Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 69 z 69

Ingrid Lukáčová, stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie, má už sa sebou vydanie troch básnických zbierok: Slnko šetrí zápalkami (1996), Písmovízia (2002) a Láskolam (2004). Preto sa v jej prípade čitateľ môže tešiť na zrelý, harmonický prejav. Rukopis obsahuje 48 básní kompozične roz-delených do dvoch častí (Rezonancia, Si a Ja). Tvorba Ingrid Lukáčovej "ráta" s vnímavou, citovo bohatou čitateľskou verejnosťou, ktorej schopnosti sú naplno rozvinuté i na intelektuálnej úrovni. Autorkina presnosť a miestami až drsnosť je pekne vyvážená ženskou intuitívnosťou a vnikaním do hlbších rovín skutočnosti. Lukáčová disponuje očividným darom slovnej a obrazovej asociácie, ktorý najmä v spoločnosti originálneho uvažovania zaručuje bohatý vnútorný zážitok.

- Anton Lisjak: Ranostredoveký základ panónsko-slovanskej identity - Bohuš Klein: Vojensko-historické a geografické aspekty začlenenia Slovenska do Uhorského kráľovstva v 10.-11.storočí - Bobák Ján: Slovenská liga v Amerike a Slovenská republika 1939 – 1945 -3.časť - Ján Kačala: Obraz jazykovej situácie na Slovensku v 30.rokoch 20.storočia v diele Ľudovíta Nováka - Martin Vančo: Písomné pramene k patrocíniám veľkomoravskej sakrálnej architektúry-1časť - Matúš Chrtiansky: Konfesionalizmus Konštantína Čulena v období prvej ČSR (1918-1938)

Ladislav Herzog (nar. 12. 12. 1939) sa do povedomia čitateľskej verejnosti zapísal ako autor úspešného románu Spomienky lodníka (2000), jeho rozšíreného vydania Spomienky dunajského lodníka (2002) a poviedkovej knihy Plavba za horizont (2006). Svoje prebohaté skúsenosti a zážitky však skvelo pretlmočil aj do poetickej podoby. Svedčí o tom nielen básnický debut Svet posadnutých (2006), ale aj ďalšie básnické zbierky Stratená biblia (2007) a Pomýlená navigácia (2009) – plné autorových meditácií, lyrických spovedí i rozjímaní nad tým, čo nevdojak „pozabudol“ vyriecť v próze. Pre autora s nezlomnou lodníckou náturou je charakteristické i to, že aj v dôchodcovskom veku je mu činorodosť a tvorivosť vlastná a napísané slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.

Verše poetky Evy Siskovej sú percepčne náročnejšie predovšetkým pre tých, ktorí nepoznajú ich kontextové., látkovo -tématické pozadie ako predpoklad na uchopenie ich vyznania obsahu a vyznenia básnického tvaru. Ale to je ,,údel“ takmer každej dobrej básne. Štefan Ruščák Poetka Eva Sisková pri svojich kultivovaných poetických výpovediach využíva viac- menej voľný verš. No hlavne, celú zbierku zdobí pevnou myšlienkou, ideou, programovo predsavzatou témou

Kniha esejí O Pálení kníh po prvý raz zhrnula do jedného zväzku štyri texty od Ericha Käastnera, v ktorých autor rozpráva, čo sa v roku 1933 – a aj neskôr stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo. Erich Käastner je dvojitý korunný svedok hanebného činu – pálenia kníh. V noci 10.mája 1933 musel na námestí opery v Berlíne hľadieť, ako nacisti hádžu do ohňa jeho knihy a v roku 1965 v Düsseldorfe zažil, ako jeho knihy páli Spolok odhodlaných kresťanov.

Pesničkár Peter Kršiak začínal ako člen folkovej skupiny Zabudnutí a následne ako sólista ponúkol dva autorské albumy Inside story (2009) a Zvláštna skúsenosť (2014), na ktorých sa objavili ako hostia Mária Podhradská, Renáta Čonková, Igor Timko a Pavol Hammel. V roku 2023 zostavil spomienkový projekt s názvom V tieni života, kde sa okrem skladieb z predchádzajúcich albumov objavili aj pesničky, reprezentujúce aktuálnu tvorbu.

Nová zbierka, členená na tri časti, sa aj vďaka umeleckej, ale predovšetkým osobnostnej zrelosti autora, sústredí na prežívanie kompromisných zamotaných situácií. Autor ich však nevníma ako prekážku, naopak, sám sebe dovoľuje prežiť i tieto stránky života a vďaka nim ďalej dozrieva.

Soľ v nás

Spisovateľka, publicistka a prekladateľka Iva Vranská Rojková sa v súčasnosti autorsky venuje najmä poézii a po zbierkach Odtlačky času a nečasu (1998) a Z hĺbky plytčiny (2022) ponúka čitateľskej verejnosti tretiu knihu básní Mlčanie a iné zločiny. Už názov napovedá, že verše sú výzvou k aktívnemu ľudskému i spoločenskému postoju. Hlboké osobné sondy a psychologicky komplikovanú ľúbostnú lyriku dopĺňa naliehavá spoločenská výpoveď o dobových udalostiach a spoločenských javoch. Zbierku završujú ukážky z autorkinej textárskej tvorby.

Úspešný východonemecký spisovateľ Kurt David sa stal známy najmä ako autor detských kníh. Jeho diela dosahovali vysoký náklad a mnohé aj sfilmovali. Film nakrútili aj podľa detského humoristického románu Každý piatok sa kúpeme (1964). Denník násťročného je sviežim vtipným pohľadom na niekedy nepochopiteľný svet dospelých. Otec strúhal takú búrlivú zostavu grimás , až sa zdalo, že na vyjadrenie bezprostredných pocitov mu jedna tvár nestačí. Mama odhadla situáciu reálne a rozprávala sa so mnou o tom, ako mi chutí saláma. U nás je to niekedy ta: otec má argumenty, mama city. Predstavujem si, aké by bolo super, keby sa oboje nachádzalo v jednej osobe... V našej rodine som v najťažšej pozícii: musím sa podrobiť vychovávaniu. Dovolím to dovtedy, kým si to nevšimnem.

Zinajda Nikolajevna Gippiusová (1869-1945), manželka Dmitrija Sergejeviča Merežkovského, jedna zo ženských legiend ruského symbolizmu a dekadencie vo svojich denníkových zápiskoch prináša pohľad na neľahké obdobie prvej svetovej vojny, revolúcií a občianskej vojny v Rusku. Sedem ,,osudových“ rokov (1914 – 1921) obsiahne autorka fragmentárne, prenikavo a so subjektívnou zaujatosťou. Veľa z dobových udalostí sníma ,,priamo“ z okna domu, v ktorom manželia bývali a ktorý tesne susedil s Tauridským parkom a Tauridským palácom, budovou, v ktorej sídlila tzv. ,,Duma“, čiže dolná komora ruského parlamentu. Poslanci sú poväčšine autorkini známi, a tak sa prezentuje ako priama účastníčka diania. Niekedy však ťažko určiť, kam siaha bezprostredný záznam a kde začína literárna štylizácia. V každom prípade spisovateľkin zničujúci postreh pred čitateľmi načrtáva desivý psychoportrét Alexandra Fiodoroviča Kerenského, druhého predsedu ruskej dočasnej vlády, ale aj iných osobností. Autorka svojimi autentickými postrehmi zachytáva atmosféru doby: podmanivú, reálnu fiktívnu zároveň. Výpovedná hodnota tohto diela je obrovská: text nesmierne presvedčivo sprítomňuje postoj a reakcie ruského intelektuála na udalosti doby a tým nám v súčasnosti umožňuje poodhaliť a poodkryť príčiny rôznych vtedajších zlyhaní alebo sa nad nimi zamyslieť.

Marian Škotka vo svojom knižnom debute Šepot života ponúka deväť poviedok o zložitých medziľudských vzťahoch v modernom svete. Deväť osudov ovplyvnených ľudským egom, vášňami, slabosťami, láskou, ale aj náhodou. Pútavo napísané príbehy sú akoby vystrihnuté zo života, možno sa odohrávajú aj pred našimi očami, len ich vnímame z úplne iného uhla. Sú autenticky súčasné, no svojou hĺbkou odrážajú nemenné a opakujúce sa ľudské snaženie o naplnenie vlastných predstáv o živote rešpektujúc alebo ignorujúc mravný zákon.

Múdra spoločnosť si ľudí v treťom veku váži. Nie sú pre ňu príťažou, ale studnicou poznania. Životné skúsenosti dávajú možnosť s odstupom nazerať na problémy. Hodnotový rebríček majú ľudia v treťom veku značne preverený. Zbierka krátkych próz renomovaného spisovateľa Milana Zelinku Návraty v treťom veku je toho príkladom. Autor sebe vlastným láskavým spôsobom poukazuje na to, čo považuje za dôležité, hodnotné, úctyhodné. Spomína na ľudí, diela a udalosti, ktoré zohrali v jeho živote dôležitú úlohu a ktoré si váži. Upozorňuje na potrebu ohľaduplnosti a vľúdnosti v medziľudských vzťahoch. Poukazuje na význam zdanlivo bežných vecí, ktoré pomáhajú porozumieť iným ľuďom. Zdôrazňuje, že prinášanie hodnôt pre iných, nielen pre vlastné blaho, robí život človeka zmysluplným. Milan Zelinka nepotrebuje veľký priestor na vyjadrenie dôležitého. Dokáže to v krátkych prozaických textoch. Bez moralizovania, len otvorením čistej duše. Aj preto sa Milanovi Zelinkovi darí zušľachťovať čitateľov svojich kníh. A naša spoločnosť šľachetných ľudí potrebuje ako soľ.