Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 69 z 79

Popredný predstaviteľ slovenskej duchovne orientovanej poézie Pavol Stanislav v najnovšej zbierke opäť predstupuje pred čitateľskú verejnosť s reprezentatívnou kolekciou ukážok svojich jedinečných a invenčných kreatívnych schopností. Spontánne kombinuje svoj prirodzený zmysel pre rozvíjanie sakrálnych a patriotických tradícií s bytostnou potrebou ich modernistických inovácií, transformácií a permutácií. Suverénne, hravo a bravúrne spája substanciálnu obraznosť s kultovo zakotvenou a lokálne konkretizovanou tematickosťou, ako aj s maximálnou koncentráciou originálnych zvukovo-významových riešení. Zvláštnosťou zbierky je, že obsahuje aj ruský preklad básní.

V porovnaní s jeho prvotinou Posledné augustové dni (2003) sa Obraz v zahalenom tvare zdá dielom s mierne provokujúcou tvorbou, pretože v nej autor predstavuje súčasnému kritickému svetu básne plné moralizácie a nekonečného filozofovania. Jeho poézia je plná kázní a spovedí zapletajúcich sa v teologických reťaziach. Dominantou jeho vnemov aj naďalej zostal človek a jeho životné pózy. Teraz však popri ústrednej téme otvára aj duchovnú zložku, vieru a vyššie formy bytia, vlastnú skúsenosť, predstavy a pocity, čím vytvára zvláštnu symbiózu prvkov, ústiacu až do revolty. M. Bátorová napísala: „Básnik Juraj Bakoš nemá v súčasnej poézii dvojníka. Predchodcom by v existenciálnej osamelosti a disharmonickej poetike mohol byť Janko Kráľ. Nič to, že sa to nevie. Ani o Kráľovi v jeho čase nik nevedel. Tak to už býva. Jedinou odmenou skutočného básnika je mu vlastná báseň – čas, keď ju píše.“

Debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána, ktorú ocenili prémiou Literárneho fondu. V roku 2001 autorke vychádza vo VSSS druhá knižka - novela Pri vode. V roku 2004 sa s úryvkom novely Románik dostala medzi desiatku finalistov literárnej súťaže Poviedka 2004. Jej najnovšia knižka obsahuje novelu Románik a novelu Žaneta podobného rozsahu. Hovorí o autorkiných východiskách, o vnútornej, tak i vonkajšej úprimnosti k sebe samej, teda aj v reflexii k okolitému svetu v širšej miere dopadu. V tomto dielku protagonisti aj jednotlivé postavy prežívajú vážne choroby, emigráciu, zomierajú, činia rozhodnutia v otázkach viery či neviery... A to je rozdiel od predchádzajúcej tvorby. Barbara Pribylincová potrebuje, hľadá a tvorí harmóniu predovšetkým sama so sebou, s človekom, so životom, chce teda tvoriť a žiť obrazne povedané "nezložitý život".

Dielo Diogena Laertského patrí medzi najvýznamnejšie pramene, z ktorých sa môžeme najkomplexnejšie dozvedieť o živote a diele 82 antických filozofov. Jeho práca pozostáva z 10 kníh, pričom každý životopis tvorí samostatnú kapitolu. Portréty sú písané ľahkým perom, čítajú sa veľmi ľahko, sú písané veľmi pútavo, rozhodne ich však nemožno pokladať len na znôšku anekdôt zo života gréckych filozofov. Práve naopak, autor veľmi precízne spracúva myšlienkový odkaz jednotlivých filozofov, prináša nám základne postuláty ich filozofického učenia. Toto výnimočné dielo na našom knižnom trhu dlho absentovalo a jeho nové vydanie sa pre všetkých študentov filozofie iste stane nenahraditeľnou pomôckou a pre všetkých milovníkov antickej filozofie zaujímavým a podnetným čítaním.

Kniha hovorcu Žilinského samosprávneho kraja, podáva čitateľom ucelený obraz práce tlačových odborov, spolupráce s printovými a elektronickými médiami, obsahuje kapitoly o protokole, príprave tlačových konferencií brífingov a podobne. Táto publikácia by nemala chýbať v knižnici žiadneho hovorcu, či pracovníka tlačového odboru, ale aj politikov či top manažérov väčších spoločností.

Básnickým debutom mladého autora bola v roku 2004 Zem tajných obojživelníkov. Nová zbierka Vynález dúhy nadväzuje na túto prvotinu, a ako to býva v prípade talentovaných autorov, je zároveň čímsi viac. Zvláštnou a neošúchanou je už forma básní, ide vlastne o "básne v próze". Autorova invencia pôsobí osviežujúco, rovnako ako jeho typická irónia v kombinácii s jeho zmyslom pre lyriku. Ide však o lyriku novodobú, nezaťaženú "prevereným a ostrieľaným". Richard Kitta má nepochybne odvahu ísť si svojou cestou a vyjadriť sa v neskrotenej podobe. Slovná hra ešte pridáva tejto prirodzenosti a neprehlušuje posolstvá, ku ktorým autor poľahky smeruje. Dielo je prinajmenšom rovnako pútavé ako autorov debut. Stojí za to prečítať si túto zbierku.

Slovník sprístupňuje základnú terminológiu modernej literárnej teórie, zodpovedá dnešným nárokom na štúdium a na rozvoj literárnej teórie v širšom interdisciplinárnom kontexte semiotiky, textovej lingvistiky, psychosémantiky, teórie recepcie, sociológie a marketingu literárnych procesov, teórie médií, teórie mýtu a príslušných interpretačných procedúr a analytických techník svetových autorov. Základný, bežný pojmový aparát literárnej histórie, poetiky, štylistiky, verzológie a dramatických umení, je vzhľadom na rozsah diela komponovaný stručne. Heslá štruktúrované deduktívne - od všeobecného významu termínu (od pôvodného významu tam, kde literárna teórie termín prevzala) k jeho špeciálnym významom v širšom kontexte literárnej vedy, alebo u jednotlivých autorov.

Ide o historicko-filozofický román slovenského realistického prozaika. V ňom sa autor, dolnokubínsky lekár, s nezvyčajnou ostrosťou a otvorenosťou púšťa do zápasu s dvojtvárnosťou, príživníctvom, sebeckosťou, s nemorálnosťou oravskej smotánky a slovenského malomesta. Osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a etiky vládnucich vrstiev a odrodilej inteligencie. Bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva. Popri nezmieriteľnej kritike obžerstva, kartárstva, kupčenia so ženami, finančných a volebných podvodov nájdeme v Jégého románe polohy hlbokej lásky a súcitu s blížnymi.

Straussov rukopis Sme mocnejší než čas na prvý pohľad pripomína denník. Pozoruhodná skutočnosť: berie pero do rúk každý deň, aby do rubriky zajtrajšieho dňa zaznamenal niekoľko viet. Straussov denník teda vznikal v roku 1989. V dejinách Slovenska je to rok prelomový – končia sa časy jedného typu sociálneho experimentovania s človekom a začínajú sa časy nové – oveľa prajnejšie aj k autorovi. Publicisti a doboví reformátori si prichádzajú na svoje. Lenže filozof, transcendentalista, umelec a vedec Strauss, vítajúci zmeny, pozerá sa na ne cez prizmu tisícročných zápasov ľudského ducha, cez zväčšovacie sklo zápasov ducha a tela, dobra a zla, víťazstiev a porážok ako na magistrály dejín. Eviduje spoločenské zmeny, ku ktorým postupne dochádza.

Autorka zúročila svoje bohaté, rôznorodé skúsenosti i v svojom najnovšom prozaickom diele. Tentoraz ide o sociálno-kritický román, ktorému nechýba psychologický podtón a zhodnotenie. Dej situovaný do obdobia medzi svetovou hospodárskou krízou a vypuknutím 2. svetovej vojny čitateľovi odhaľuje niekoľkovrstvové sociálne problémy, ale aj ich vzájomnú prepojenosť. Chudoba a nezamestnanosť prepletená s alkoholizmom a týraním, spoločenská priepasť a napokon formovanie jedinca v spoločnosti oplývajúcej spomenutou charakteristikou. Hlavná hrdinka Katarína sa pokúša o zmenu. Hnev so sociálnym podtónom je síce na začiatku dobrou motiváciou, lenže s postupom času je príliš obmedzujúci a bráni v šťastí. Autorkin profesionálny, prepracovaný štýl je len ďalšou pridanou hodnotou diela, ktorý je už po samotnej dejovej stránke zaujímavý. Napokon má už na svojom účte vyše 30 prozaických diel.

Sprístupňovanie dosiaľ nevydaných prameňov by malo byť jednou z nezastupiteľných úloh každej vyspelej historiografie. Dielo Ivana Thurzu Slovenský Perikles malo veľmi spletitý osud. Vydanie tejto monografie bolo pripravované k šesťdesiatke vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Rýchly tok dejín - predovšetkým horúca jeseň roku 1938 - však spôsobil, že hoci bola už kniha vysádzaná, jej tlač zastavili, a tak sa nikdy nedostala k čitateľovi. V Thurzovej časti predkladanej knihy jej autor mapuje život a dielo M. Hodžu od narodenia, cez obdobie štúdií ( Šopron, Sibíň, Budapešť - právo, ďalej Kluž a znovu Budapešť - filozofia), až do začiatkov jeho publicistickej a politickej angažovanosti. Kniha v prvej časti končí Hodžovým poslaneckým pôsobením v Uhorskom sneme, kam ho - ako jedného z mála Slovákov - zvolili dolnozemskí Slováci v kulpínskom okrese v roku 1905. Pre väčšiu čitateľskú atraktívnosť je pôvodný text doplnený druhou časťou z pera historičky Aleny Bártlovej, ktorá sa životom a dielom M. Hodžu dlhodobo zaoberá. Podujala sa teda zmapovať ďalšiu časť pôsobenia nášho významného štátnika, a to až do jeho úmrtia v roku 1944. Kniha je obohatená o dobové fotografie. Vydanie tohto populárneho "dvojdiela" je nepochybne prínosným počinom, lebo súvekú reflexiu života významnej osobnosti našich dejín dopĺňa o biografiu podľa najnovších historiografických poznatkov, čím o M. Hodžovi poskytuje komplexný a zrozumiteľný text.

Známy pesničkár, renomovaný filmár, divadelný a rozhlasový autor, básnik Juraj Bindzár sa v knižke Zabi ma nežne alebo Šibenica pre malého muža (2000) debutovo predstavuje s dvomi kriminálnymi baladami. Ide o priam artistné kompozície (ilustrované ef ektnými surrealistickými autorovými kolážami), ktorých čitateľské potešenie plynie z umne vykonštruovaných zápletiek a suchého či čierneho humoru. Je očividné, že autora priťahuje zločin a podsvetie, no nemenej je zjavné, že je doma i v kriminálnom ž ánri a jeho svojráznej parodizácii.

Autora zaujíma civilizačné smerovanie, zamýšľa sa nad civilizačnými omylmi, krízami. Naznačuje, že mnohé z nich spôsobili aj poruchy komunikácie: medziľudskej a aj komunikácie človeka s prírodou, pre manipulačno-koristnícky postoj a stratu úcty i pokory voči prírode. Spektrum nastolených problémov je veľmi široké, niektoré sa týkajú jeho oravského regiónu, iné Slovenska a ďalšie majú celoplanetárny charakter. Autor sa usiluje jednak o diagnostikovanie súčasnosti, jednak o hľadanie spôsobov, ako sa s problematickou „poruchovou“ situáciou vyrovnávať.

Sujet románu je dosť prekvapivý: vysokoškolský pedagóg Edmund Mundand, spočiatku zarytý starý mládenec, sa nielenže ukáže ako nežný a vytrvalý milovník, milenec svojej bývalej poslucháčky, ale k záveru románu sa dozvieme, že takým musel byť už za mladi, keďže sa mu prihlási postaršia pani s dospelým plodom ich lásky. A vôbec je náš „mutant“ pekný kvietok, keď si bez ťažkostí vyrobí latentný problém so svojou galerijnou asistentkou. Zámerom diela je poukázať na zložitosť vzťahov medzi intelektuálmi a na riešenie spoločenských a psychologických tenzií. Prínosom románu je i presnosť, s akou autor analyzuje človeka dnešnej doby, artikulujúc jeho pocity, ktoré vystihuje s obdivuhodnou presnosťou a nuansami. Román má výrazne intelektuálny štýl, čo korešponduje so samotnou problematikou diela. Autor i dielo nútia k úvahám, týkajúcim sa obrazu života v súčasnosti.

Kritická sonda do spôsobu života slovenskej rodiny, ktorá sa tvrdošijne pridŕža navyknutého spôsobu života a nesplniteľných snov a nie je schopná vykročiť v ústrety novým časom. Kniha obsahuje aj výber z ďalších Timraviných próz.