Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

Kde vám bolo, tam vám bolo, v jednej krásnej krajine, všetko bolo dobrovoľné, len rozprávky povinné. A tou krásnou krajinou bola naša vlasť, Slovensko. Naše milované Slovensko, plné lesov, lúk a strání, jazier, riek a vôd. Aj vzácnych, usmievavých a troška tajuplných vôd, ktoré sa skrývajú v hlbinách zeme a ktoré len z času na čas pošlú niekoľko svojich zvedavých kvapiek na priezvedy do šíreho sveta. Alebo ich treba nájsť. Objaviť ich krásu a vďačnosť ich liečivej sily. A o tom je aj táto rozprávka. Rozprávka plná slovenskosti, slovenčiny i človečiny, teda ľudskosti a lásky ku všetkým ľuďom na svete. Ale aj rozprávka plná úsilia, námahy i dôvtipu hľadača, lebo – raz darmo – cesta za objavením prameňa krásy a šťastia býva odjakživa taká. Je to rozprávka, ktorú by náš najväčší rozprávkar Pavol Dobšinský bez váhania zaradil do svojej bohatej zbierky slovenských ľudových rozprávok. Lenže Rozprávka o zázračnom prameni šťastia vtedy ešte nebola na svete. No teraz už je. Našla ju Báseň. Vstúpila básnikovi do sna a zostala v ňom až do konca. Preto je aj plná poézie, plná básničiek, čo túžia po kráse slovenského slova.

Vlastný životopis Jána Francisciho predstavuje pútavý návrat do života jednej z výrazných osobností slovenských dejín. Je to autentický, úprimný a miestami prekvapivo osobný príbeh muža, ktorý prežil dobu veľkých zmien. V tomto vlastnom životopise Ján Francisci otvára dvere do svojho života – od mladosti a študentských rokov, cez revolučné udalosti 19. storočia až po jeho pôsobenie vo verejnom a kultúrnom živote. S neobyčajnou otvorenosťou opisuje nielen historické udalosti, ktorých bol svedkom či účastníkom, ale aj vlastné pochybnosti, ideály a zápasy. Čitateľ tak spoznáva nielen významnú osobnosť národného hnutia, ale predovšetkým človeka z mäsa a kostí. Dielo prináša jedinečné svedectvo o dobe formovania modernej slovenskej identity a zároveň príťažlivý osobný príbeh plný odhodlania, odvahy a viery v budúcnosť národa.

Pekáreň u FrenkA prebúdza dedinku “Ľadová“, vôňou chlebíka. Tri neposedné myšacie parádnice JuRiša, ĎuRiša a MeRiša, neprestávajú pišťať podzemnými chodbami:„Podarilo sa nám zachrániť pekáreň u FrenkA! Sme hrdinky!“ Či malé ušaté nezbednice pištia pravdu? O tom vám prichádza porozprávať poučný, napínavý, miestami úsmevný príbeh netopier KrysTof, strážca pekárne u FrenkA.

GORAN LENČO – slovenský spisovateľ, básnik a publicista, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje najmä fantastike, poézii a literárnej kritike. Čitateľovi prináša svoju novú knihu CLIVÁ OKARÍNA. Je moderným mýtopoetom. Jeho tvorba nie je o akcii, ale o atmosfére a symboloch. Do slovenskej literatúry prináša kultivovaný, priam „archaicky“ čistý jazyk, ktorý v súčasnej žánrovej literatúre je vzácny. Texty tvorí na rozhraní epiky a lyriky, je to skôr poézia v próze. Prostredníctvom myšlienok napomáha rozumieť svetu tam, kde racionálne myslenie zlyháva. Dovolím si povedať, že aj táto kniha je súčasťou autorovho prieniku medzi vysokou literatúrou a žánrovou fantastikou. Náročného čitateľa texty oslovia, sú hlbšie s istou dávkou ušľachtilého pohľadu na svet. Knihe želám šťastnú cestu k čitateľovi.

Roman Beňo (1977) pocháza z Trnavy. Vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Dlhoročne pracoval v redakcii časopisu Historická revue, v súčasnosti pôsobí v školstve. S písaním poézie začal počas základnej vojenskej služby. Je členom bratislavského klubu BRAK a klubu Spoetika z Trnavy. Svoje verše publikoval v mnohých časopisoch vo viacerých zborníkoch, ako aj v rozhlase a na internete. Získala desiatky ocenení v literárnych súťažiach. Jeho debutová zbierka básní s názvom vrstvenie vyšla koncom roka 2013.

Zbierka poviedok Anny Slávikovej prináša štrnásť textov so širokým tematickým záberom, ktorý siaha od minulosti až po súčasnosť. Autorka stavia svoje prózy na silných, dramaticky ladených príbehoch, ktorých ústredným motívom sú nenaplnené túžby a zápasy hrdinov. V poviedkach cítiť znalosť reálií a texty pôsobia autenticky. Čitateľ nadobúda presvedčenie, že tieto príbehy nemožno považovať za číru fikciu – vychádzajú zo skutočných udalostí a skúseností. V rozprávaní je citeľná úzka spriaznenosť autorky s rozprávačským hlasom, ktorá umocňuje vierohodnosť i emocionálny účinok jednotlivých poviedok. Zbierku uzatvára poviedka Vianočná pohľadnica, ladená v pokojnejšom, nostalgickom tóne. Ide o osobnú spomienku na šťastné detstvo v malebnom prostredí podjavorinského kraja. Text má nielen literárnu, ale aj dokumentárnu hodnotu, keďže zachytáva tradičné zvyky a obyčaje, ktoré dnes postupne miznú. Silnou stránkou knihy je autorkin pútavý štýl a zmysel pre drobnokresbu. Dokáže presvedčivo navodiť atmosféru a plasticky vykresliť postavy s ich individuálnymi črtami, vďaka čomu poviedky dosahujú vysokú umeleckú úroveň.

Spisovateľ Peter Valo zaznamenával príbeh otca Antona Hlinku pri rozhovoroch u saleziánov na bratislavskej Miletičke. Stručný osud tohto významného kňaza a spisovateľa zverejnil v knižke publicistických medailónov Nezostalo po nich ticho 3. Pre komplexnejší pohľad na túto osobnosť knižku plnú epizód z Hlinkovho života DLHÁ CESTA DOMOV doplnil o spomienky Hlinkových priateľov prof. Milana S. Ďuricu, Ing. Júliusa Bindera a ThDr. Jána Košiara. Po prečítaní tejto knižky zistíme, že Hlinkove myšlienky sú aktuálne stále: „Tí, ktorí sú zodpovední za spoločné dobro, musia postihnúť tých, ktorí ohrozujú nespravodlivosťou, lžou, protiprávnym postupom, nemravným správaním spoločenské dobro alebo dobro jednotlivých občanov. Ak vládca nezaujme postoj voči nespravodlivosti, násiliu, zločinom, vypomstí sa to na spoločnosti a národe tým, že zlo bujnie a narastá do takých rozmerov, že usporiadaný život v spoločnosti sa vážne ohrozí, alebo nie je viac možný. Po každom narušení spravodlivosti musí nasledovať sankcia, aby sa nadobudla nová rovnováha a aby sa dal exemplárny príklad tým, ktorí bez dozoru spoločenských orgánov postupovali od jedného násilia k druhému, od jednej nespravodlivosti k druhej.“

Dalimír Hajko patrí medzi výnimočné osobnosti slovenského kultúrneho vedeckého života. Jeho širokospektrálna angažovanosť vyše polstoročia, prinášala zrelé plody vedeckého výskumu kritického myslenia o literatúre a kultúre, aktívnej publicistiky a editorskej či vydavateľskej činnosti. Je v tomto smere zrejme držiteľom primátu v počte autorských knižných titulov, ale od knižného debutu (1975) je jeho tvorba aj hlbokou a na slovenské pomery nevšedne rozvetvenou stopou zakotvujúcou slovenské myslenie do súradníc svetového myšlienkového pohybu od staroveku po humanizmus, renesanciu, osvietenstvo a národné obrodenie až po najnovšie modernistické výboje. Je dozaista jedným z ojedinelých priekopníkov uvedomelého prepájania slovenskej literatúry so slovenskou filozofiou a kulturológiou a neúnavným objavovateľom súvislostí medzi kultúrami iných národov, myšlienkovými a umeleckými prúdmi, reprezentovanými erbovými velikánmi slovenskej a svetovej duchovnosti.

Spisovateľ Anton Pižurný (ročník 1961) sa literatúre a literárnej tvorbe venuje už niekoľko desaťročí. Píše poéziu, vydal desať zbierok poézie, úspech mali napríklad „Vtáčie mlieko“ a „Pandorina skrinka“, prózu ako napríklad „Povesti 1 – 2, eseje „Dobové tance“, zbierka reportáží „Nebo & Peklo & Raj“. Vydával aj viacero periodík, z ktorých „Sitniansky vatrár“ bol ocenený Slovenským syndikátom novinárov ako najlepšie regionálne periodikum a ďalšie. Z jeho próz najviac zaujala autobiografická „Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice“ (VSSS 2016) v ktorej pôvabným spôsobom opisuje svoje detstvo v minulom storočí. Venuje sa ajdetskej tvorbe, napríklad jeho leporelo „Muky ruky“ (1999) bolo nominované Bibianou na Knihu roka. Zbierka „Povesti medzi peklom a rajom“ je tretím dielom jeho historických príbehov z našej minulosti. Prvý diel „Povesti Medzi láskou a smrťou“ vydal Ikar v roku 2021, obsahuje 15 literárne spracovaných povestí, druhý diel „Povesti Naše korene sú našou korunou“ vydal Tranoscius v roku 2023, obsahuje 17 povestí. Tretí diel „Povesti medzi peklom a rajom“ obsahuje 20 príbehov, ktoré sa viažu k slovenským hradom a päť je z francúzskeho prostredia. Záverečným príbehom rukopisu je stretnutie mladej Maríny Pischlovej s Andrejom Braxatorisom v Banskej Štiavnici. Príbehy sú napísané pružným, civilným štýlom,sú aj vtipné, s nadhľadom, nemajú historizujúci pátos. Obsahujú aj edukatívny rozmer, keďže autor vyberal zo skutočných legiend, viažucich sa k jednotlivým lokalitám. Čítajú sa ľahko, sú to vlastne poviedky s často prekvapujúcou pointou.

KUCHARSKÁ, Veronika: „Historia verissima“: Bratia Zápoľskí a bitka pri Moháči CHRTIANSKÝ, Matúš: Slovenská a československá koncepcia našich dejín HRABOVEC, Emília: Peter Prídavok – Grandseigneur slovenského exilu vo Veľkej Británii ŠMIGEĽ, Michal: „Banderovci idú!“ Prechod oddielu UPA „Hromenka“ územím Slovenska na Západ GABČO, Martin: Odbojová letáková akcia v okolí Bardejova na jar 1950 TUŠKOVÁ, Tünde – UHRINOVÁ, Alžbeta: K histórii slovenského školstva v Maďarsku ČUKAN, Karol: Udalosti z roku 1989 v zrkadle sociologických výskumov TÓTH, Jozef: Exilová činnosť Františka Kollára a jej presunutie na Slovensko VNUK, František: Slovensko – poľské vzťahy v roku 1939 SKOVAJSA, František: Ján Vojtaššák a časopis Svätá rodina KOVÁČ, Štefan Patrik: Pôsobenie Školských bratov z rehole FSC v Urmíne MIHALIK, Marcel: Na cestách za poznaním. (K životnému jubileu Dr. Jána Bobáka) HRNKO, Anton: Za profesorom Alexandrom Ruttkayom

Jemným návodom na čítanie knihy Jozefa Špačka by mohol byť úvodný citát od Rudolfa Slobodu: „Minulosť je čoraz neistejšia.“ Ten akoby smeroval k čítaniu predloženej prózy ako postmodernej „memoárovej“ literatúry (také boli v istom zmysle aj prózy Ruda Slobodu s výraznými autobiografickými motívmi). Jozef Špaček nejde v tomto smere v línii zdanlivo realistickej literatúry, ale kaleidoskopicky pretriasa a oprašuje mená, zážitky, pocity zo stretnutí s bratislavskými a skalickými literátmi, novinármi, básnikmi, prozaikmi, ale i výtvarníkmi, a s odstupom času si v duchu aj na papieri prehodnocuje, čo z koho zostalo, čo sa zmestilo do dejín literatúry, do slovníkov či encyklopédií, čo z toho je naozaj dôležité a čo nie. Text spestrujú autorove nenápadné glosy o situácii na slovenskom literárnom trasovisku, ako aj humorné či mierne ironické pasáže.

Blízkosť hôr odjakživa núti ľudí zdvihnúť zrak od zeme, hoci ich život je zavalený každodennými starosťami, bez tvrdej práce by v chladnom horskom kraji neprežili. Odráža sa to na osudoch protagonistov poviedok, ktorí sa nechcú dať ubiť bezcitnou prízemnosťou, čo sa rozpínavo udomácnila v našich životoch, často práve v horách nachádzajú silu sústrediť sa na seba, pochopiť vlastné možnosti, túžia obhájiť svoje videnie sveta, hoci, ako je pre autorku príznačné, príbeh sa neraz končí rozčarovaním vo veľkej hre o lásku – cit, ktorý sa v celých ľudských dejinách pokladá za dar, za súčasť večnosti. Krása prírody prebúdza v človeku kladné emócie, sebadôveru, silu kráčať ďalej, veď sa hovorí, že človek v horách nájde sám seba, povznesie sa nad materiálne záujmy, ocení opravdivé vzťahy... A presne takú cestu mapuje umelecká literatúra, aj poviedky knihy Výhľad na Tatry.

Lena Riečanská je autorkou románov pre dospelých čitateľov, rovnako tvorí literatúru pre deti a mládež. Jej šiesty román pre dospelých pod názvom Šokujúce rozhodnutie je inšpirovaný skutočnými príbehmi. Hlavnými hrdinkami sú tri ženy, ktoré sú rodinne späté. Každá kráča svojou životnou cestou. Príbeh je pretkaný exotikou, romantikou, erotikou, je v ňom láska, zrada, nevera... Matka Lívia je zdravotná sestra, ochotná pre pacientov a hlavne svoje dve dcéry spraviť aj nemožné. Jej krušné chvíle odľahčujú rozmanité rozhovory s priateľkou Emou. Staršia dcéra Linda je slobodná, bez záväzkov, pracuje v cestovnej kancelárii. Postupne približuje zážitky z cestovania po Tunisku, aj búrlivý románik s príťažlivým Simonom. Krásna Sandra je mladšia dcéra. Neplánovane sa stala matkou. Starostlivosť o deti prináša stereotyp v živote mladej rodiny. Ako sa všetci so životom popasujú, odkrýva dej tohto románu.

Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ, nenávratne vzdialených. V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadí vzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našich snov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu. V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolu­ nažívanie a najmä o spolu­ prežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.

Publikácia významnej poľskej slovakistky Joanny Mirosławy Goszyńskej je súborom esejí s prienikom do literárnej vedy, kulturológie a histórie. Autorka kladie dôraz na obdobie kreovania idey novodobého národa v širšom kulturologickom kontexte. Zaoberá sa jednotlivými spormi medzi predstaviteľmi dobovej elity; vplyvu filozofa Herdera na slavianofilstvo (s dôrazom na český kontext, resp. recepciu Herderovho učenia v Čechách); ďalej sa zaoberá slovensko-českými a slovensko-maďarskými kultúrnymi vzťahmi zamlčaných historických reálií a taktiež mýtologizáciou Vysokých Tatier v širšom kulturologickom kontexte. Vyjadruje sa aj k téme panslavizmu a austroslavizmu v kontexte filozofie dejín slovenských mysliteľov druhej polovice 19. storočia, pričom osobitnú kapitolu venuje mesianistovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi a vôbec motívu mesianizmu aj v kapitole Odtajnenie „tajnej histórie panslavizmu“ (prípad Jozef Podhradský). Po zamyslení sa, či sú Slováci národom roľníkov alebo národom cestovateľov sa autorka snaží nájsť definíciu literatúry slovenského romantizmu (vzťahy medzi kanonickým a apokryfickým prúdom romantizmu.

Cestopis jedného z najbravúrnejších epikov všetkých čias sprítomní čitateľom atmosféru Afriky, Arabského sveta a ostrova Zanzibar na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia. Nočná prechádzka popri velebnom majestáte gízskych pyramíd, lov na hrochy a krokodíly, návšteva u kanibalského náčelníka, malebné, farbami a dojmami prekypujúce opisy miest prírodných scenérií, verne a živo načrtnuté portréty osôb, zaujímavé a neveľmi známe poznatky o živote v misiách tej doby, skúsenosti autora s tropickou chorobou – to je len zopár ochutnávok z pestrej palety ponúk pútavého, strhujúceho diela. Henryk Sienkiewicz absolvoval namáhavú cestu ako 45-ročný v spoločnosti grófa Jana Tyszkiewicza v roku 1891 krátko po dovŕšení éry zemepisných objavov. Putuje teda v stopách bádateľov územiami už známymi, na kraj i ľudí hľadí pohľadom ,, moderným“, nám blízkym, to je okom jedného z ,, priekopníkov“ exotickej turistiky. Preto text rezonuje aj v dnešnej dobe.