Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 10 z 79

Viacnásobná finalistka súťaže Anasoft litera a známa herečka Zuzana Cigánová, autorka úspešných noviel Šampanské, káva, pivo; Špaky v tŕni a Aksál, prichádza s novým románom o ľuďoch a ich románikoch. Dosť dobrý dom je jeden obyčajný paneláčik s ľuďmi ako my. Je o susedských vzťahoch, o láskach a sklamaniach, o dobre a zle, o všednosti i nevšednosti dní. V originálne vyrozprávaných príbehoch manželiek a manželov, rodičov a detí, priateľov a milencov sa dozaista nájde každý z nás.

Proglas – najstaršia slovanská literárna pamiatka sa vyníma ako výnimočné dielo vysokej literárnej a duchovnej hodnoty. Za jeho literárnymi kvalitami sa skrýva v prvom rade hlboký duchovný odkaz. Ak dnes laický svet hovorí o neprekonateľnej priepasti medzi vierou a náboženstvom na jednej strane a rozumom, či vedou na druhej strane, teda o akoby neprekonateľnom konflikte medzi fides et ratio, sv. Cyril práve naopak videl vo vede, predovšetkým v takom poznávaní, ktoré privádza dušu k múdrosti, uskutočňovanie Božieho plánu o človeku. Túto výzvu na harmóniu medzi rozumom a vierou obsahuje už Proglas, ktorý ich nestavia do protikladu, ale vyzýva k vzájomnej službe. Text obsahuje ako prepis pôvodného textu v pôvodnej písomnej podobe, tak i preklad do slovenčiny, čím je dielo vhodné pre záujemcov o dejiny či jazykovedu, nie iba pre náboženské účely. Ide o exkluzívnu publikáciu, obohatenú o reprodukcie najstarších fresiek ochridských cirkví, ako aj cirkví v Kurbinove a Slivnici, na ktorých sú zobrazení sv. Cyril a sv. Metod, ich žiaci sv. Kliment, sv. Naum, sv. Gorazd, sv. Sava a sv. Angelarij. Fundovanými textami prispeli Cyril Vasiľ, Viliam Turčány, vladyka Stefan, Viliam Judák, Teodor Križka, Matúš Kučera a zostavovateľ Stojan Lekoski. Vychádzajú po prvýkrát spolu v slovenskom a macedónskom jazyku v roku 1150. výročia začiatku činnosti slovanských vierozvestov na Veľkej Morave. Druhé, doplnené vydanie vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou.

Detskému čitateľovi sa do rúk dostáva knižka poézie z pera súčasného slovenského autora, pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave. Básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ Miroslav Demák ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí niekedy dokážu až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Originálne ilustrácie z pera akad. maliara Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto "uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti.

V deviatom literárnom diele sa autor zamýšľa nad príbehmi troch generácií predkov a troch generácií nasledovníkov. Spomína si na dobrých priateľov doma aj v zahraničí, na ktorých sa nedá zabudnúť, aj keby ste chceli. Vracia sa k starej láske – k nedávnym návštevám Ríma a Talianska. Všetko opisuje veselo, ale aj vážne, často je kritický – nešetrí ani seba. Uvádza tiež svoje skrátené úvahy a rozhovory z vybraných médií a sociálnych sietí. Zamýšľa sa najmä nad udalosťami, ktoré osobne prežil. Pokúša sa odhaliť tajomstvo spisovateľskej práce, snaží sa vytvoriť Striebornú ružu svojich koreňov a spomienok. Ruža má šestnásť lupeňov – kapitol, opisujúcich udalosti v čase, v ktorom sa stali. Text dopĺňa množstvo fotografií a menný zoznam.

Už je to takmer rok, čo nás zasiahla celosvetová pandémia. Svoj čas rozdeľuje každý po svojom. A práve knihy sú dôkazom toho, že v každej chvíli môžeme mať príjemného priateľa pri sebe. Mnohí sa domnievajú že poézii je potrebné rozu¬mieť, je náročná... Poézia je plná príbehov. Aj autor Miroslav Robert Kame hľadá prostred¬níctvom svojich básní istú poetiku, akúsi esenciu života so všetkým, čo k tomu patrí. Jeho nová zbierka Z viacerých rán sa zaoberá láskou a krá¬sou zároveň. Všímavý voči životu ako malé per¬ličky ukladá svoje myšlienky na papier. Jeho poézia vyjadruje pocity a vzťahy, zdanlivo chá¬pe blížnych i cudzích ľudí... „kvôli smutnostiam zavieram oči, položím svoju ďalekú snahu...“, chváli veci, „... či je Zem chorá a či nie...“, ktoré sú súčasťou bytia. Samotný autor hovorí: „Báseň je ako zemská príťažlivosť.“

Špeciálne masážne procedúry tbiliského beznosého kúpeľníka, ako ich zakúsil osobne Puškin; pstruhy a famózny vínny strek s pomarančmi v pobaltskom mestečku; pohľad červenej komisárky na afganskú nevestu; spánok na rohoži uprostred osady novoguinejských lovcov lebiek; v tibetskom kosodreví skántrený medveď; prieskum koptských kláštorov v Egypte; gazely i pískavky, zvieratká celkom maličké v okolí horského jazera severne od tibetských plání; diplomatické rokovania s takmersamurajmi (ktorí vás kedykoľvek dorúbu na krížalky) v Nagasaki; tajomstvá chrámov mayských; Čechovove skúsenosti so sibírskymi tarantasmi; lesk pasty na parkety v penzióne N* plus iné ihravé tajnosti Paríža á la Dostojevskij – to všetko, ba ešte viac obsahuje kniha takmer cestopis¬ná. Jedenásť výsekov z pútí a ciest (päť textov však nájdete v knihe kompletných) po piatich kontinentoch, dobrodruž¬stvo, romantika, poznatky i poézia – nuž neváhajte, hor' sa do diaľav bez zliav!

Známa autorka Helena Dvořáková predkladá ďalšiu knihu s príjemným realistickým pohľadom na život dvoch blízkych ľudí. Každý má svoje priority a aj ich komunikácia sa tomu podriaďuje. Príbeh ozvláštňujú jazykové spomienky na detstvo, ktoré autorka prežila v Bratislave. V tom čase sa ešte hovorilo aj po prešpurácky a dávne slová vyvolávajú rôzne pocity a myšlienky. Autorka originálnym spôsobom sprítomňuje aj svoju prácu novinárky. Život v meste konfrontuje s pobytom na vidieku, kam sa pravidelne vracia. Kniha je napísaná láskavo a úsmevne, s vtipnými názormi na dobu a spoločnosť, v ktorej žijeme.

Poetickej výpovedi autorke Eve Siskovej sú blízke láska, rozčarovanie, osamenie, žiaľ a smrť blízkeho človeka. V jej už druhej básnickej zbierke Až za horizont nájdeme aj takéto verše: „Láska je súčet materských znamienok / z dažďov aj z našich úst.“ Poézia Evy Siskovej je priama a popritom autentická, nezaťažená zložitým výrazom. Jej poézia je pre čitateľa akousi katarziou. Naznačujú to aj verše: „Opäť prichádzajú rána poznačené pečaťou oblohy.“ O autorkinej knižnej prvotine Vôňa dúhy recenzent Peter Mišák napísal svojho času aj to, že ide o ambiciózny lyrický pokus. Touto zbierkou sa čitatelia poézie dočkali dôstojného pokračovania, pôsobivých poetických variácií.

Končia 80-te roky minulého storočia a vysokoškolák Ľubo prežíva svoju prvú veľkú lásku. Postupne však zisťuje, že jeho Zuna, neobyčajne pekná študentka strednej školy, má ďaleko k ideálnej Polárii, ktorú si kedysi vysníval. Chvíľky eufórie striedajú dlhé chvíle neistoty a sklamania. No nielen Ľubova láska má niekoľko tvárí. S pádom starého režimu padajú ďalšie masky a hra na dokonalosť končí. Cez mozaiku pocitov a zážitkov dvadsaťročného zaľúbeného chlapca nazeráme ako kľúčovou dierkou do života v 80-tych rokoch, ktoré na záver poznačí novembrová revolúcia v roku 1989. Tá zmenila veľa vecí, no túžba po láske a citovom naplnení zostáva vždy a všade rovnaká.

Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is¬toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde¬lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Ženský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.

Končia 80-te roky minulého storočia a vysokoškolák Ľubo prežíva svoju prvú veľkú lásku. Postupne však zisťuje, že jeho Zuna, neobyčajne pekná študentka strednej školy, má ďaleko k ideálnej Polárii, ktorú si kedysi vysníval. Chvíľky eufórie striedajú dlhé chvíle neistoty a sklamania. No nielen Ľubova láska má niekoľko tvárí. S pádom starého režimu padajú ďalšie masky a hra na dokonalosť končí. Cez mozaiku pocitov a zážitkov dvadsaťročného zaľúbeného chlapca nazeráme ako kľúčovou dierkou do života v 80-tych rokoch, ktoré na záver poznačí novembrová revolúcia v roku 1989. Tá zmenila veľa vecí, no túžba po láske a citovom naplnení zostáva vždy a všade rovnaká.

Nový román známeho a renomovaného spisovateľa Ľuboša Juríka s názvom SAMI NA TOMTO SVETE je svojráznou psycho¬logickou sondou do myslenia a konania ľudí v krízových, až hraničných situáciách. Skupi¬na desiatich ľudí sa zhodou okolností ocitne na vysokohorskej chate v úplnej izolácii, zasy¬paná hrubou vrstvou snehu, bez akéhokoľvek vonkajšieho kontaktu – bez elektriny, signálu, spojenia, aspoň však s dostatočnou zásobou potravín a paliva na kúrenie. Na tomto pôdo¬ryse sa začínajú odvíjať príbehy ľudí, ktorí sa stretli po prvý raz a sú vystavení celkom novým podmienkam. Zápletky a medziľudské vzťahy gradujú, napätie a nevraživosť sa striedajú s veľkou mierou súdržnosti a spolupatričnosti, keďže ľudia sú od¬kázaní jeden na druhého. Príbeh nechtiac pripomína obecný stav ohrozenia spoločnosti počas pandémie, keďže aj zaviata chata pripomína karanténu, kde ľudia musia odolávať nielen odlúčenosti, ale aj chorobám, ktoré sa niekto¬rým z nich nevyhýbajú. Sociologická vzorka uzavretej spoločnosti je natoľko pestrá, aby umožnila autorovi stvárniť svojrázne charaktery a príbehy svojich protagonistov vskutku originálnym literárnym spôsobom. Súčasťou literárneho pôdorysu románu sú svojské príbehy každého z hostí chaty, ktorí sa dohodnú, že si budú rozprávať príbehy zo svojho dôverného života na spôsob Boccaciovho Dekameronu. Zaiste aj preto dal autor svojmu románu podtitul SLOVENSKÝ EROTIKON. Takéto vrstvenie odhaľuje nové dimenzie románu. Príbeh drží čitateľa v napätí až do posledných riadkov.

Alexander Halvoník (1945) je literárny kritik, prozaik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ. Výbery z jeho literárnej publicistiky vyšli roku 2004 a 2014 pod názvom Premeny I a Premeny II. V autorskom prerozprávaní vydal orientálne Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994). Je autor novely Svrbenie krvi (1996) o vrcholiacej kríze režimu pred novembrom 1989, knihy pre deti a mládež Mátoha, neboj sa (2014). Preložil okolo 40 knižných titulov z francúzštiny. Vo svojich prózach sa prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu. Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť, vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcendentálnym súvislostiam súčasného sveta.

Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu, zakladateľa slávnej skupiny Mediala Leonida Šejku o „Svetle úplnom, nikým videnom“. Lebo v tejto zbierke vždy ide o pátranie po svetle a metafyzike nádeje. Táto kniha básní so šťastne zvoleným názvom prináša viacvýznamový básnický jazyk, za ktorým stoja bohaté životné skúsenosti, kultúrny kapitál a krásna skúsenosť z čítania. Martina Prebudilu možno charakterizovať ako básnika s epickým videním ciest životom, hľadajúceho a vo veršoch nachádzajúceho svetlo života, ktoré preniká aj do hustej hmly každodennosti i neútešných životných situácií.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Goran Đorđević je básnik početnej generácie srbských básnikov narodených po 2. svetovej vojne. Narodil sa roku 1952 v obci Kolari pri Smedereve, meste na Dunaji, so známou pevnosťou (rozprestiera sa na takmer 13 hektároch), ktoré bolo posledným sídelným mestom stredovekého Srbska a ako posledné padlo do rúk Turkom. Dejiny smederevskej siahajú až do staroveku (Lepenski vir, Vinča). Autor čerpá inšpiráciu tak z dejín, ako aj zo súčasnosti, keď ako starosta Smedereva sa mal postarať o takmer desaťtisíc srbských utečencov z Kosova. Dnes je riaditeľom medzinárodného festivalu Smederevská básnická jeseň, na ktorej najvyššie ocenenie - Zlatý kľúč - udelili aj Milanovi Rúfusovi. Poctený bol početnými cenami a básňami je zastúpený vo viac ako dvadsiatich antológiách v Srbsku a v zahraničí a jednotlivé preklady vyšli v angličtine, francúzštine, nemčine, ruštine, japončine, čínštine, španielčine, taliančine a v ďalších jazykoch. Zbierka je výberom z celoživotnej básnickej tvorby tohto významného srbského autora.