Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 8 z 79

Kniha je napísaná z lásky autora k Večnému mestu, ktorá trvá už takmer polstoročie. Aj malé rímske príhody vyvolávajú prúd asociácií a spomienok.. Mnohí tam prežijú čaro prítomného okamihu či bohémske chvíle, ktoré dotankujú energiu a radosť. Tajomná história starých Etruskov a Rimanov udržiava vo Vás zvedavosť s prirodzeným čarom poznávania. Autor navštívil Taliansko vyše dvadsaťkrát. V rokoch 2000-2005 ako veľvyslanec Slovenskej republiky v ňom prežil vrchol svojho života. Často stretal ľudí, ktorí sa v každom veku tešili zo života, mali vždy dobrú náladu a na všetko čas. Nikdy sa neponáhľali, boli tolerantní a ochotní poradiť či pomôcť. Autor na svojich virtuálno-reálnych potulkách Rímom stretol sedem zaujímavých osobností: cisára Marca Aurelia, svätú Cecíliu, cisára Konštantína, maliara Michelangela Merisi da Caravaggio, svätého Filipa Neriho, slovenského básnika Eugena Vesnina a biskupa Pavla Máriu Hnilicu. Ochotne mu porozprávali o svojom živote a odpovedali na otázky. Každý mu odporučil navštíviť svojich sedem obľúbených miest na siedmich pahorkoch Ríma. Autor tak fundovane popisuje miesta, ktoré mnohokrát navštívil a veľa o nich vie.. V závere sú spomenutí Slováci žijúci v Ríme a spomienky na návštevu Slovenska Rimanom – pápežom Františkom, ktorý pop príchode v septembri 2021 Slovákom povedal: ,,Táto cesta mi vlieva energiu, cítim sa, akoby som omladol.“ Text dopĺňa 183 farebných fotografií.

Slovenský časopis historický 1/2022

Trvalo takmer dvestopäťdesiat rokov, kým sa zrodil slovenský preklad slávnych memoárov významného európskeho vzdelanca a diplomata so slovenskými koreňmi Františka Tótha. Svoje cestopisné spomienky vydal knižne v roku 1784 v Paríži pod názvom Mémoires sur les Turcs et les Tartares. Obrovský čitateľský záujem si už zakrátko vyžiadal preklad do angličtiny, dánčiny, švédčiny, neskôr aj do nemčiny a iných jazykov . Čitatelia boli dielom nadšení , no nielen preto, že im umožnilo nahliadnuť do exotického sveta, ktorý bol pre nich neprekonateľne vzdialený a zahalený tisíc a jedným tajomstvom. František Tóth / barón Francois de Tott/ vtipne a pútavo opisuje len to, čo sám videl a zažil ako vyslanec francúzkeho kráľa v Osmanskej ríši , Krymskom chanáte či Levante. Rozdielny spôsob myslenia a vnímania života v Európe a Oriente je zjavný aj dnes, v tom je kniha stále aktuálna a poučná. V súčasnosti sú Tóthove spomienky preložené aj do maďarčiny či turečtiny. Slovenský preklad je však v niečom iný. Okrem dobových litografií obsahujú spomienky baróna Tótha na Turkov a Tatárov aj historické štúdie. Ktoré približujú život a dobu Františka Tótha.

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/ stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa v svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Milí čitatelia, Ondrej Klenovský vám ponúka ďalší súbor originálne vtipných rozprávkových príbehov. Svoje korene majú zapustené v Ľudových rozprávkach, vetvami sa načahujú k moderným hrdinom a všetko medzi tým utkala autorova fantázia. A fantázia, to je fantastická vec. Ponorte sa do príbehov, v ktorých nechýbajú princezné, ale ani draci. Napríklad najstarší z nich drak Ula, ktorý rovnako rád číta ako vy. Ale pozor, neberte si z neho príklad vo všetkom, pretože... ...kedysi dávno, až pradávno, v krajine takej vzdialenej, že o nej nikto nikdy nepočul, žil starý-prastarý posledný drak na celom celučičkom svete. Ten drak sa volal Ula, celým menom Drak Ula. Pochopiteľne, že v onej vzdialenej krajine žilo kedysi veľmi veľa drakov, lenže ostatní neholdovali vzdelaniu. A práve nechuť zoznamovať sa s novými informáciami spôsobila ich hromadný úhyn. Len Drak Ula zostal opustený ako prst, nie však nešťastný, lebo mal svoj cieľ, dosiahnuť najvyššie vzdelanie, takže študoval a študoval. Čítal ako divý, obrazne povedané, hltal knihy, doslovne vzaté, knihy, ktoré prečítal, zjedol...

Je sivé daždivé poludnie ako stvorené na melanchóliu. Dážď za oknami nekompromisne bubnuje svoje blues, kvapka po kvapke steká po skle a splýva v symfóniu chladného sychravého októbra. V tú zvláštnu jeseň, ktorá si tyká s oblohou roztrhanou na mraky. Upreto sedím a zovieram päste v dlaň, ani nedýcham, pritom sa držím operadla stoličky a hľadím bezradne na lekára. Prikovaná o podlahu nemocničnej ambulancie sa cítim príšerne, priamo pod psa. Celým telom mi prechádza akási silná vibrácia, elektrický šok, akoby do mňa udrel blesk. Cítim sa zničená, úplne na dne svojich síl po tom, čo lekár na do mnou, vyniesol svoj verdikt. V ordinácii vládne zvláštne napätie, dalo by sa ho krájať nožom ako chlieb. Celá sa chvejem nedočkavosťou. Koľko krát som si vravela, mne sa to stať nemôže, aj e to tu: je pondelok, pätnásteho októbra dvetisíctri, čosi po trinástej hodine. Všetko je v pohybe, len môj svet akoby sa navždy zastavil. Ostali mi iba ruiny v srdci, prázdne a dlane a nič viac Lekár sa nadýchne, zloží si okuliare z očí, pozrie sa na mňa a povie: ,,Pani Bačinská, podľa vyšetrení vaša diagnóza je leukémia.“ V tom okamihu neviem ani sama, čo mám povedať. Správa ma veľmi zasiahla. Priznám sa, som zúfalá. Vyschýna mi v hrdle, krčná žila mi stúpa a srdce mi bije ako zvon. ( úryvok) Príbeh ženy, ktorá pocíti trpkosť osudu, keď jej nečakane život postaví prekážky do cesty. Sú cesty vedúce k bolesti, žiaľu, ale i láske a radosti každý deň. Osud sa s toto ženou nehrá v rukavičkách, určuje striktne hranice medzi životom a smrťou, medzi šťastím a stratou blízkeho človeka, žiť, milovať a mať rád. Román Slzy pre bolesť je príbehom ženy. Ktorá dokáže niesť svoj kríž a pritom zdvihnúť hlavu a śť oproti vlastnej budúcnosti. To je to umenie, žiť, bojovať, nestrácať nádej a milovať život aký skutočne je. S láskou v srdci pre všetkých.

Retro-román o tom, ako sa mladí ochrancovia Prírody a našich vzácnych dejín stali v súboji s komunistickou mocou napokon vodcami Nežnej revolúcie. A ako ich tá revolúcia zomlela... Ide o príbeh mladého vedca, ktorý sa ako dopisovateľ vplyvných novín, pokúsi zmapovať súboj mladých ochrancov Prírody s komunistickou byrokraciou. Tá vo svojej neomylnosti dokáže obhajovať aj čisté nezmysly. Takým nezmyslom je likvidácia historického cintorína uprostred Hlavného mesta, čím by sa navždy vymazala pamäť o tých, čo sa o toto mesto a krajinu v minulosti zaslúžili. Ako dôkaz chystaných škôd je tento príbeh prekladaný krátkymi osudmi, ktoré sa skrývajú za náhrobnými kameňmi tých najzaslúžilejších obyvateľov tohto mesta. Už samotné tieto „osudy v kameni“ sú nesmierne zaujímavé a tiež dramatické. Príbeh mladého dopisovateľa sa však tiež zdramatizuje, keď v odvete za ochranárske protesty sú najaktívnejší ochranári vypočúvaní tajnou políciou ŠtB, a on sám sa ocitne na Krajskej prokuratúre, ako podozrivý. Ako záchrana prichádzajú novembrové udalosti roku 1989 a v nich sa opäť ocitajú všetci predošlí aktéri záchrany historického cintorína. A tak nastávajú nové drámy, z ktorých samotných je dnes už história...

Emeritný člen Učenej spoločnosti Slovenska, popredný slovenský vedec, mikrobiológ a biotechnológ, sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov v dedinke Bingula vo Vojvodine (Srbsko). V tejto knihe autor opisuje zážitky a pocity osemročného chlapca presadeného z dedinského prostredia do veľkého mesta, akým sa mu vtedy javila Bratislava. Vo veku štrnástich rokov odišiel do Prahy študovať na Priemyselnú školu jadrovej techniky a po jej ukončení pokračoval v štúdiu na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Českého vysokého učenia technického v Prahe v špecializácii jadrová chémia. Autor zaujímavým spôsobom vykresľuje svoje životné peripetie počas štúdia i po ňom, ako aj cestu, ktorá ho priviedla k splneniu sna stať sa vedcom. Jeho túžby sa začali plniť nástupom na vedeckú ašpirantúru v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde je činný doteraz. Postupom času sa prepracoval medzi slovenskú vedeckú elitu, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých špičkových vedeckých pracoviskách a univerzitách v USA, Kanade, Japonsku, Škótsku, Austrálii... Svojimi výsledkami v oblasti biochémie sacharidov a biologickej ochrany rastlín dosiahol významné uznanie doma i v zahraničí. Za celoživotné výsledky vedeckej práce a ich realizáciu v praxi získal viacero prestížnych ocenení. Autor chce týmito zápiskami ukázať, že veda v nijakom prípade nie je nuda, a inšpirovať mladých ľudí, aby neváhali zvoliť si vedeckú dráhu ako celoživotné povolanie.

Najčastejším motívom písania poézie je istá úľava v duši. Autorka sa aj takýmto spôsobom dokázala vo svojej zbierke vysporiadať, vypísať z obáv, radosti,úvah o sebe a svete v ktorom žije. Písaním sa mnohokrát problémy nevyriešia, ale je dôležité, že sa pomenujú, prípadne sublimujú. Aj táto zbierka je akýmsi zosumarizovaním života a jeho každodenných príbehov.

Dmitrij Sergejevič Merežkovskij (1865-1941) oprávnene patrí k uznávaným autorom myšlienkovo i esteticky podnetných historických románov. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s jeho trilógiou Kristus a Antikrist, v ktorej priblížil dobu a osobnosti Juliána Apostatu, Leonarda da Vinci a Petra Veľkého. Aj román o dekabristoch napísal svižne, s citom, a to v neľahkej osobnej aj dejinnej situácii po udalostiach spätých s Októbrovou revolúciou v Rusku r. 1917 krátko pred odchodom do emigrácie. Chronologicky posledná z veľkých Merežkovského rýdzo beletristických próz odzrkadľuje medziiným skepsu voči revolučným hnutiam a revolúciám všeobecne, ktorá logicky vyplýva z Merežkovského filozofie dejín. Práve výrazná prítomnosť tohto názoru v texte spôsobila, že sa nedostal k slovenským čitateľom v ére reálneho socializmu. Pospolu s historickou líniou venuje pozornosť osobnému životu ústrednej postavy. Štrnásty december je román o láske nielen k vlasti, ale i k žene. Dejinné sa naliehavo prelína s intímnym: priam ako v dielach nášho národného obrodenia. Obe témy autor sprítomňuje podmanivo, zdanlivo jednoducho, presvedčivo, bez falše prílišného pátosu, jazykom ozajstného básnika prózy. Väčšina znalcov oprávnene pokladá toto dielo za najdynamickejší a kompozične najdokonalejší Merežkovského román. Autorovi sa v ňom podarilo ústrojne skĺbiť estetický aspekt textu s filozofickým. I dnešného moderného čitateľa zaujme spisovateľova minuciózna práca s historickými faktami. Súčasťou prózy je napríklad fiktívny denník jednej z postáv doslova ,,vyskladá“ z citátov a dobových alúzií. Merežkovskij bol poeta doctus a filozof, človek priam s encyklopedickými vedomosťami, no predovšetkým tvorivá osobnosť par excellence, čo dokazuje aj s knihou, ktorou vzdal neheroicky dojímavý hold dnes temer u nás už zabudnutým tragikomickým hrdinom predvčerajška, ,,donkichotom ruských dejín“, dekabristom. Dielo možeme pokladať aj za dôstojnú rozlúčku D.S.Merežkovského s rodným, milovaným Ruskom.

Monografia je výsledkom serióznej, veľmi poctivej, mnohoročnej práce a významným vydavateľským počinom tak z odborného, ako aj čitateľského hľadiska. Prináša totiž dôležitý vklad do výskumu autorovej tvorby, pretože posúva hranice k novým, doteraz buď nereflektovaným, alebo iba parciálne spracovaným témam a žánrom Kästnerovej tvorby. Pre čitateľov môže otvoriť otázku aktuálnosti recepcie tohto autora a podnietiť k záujmu o preklad jeho neskorej tvorby do slovenčiny. Tým by kniha napomohla aj skorigovať zástoj Kästnera v slovenskom recepčnom ukotvení, v ktorom figuruje skôr ako autor detskej literatúry a posunúť ho k spisovateľom literatúry závažných tém pertraktujúcich výzvy doby. doc. PhDr. Margita Gáborová, CSc. Monografie se v interdisciplinární perspektivě zabýva dosud málo probádanou a v literárněvědné germanistice i teatrologii řadou interpretačních stereotypů zatíženou problematikou literární tvorby Ericha Kästnera pro kabarety Výmarské republiky ve 20. letech 20. století. [...] Autorka nechápe apelatívní lyriku jako axiologický a estetický protiklad poezie vysokých nároků, ale vnímá jí jako soubor jiných hodnot – zde spatřuji hlavní přínos interpretační části práce, která podáva citlivou hermeneutickou interpretací Kästnerových sbírek občanské poezie. Doc. PaedDr. Petr Kučera, PhD.

Avantgardná revue pre kultúru, umenie a vedy.

Christian Johann Heinrich Heine , vlastným menom Harry Heine, nemecký prozaik, básnik, publicista, predstaviteľ romantizmu, napísal okrem iného aj mnoho lyrickej a melodicky znejúcej poézie. Bol vlastencom, ktorý sa usiloval hájiť slobodu ľudí a voľnosť myslenia. Ako autor bol upriamený hlavne na budúcnosť. Vo svojej tvorbe sa neraz dostával do konfliktu s vtedajšou nemeckou spoločnosťou. Heine nešetril ani na sebairónii. Ako sám písal, že práve v srdci sa spája žart a vážnosť, zlo a posvätnosť, horúčava a chlad tak úžasne, že je ťažké vznášať nad nimi súd. Bol nielen múdry ale aj hlboko predvídavý, jeho dielo, práve máte v rukách, zakončil týmito myšlienkami: ,,Kedže ste napriek vašej doterajšej romantike rodení klasici, tak poznáte Olymp. Medzi nahými bohmi a bohyňami, čo sa tam rozveseľujú nektárom a ambróziou, vidíte jednu bohyňu, ktorá – hoci je obklopená samou veselosťou a kratochvíľou, nosí napriek tomu pancier a necháva si helmu na hlave a oštep v ruke. Je to bohyňa múdrosti. Ak chceme porozumieť svetu a zároveň ho pochopiť, nemôžeme ignorovať nič, čo vplýva na vývoj spoločnosti.“

Rozprávkový les prekvitá priateľstvom, láskou, úsmevmi a šibalstvami. Chceš byť jeho súčasťou a na vlastné oči vidieť jeho čaro? Poď s nami do lesa RADOVALO! Zatancujeme si a zaspievame spoločne s vetríkom bez topánok, ktorý práve budí lesné tvorstvo zo spánku. Budeme sledovať malé neskúsené vajíčko, spoznáme po uši zaľúbeného mravčeka Timoteja, havran Alfonz nám vyrozpráva príbeh o nezbednom motýlikovi Ničotovi, ktorý sa nedokázal vpratať do kože. Si pripravený na výlet do rozprávky ?

„My už dáme svet do poriadku! Veď nie sme ľudia!“ Slon Oskar a jeho priatelia zvolali konferenciu zvierat. Zdá sa im, že ľudia príliš premýšľajú o vojnách a navyše celkom zabúdajú na deti. To sa musí zmeniť! – žiadajú zvieratá zo všetkých svetových strán na Zemi. Čoskoro ale prídu na to, že ľudia ich zoberú vážne, len ak použijú pár múdrych trikov...

Dozviete sa, že strašidlá sú iba v rozprávkach. Čaká na vás desať veselých príbehov, ako ich prežívajú vaši kamaráti. Budete sa smiať, radovať a možno sa aj poučíte.Presvedčíte sa, že ani vysávač, ani zubár či semafor nie sú žiadne strašidlá. Zistíte, že najlepšie je s kamarátmi a keď nikto nie je sám.