Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 69 z 80

Básne Anity Tešovičovej často vídať v detských časopisoch Včielka, Zornička, Dúha. Autorka dobre pozná psychomentálne ustrojenie detí predškolského a mladšieho školského veku, preto sú jej básničky pútavé, svieže, rozvíjajú svet detskej fantázie. Dokumentuje to aj útla knižočka básničiek pod názvom Školská brána otvorená, ktorá je navyše ilustrovaná pôsobivými kresbami výtvarníčky Daniely Bobokovej.

Táto najnovšia kniha známeho humoristu, aforistu a satirika Berca Trnavca, je opätovne a tradične - nápadne a nápadito pestrým súborom postrehov z najrozmanitejších oblastí nášho života zachytených v krátkych literárnych humoristicko - satirických žánroch ( aforizmus, epigram, bájka, fejtón , poviedka a skeč), tentoraz vo výraznej kompozícii na tému Slovenska. Ani tomu najrozmaznanejšiemu čitateľovi však, sa myslím nemohlo stať, aby sa tu stretol s nejakou "nudnou monotémou", kvôli ktorej by knihu nedočítal!

Román zo stredoškolského prostredia je „tematizáciou bezprostredných skúseností“. Vyznačuje sa netradičným prístupom k téme, mozaikovitou mnohožánrovou kompozíciou.

Slovník sprístupňuje základnú terminológiu modernej literárnej teórie, zodpovedá dnešným nárokom na štúdium a na rozvoj literárnej teórie v širšom interdisciplinárnom kontexte semiotiky, textovej lingvistiky, psychosémantiky, teórie recepcie, sociológie a marketingu literárnych procesov, teórie médií, teórie mýtu a príslušných interpretačných procedúr a analytických techník svetových autorov. Základný, bežný pojmový aparát literárnej histórie, poetiky, štylistiky, verzológie a dramatických umení, je vzhľadom na rozsah diela komponovaný stručne. Heslá štruktúrované deduktívne - od všeobecného významu termínu (od pôvodného významu tam, kde literárna teórie termín prevzala) k jeho špeciálnym významom v širšom kontexte literárnej vedy, alebo u jednotlivých autorov.

Vydavateľstvo SSS

Brenkusovo nové prozaické dielo je presiaknuté sviežou variabilitou, kombinovanou s absurditou. Autor v desiatich poviedkach rozohráva s čitateľom netradičnú hru na archetypy. Namiesto pôvodnej charakteristiky, ktorú jednotlivé archetypy predstavujú, ponúka charakteristiku absurdnú či úplne zdeformovanú. Faust, upír, dieťa trpiace na leukémiu, víla či bezdomovec – to všetko sú vzory, prototypy, ktoré čitateľa ohromia svojim správaním a nekonvenčnými situáciami. Dielo okrem netypického námetu iste zaujme aj početnými epitetonmi, ktoré len umocňujú škandalóznu emotívnosť, vyburcovanú vyššie spomenutou absurditou – paralelou dneška. Je dobré, že po troch básnických zbierkach sa Brenkus o čitateľskú verejnosť uchádza aj prozaickou knižkou.

Zvonova veršovaná dráma je podobenstvom založeným na konfrontácii historického a súčasného sveta, ktorá plodí bizarné situácie. Dráma je humanistickou obžalobou neľudskosti všetkých čias. Jej príznačnými vlastnosťami sú absurdný humor, skepsa, ale aj intelektuálna irónia.

Ladislav Herzog (nar. 12. 12. 1939) sa do povedomia čitateľskej verejnosti zapísal ako autor úspešného románu Spomienky lodníka (2000), jeho rozšíreného vydania Spomienky dunajského lodníka (2002) a poviedkovej knihy Plavba za horizont (2006). Svoje prebohaté skúsenosti a zážitky však skvelo pretlmočil aj do poetickej podoby. Svedčí o tom nielen básnický debut Svet posadnutých (2006), ale aj ďalšie básnické zbierky Stratená biblia (2007) a Pomýlená navigácia (2009) – plné autorových meditácií, lyrických spovedí i rozjímaní nad tým, čo nevdojak „pozabudol“ vyriecť v próze. Pre autora s nezlomnou lodníckou náturou je charakteristické i to, že aj v dôchodcovskom veku je mu činorodosť a tvorivosť vlastná a napísané slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.

V tomto prípade ide o poetický debut. Totiž, Herzoga čitateľská verejnosť pozná ako autora prozaického diela Spomienky lodníka, ktorého úspech na knižnom trhu inicioval rozšírené vydanie pamätí Spoveď dunajského lodníka, v ktorých vyrozprával vlastný životopis v podobe svedectva, ako sa v priebehu desaťročí menil život ľudí prácou spojených s riekou, ale i vzácnych pomocníkov na brehu. Hoci L. Herzog vplával do dôchodcovského veku, písaniu ostáva verný. Dôkazom toho je nová kniha poviedok Plavba za horizont a spomínaná zbierka básní Svet posadnutých, v ktorej svoje životné skúsenosti a pocity pretlmočil aj do veršovanej podoby. Ozaj vydarený básnický debut!

Jedenásť Balzacových poviedok v skvelom preklade Blahoslava Hečka je jedenásť humoristicko-satiricky ladených príbehov, ktoré sondujú človeka od koreňov, so zemou pod nohami, z tej časti existencie, ktorá ako prirodzené spojivo priputnáva človeka k zemi, k báze života.

Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity. Autor je prototypom rodeného básnika, obdarovaného mimoriadnym talentom, ktorý nepremárnil, ale - naopak - presvedčivo rozvinul všetky možnosti profesionálneho sebazdokonaľovania a programovo zúročil všetky príležitosti na dosiahnutie maximálnej literárnej efektivity. V nezameniteľnom duchovnom profile prominentného proroka prenikavých lyrických vízii dominuje pečať prozreteľnosti. Šľachetný účel slova, ktoré bolo na počiatku, svätí zvolené umelecké prostriedky, ktorými autor narába s nevšednou zručnosťou a zároveň samozrejmosťou. Pavol Stanislav Pius neponúka samoúčelné producírovanie nesporne básnickou obratnosťou, schopnosťou očariť čitateľa spŕškou perfektne zvládnutých formálnych trikov, ale predstavuje pravé nepominuteľné hodnoty, ktoré sú výsledkom neúnavného, úprimného a produktívneho intelektuálneho i umeleckého hľadačstva. Autor je závažnou protiváhou prevládajúcej dobovej prázdnoty. Odvážne pláva proti prúdu všeobecne uctievaných banalít, protestuje proti všetkým protivenstvám, jeho básne sú liekmi proti všetkému protivnému. Protirečí bezobsažným rečiam a prihovára sa za kladné stránky súcna za dobro, krásu, lásku, múdrosť a ohľaduplnosť. Básnik provokuje práve tak svojou neošúchanou vynachádzavosťou, ako aj prísahou na overené hodnoty dôverne známeho prostredia, v ktorom je ešte priestor pre proporcionalitu a súlad prirodzených odlišností a rozdielov vrátane tradície a modernity.Pavol Stanislav Pius zdanlivo prostými slovami, ale zároveň brilantne zvládnutými komplikovanými básnickými procesmi prosí o zachovanie ľudskosti v človeku a o záchranu ohrozeného zázraku života.

Tretia básnická zbierka mladého autora zaujme svojou nekonvenčnosťou, iným pohľadom na svet o nás i okolo nás, ako aj voľnou veršovou formou, pripomínajúcou básne v próze. Bakošove verše zaujmú i netradičnými poetickými obrazmi, metaforami či myšlienkovými spojeniami. Jeho pohľad na svet a život vyjadrený v básňach je originálny. Ako napísal literárny kritik Radoslav Matejov „Juraj Bakoš si vyžaduje racionálneho, neemotívneho čitateľa. Monumentálnym knižným štýlom, košatou syntaxou a rozsiahlym prozaizovaným jeffersonovským veršom pekne nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu. Využitím filozofických disciplín, smerov ako fenomenológia a bermeneutika predostiera analyzujúce pozorovania, v ktorých paralelne plynie bežný svet so svetom syntetizujúceho výkladu. Lyrický subjekt si tak vytvára imidž filozofa každej chvíle a každú chvíľu zbavuje prchavosti tým, že ju považuje za príležitosť vzhľadu do vyšších i absolútnych sfér bytia.“

Autor zhromaždil bohatú odbornú literatúru a jeho komentáre (aj v poznámkach) môžu byť východiskom ďalších analytických prác. Slovenská homiletika našla v osobe M. Šurába tvorivého a zrelého skúmateľa reprezentanta. Práca je výzvou slovenskej teológii, ale aj vede i iných oblastí hovoreného slova, aby vážne pristupovali k hľadaniu, čo spája a zjednocuje hovorené slovo s terapeutickým fenoménom. Téma je výsostne aktuálna a rozsiahly bibliografický materiál z pokoncilového obdobia je prínosom a svedčí o autorovej dobrej erudícii.

Vydavateľstvo SSS

Básne - rozjímanie autora staršej generácie o životnom bilancovaní a návratom ku kresťanským hodnotám. Dokumentuje, že slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.

V tomto diele prof. Štraus dotvára vlastné systematicky rozvíjané odborne propedeutické úsilie na pôde verzologickej aktivity k praktickému využívaniu, teoretických poznatkov pri rozbore a výklade rôznych foriem a podôb verša a to v širokom priestore celých dejín slovenskej literatúry. Autor sa zameriava predovšetkým na teoreticko-metodologickú koncepciu verša, ako predmetu svojho vedeckého skúmania, na druhej strane je práca výsledkom dlhodobého analytického skúmania venovaná dejinám slovenskej verzifikácie na rozľahlom historickom priestore od stredoveku až po súčasnosť. Dielo (tak ako aj Príručný slovník literárnovedných termínov) predstavuje špeciálnu textovú príručku a je určené pre študentov filologických odborov univerzít, filológov, učiteľov slovenského jazyka, vydavateľských i časopiseckých redaktorov, spisovateľov a všetkých tých, ktorí denne pracujú s písaným či hovoreným slovom.