neboli nudné, ale naopak, formovali osud celej Európy.

Autorka v Perličke rozprávkovým spôsobom prináša svoj príbeh detstva prežitý s bratom. Zázračne v ňom ožívajú hračky, ktoré sa priamo začleňujú do života detských hrdinov. Na pozadí dobrodružstiev bábiky Perličky sa zrkadlia dobové udalosti s ich sociálnymi a politickými problémami. Perlička je jediné literárne dielo Aliny Ferdinandy, keďže tá si napokon vybrala umeleckú dráhu výtvarníčky, kde dosiahla pozoruhodné úspechy. Pôsobivý príbeh stretu radostnej detskej fantázie s reálnym životom iste zaujme aj dnešné deti.

Dariusa Koppa, ktorý sa skryl pred všetkými i pred samým sebou v jednoduchom živote na Sicílii, vyhľadá v tretej časti voľnej trilógie jeho sedemnásťročná neter. Keď pochopí dôvod jej prítomnosti, pocíti povinnosť postarať sa o toto živelné dievča, ktoré ušlo od rodičov. Vráti sa do Berlína, aby zabezpečil aký-taký domov neteri, a to núti i jeho samého „vrátiť sa do života“ a nanovo budovať svoju existenčnú, spoločenskú, pracovnú i citovú pozíciu. Silný román o prebúdzaní sa človeka z letargie, hľadaní medzigeneračného dialógu a splietaní nečakaného emotívneho puta na pozadí prenikania kultúr a zrodu novej stratenej generácie. Autorka získala najvyššie nemecké knižné prémie, napr. Nemeckú knižnú cenu za román Príšera.

Čo ak ekonomický poriadok, ktorý dnes považujeme za prirodzený, nie je výsledkom nevyhnutného vývoja, ale dôsledkom konkrétnych politických rozhodnutí a mocenských zápasov? V tejto už klasickej práci skúma David Harvey zrod a globálne šírenie neoliberalizmu – ideológie, ktorá od 70. rokov 20. storočia zásadne pretvorila štát, ekonomiku aj každodenný život miliónov ľudí. Harvey sleduje cestu neoliberalizmu od ekonomických kríz a experimentov v Čile cez vlády Margaret Thatcherovej a Ronalda Reagana až po transformáciu Číny a vzostup finančného kapitálu. Ukazuje, ako privatizácia, deregulácia a oslabovanie verejných inštitúcií zmenili rozloženie moci a bohatstva v súčasnom svete. Kniha neprináša len dejiny jednej ekonomickej doktríny. Je aj naliehavou analýzou spoločenských dôsledkov rastúcich nerovností, oslabovania demokracie a komodifikácie verejného života. Harveyho dôkladná a prístupná interpretácia ponúka nevyhnutný rámec na pochopenie sveta po studenej vojne – a na premýšľanie o jeho možných alternatívach. Jedna z najvplyvnejších kníh o politickej ekonómii 21. storočia – teraz po prvýkrát v slovenskom preklade.

Novela Güntera Grassa Mačka a myš vyšla v roku 1961. Je to druhá časť Gdanskej trilógie, ktorá sa začína Plechovým bubienkom a končí románom Psie roky. Jeho hrdinom je Joachim Mahlke z Gdanska na začiatku a počas druhej svetovej vojny. Mahlke, jedináčik a polosirota, sa od svojich kamarátov líši nielen fyzicky – veľkým ohryzkom, ale aj nezávislosťou. Spôsobmi a konaním sa pre nich stáva legendou. Rozporuplný vzťah k svojmu spolužiakovi má najmä rozprávač príbehu – je ním fascinovaný a zároveň ho odmieta. Ako dospieva, chce sa od obdivovania „Veľkého Mahlkeho“ oslobodiť, vymazať aj spomienku naňho, no tá nezmizne a pretrváva v pocite viny po Mahlkeho nevyjasnenom zmiznutí.

Etela Farkašová prináša texty, ktoré sú vo viacerých ohľadoch iné ako prevládajúci trend: pozornosť obracajú na bytosti stojace v úzadí, nevíťazné, nevyhrávajúce v životných bojoch, nezapadajúce do ideálu dnešných sebaistých a úspešných, dokonca na bytosti niečím vychýlené, „mimo normy“. Novela DNI ponúka umelecky presvedčivo spracovaný príbeh matky a jej mentálne postihnutého syna, ide o nesmierne silný vzťah zachytený na pozadí ich každodenného života, do ktorého vstupuje množstvo problémov, starostí, ale aj nehy, lásky, spolupatričnosti… Dôležitou súčasťou prózy sú reflexie zmyslu či hodnoty ľudského života v kontexte súčasnosti zdôrazňujúcej najmä ekonomicky efektívne vonkajšie výkony. DNI popri vybrúsenom štýle charakterizuje myšlienková hĺbka i jemná lyrickosť. „Keď sme sa približovali k domu, ozval sa, ma-ma, aj ja som na-še sl-nieč-ko? Zaskočilo ma to, a keď som, s hrčou, ktorá mi pri jeho otázke naskočila v krku, hneď nereagovala, zopakoval to ešte raz, aj Fe-dor…? Napokon som dostala zo seba strohé, pravdaže si, pravdaže aj ty… že sa pýtaš… Po chvíli sa nanovo ohlásil, ma-ma, ale tete si to ne-po- -ve-da-la, pre-čo si ne-po-ve-da-la, že aj Fe-dor… Prehltla som naprázdno, a on pokračoval, pre-čo si, ma-ma…“

Skúsený prozaik a literárny publicista Milan Zelinka obsiahol v knihe Idem svojou cestou (Prózy z východu) veľmi širokú škálu tém, nielen zo sveta umenia, teda literatúry, hudby a maliarstva či sochárstva, ale aj histórie a vnútornej aj zahraničnej politiky. Rozčlenil ju do troch častí - Eseje z východu, Ruže pre Šacu a Slávnosti porozumenia. V prvej časti, hoci v pomenovaní uvádza pojem “eseje”, nachádzame aj recenzie, glosy, úvahy, fejtóny, humoresky, osobnostné portréty či krátke poviedky. V druhej časti sa v prozaických textoch opiera o skúsenosti a spomienky, ktoré sa ho v živote výrazne dotkli alebo stále dotýkajú. V tretej časti Slávnosti porozumenia sa vo väčšine článkov, glos a úvah vyznáva z lásky k folklóru, najmä tomu východoslovenskému, vrátane rusínskeho. Milan Zelinka svojím najnovším dielom čitateľom priblížil hĺbku a múdrosť svojho umeleckého sveta.

Poviedky tatranského spisovateľa, vysokohorského nosiča, záchranára a chatára Bela Kapolku (1935 – 1994) patria do zlatého fondu slovenskej literatúry. Za debut Kanadské smreky (1967) získal prestížnu Cenu Ivana Kraska, za zbierku poviedok Strecha (1968) Cenu Vydavateľstva Smena a čitateľsky obľúbené boli aj Chodníky bez značiek, v ktorých sa poviedkové príbehy prelínajú s publicistickým hodnotením diania v podtatranských osadách. Z nich vedú značkované chodníky k vysokohorských chatám, odkiaľ sa vydávajú turisti a horolezci na lákavé, náročné i nebezpečné trasy sedlami a žulovými stenami k vrcholom najmenších európskych veľhôr. Kapolkove knižky nezoženiete už ani v antikvariáte, a tak sa Vydavateľstvo Spolku spisovateľov rozhodlo vyslať ich k súčasným čitateľom spoločne pod názvom Pod tatranskými strechami. Spisovateľ sa po príchode do Vysokých Tatier neuspokojoval s pozíciou nadšeného obdivovateľa prírodných scenérií. Bol aktívnym účastníkom diania, preto sú jeho príbehy naplnené osobnými skúsenosťami. Zbieral ich pri mnohých aktívnych činnostiach. Robil pomocníka pri tesárskych prácach, v záhrade polieval záhony a pestoval kvietky, bol plavčíkom na kúpalisku v Ružbachoch, údržbárom na strojnej a traktorovej stanici, kuričom v hoteloch, natieral stožiare diaľkového elektrického vedenia, pracoval v lese, pri lyžiarskom vleku. Písal o cezhraničnom pašovaní tovaru, ktoré spoznal aj vlastnou skúsenosťou. Vážil si nosičov ťažkých nákladov na horské chaty. Cenil si nefalšované kamarátstva, otvorené medziľudské vzťahy. Konal s úctou k prostrediu Vysokých Tatier, s ktorým bol bytostne zrastený, čo dokazoval aj v svojej literárnej tvorbe.

Vlastný životopis Jána Francisciho predstavuje pútavý návrat do života jednej z výrazných osobností slovenských dejín. Je to autentický, úprimný a miestami prekvapivo osobný príbeh muža, ktorý prežil dobu veľkých zmien. V tomto vlastnom životopise Ján Francisci otvára dvere do svojho života – od mladosti a študentských rokov, cez revolučné udalosti 19. storočia až po jeho pôsobenie vo verejnom a kultúrnom živote. S neobyčajnou otvorenosťou opisuje nielen historické udalosti, ktorých bol svedkom či účastníkom, ale aj vlastné pochybnosti, ideály a zápasy. Čitateľ tak spoznáva nielen významnú osobnosť národného hnutia, ale predovšetkým človeka z mäsa a kostí. Dielo prináša jedinečné svedectvo o dobe formovania modernej slovenskej identity a zároveň príťažlivý osobný príbeh plný odhodlania, odvahy a viery v budúcnosť národa.

Kde vám bolo, tam vám bolo, v jednej krásnej krajine, všetko bolo dobrovoľné, len rozprávky povinné. A tou krásnou krajinou bola naša vlasť, Slovensko. Naše milované Slovensko, plné lesov, lúk a strání, jazier, riek a vôd. Aj vzácnych, usmievavých a troška tajuplných vôd, ktoré sa skrývajú v hlbinách zeme a ktoré len z času na čas pošlú niekoľko svojich zvedavých kvapiek na priezvedy do šíreho sveta. Alebo ich treba nájsť. Objaviť ich krásu a vďačnosť ich liečivej sily. A o tom je aj táto rozprávka. Rozprávka plná slovenskosti, slovenčiny i človečiny, teda ľudskosti a lásky ku všetkým ľuďom na svete. Ale aj rozprávka plná úsilia, námahy i dôvtipu hľadača, lebo – raz darmo – cesta za objavením prameňa krásy a šťastia býva odjakživa taká. Je to rozprávka, ktorú by náš najväčší rozprávkar Pavol Dobšinský bez váhania zaradil do svojej bohatej zbierky slovenských ľudových rozprávok. Lenže Rozprávka o zázračnom prameni šťastia vtedy ešte nebola na svete. No teraz už je. Našla ju Báseň. Vstúpila básnikovi do sna a zostala v ňom až do konca. Preto je aj plná poézie, plná básničiek, čo túžia po kráse slovenského slova.

Pekáreň u FrenkA prebúdza dedinku “Ľadová“, vôňou chlebíka. Tri neposedné myšacie parádnice JuRiša, ĎuRiša a MeRiša, neprestávajú pišťať podzemnými chodbami:„Podarilo sa nám zachrániť pekáreň u FrenkA! Sme hrdinky!“ Či malé ušaté nezbednice pištia pravdu? O tom vám prichádza porozprávať poučný, napínavý, miestami úsmevný príbeh netopier KrysTof, strážca pekárne u FrenkA.

GORAN LENČO – slovenský spisovateľ, básnik a publicista, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje najmä fantastike, poézii a literárnej kritike. Čitateľovi prináša svoju novú knihu CLIVÁ OKARÍNA. Je moderným mýtopoetom. Jeho tvorba nie je o akcii, ale o atmosfére a symboloch. Do slovenskej literatúry prináša kultivovaný, priam „archaicky“ čistý jazyk, ktorý v súčasnej žánrovej literatúre je vzácny. Texty tvorí na rozhraní epiky a lyriky, je to skôr poézia v próze. Prostredníctvom myšlienok napomáha rozumieť svetu tam, kde racionálne myslenie zlyháva. Dovolím si povedať, že aj táto kniha je súčasťou autorovho prieniku medzi vysokou literatúrou a žánrovou fantastikou. Náročného čitateľa texty oslovia, sú hlbšie s istou dávkou ušľachtilého pohľadu na svet. Knihe želám šťastnú cestu k čitateľovi.

Roman Beňo (1977) pocháza z Trnavy. Vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Dlhoročne pracoval v redakcii časopisu Historická revue, v súčasnosti pôsobí v školstve. S písaním poézie začal počas základnej vojenskej služby. Je členom bratislavského klubu BRAK a klubu Spoetika z Trnavy. Svoje verše publikoval v mnohých časopisoch vo viacerých zborníkoch, ako aj v rozhlase a na internete. Získala desiatky ocenení v literárnych súťažiach. Jeho debutová zbierka básní s názvom vrstvenie vyšla koncom roka 2013.

Zbierka poviedok Anny Slávikovej prináša štrnásť textov so širokým tematickým záberom, ktorý siaha od minulosti až po súčasnosť. Autorka stavia svoje prózy na silných, dramaticky ladených príbehoch, ktorých ústredným motívom sú nenaplnené túžby a zápasy hrdinov. V poviedkach cítiť znalosť reálií a texty pôsobia autenticky. Čitateľ nadobúda presvedčenie, že tieto príbehy nemožno považovať za číru fikciu – vychádzajú zo skutočných udalostí a skúseností. V rozprávaní je citeľná úzka spriaznenosť autorky s rozprávačským hlasom, ktorá umocňuje vierohodnosť i emocionálny účinok jednotlivých poviedok. Zbierku uzatvára poviedka Vianočná pohľadnica, ladená v pokojnejšom, nostalgickom tóne. Ide o osobnú spomienku na šťastné detstvo v malebnom prostredí podjavorinského kraja. Text má nielen literárnu, ale aj dokumentárnu hodnotu, keďže zachytáva tradičné zvyky a obyčaje, ktoré dnes postupne miznú. Silnou stránkou knihy je autorkin pútavý štýl a zmysel pre drobnokresbu. Dokáže presvedčivo navodiť atmosféru a plasticky vykresliť postavy s ich individuálnymi črtami, vďaka čomu poviedky dosahujú vysokú umeleckú úroveň.