Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 68 z 79

Známa prozaička a poetka debutovala básnickou zbierkou Požičaj mi deň (1963), v ktorej prevažujú prírodné motívy a pocitové vnímanie sveta. V ďalších zbierkach Zaklínadlá (1965), Malý svet (1977), Nepovedala som nahlas (1998), ale predovšetkým v zbierke intímnej lyriky Skôr ako potemnie slnko (2003) nastoľuje základné otázky o krehkosti ľudského citu, dočasnosti šťastia a zamýšľa sa nad trvalými hodnotami v ľudskom živote, pričom nezabúda na spoločenské väzby.

Rozprávková kniha o víle Púpavke pútavou formou ponúka deťom pozitívne príklady, hrdinov-zvieratá, ktorí majú ľudské vlastnosti, slabosti, ale spája ich jedno silné puto, prekonávajúce všetky prekážky. Ide o priateľstvo, ktorého motívy sa vinú všetkými desiatimi rozprávkami, a je personifikované vílou Púpavkou, hoci hlavnými postavami v jednotlivých rozprávkach sú samotné zvieratká. Každá rozprávka je zároveň samostatným celkom, takže je vhodná pre deti predškolského veku, vzhľadom na svoj rozsah i použitú lexiku. Doplnené sú o veršované básne, ktoré predstavujú jednotlivé postavičky-zvieratá (zajko Majko, veverička Erička, žabka Gabka...). Súčasťou knihy by mali byť príťažlivé ilustrácie, ktoré ešte viac prilákajú detského čitateľa ku krátkym rozprávkam, kde násilie ani podobné nevhodné prejavy, ktoré sa často objavujú v prekladovej literatúre, pre túto vekovú skupinu čitateľov nemajú svoje miesto.

Autor Karol Lovaš pred vstupom do kláštora pôsobil ako politický reportér a moderátor v rádiu TWIST. Je autorom knihy Biľakovo svedectvo a v roku 2000 spolu so Sárou Saudkovou vydal knihou básní Človek. V roku 2004 mu vyšiel denník Za múrmi kláštora. V súčasnosti pôsobí ako rehoľník v Českej republike. Nová útlo básnická zbierka je výrazným obrazom, že viera sama osebe nie je garanciou šťastia a pokoja. Treba žiť s Bohom. Ako napísala v doslove speváčka Naďa Urbánková: "Milý Šavol, ty motlitby si čtu znovu a znovu. Pro každého, kto je bude číst, jsou jako očistná koupel. Myslím si, že kdyby je někdo zhudebnil, zaspívala bych je plná úpokory a úcty k tobě, k autorovi."

Pri čítaní veršov básnickej prvotiny Patrície Aratóovej-Gallovej je znateľné, že ide o autorku so svojráznym vyzretým poetickým prejavom. Aj keď pri stvárňovaní tém vychádza z pocitov ženy, rozhodne nejde o tzv. ženskú poéziu. Aratóová má už svoju životnú filozofiu, svojskú obsahovosť, výstavbu básnického tvaru. Je vnímavá, citlivá a originálne sa dokáže vysloviť k osobným i všeobecne ľudským problémom. Ak by sme chceli stručne charakterizovať, je to autorka s hlbokým humanistickým cítením. Má kultivovaný prejav, zmysel pre nuansy slovenčiny, prístup k čitateľovi je neformálny, nepoučujúci, no o to úprimnejší.

Známa autorka historických románov prichádza s rozprávkami. Kuglerovej príbehy nie sú izolované, tvoria celok, prepojený dialogickými vstupmi, v ktorých sa rozprávačka, pastierka rozprávok zhovára s alegorickou postavou, Ťukom. Rámcové prostredie celku tvorí najmodernejšia, virtuálna realita blogu, do ktorej autorka umiestnila rozprávkovú chalúpku s Jankom Hraškom, dedom Vševedom, Malým princom, ale i Kayom a Gerdou. Kuglerová sa nebojí konfrontácie s moderným ani tradičným. Rozprávky z blogu sú v podstate súvislým rozprávaním o potrebe rozprávať, o kráse a spôsoboch tohto umenia. V jednotlivých príbehoch rozprávačka stretáva postavy známe z iných rozprávok, zhovára sa s nimi, zaužívané konce občas mení. Zviditeľňuje vzťah k iným textom bez postmodernej irónie, so zachovaním úctivého prístupu. V rozdielnej atmosfére však rovnako narúša bariéry. V rámci jej fikcie sa pastierka rozprávok stretne aj s Andersenom či bratmi Grimmovcami. Popri textoch, ktoré sú parafrázami s viditeľnými alúziami na známe témy, prináša autorka nenápadne i bytosti "svojho" blogorozprávkového sveta - zlostného Čerta či škriepnu doňu Kichotku, ktorá mení diskutérov na veterné mlyny. Prepojenie inšpirácie s inováciou a tradičného s moderným vyúsťuje do nenásilných morálnych posolstiev nesených bohatým, obrazným, kultivovaným jazykom.

Stanislavova zbierka potvrdzuje, že poézia je predovšetkým špecifickým a spontánnym prejavom individuálnej schopnosti zvrchovane, a teda samostatne myslieť. Autor nevšedných veršov zároveň upozorňuje, že predmetom duchovnej reflexie človeka, jej východiskom, zmyslom i cieľom je život, ktorý má pred svojím odrazom v zrkadle ľudskej mysle výrazný náskok a nemálo ďalších výhod. V básnických zbierkach Pavla Stanislava sa zračí permanentný úžas, ktorý pramení z poznania, že čokoľvek na svete je vytvorené inteligenciou presahujúcou ohraničené ľudské možnosti.

Autora zaujíma civilizačné smerovanie, zamýšľa sa nad civilizačnými omylmi, krízami. Naznačuje, že mnohé z nich spôsobili aj poruchy komunikácie: medziľudskej a aj komunikácie človeka s prírodou, pre manipulačno-koristnícky postoj a stratu úcty i pokory voči prírode. Spektrum nastolených problémov je veľmi široké, niektoré sa týkajú jeho oravského regiónu, iné Slovenska a ďalšie majú celoplanetárny charakter. Autor sa usiluje jednak o diagnostikovanie súčasnosti, jednak o hľadanie spôsobov, ako sa s problematickou „poruchovou“ situáciou vyrovnávať.

Urbanove novely patria k dielam, nad ktorými sa čitateľovi priam vnucuje otázka, v čom je čarovnosť a naliehavá sila ich umenia. Ako konštatuje literárny kritik Ján Števček, „zdrojom umeleckej ceny je v tomto prípade svojzákonný svet Urbanových noviel, svet s vlastnou, nenapodobniteľnou atmosférou, s vlastnou mravnosťou, s vlastnou predstavou života a smrti“. Ponúkaný výber noviel Svedomie obsahuje fragmenty z poviedok a noviel z Urbanových kníh Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu, prózy sú doplnené vybranými pasážami z jeho spomienok, predovšetkým z knihy spomienok Kade-tade po Halinde. V snahe, aby kniha poskytla najmä mladému čitateľovi čo najviac informácií o autorovi a jeho diele, výber obsahuje aj niektoré výpovede súdobej i súčasnej literárnej kritiky.

Tretia básnická zbierka významného autora, venovaná sakrálnym a biblickým motívom. Autor , ako vyzretý básnik nás núti klásť si otázky a hľadať odpovede. Je to jedna z najzaujímavejších básnických zbierok v poslednom období.

Autor Karol Lovaš pred vstupom do kláštora pôsobil ako politický reportér a moderátor v rádiu TWIST. Je autorom knihy Biľakovo svedectvo a v roku 2000 spolu so Sárou Saudkovou vydal knihou básní Človek. V roku 2004 mu vyšiel denník Za múrmi kláštora. V súčasnosti pôsobí ako rehoľník v Českej republike. Nová útlo básnická zbierka je výrazným obrazom, že viera sama osebe nie je garanciou šťastia a pokoja. Treba žiť s Bohom. Ako napísala v doslove speváčka Naďa Urbánková: "Milý Šavol, ty motlitby si čtu znovu a znovu. Pro každého, kto je bude číst, jsou jako očistná koupel. Myslím si, že kdyby je někdo zhudebnil, zaspívala bych je plná úpokory a úcty k tobě, k autorovi."

Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.

Štrnástich poviedok – počnúc prvou s civilným názvom Lyžovačka, cez Štedrý večer a končiac Modlitbou – popretkávaných vierou, láskou aj závisťou, hlbokým porozumením i neporozumením až ľahostajnosťou, nepochybne donúti každého po ich prečítaní sa aspoň na chvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad hodnotami ľudského života. Ako napísal básnik Pavol Stanislav Pius „Ružena Smatanová vo svojich poviedkach zobrazuje život pravdivo a spravodlivo... pritom si zachováva charakteristickú vieru. Vieru konania dobra človeka pre človeka, optimizmus a jemnosť ženského humoru“. Mimochodom, Ministerstvo školstva SR schválilo túto knižku ako doplnkovú literatúru na vyučovanie literárnej výchovy a etickej výchovy pre žiakov stredných škôl a 2. stupňa základných škôl.

Básne Anity Tešovičovej často vídať v detských časopisoch Včielka, Zornička, Dúha. Autorka dobre pozná psychomentálne ustrojenie detí predškolského a mladšieho školského veku, preto sú jej básničky pútavé, svieže, rozvíjajú svet detskej fantázie. Dokumentuje to aj útla knižočka básničiek pod názvom Školská brána otvorená, ktorá je navyše ilustrovaná pôsobivými kresbami výtvarníčky Daniely Bobokovej.

Básnická zbierka Posledné augustové dni patrí do skupiny vydávaných debutov. Dávky Bakošovej fantázie sa neobmedzujú len na ustálené básnické kvílenia o bolestiach, aké spôsobujú rany života. Poet hľadá šokujúce spojenia, ktoré vytvárajú mosty do nových lyrických priestorov, všíma si aj na prvý pohľad nepodstatné detaily života človeka, aby nám o tom priniesol osobitú správu navoňanú imagináciou a schopnosťou integrity tém, z ktorých skladá ten svoj príbeh vo veršoch... Ako napísal prof. Andrej Červeňák: „Básne tohto súboru prezrádzajú, že patria talentovanému autorovi. Cítiť z nich rozhľadenosť v svetovej literatúre, znalosť remesla, schopnosť vytvárať básnické celky.“