Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 76 z 80

Ide o historicko-filozofický román slovenského realistického prozaika. V ňom sa autor, dolnokubínsky lekár, s nezvyčajnou ostrosťou a otvorenosťou púšťa do zápasu s dvojtvárnosťou, príživníctvom, sebeckosťou, s nemorálnosťou oravskej smotánky a slovenského malomesta. Osobitne sa zameral na kritické zobrazenie života a etiky vládnucich vrstiev a odrodilej inteligencie. Bezohľadne pranieruje najmä maďarizačný útlak zo strany úradných činiteľov, ktorými bola napospol maďarská alebo pomaďarčená džentry, popanštená spoločenská vrstva. Popri nezmieriteľnej kritike obžerstva, kartárstva, kupčenia so ženami, finančných a volebných podvodov nájdeme v Jégého románe polohy hlbokej lásky a súcitu s blížnymi.

Straussov rukopis Sme mocnejší než čas na prvý pohľad pripomína denník. Pozoruhodná skutočnosť: berie pero do rúk každý deň, aby do rubriky zajtrajšieho dňa zaznamenal niekoľko viet. Straussov denník teda vznikal v roku 1989. V dejinách Slovenska je to rok prelomový – končia sa časy jedného typu sociálneho experimentovania s človekom a začínajú sa časy nové – oveľa prajnejšie aj k autorovi. Publicisti a doboví reformátori si prichádzajú na svoje. Lenže filozof, transcendentalista, umelec a vedec Strauss, vítajúci zmeny, pozerá sa na ne cez prizmu tisícročných zápasov ľudského ducha, cez zväčšovacie sklo zápasov ducha a tela, dobra a zla, víťazstiev a porážok ako na magistrály dejín. Eviduje spoločenské zmeny, ku ktorým postupne dochádza.

Autorka zúročila svoje bohaté, rôznorodé skúsenosti i v svojom najnovšom prozaickom diele. Tentoraz ide o sociálno-kritický román, ktorému nechýba psychologický podtón a zhodnotenie. Dej situovaný do obdobia medzi svetovou hospodárskou krízou a vypuknutím 2. svetovej vojny čitateľovi odhaľuje niekoľkovrstvové sociálne problémy, ale aj ich vzájomnú prepojenosť. Chudoba a nezamestnanosť prepletená s alkoholizmom a týraním, spoločenská priepasť a napokon formovanie jedinca v spoločnosti oplývajúcej spomenutou charakteristikou. Hlavná hrdinka Katarína sa pokúša o zmenu. Hnev so sociálnym podtónom je síce na začiatku dobrou motiváciou, lenže s postupom času je príliš obmedzujúci a bráni v šťastí. Autorkin profesionálny, prepracovaný štýl je len ďalšou pridanou hodnotou diela, ktorý je už po samotnej dejovej stránke zaujímavý. Napokon má už na svojom účte vyše 30 prozaických diel.

Sprístupňovanie dosiaľ nevydaných prameňov by malo byť jednou z nezastupiteľných úloh každej vyspelej historiografie. Dielo Ivana Thurzu Slovenský Perikles malo veľmi spletitý osud. Vydanie tejto monografie bolo pripravované k šesťdesiatke vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Rýchly tok dejín - predovšetkým horúca jeseň roku 1938 - však spôsobil, že hoci bola už kniha vysádzaná, jej tlač zastavili, a tak sa nikdy nedostala k čitateľovi. V Thurzovej časti predkladanej knihy jej autor mapuje život a dielo M. Hodžu od narodenia, cez obdobie štúdií ( Šopron, Sibíň, Budapešť - právo, ďalej Kluž a znovu Budapešť - filozofia), až do začiatkov jeho publicistickej a politickej angažovanosti. Kniha v prvej časti končí Hodžovým poslaneckým pôsobením v Uhorskom sneme, kam ho - ako jedného z mála Slovákov - zvolili dolnozemskí Slováci v kulpínskom okrese v roku 1905. Pre väčšiu čitateľskú atraktívnosť je pôvodný text doplnený druhou časťou z pera historičky Aleny Bártlovej, ktorá sa životom a dielom M. Hodžu dlhodobo zaoberá. Podujala sa teda zmapovať ďalšiu časť pôsobenia nášho významného štátnika, a to až do jeho úmrtia v roku 1944. Kniha je obohatená o dobové fotografie. Vydanie tohto populárneho "dvojdiela" je nepochybne prínosným počinom, lebo súvekú reflexiu života významnej osobnosti našich dejín dopĺňa o biografiu podľa najnovších historiografických poznatkov, čím o M. Hodžovi poskytuje komplexný a zrozumiteľný text.

Kritická sonda do spôsobu života slovenskej rodiny, ktorá sa tvrdošijne pridŕža navyknutého spôsobu života a nesplniteľných snov a nie je schopná vykročiť v ústrety novým časom. Kniha obsahuje aj výber z ďalších Timraviných próz.

Knižočka básnika a prozaika I. Gallu je určená najmladším čitateľom. Ide o súbor motivicky prepojených zvieracích rozprávok zo slovenskej prírody. Každá rozprávka má vlastný príbeh, no všetky sú prepojené jednak prostredím, jednak hlavnými hrdinami. V knihe rozprávok autor uplatnil svoj zmysel pre neošúchaný humor a zveličenie, schopnosť žiť bez „zdvihnutého prsta“, upozorňujúceho aj na negatíva súčasného života tak, aby podporil v detskej duši túžbu po dobre a čestnosti. Väčšina príbehov sa krúti okolo myšiaka Hvizdoša, čo sa ubytoval priamo v kolibe salaša a naučil sa zaobchádzať s baterkovým magnetofónom, na ktorý si valach Boni nahral zvuky a pískanie starej lokomotívy. To mu prinesie obdiv a vážnosť všetkých zvieracích obyvateľov hory v bližšom i vzdialenejšom okolí salaša. Text je napísaný aj s istou dávkou humorného zveličenia, na ktorom sa dobre zabaví aj dospelý čitateľ.

Autor na základe historických faktov i konkrétnych udalostí analyzuje príčiny katakliziem na Balkáne, osobitne v Kosove, ktoré dokumentujú, že táto oblasť stále mokvá ako otvorená rana na národnom srbskom tele. Ako sa to všetko skončí? Bude Kosovo naďalej dýkou v chrbte Srbska? Podarí sa nájsť odpoveď?

"Týmto básňam nechýba vzácny hodnotový aspekt. Vlnka uvažuje nad tým, čo máme, čo sme stratili a čo nám práve uniká. Básnik manipuluje so škaredosťou sveta, svojím prekrúcaním skutočnosti robí z neho obydlie vhodné pre človeka." M. Gajdoš, Slovenské pohľady

Známy pesničkár, renomovaný filmár, divadelný a rozhlasový autor, básnik Juraj Bindzár sa v knižke Zabi ma nežne alebo Šibenica pre malého muža (2000) debutovo predstavuje s dvomi kriminálnymi baladami. Ide o priam artistné kompozície (ilustrované ef ektnými surrealistickými autorovými kolážami), ktorých čitateľské potešenie plynie z umne vykonštruovaných zápletiek a suchého či čierneho humoru. Je očividné, že autora priťahuje zločin a podsvetie, no nemenej je zjavné, že je doma i v kriminálnom ž ánri a jeho svojráznej parodizácii.

Autora zaujíma civilizačné smerovanie, zamýšľa sa nad civilizačnými omylmi, krízami. Naznačuje, že mnohé z nich spôsobili aj poruchy komunikácie: medziľudskej a aj komunikácie človeka s prírodou, pre manipulačno-koristnícky postoj a stratu úcty i pokory voči prírode. Spektrum nastolených problémov je veľmi široké, niektoré sa týkajú jeho oravského regiónu, iné Slovenska a ďalšie majú celoplanetárny charakter. Autor sa usiluje jednak o diagnostikovanie súčasnosti, jednak o hľadanie spôsobov, ako sa s problematickou „poruchovou“ situáciou vyrovnávať.

Sujet románu je dosť prekvapivý: vysokoškolský pedagóg Edmund Mundand, spočiatku zarytý starý mládenec, sa nielenže ukáže ako nežný a vytrvalý milovník, milenec svojej bývalej poslucháčky, ale k záveru románu sa dozvieme, že takým musel byť už za mladi, keďže sa mu prihlási postaršia pani s dospelým plodom ich lásky. A vôbec je náš „mutant“ pekný kvietok, keď si bez ťažkostí vyrobí latentný problém so svojou galerijnou asistentkou. Zámerom diela je poukázať na zložitosť vzťahov medzi intelektuálmi a na riešenie spoločenských a psychologických tenzií. Prínosom románu je i presnosť, s akou autor analyzuje človeka dnešnej doby, artikulujúc jeho pocity, ktoré vystihuje s obdivuhodnou presnosťou a nuansami. Román má výrazne intelektuálny štýl, čo korešponduje so samotnou problematikou diela. Autor i dielo nútia k úvahám, týkajúcim sa obrazu života v súčasnosti.

Jedna z najlepších zbierok básnika katolíckej moderny, v ktorej sa autor vyrovnáva s podnetmi moderných básnických smerov, najmä nadrealizmu a poetizmu. Naďalej však ostáva básnikom ľahkého verša, v ktorom nadobúda prevahu poetická hra s obrazotvorno sťou a efektná metafora. Knihu dopĺňajú najpozoruhodnejšie básne z iných zbierok, ako aj dokumenty o živote a tvorbe básnika.

V knižke Mesačná víla sa autor (známy básnickou zbierkou Malé divadelné portréty) predstavuje dvomi samostatnými kompozíciami: Mesačná víla a Brešo a Harpya. Ani ti nezaprel v sebe básnika a príbehy popretkával jemnými ľúbostnými veršami. V novele alebo rozprávke pre dospievajúcu mládež Mesačná víla sa S. Salay snaží podľa svojho veľkého vzoru Antoina de Saint-Exupéryho nájsť podobenstvo malého princa. A to sa v istej forme podarilo, lebo autor našiel mesačnú vílu. Príbeh približuje svätojánsku noc, v ktorej sa Ján snaží riešiť svoje osobné problémy. Túži nájsť dievča, s ktorým sa chce oženiť. Pomôže mu dobrá víla Amálka? V druhom príbehu, v dramatickej hre Brešo a Harpya autor rozpráva o zrelom mužovi, ktorému práve stroskotalo manželstvo. Brešo sa usiluje zo všetkých síl aj ďalej okolo hľadať lásku, natrafí však iba na starú, nešťastnú susedku, s ktorou si hneď od začiatku nerozumie. Príbeh končí tragicky, hoci Brešo sa za pomoci priateľa Imra už dokáže priblížiť k opakujúcemu sa tajomstvu vzťahov medzi mužom a ženou. Knižka je ilustrovaná nádhernými farebnými obrázkami akademického maliara J. Cesnaka.

"Vďaka Colonnovi za tých pár čerstvých, osviežujúcich kvapiek, ktoré u nás rozhodil tento rozšafný sicílsky mág, pirát, korzár. Jeho momentky z rodného ostrova prinášajú pohodu, je tam rovnako chudobne a vľúdne ako v terchovskej drevenici. Predsa len máme čosi spoločné, dôverne známe, takže nijaké podozrenie, tu sa básničky necicajú z prsta..." Štefan Moravčík

Ivan Engler, povolaním chirurg a ordinátor traumatológie, ušiel z politických dôvodov v roku 1965 na Západ. V hodnosti rakúskeho kapitána ozbrojených síl UNO na Cypre sa podieľal na získaní kolektívnej Nobelovej ceny za mier. Na Slovensku ho poznajú ako prozaika. Jeho päť románov - Zlatá klietka, Nemocnica pri Moste lásky, Tara, Doktor, ten Slovák a Rozhovory so psom - vyšlo v Bratislave. Román Sladká smrť fotografa vyšiel najprv v nemčine ako zvukové CD, teraz vychádza v skrátenej verzii pod názvom Zákon bordelu v slovenčine ako eroticko-didaktický román. Hlavným hrdinom je starý muž Niki Regner, kedysi fotograf modeliek, ktorý s provokujúcim čiernym humorom spomína na ženy a sexuálne partnerské vzťahy a zamýšľa sa nad zmyslom života a akými zákonmi sa vlastne riadi.