Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 3 z 79

Spisovateľ a publicista, čestný člen Spolku slovenských spisovateľov a nositeľ novinárskej Ceny Gabriela Zelenaya, aforista, epigramik, fejtonista,autor humoresiek, veršov pre deti, knižných recenzií, reklamný tvorcaa textár piesní pre deti. Vyznávač odkazu, že mali by sme byť otvorenejší k tomu, koho máme – hoci aj náhodou, na krátky čas – po boku.Dominantný žáner je aforizmus, ktorému už od gymnaziálnych rokovnedokázal odolať. Stal sa preňho lákavým asociačným dobrodružstvom.V čase modernej bibliofóbie a masového pozerania do mobilov, dochádzak istej absencii myslenia. Autor dúfa, že časom sa nájde omladina, ktorása naučí čítať s porozumením a bude jeho pokračovaním vo vymýšľaní nových aforizmov. Svojou novou knihou Tridsatoro desatorí, o sile humoru, nás chce známy autor Milan Kenda presvedčiť svojimi jedinečných aforizmami a epigramami. Porozumieť epigramom a aforizmom, vyžaduje istú dávku múdrosti. Je v nich hlboká myšlienka, ktorá neraz pomáha zbaviť nás intimity alebo tlmiť stres. Vynikajúca knižka, ktorá dokáže pozitívne naladiť každého, kto po nej siahne. Ako vieme, humor je svetonázor i liek a jeho smiech, uvoľňuje vnútorné napätie, uzdravuje i napráva krivdy, lieči dušu. Nech sa táto smejúca medicína, dostane do všetkých kútov sveta. PhDr.Eva Sisková poetka,spisovateľka Niečo na ochutnanie Kto sa ešte aj dlho po nežnej revolúcii správa nežne, ten nežne! Kto neprepije, ten má Ale aj nemá: kamarátov a popularitu. Keď je človek starší, zvyčajne zmúdrie. No keď už zmúdrie, začne predstierať, že je oveľa mladší. Čo iné mu zostáva v dnešných časoch vekového rasizmu? Neverili by ste, ako brilantne vedia prejavovať ľútosť a sústrasť škodoradostní!

Smrť veľvyslanca je román, ktorý sprítomňuje osudy ruského diplomata a dramatika Alexandra Sergejeviča Gribojedova (1795 – 1829), autora trpkej komédie Útrapy z rozumu, v službách ruskej diplomacie, ktorá sa práve vyrovnáva s dôsledkami víťazného konfliktu vybojovaného s Perziou. Impérium s centrami v Moskve a Petrohrade Jurij Tyňanov, tvorca diela, špičkový literárny vedec a súčasník generácie rusko-sovietskej literárnej avantgardy, sníma na jednom z jeho mocensko-dejinných vrcholov tak trocha aj ako grandiózny blúznivý cirkus, v ktorom sa bojuje o umelcovu dušu. Ústredný protagonista, rovesník legendárnych dekabristov, čitateľov v dvoch častiach rozsiahlej prózy prevedie zákulisím kultúrneho i politického diania dobovej superveľmoci: v pútavých mikroscénach stretneme Alexandra Sergejeviča Puškina, filozofa Piotra Jakovleviča Čaadajeva, ministra zahraničných vecí; spoznáme aj vládny kabinet cárových poradcov, zostavený z bizarných figúrok a zoznámime sa letmo i so samotným monarchom Mikulášom. Ako komparz sa mihnú postavičky literátov druhého rangu: Osip Ivanovič Senkovský a Fadej Venediktovič Bulgarin; nie nevýznamnú rolu zohrá Gribojedovova milenka, skvelá baletka Katarína Telešovová. Pri sprítomňovaní dejinného pozadia sa snúbi groteska s tragikou. V druhej časti čitateľ okúsi Gruzínsko dvadsiatych rokov devätnásteho storočia: hrozno, granátové jablká, horúce kúpele, vášne žien i vrenie horských klanov. Napokon dej percipientov sotí do víru orientálneho sveta. Z arómy korenia, zo spletí zámerov nesmierne presvedčivo psychologicky uchopených vládnucich eunuchov a ruských prebehlíkov sa vynára zlovestný prízrak menom džihád. Atmosféru zahusťuje diplomatická vojna, rozohraná ako šachová partia – na opačnom konci oproti Rusku zasadne Británia. Impérium nekonečných stepí v prípade víťazstva získa priamy dostup k všetkým svetovým oceánom prepojeným súvislým územím...

Milan Zelinka patrí k tým slovenským spisovateľom, ktorí boli viacnásobne ocenení za svoju prozaickú tvorbu. Dnes otvára svoju dušu čitateľom vo veršoch v básnickej zbierke Ľúbezné tajomstvá. Súdiac podľa názvu, mala by byť poézia v tejto básnickej zbierke o niečom pôvabnom, milom, vábivo neznámom. Verše by mali byť ľahulinké ako jemná pena, ukrývajúca nevšednú krásu. Čitatelia prozaických diel Milana Zelinku vedia, že jeho tvorba je morálne zakotvená, že autor láskavo, no nemilosrdne, i keď s humorom, nastavuje zrkadlo, aby sme lepšie videli, akými neduhmi trpí naša spoločnosť, aby sme lepšie videli, akí sme my, ktorí túto spoločnosť vytvárame. Nezáleží na tom, či Milan Zelinka píše dlhé alebo krátke riadky, rukopis nemení, svoj postoj vyjadruje rovnako jadrne. O dobrom úmysle autora niet pochýb. Praje si, aby bol svet lepší. Možno práve preto má zmysel siahnuť po básnickej zbierke Ľúbezné tajomstvá.

Slovenský časopis historický 2/2024

Prózy poetky Zlaty Matlákovej v knihe OVEČKA V PRŠIPLÁŠTI majú vety krátke ako verše v básni, ale plné významov. Akoby plávali ešte v podvedomí, z ktorého sa po častiach vynárajú do príbehu. Znepokojujúco zapĺňajú priestor premyslene zvolený pre tok deja. Takmer všetky poviedky sú rozprávané v intimite prvej osoby, čím dostávajú čitateľa do jemného napätia, pridávajú a potvrdzujú presvedčivosť. Neutrálne nadpisy akoby cielene vyzdvihovali autorkino majstrovstvo zvyšovania kontrastu. V diele preplnenom záujmom o človeka sa striedajú výnimočne dokonalé portréty postáv a rodín či ich pokrytectva, niektoré poviedky sú prestúpené hnevom, jemným humorom alebo iróniou. Zlata Matláková je vo svojom prozaickom knižnom debute plnohodnotnou následníčkou slovenskej ženskej spisovateľskej tradície. Obohacuje ju údernou dramatickou bravúrou a prináša humanistický pohľad v dnešnej dobe potrebným ako soľ.

Kniha s názvom Nebezpečná hra je venovaná školákom vo veku od 10 rokov. Opisuje sa v nej príbeh šiestakov a siedmakov, žiakov základnej školy. Odohráva sa na Slovensku. Je veselý, ale hlavne vážny. Poteší, zabaví, prekvapí a určite zaujme. Námet tohto románu je inšpirovaný skutočnosťou. Literárne je spracovaný tak, aby neublížil, naopak viedol k zamysleniu sa. Mená postáv aj prostredie sú fiktívne. Hlavnými postavami sú Nela a Lukáš, dvanásťroční školáci. Každý z iného rodinného prostredia, napriek tomu rovnocenní partneri. Odmalička si veľmi dobre rozumejú, dopĺňajú sa, podnikajú rôzne dobrodružné výpravy do prírody, veľa sa smejú a hlavne si navzájom pomáhajú. Obaja sú vo svojej obecnej škole obľúbení a prežívajú šťastné detstvo. Až do chvíle, keď Lukášov otec rozhodne o preložení chlapca do inej, podľa jeho názoru lepšej školy v meste. Lukáš je vytrhnutý zo stabilne bezpečného, pokojného prostredia školy. Ocitá sa v neistote a s pocitom cudzinca na pokraji zohratej partie nových spolužiakov. Pre dieťa citlivej povahy ťažká pozícia. Stáva sa terčom, korisťou posmeškárov. Chlapec z obavy pred pomstou, možno aj z pocitu vlastnej hanby, o svojom rozpoložení a situácii nikomu nehovorí. Všetok smútok skrýva v duši. Mama vidí, že sa s jej synom niečo deje, ale pripisuje to zmene prostredia a náporu povinností. Dej vyvrcholí, keď sa chlapec zo školy nevráti domov. Čo sa deje? Kto pomôže, podá pomocnú ruku, podporí? Bude pátranie po stratenom chlapcovi úspešné? Začítajte sa a všetko sa dozviete.

Kým bol Ľudovít Štúr? Všestranne nadaným intelektuálom, politikom, filozofom, spisovateľom, vizionárom, rojkom? O Ľudovítovi Štúrovi a jeho diele sa už toho popísalo naozaj mnoho. Z hlbín archívov sa však ešte stále vynárajúdokumenty, či dokonca celé práce, ktoré nám obraz a predstavy o jednej z kľúčových osobností slovenského národného života môžu dotvoriť, či inak priblížiť. Helena Turcerová-Devečková (1886-1964) v roku 1912 obhájila na parížskej Sorbone doktorskú prácu, v ktorej sa pokúsila zmapovať všetky odtienky a dimenzie Štúrovej osobnosti. Bola prvou historičkou a literárnou vedkyňou, ktorá sa seriózne zaoberala dielom a životom tejto kľúčovej postavy našich národných dejín. H. Turcerová svoju prácu pôvodne napísala po francúzsky a čitateľskej verejnosti ponúkame jej preklad do súčasnej slovenčiny po prvýkrát. Publikácia vychádza pri príležitosti Roku žien v slovenskom národnom hnutí Matice slovenskej (2024) a pri príležitosti šesťdesiateho výročia úmrtia autorky.

V zbierke poézie Za svet ide predovšetkým o svet bez vojen, o svet, kde si budeme vážiť mier, kde bude víťaziť zdraví rozum a ľudskosť. Jednoducho ide v nej o lepší svet, v ktorom bude vyhrávať dobro. Knižka je nanajvýš živá, aktuálna a súčasná. Odráža dobu, ktorú práve žijeme... Je v nej 40 básní.

Jaroslav Klus získal Cenu Ivana Kraska za básnickú zbierku Dejiny postele a Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú tvorbu za román Pseudologia phantastica. Panoptikum voskových figurín je zbierkou štrnástich poviedok, v ktorých sa Jaroslav Klus snaží charakterizovať rozličné typy spisovateľov, nemajúc na mysli žiadneho konkrétneho, iba ak seba. Ako hovorí: „Nastavujem zrkadlo a nedbám pritom, že veľa prezrádzam aj sám o sebe a že za niektorými typmi autorov možno nájsť i moju vlastnú životnú a spisovateľskú skúsenosť. Spisovateľ je pre mňa médiom, ktoré v sebe koncentruje nielen mentálne vlastnosti fyzického a sociálneho subjektu, ale aj nepredvídateľné vlastnosti tvorivého subjektu, intenzívne vnímajúceho podnety vonkajšieho sveta, vrátane tých najnepostihnuteľnejších, a pokúšajúceho sa premeniť ich na estetickú realitu. Môj spisovateľ sa takto stáva literárnou postavou s neobmedzenou variantnosťou premien, s viacznačným sémantickým vyžarovaním z pevného bodu, zovretého poviedkovým tvarom.“ Primárnym cieľom autora je pobaviť čitateľov. Či sa mu to podarilo, posúďte sami.

Nakoniec sme sa aj na Slovensku dočkali! Dobrých deväťsto rokov od vzniku najstaršieho slovanského letopisu, známeho ako Povesť vremenných let, vychádza toto nádherné a poučné dielo aj v slovenskom preklade. Neodmysliteľný odkaz staroslovanskej písomnosti, bez ktorého je napríklad poznanie cyrilometodskej misie a jej výsledkov neúplné, vďaka úsiliu a znalostiam profesora Miroslava Daniša nakoniec vychádza aj u nás, kde sa tak vehementne hlásime k cyrilometodskému odkazu a kde až dosiaľ existujú vážne trhliny v jeho poznaní. Týmto prekladom jedna z nich, a dosť podstatná, zmizla. Nielen špecialisti na túto oblasť poznania, ale aj širšia verejnosť sa môže oboznámiť s tým, čo celé stáročia formovalo religiózno-kultúrne a politické vedomie väčšej časti Slovanov a až dodnes ovplyvňuje ich vnímanie dejín. Nestorov letopis alebo Povesť o dávnych časoch na ruskej zemi je akýmsi zborníkom historických poučení zložený z rôznorodého historického a literárneho materiálu. Inak povedané, ide o historickú chrestomatiu, rukoväť na poučenie ďalším generáciám, poučenie duchovné a historické zároveň, ukazujúce na zmysel dejín aj života. Z toho uhla pohľadu pre mnohých dodnes nestratil nič na svojom význame, a to nielen ako historického pamätníka, ale i stále živého duchovného poučenia. Nestorov letopis zhromaždil vo veľkom množstve a objeme materiál rozprávaní, povestí, legiend, ústne poetické tradície a rozličné historické osoby a udalosti, vrátane tých, ktorých svedkom bol samotný autor, respektíve, ktoré sa odohrali v jeho dobe. Navyše, tradície v ňom zachytené nie sú len „slovanské“. Ich rozmer je naozaj „globálny“ i univerzálny. Je to tradícia človečenstva, tragicky rozdeleného a hľadajúceho k sebe cestu.

Nová zbierka poézie Miroslava Daniša - Jesenná mandala, prináša príbeh istej symboliky. Kruhu, ktorý svojou dokonalosťou a harmóniou hovorí o nekonečne, tak ako v básni...,,som ako pohodený meteorit“...ako dve sýkorky na verande čakajú na návštevy z Vesmíru...“ Autor sa spomienkovo dotýka najsilnejších momentov života. Istú auru tajomna, v ktorej spočíva tichá sila osobnosti, kúzlo, ktorým vie inšpirovať druhých, to všetko môžeme nájsť v tejto novej zbierke...,,osobnosť visí od neba po zem...“ Každý čitateľ nájde tú svoju mandalu. Jej harmóniu, čistotu, bezhraničnosť, pretože kruh nemá začiatok ani koniec. ...,,rozumiem smútku briez...“, ako aj ,,...duša...stratí roztopašné krídla...“ Domnievam sa, že aj tieto príbehy-básne, stanú sa silným impulzom do vnútra človeka, k istému návratu, k harmónii sveta, zvlášť v tomto rozkolísanom období...,,namiesto nábojov kamene, po boji sa spočítali obete, víťazi aj porazení sme sa vrátili domov k večeri.“ Autorovi prajem, aby aj touto poetickou zbierkou si získal srdcia čitateľov. PhDr.Eva Sisková poetka, publicistka

Recenzia nie je iba kritické zhodnotenie umeleckého či vedeckého diela po jeho publikovaní. Pre bežného prijímateľa umenia môže byť kompasom, ktorý ho nasmeruje za dobrým filmom, knihou, výtvarným dielom. Pre umelca môže byť nastavením zrkadla, ktorý ho zorientuje v jeho snažení, hoci nie každý je schopný sebareflexie. Erudovaný a empatický kritik zhodnotí dielo so znalosťou kontextu, s porozumením pre autora ako tvorcu a prípadná diskusia je vítaným bonusom. Slovenský literárny vedec, kritik, autor a filozof Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc. sa vo svojej knihe UMENIE RECENZIE ako kritika existujúceho a inšpirácia pre budúce zameral primárne na recenzovanie literárneho diela, prozaického a básnického, iba miestami prekračuje toto obmedzenie a načrtáva aj širokospektrálnejšie možnosti vnímania umeleckého diela všeobecne. Okrem teoretickej časti kniha obsahuje predovšetkým osemnásť autorových recenzií (diela Alexandra Halvoníka, Bystríka Šikulu, Etely Farkašovej, Alberta Marenčina, Rút Lichnerovej, Erika Jakuba Grocha, Jána Tazberíka, Jána Švantnera, Dany Podrackej a ďalších), ktoré viac ako teória našepkávajú, ako sa má robiť kvalitná umelecká recenzia.

Velikán svetovej literatúry Stefan Zweig (1881 – 1942), spisovateľ, esejista, básnik a prekladateľ, stále oslovuje svojím dielom nových a nových čitateľov. V slovenskom preklade vyšli napríklad jeho romány Opojenie z premeny, Netrpezlivosť srdca, eseje Hviezdne hodiny ľudstva, Liečba duchom, autobiografický román Svet včerajška, biografické romány Balzac, Mária Antoinetta či Mária Stuartová. Sujetom poslednej Zweigovej knihy je renesančný mysliteľ, humanista a skeptik, otec literárnej esejistiky, Michel de Montaigne. Hoci biografia Montaigne nebola dokončená, zostali v nej autorove poznámky, ktoré zvykol vždy pred vydaním knihy odstrániť, nie je to jej nedostatkom, naopak. Podáva svedectvo nielen o Montaigneovi a jeho dobe, ale aj o Zweigovi. Biografia Montaigne vznikla šťastnou náhodou. Stefan Zweig utiekol s nacistami okupovanej Európy do Brazílie, kde sa usadil v meste Petrópolis. Práve tu objavil Montaigneove dvojzväzkové Eseje, ktoré vnímal ako útechu vo svojom postavení vyhnanca. Montaigneov životopis písal s veľkým zaujatím, videl paralelu medzi nacistickou brutalitou a náboženskými vojnami v časoch Montaigneových. Za štyristo rokov sa ľudstvo nezmenilo. Stefan Zweig vzdáva úctu Michelovi de Montaigne, človeku a humanistovi, ktorý nikdy nezradil svoje vnútorné presvedčenie a aj v najťažších časoch zostal homme libre, slobodným človekom. Slovenský preklad je doplnený o esej Mareka Kurtu Zweig vs Montaigne.

Román Príbeh bez konca (2024) je druhým dielom trilógie Kruhy osudu. Prvým je próza Veľká hra v meste o životných osudoch neznámych ľudí na pozadí významných dejinných udalostí v jednom slovenskom meste. Posledná časť trilógie s názvom Federalisti je zatiaľ v koncepte. Autor žije a tvorí v Košiciach. Príbeh bez konca nás zavedie do jedného krajského mesta na východe Slovenska. Končia osemdesiate roky 20. storočia, no systémové opatrenia socialistického režimu sú stále tvrdé. Na vlastnej koži ich pocíti aj miestny doručovateľ tlače, ktorý sa náhodou stane súčasťou antirežimovej skupiny, čím sa odštartuje sled udalostí, ktoré nečakal a neplánoval. Príbeh sledujeme nielen očami doručovateľa, ale aj prostredníctvom postavy kapitána krajskej správy ŠtB Stacha, ktorý vstúpil do tajných služieb s istým osobným poslaním. Ako zamieša karty November´89? Život nie je čierno-biely, ani bývalí či budúci hrdinovia nemusia byť bez viny...

Spisovateľ a publicista Ján Maršálek (1965) je autorom množstva časopisecky publikovaných príspevkov: básní, glos, úvah a recenzií. Knižne vydal niekoľko zbierok poézie, okrem toho kolekciu zamyslení Cesta k bráne (2014), apológiu Kristus prichádza (2018), ako aj úvahovo ladené dielo Spoločnosť bez svetla (2020), v ktorom hľadá odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti. V knihe Útek z Babylonu uvažuje o problémoch našej doby vo vzťahu k minulosti aj možnej budúcnosti, píše o stave našej spoločnosti z hľadiska náboženstva, kultúry i politiky. Zväzok obsahuje kratšie aj dlhšie články či eseje, usporiadané do troch častí: Dom na piesku, Kultúra a antikultúra, Boj o vieru. Maršálkove texty vznikali na pulze dňa ako reakcia na viaceré problémy moderného sveta, ktorý podľa autora „nesie znaky druhého babylonského pomätenia“. S intelektuálnym espritom zdôrazňuje, že odtínaním duchovných a kultúrnych koreňov i na nás dopadá zlovestný tieň starovekej veže, ktorá sa stala symbolom pýchy, svojvôle a neporozumenia. A treba hľadať cestu nápravy, obrody, záchrany... Táto kniha, ako poznamenáva autor, chce byť „skromným príspevkom do rozpravy“ o súčasnosti poznačenej hodnotovým relativizmom.

ŠTÚDIE KOSSACZKÝ, Ján: Stredoveká Panónia – Renovatio Imperii? VOLOŠČUK, Myroslav: Rod Hont-Poznanovcov v rusko-uhorských vzťahoch 11. – 13. storočia BOBÁK, Ján: Slovenská liga v Amerike a Slovenská republika (1939 – 1945). Záverečná časť ROZHĽADY JUDÁK, Viliam: Ján Chryzostom kardinál Korec – človek medzi ľuďmi KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta: Štefan Náhalka a Svetový kongres Slovákov 1970 – 1975 LACKO, Martin: Svedok prelomových udalostí. Životné osudy príslušníka SNB Jána Tarabu (1919– 2007) MATERIÁLY LISJAK, Anton: Slovania očami Popa Dukljanina a Tomáša Arcidiakona VANČO, Martin: Syntéza patrocínií veľkomoravskej sakrálnej architektúry. 2. časť RECENZIE ŽLNAY, Stanislav: Komu asi prvému zazvoní? (František Skovajsa) Andrej Hlinka. Prejavy a články I. 1893 – 1918. Letz, Róbert – Viršinská, Miriam – Makyna, Pavol – Matula, Pavol (eds.) (Lenka Mihová) HRUBOŇ, Anton: Mýtus a kult Jozefa Tisa (Matúš Chrtiansky) KINČOK, Branislav: Husák. Buržoázny nacionalista 1951 – 1963 (Rudolf Manik) KRONIKA KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta: Významné životné jubileum prof. Dr. phil. Emílie Hrabovec SOKOLOVIČ, Peter: Za profesorom Milanom Stanislavom Ďuricom