Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 68 z 70

Kniha je súborom myšlienok a fotografií. Týkajú sa štyroch ročných období: jari, leta, jesene a zimy, ktoré symbolizujú detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Piate obdobie sa ešte neskončilo, trvá 3+3 rokov. Písanie tohto diela mi robilo radosť, ktorá trvala príliš dlho.. Keď som zaspával, tešili som sa na ráno. Keď mi v noci napadlo niečo pekné, hneď som si to zapísal. Celý život hľadám ľudí, ktorí veľa prežili, veľa vedia, a skôr ako odídu, mali by nám to povedať. V knihe spomínam tých, ktorí ma ovplyvnili, aj keď nie s každým som sa mohol stretnúť. Nevyhýbam sa striedaniu vážneho s veselým, som stále presvedčený, že sa treba často smiať – aj cez slzy. S literatúrou faktu som skončil. V tejto knihe si aj vymýšľam, snívam a hľadám skrytý súvis a nesúvis niektorých udalostí. Po úvodnom zamyslení porovnávam v prvej kapitole štyri ročné obdobia s ľudským životom. V druhej pôjde o piate obdobie, ktoré netrvá krátko. Do tretej som zahrnul spomienky na tretinu storočia a moje potulky po svete. Štvrtá sa venuje dvom zvláštnym udalostiam z Biblie. Kniha sa končí spomienkou na osemdesiatštyri priateľov, ktorých som mal rád, aj keď už odišli do večných lovísk.

Vo svete Talores boli vždy mágia a fantastické tvory bežnou realitou. Žijú tu spolu ľudia, elfovia, draci a množstvo ďalších čarovných bytostí. Málokto z nich si však uvedomuje, že zlo, ktoré sa pred všetkými stáročiami schovávalo, sa pomaly začalo prebúdzať. Temná energia sa šíri a postupne naberá na sile. Lenže je tu niekto, kto má potenciál zlo zastaviť, mladý čarodej menom Max Waryn. Jeho život dostane nový rozmer. Keď spozná mladú čarodejku Sage. Spoločne sa ocitnú na nebezpečnej ceste, ktorá zmení nielen ich osudy, ale aj osud celého sveta Talores. Dokážu uspieť proti temnote, ktorá nemá žiadne zľutovanie?

Paul Liska si v knihe Napoleon a bitka pri Marengu dal za cieľ ,, porozprávať o fascinujćich udalostiach, ktoré sa odohrali pri Marengu v roku 1800, keď Napoleon svojim dôvtipom a schopnosťou analyzovať situáciu na bojovom poli zvíťazil nad veľkolepými protivníkmi.“ Autor ďalej uvádza: ,,Ako sme sa presvedčili, francúzske výboje pozostávali nielen z vojen, ale aj z mierových premien štátov a spoločnosti v Európe. Boli začiatkom buržoáznej revolúcie, vzdialenej od starej stavovskej spoločnosti a starých kráľovských mocností. Ide o trvalé úspechy francúzskej revolúcie a napoleonskej éry. Dlhodobo pôsobili na mier a vojny, štát a spoločnosť, zákony a cirkev a podpísali sa na celosvetovom vývoji. Stačí spomenúť demokraciu, parlamentarizmus, ľudskú slobodu a ľudské práva, trhovú ekonomiku a právny štát. Išlo o revolúciu za nezávislosť, ktorá odštartovala v celom svete aj za cenu mnohých vojen, útrap a krvi. Táto revolúcia za nezávislosť funguje po celom svete. Ideál o slobode, rovnosti a bratstve odvtedy neutíchol.

Alexander Halvoník (1945) študoval na FFUK v Bratislave francúzštinu a slovenčinu. Po skončení štúdia pôsobil na viacerých postoch v oblasti kultúry, naposledy ako riaditeľ Literárneho informačného centra. Recenzie, literárne materiály a preklady uverejňuje v literárnych časopisoch a iných periodikách. Knižne debutoval autorským prerozprávaním, Rozprávok z tisíc a jednej noci (1944). Svoj prozaický talent prezentoval v novele Svrbenie krvi (1996) a zbierke poviedok a noviel Generačníci (2021), mapujúcej citové a intelektuálne rozpory, ľudí po roku 1989 a v poprevratovom období. Jeho koncízne vtipné, ironické a štýlovo prepracované prózy odkrývajú boľavé miesta spoločnosti. Je autorom novely pre mládež Mátoha, neboj sa (2014). Literárnokritické články a eseje publikoval v knihách Premeny I (2004) a Premeny II (2014). Je spoluautor Dejín slovenskej literatúry (2009). Z francúzštiny preložil okolo 40 knižných titulov.. Je nositeľom viacerých ocenení vrátane Ceny ministra kultúry. ,,Neviem, kedy presne Alexander Halvoník publikoval svoj prvý literárno-kritický text, ale viem, že na poli literárnej kritiky pôsobí okolo päť desaťročí. Patrí k našim najaktívnejším kritikom, pričom ťažiskom jeho činnosti je poctivá recenzistika. V Halvoníkovom zornom poli sa ocitali nielen aktuálne vydávané knihy našej národnej spisby, ale aj inonárodné dielo preložené do slovenčiny. Halvoník sa sústreďuje na prózu, poézii sa venuje ojedinele. Jeho prístup k dielam sa vyznačuje pozorným čítaním, dokonalou znalosťou kontextov, precíznou a presvedčivou argumentáciou, a to v prípade kladného i záporného hodnotenia. Autor je erudovaný znalec, odborník par excellence, pravdaže, využíva literárnovednú terminológiu, ale aj výstižné obrazné vyjadrenia, no zbytočne sa v nich neutápa, takže veľkým kladom je. Že jeho texty sa dobre čítajú.“

Najnovšia próza Jána Podmanického Epitaf krásnej cárice, rovnako ako dve predošlé: Muž, ktorý sadil knihy a Prorokov hriech, sa odohráva na Kysuciach. Do tohto drsného i čarokrásneho kraja prichádza majiteľ významnej farmaceutickej firmy, aby tu urobil svoj životný obchod. V ceste mu však stojí zvláštny starec, ktorý má na život a jeho zmysel úplne iný pohľad. V napätí medzi týmito dvoma mužmi s rozličnou životnou filozofiou sa odohráva pútavý zápas, ktorý nie je len o obyčajnom obchode. ,, Romány Jána Podmanického sa vyznačujú tajomstvom a priezračnosťou. Táto zvláštna kombinácia určuje aj typ, charakter tvorby a písanie tohto mimoriadne významného autora. Zdôraznenie významu jeho diela nie je floskulou a nie lichôtkou. Ide o zdôraznenie existenciálneho momentu jeho próz, čiže, tak ako sa zdôrazňuje význam zdravej výživy pre fyzický organizmus a existenciu človeka, tak sú pre kultúru a duchovný svet záchranné a dôležité jeho texty. Jeho knihy by mali vychádzať vo všetkých jazykoch, pretože riešia univerzálne problémy možností existencie alebo zániku. Jeho riešenia sú pritom celkom jednoduché, zrozumiteľné, a tým aj nádejné. Apokalypsa sa tu nekoná, ešte nie, a ponúka sa na ňu liek, ak si vieme priznať, že sme chorí.“ Mária Bátorová

Známa prozaička a poetka debutovala básnickou zbierkou Požičaj mi deň (1963), v ktorej prevažujú prírodné motívy a pocitové vnímanie sveta. V ďalších zbierkach Zaklínadlá (1965), Malý svet (1977), Nepovedala som nahlas (1998), ale predovšetkým v zbierke intímnej lyriky Skôr ako potemnie slnko (2003) nastoľuje základné otázky o krehkosti ľudského citu, dočasnosti šťastia a zamýšľa sa nad trvalými hodnotami v ľudskom živote, pričom nezabúda na spoločenské väzby.

Kaľavského najnovšie dielo, próza ROMA N AMOR je ambicióznym pokusom o generačnú výpoveď. Prináša skúsenosť zrelého, rozhľadeného, citlivého a poctivo uvažujúceho muža. K slovu sa postupne dostávajú autorove cestovateľské skúsenosti, jeho osobné prežívanie sveta s temnými a svetlejšími stránkami, obľúbení spisovatelia (Dostojevskij, Franz Kafka) aj autorova vlastná básnická, spisovateľská potreba uchopiť svet a pomenovať ho v podobe vsunutých Vladimírových textov. Nechýba hravosť, schopnosť sebareflexie a sebairónie. Jemne sa spletajúca línia ľúbostného príbehu od prvého ošiaľu až po neľahké konečné rozhodnutie je prerývaná Vladimírovými snami a najmä jeho ,,nedokončeným“ spisovateľským pokusom. Scény Vladimíra ako otca s malou Moničkou sú rozkošne hravé, drsné obrazy ,,chlapského sveta majú necenzurovanú hrubú reč ulice, ale nepôsobia vulgárne (milou zvláštnosťou ostávajú stopy dialektu). Vladimírove vety sú kultivované, uhladené, košaté, ale plné vnútorného napätia.

Knižný debut Tibora Kočíka ,Vnútrozemie , chce zachytiť výbušnú atmosféru v každodennom živote súčasného človeka. Hľadá odraz civilizačných problémov vo vzťahoch medzi ľuďmi, píše o neschopnosti jednotlivca absorbovať do svojho myslenia a zakomponovať do svojich postojov nové problémy doby. Je jedna z mála zbierok podobného typu u nás. Akoby otázky techniky a jej vplyvu na človeka prestávali trápiť básnikov, ktorí sa radšej dávajú na mystiku. Za clonou technickej civilizácie cítime hľadanie ľudského dotyku – veľké sústo aj pre renomovaného tvorcu.

Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodz enosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom s troskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očak ávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.

V tomto prípade ide o poetický debut. Totiž, Herzoga čitateľská verejnosť pozná ako autora prozaického diela Spomienky lodníka, ktorého úspech na knižnom trhu inicioval rozšírené vydanie pamätí Spoveď dunajského lodníka, v ktorých vyrozprával vlastný životopis v podobe svedectva, ako sa v priebehu desaťročí menil život ľudí prácou spojených s riekou, ale i vzácnych pomocníkov na brehu. Hoci L. Herzog vplával do dôchodcovského veku, písaniu ostáva verný. Dôkazom toho je nová kniha poviedok Plavba za horizont a spomínaná zbierka básní Svet posadnutých, v ktorej svoje životné skúsenosti a pocity pretlmočil aj do veršovanej podoby. Ozaj vydarený básnický debut!