Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 70 z 79

Zvonova veršovaná dráma je podobenstvom založeným na konfrontácii historického a súčasného sveta, ktorá plodí bizarné situácie. Dráma je humanistickou obžalobou neľudskosti všetkých čias. Jej príznačnými vlastnosťami sú absurdný humor, skepsa, ale aj intelektuálna irónia.

Ladislav Herzog (nar. 12. 12. 1939) sa do povedomia čitateľskej verejnosti zapísal ako autor úspešného románu Spomienky lodníka (2000), jeho rozšíreného vydania Spomienky dunajského lodníka (2002) a poviedkovej knihy Plavba za horizont (2006). Svoje prebohaté skúsenosti a zážitky však skvelo pretlmočil aj do poetickej podoby. Svedčí o tom nielen básnický debut Svet posadnutých (2006), ale aj ďalšie básnické zbierky Stratená biblia (2007) a Pomýlená navigácia (2009) – plné autorových meditácií, lyrických spovedí i rozjímaní nad tým, čo nevdojak „pozabudol“ vyriecť v próze. Pre autora s nezlomnou lodníckou náturou je charakteristické i to, že aj v dôchodcovskom veku je mu činorodosť a tvorivosť vlastná a napísané slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.

V tomto prípade ide o poetický debut. Totiž, Herzoga čitateľská verejnosť pozná ako autora prozaického diela Spomienky lodníka, ktorého úspech na knižnom trhu inicioval rozšírené vydanie pamätí Spoveď dunajského lodníka, v ktorých vyrozprával vlastný životopis v podobe svedectva, ako sa v priebehu desaťročí menil život ľudí prácou spojených s riekou, ale i vzácnych pomocníkov na brehu. Hoci L. Herzog vplával do dôchodcovského veku, písaniu ostáva verný. Dôkazom toho je nová kniha poviedok Plavba za horizont a spomínaná zbierka básní Svet posadnutých, v ktorej svoje životné skúsenosti a pocity pretlmočil aj do veršovanej podoby. Ozaj vydarený básnický debut!

Jedenásť Balzacových poviedok v skvelom preklade Blahoslava Hečka je jedenásť humoristicko-satiricky ladených príbehov, ktoré sondujú človeka od koreňov, so zemou pod nohami, z tej časti existencie, ktorá ako prirodzené spojivo priputnáva človeka k zemi, k báze života.

Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity. Autor je prototypom rodeného básnika, obdarovaného mimoriadnym talentom, ktorý nepremárnil, ale - naopak - presvedčivo rozvinul všetky možnosti profesionálneho sebazdokonaľovania a programovo zúročil všetky príležitosti na dosiahnutie maximálnej literárnej efektivity. V nezameniteľnom duchovnom profile prominentného proroka prenikavých lyrických vízii dominuje pečať prozreteľnosti. Šľachetný účel slova, ktoré bolo na počiatku, svätí zvolené umelecké prostriedky, ktorými autor narába s nevšednou zručnosťou a zároveň samozrejmosťou. Pavol Stanislav Pius neponúka samoúčelné producírovanie nesporne básnickou obratnosťou, schopnosťou očariť čitateľa spŕškou perfektne zvládnutých formálnych trikov, ale predstavuje pravé nepominuteľné hodnoty, ktoré sú výsledkom neúnavného, úprimného a produktívneho intelektuálneho i umeleckého hľadačstva. Autor je závažnou protiváhou prevládajúcej dobovej prázdnoty. Odvážne pláva proti prúdu všeobecne uctievaných banalít, protestuje proti všetkým protivenstvám, jeho básne sú liekmi proti všetkému protivnému. Protirečí bezobsažným rečiam a prihovára sa za kladné stránky súcna za dobro, krásu, lásku, múdrosť a ohľaduplnosť. Básnik provokuje práve tak svojou neošúchanou vynachádzavosťou, ako aj prísahou na overené hodnoty dôverne známeho prostredia, v ktorom je ešte priestor pre proporcionalitu a súlad prirodzených odlišností a rozdielov vrátane tradície a modernity.Pavol Stanislav Pius zdanlivo prostými slovami, ale zároveň brilantne zvládnutými komplikovanými básnickými procesmi prosí o zachovanie ľudskosti v človeku a o záchranu ohrozeného zázraku života.

Tretia básnická zbierka mladého autora zaujme svojou nekonvenčnosťou, iným pohľadom na svet o nás i okolo nás, ako aj voľnou veršovou formou, pripomínajúcou básne v próze. Bakošove verše zaujmú i netradičnými poetickými obrazmi, metaforami či myšlienkovými spojeniami. Jeho pohľad na svet a život vyjadrený v básňach je originálny. Ako napísal literárny kritik Radoslav Matejov „Juraj Bakoš si vyžaduje racionálneho, neemotívneho čitateľa. Monumentálnym knižným štýlom, košatou syntaxou a rozsiahlym prozaizovaným jeffersonovským veršom pekne nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu. Využitím filozofických disciplín, smerov ako fenomenológia a bermeneutika predostiera analyzujúce pozorovania, v ktorých paralelne plynie bežný svet so svetom syntetizujúceho výkladu. Lyrický subjekt si tak vytvára imidž filozofa každej chvíle a každú chvíľu zbavuje prchavosti tým, že ju považuje za príležitosť vzhľadu do vyšších i absolútnych sfér bytia.“

Autor zhromaždil bohatú odbornú literatúru a jeho komentáre (aj v poznámkach) môžu byť východiskom ďalších analytických prác. Slovenská homiletika našla v osobe M. Šurába tvorivého a zrelého skúmateľa reprezentanta. Práca je výzvou slovenskej teológii, ale aj vede i iných oblastí hovoreného slova, aby vážne pristupovali k hľadaniu, čo spája a zjednocuje hovorené slovo s terapeutickým fenoménom. Téma je výsostne aktuálna a rozsiahly bibliografický materiál z pokoncilového obdobia je prínosom a svedčí o autorovej dobrej erudícii.

Básne - rozjímanie autora staršej generácie o životnom bilancovaní a návratom ku kresťanským hodnotám. Dokumentuje, že slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.

V tomto diele prof. Štraus dotvára vlastné systematicky rozvíjané odborne propedeutické úsilie na pôde verzologickej aktivity k praktickému využívaniu, teoretických poznatkov pri rozbore a výklade rôznych foriem a podôb verša a to v širokom priestore celých dejín slovenskej literatúry. Autor sa zameriava predovšetkým na teoreticko-metodologickú koncepciu verša, ako predmetu svojho vedeckého skúmania, na druhej strane je práca výsledkom dlhodobého analytického skúmania venovaná dejinám slovenskej verzifikácie na rozľahlom historickom priestore od stredoveku až po súčasnosť. Dielo (tak ako aj Príručný slovník literárnovedných termínov) predstavuje špeciálnu textovú príručku a je určené pre študentov filologických odborov univerzít, filológov, učiteľov slovenského jazyka, vydavateľských i časopiseckých redaktorov, spisovateľov a všetkých tých, ktorí denne pracujú s písaným či hovoreným slovom.

Medzi najslávnejšie vedecké expedície 19. storočia sa nezmazateľne zapísala aj malá anglická dvojsťažňová plachetnica Beagle. „Nesmrteľnosť“ jej zaručil znamenitý prírodovedec, biológ, geológ, zoológ a cestovateľ Charles Darwin, ktorý na tejto lodi absolvoval v roku 1836 cestu okolo sveta. Darwinove biologické a geologické objavy a pozorovania v Južnej Amerike, na ostrovoch Galapágy a na iných miestach zemegule vytvorili základ jeho evolučnej teórie, ktorej zásluhou urobil koniec názorom na druhy zvierat a rastlín ako na nesúvisiace s ničím, náhodné, „Bohom vytvorené“ a nemenné, a po prvý raz postavil biológiu na úplne vedecký základ tým, že dokázal nemeniteľnosť druhov. Darwin svoje cestovateľské zážitky, bádateľské poznatky, výskumy i vedecké výsledky cesty pretavil do rozsiahleho vyše 600-stránkového cestopisu, ktorý svojou úplnosťou a presnosťou predstavuje jedinečné dielo.

Aký bol národ, ktorý dal nám Slovákom reč a meno? Z akých hĺbok minulosti prišiel a čo nám doniesol? Pochovali sme v prachu zabudnutia jeho pradávnu mytológiu, hoci by sme mohli byť na ňu aspoň takí hrdí ako Gréci či Rimania. Z praslovanského dávnoveku až po dnešok prešli mená osád a dedín, ktoré naši predkovia založili. Prečo sa Predmier volá Predmier? Kto bol Súľo, po ktorom sú pomenované Súľovské skaly? V akých bohov verili tí, čo našli po dlhom putovaní domov v Starovci či v Hliníku? Čo s nimi spravila tatárska alebo turecká pohroma? O tom všetkom rozprávajú povesti zo žilinského kraja, ktoré pútavo napísala Zuzana Kuglerová. Kniha je navyše ilustrovaná nádhernými kresbami výtvarníka Miroslava Strnadela.

Vydavateľstvo SSS

Viliam Turčány patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľom staršej generácie súčasnej slovenskej poézie. V kultúrnych spoločnostiach býva dobrým zvykom pri príležitosti životného jubilea najvýznamnejším predstaviteľom básnickej generácie vydávať výber z toho najlepšieho. Ponúkaný výber z Turčányho posledných piatich zbierok prináša čitateľovi to najvyzretejšie a najkvalitnejšie z jeho dlhoročnej tvorby. Na margo autora Stanislav Šmatlák napísal: „Viliam Turčány je vari najkompletnejšou i najkomplexnejšou tvorivou osobnosťou súčasnej slovenskej literárnej kultúry: básnik, prekladateľ poézie, literárny vedec. Dozaista, geneticky najprvším, čiže východiskovým momentom tu bude talent, ktorý mu dobré sudičky vložili priamo do kolísky, veď akoby sa bol Vilko Turčány už narodil s darom hovoriť rečou verša...“ Výber je ilustrovaný prácami akad. maliara Jozefa Ilavského.

Debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána, ktorú ocenili prémiou Literárneho fondu. V roku 2001 autorke vychádza vo VSSS druhá knižka - novela Pri vode. V roku 2004 sa s úryvkom novely Románik dostala medzi desiatku finalistov literárnej súťaže Poviedka 2004. Jej najnovšia knižka obsahuje novelu Románik a novelu Žaneta podobného rozsahu. Hovorí o autorkiných východiskách, o vnútornej, tak i vonkajšej úprimnosti k sebe samej, teda aj v reflexii k okolitému svetu v širšej miere dopadu. V tomto dielku protagonisti aj jednotlivé postavy prežívajú vážne choroby, emigráciu, zomierajú, činia rozhodnutia v otázkach viery či neviery... A to je rozdiel od predchádzajúcej tvorby. Barbara Pribylincová potrebuje, hľadá a tvorí harmóniu predovšetkým sama so sebou, s človekom, so životom, chce teda tvoriť a žiť obrazne povedané "nezložitý život".

Významný prekladateľ a teoretik umeleckého prekladu B. Hečko preložil vyše tristo titulov z francúzskej a talianskej literatúry, v rátane všetkých Goldoniho hier, uverejňoval teoretické články v odborných časopisov. Hečkove pamäti však zostali nedokončené. Spomína si v nich na detstvo, rodičov, život na trnavskom gymnáziu a vysokoškolské štúdium v Bratislave aj v Taliansku. Tu sa pamäti končia. Napriek tomu sú prínosom a svedectvom toho, ako sa formoval slovenský kultúrny a umelecký život v prvej Československej republike. Hečko bol nielen význačný prekladateľ a fundovaný teoretik, ale aj vynikajúci rozprávač, čoho dôkazom je aj táto knižka.

Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.