Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 10 z 69

Toto pôvodné slovenské prozaické dielo vzniklo v slobodnom svete (v Kanade) v roku 1974. Na politickom pozadí Slovenska na začiatku päťdesiatych rokov defilujú dve nerovné sily stojace proti sebe - totalita politickej moci a jedinec, človek priamočiary, idúci za svojou pravdou, o ktorej je presvedčený, že existuje, že stojí na jeho strane a že nevedie nikam inam, než k pravde. Autor v románe pútavo zobrazuje nielen človeka ako jedinca, ale pestrofarebne vykresľuje aj obraz jeho duše, sily, múdrosti. Ivan Moskovič, muž stredného veku, otec a novinár, je postava stavaná premyslene, ale hlavne nevšedne. Zosobňuje silu viery človeka v seba samého. Toto literárne dielo zapĺňa jednu z rán na duši slovenského človeka, ktorého politická moc v oných rokoch kruto gniavila spôsobom, ktorý mu bol taký cudzí. Je to memento histórie, ktorá sa odohrala a ktorá sa nesmie opakovať. Hodnota diela je v tom, že poukazuje na zraniteľnosť ľudskej duše a varuje pred krutosťou, ktorá sa môže aj opakovať. Román je osviežením súčasnej slovenskej prózy. S hlbokým filozoficko-ľudským a zároveň hravým pohľadom na život, ktorý sa mení pred očami čitateľa z minúty na minútu, nás núti pozabudnúť na iné veci či situácie, ktoré nás obklopujú, držiac nás v zajatí, z ktorého sa nedá len tak ľahko uniknúť.

Autorka zúročila svoje bohaté, rôznorodé skúsenosti i v svojom najnovšom prozaickom diele. Tentoraz ide o sociálno-kritický román, ktorému nechýba psychologický podtón a zhodnotenie. Dej situovaný do obdobia medzi svetovou hospodárskou krízou a vypuknutím 2. svetovej vojny čitateľovi odhaľuje niekoľkovrstvové sociálne problémy, ale aj ich vzájomnú prepojenosť. Chudoba a nezamestnanosť prepletená s alkoholizmom a týraním, spoločenská priepasť a napokon formovanie jedinca v spoločnosti oplývajúcej spomenutou charakteristikou. Hlavná hrdinka Katarína sa pokúša o zmenu. Hnev so sociálnym podtónom je síce na začiatku dobrou motiváciou, lenže s postupom času je príliš obmedzujúci a bráni v šťastí. Autorkin profesionálny, prepracovaný štýl je len ďalšou pridanou hodnotou diela, ktorý je už po samotnej dejovej stránke zaujímavý. Napokon má už na svojom účte vyše 30 prozaických diel.

Autor v najnovšom románe, podobne ako v celom svojom diele, na pozadí dnešného nepokojného sveta s početnými vojnovými ohniskami, bojovným fanatizmom a mnohými rafinovanými podobami zla zdôrazňuje potrebu ľudskosti. Autor na príklade jedného ľudského osudu mladej ženy z Afganistanu vyrozprával napínavý príbeh o osude utečencov, na pozadí takmer idylickej dedinky kdesi v pohraničí. Román vypovedá veľa nielen o stave sveta, ale aj o nás.

Tretia básnická zbierka významného autora, venovaná sakrálnym a biblickým motívom. Autor , ako vyzretý básnik nás núti klásť si otázky a hľadať odpovede. Je to jedna z najzaujímavejších básnických zbierok v poslednom období.

Popredný predstaviteľ slovenskej duchovne orientovanej poézie Pavol Stanislav v najnovšej zbierke opäť predstupuje pred čitateľskú verejnosť s reprezentatívnou kolekciou ukážok svojich jedinečných a invenčných kreatívnych schopností. Spontánne kombinuje svoj prirodzený zmysel pre rozvíjanie sakrálnych a patriotických tradícií s bytostnou potrebou ich modernistických inovácií, transformácií a permutácií. Suverénne, hravo a bravúrne spája substanciálnu obraznosť s kultovo zakotvenou a lokálne konkretizovanou tematickosťou, ako aj s maximálnou koncentráciou originálnych zvukovo-významových riešení. Zvláštnosťou zbierky je, že obsahuje aj ruský preklad básní.

Publikácia mapuje literárnu i publicistickú činnosť jedného z najvýznamnejších predstaviteľov exilovej literatúry. Poskytuje prehľad publikačných aktivít Hrtusa Jurinu v austrálskom periodiku Slovenský štít, v Moste, v časopisoch Slovák v Amerike a Kanadský Slovák. Pavol Holeštiak jej publikovaním cieľavedomo pokračuje v línii naznačenej svojimi predošlými knižkami - Slovenské médiá v Austrálii (2001) a Slovenské médiá vo svete (2002). Materiálovo bohatá, prehľadne usporiadaná knižka bezpochyby zaujme nielen odborníkov v oblasti histórie či literárnej histórie, ale i všetkých záujemcov o kultúru a myšlienkové ovzdušie slovenského exilu najmä v Austrálii, kde autor pôsobil.

Autor, povolaním lekár, rodák zo Slovenska, momentálne Viedenčan, ktorý si našiel trochu času aj na nadčasovú úvahu o živote, píše svoju knihu práve v tom dôvernom štýle na tému rodiny a jej večných zápasov, s jej veľkými emóciami, poblúdeniami i návratmi, s nostalgiou v detskej duši, presne tak, ako sa zvyklo písať v európskej literatúre 20. storočia v medzivojnovom období a ešte aj po ňom. Za všetkých hovoria mená ako F. Mauriac, S. Lagerlöfová, B. Tecchi, H. Bordeaux a ďalší. Z tohto kresťanského pohľadu na ľudskú skutočnosť a najmä na pohľad svedomia dnes nezostalo v súčasnej literatúre skoro nič. To, čím sme pre zmenu každý deň sýtení, sú bezduché televízne rodinné seriály. Kniha sa nie náhodou začína citátom C. Carretta a končí jeho pripomenutím. Žijeme naozaj na púšti, ako znie jedna z Carrettových meditácií a prozaické dielo M. Jančušku je možno malým upozornením pre nás všetkých, že tie najväčšie víťazstvá a tragédie sa neodohrávajú v nejakom svete, ale v našich rodinách, ktoré zvyknú tie púšte premeniť na životodarnú zem.