Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 74 z 79

Útla knižočka rozmermi 8,5 x 11, 5 cm nadväzuje na autorov dvojjazyčný anglicko-slovenský a slovensko-anglický výkladový Spy Dictionary/Špionážny slovník. Obsahuje najbežnejšie skratky používané vo zvolenej tematickej oblasti, ako aj najfrekventovanejšie stručné pojmy, na ktorých označenie sa nepoužívajú skratky.

Ľ. Svetoň (nar. 1962) vydal knihy próz Utekáš - neunikneš, Labyrint zo spálenísk, História obce Ngowa Wgowo. Balans pána S. je pútavý román zo súčasnosti. Nevšedne pravdivo zobrazený príbeh muža, ktorý vstupuje do stredného veku, je zároveň hmatateľným osudom človeka žijúceho na Slovensku po zmene režimu v roku 1989. V autorovom podaní si pripomíname čudesný svet, ktorý sme už zažili. Pán S. balansuje rovnako v domácom, ako i v pracovnom prostredí. Jeho akrobatický balans sa odohráva na hrane medzi túžbou po neubližovaní, po priamočiarych a usporiadaných vzťahoch a medzi rozmáhajúcim sa egoizmom, falošnosťou a podvodmi. Pán S. balansuje vo výšinách a hľadá si miesto na zemi. Kde zakoreniť, kde a s kým sa tešiť zo života, ako ho zmysluplne prežiť?

Básne Anity Tešovičovej často vídať v detských časopisoch Včielka, Zornička, Dúha. Autorka dobre pozná psychomentálne ustrojenie detí predškolského a mladšieho školského veku, preto sú jej básničky pútavé, svieže, rozvíjajú svet detskej fantázie. Dokumentuje to aj útla knižočka básničiek pod názvom Školská brána otvorená, ktorá je navyše ilustrovaná pôsobivými kresbami výtvarníčky Daniely Bobokovej.

Historická próza nadväzujúca na autorov román Rasputin a cárovná. Dej sa odohráva abdikáciou cára Mikuláša II. a vrcholí krvavou masakrou celej cárskej rodiny v pivnici jekaterinburského domu. V románe sú fakty, ktoré doteraz neboli publikované.

Montaignove eseje patria medzi to najlepšie, čo francúzska literatúra dala svetu. Aj napriek takmer piatim storočiam od čias, kedy vznikali, môžeme sledovať, že človek sa antropologicky zmenil len veľmi málo. Myšlienky a rozjímania o základných otázkach života a smrti, šťastia a lásky, kresťanstva a viery a ich prežívanie vo vnútri človeka sa takmer nezmenili. Montaigne je mysliteľ, ktorý sa vo svojich úvahách zaoberá predovšetkým sám sebou, poznaním človeka a ľudského údelu. Jeho najvýznamnejšie dielo Eseje malo obrovský vplyv nielen na jeho súčasníkov, ale svojím ideovým nábojom zásadným spôsobom pripravilo duchovné podhubie pre osvietenské myslenie v 18. storočí.

Historická próza nadväzujúca na autorov román Rasputin a cárovná. Dej sa odohráva abdikáciou cára Mikuláša II. a vrcholí krvavou masakrou celej cárskej rodiny v pivnici jekaterinburského domu. V románe sú fakty, ktoré doteraz neboli publikované.

Román zo stredoškolského prostredia je „tematizáciou bezprostredných skúseností“. Vyznačuje sa netradičným prístupom k téme, mozaikovitou mnohožánrovou kompozíciou.

Slovník sprístupňuje základnú terminológiu modernej literárnej teórie, zodpovedá dnešným nárokom na štúdium a na rozvoj literárnej teórie v širšom interdisciplinárnom kontexte semiotiky, textovej lingvistiky, psychosémantiky, teórie recepcie, sociológie a marketingu literárnych procesov, teórie médií, teórie mýtu a príslušných interpretačných procedúr a analytických techník svetových autorov. Základný, bežný pojmový aparát literárnej histórie, poetiky, štylistiky, verzológie a dramatických umení, je vzhľadom na rozsah diela komponovaný stručne. Heslá štruktúrované deduktívne - od všeobecného významu termínu (od pôvodného významu tam, kde literárna teórie termín prevzala) k jeho špeciálnym významom v širšom kontexte literárnej vedy, alebo u jednotlivých autorov.

Vydavateľstvo SSS

Brenkusovo nové prozaické dielo je presiaknuté sviežou variabilitou, kombinovanou s absurditou. Autor v desiatich poviedkach rozohráva s čitateľom netradičnú hru na archetypy. Namiesto pôvodnej charakteristiky, ktorú jednotlivé archetypy predstavujú, ponúka charakteristiku absurdnú či úplne zdeformovanú. Faust, upír, dieťa trpiace na leukémiu, víla či bezdomovec – to všetko sú vzory, prototypy, ktoré čitateľa ohromia svojim správaním a nekonvenčnými situáciami. Dielo okrem netypického námetu iste zaujme aj početnými epitetonmi, ktoré len umocňujú škandalóznu emotívnosť, vyburcovanú vyššie spomenutou absurditou – paralelou dneška. Je dobré, že po troch básnických zbierkach sa Brenkus o čitateľskú verejnosť uchádza aj prozaickou knižkou.

Táto najnovšia kniha známeho humoristu, aforistu a satirika Berca Trnavca, je opätovne a tradične - nápadne a nápadito pestrým súborom postrehov z najrozmanitejších oblastí nášho života zachytených v krátkych literárnych humoristicko - satirických žánroch ( aforizmus, epigram, bájka, fejtón , poviedka a skeč), tentoraz vo výraznej kompozícii na tému Slovenska. Ani tomu najrozmaznanejšiemu čitateľovi však, sa myslím nemohlo stať, aby sa tu stretol s nejakou "nudnou monotémou", kvôli ktorej by knihu nedočítal!

Jedenásť Balzacových poviedok v skvelom preklade Blahoslava Hečka je jedenásť humoristicko-satiricky ladených príbehov, ktoré sondujú človeka od koreňov, so zemou pod nohami, z tej časti existencie, ktorá ako prirodzené spojivo priputnáva človeka k zemi, k báze života.

Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity. Autor je prototypom rodeného básnika, obdarovaného mimoriadnym talentom, ktorý nepremárnil, ale - naopak - presvedčivo rozvinul všetky možnosti profesionálneho sebazdokonaľovania a programovo zúročil všetky príležitosti na dosiahnutie maximálnej literárnej efektivity. V nezameniteľnom duchovnom profile prominentného proroka prenikavých lyrických vízii dominuje pečať prozreteľnosti. Šľachetný účel slova, ktoré bolo na počiatku, svätí zvolené umelecké prostriedky, ktorými autor narába s nevšednou zručnosťou a zároveň samozrejmosťou. Pavol Stanislav Pius neponúka samoúčelné producírovanie nesporne básnickou obratnosťou, schopnosťou očariť čitateľa spŕškou perfektne zvládnutých formálnych trikov, ale predstavuje pravé nepominuteľné hodnoty, ktoré sú výsledkom neúnavného, úprimného a produktívneho intelektuálneho i umeleckého hľadačstva. Autor je závažnou protiváhou prevládajúcej dobovej prázdnoty. Odvážne pláva proti prúdu všeobecne uctievaných banalít, protestuje proti všetkým protivenstvám, jeho básne sú liekmi proti všetkému protivnému. Protirečí bezobsažným rečiam a prihovára sa za kladné stránky súcna za dobro, krásu, lásku, múdrosť a ohľaduplnosť. Básnik provokuje práve tak svojou neošúchanou vynachádzavosťou, ako aj prísahou na overené hodnoty dôverne známeho prostredia, v ktorom je ešte priestor pre proporcionalitu a súlad prirodzených odlišností a rozdielov vrátane tradície a modernity.Pavol Stanislav Pius zdanlivo prostými slovami, ale zároveň brilantne zvládnutými komplikovanými básnickými procesmi prosí o zachovanie ľudskosti v človeku a o záchranu ohrozeného zázraku života.

Tretia básnická zbierka mladého autora zaujme svojou nekonvenčnosťou, iným pohľadom na svet o nás i okolo nás, ako aj voľnou veršovou formou, pripomínajúcou básne v próze. Bakošove verše zaujmú i netradičnými poetickými obrazmi, metaforami či myšlienkovými spojeniami. Jeho pohľad na svet a život vyjadrený v básňach je originálny. Ako napísal literárny kritik Radoslav Matejov „Juraj Bakoš si vyžaduje racionálneho, neemotívneho čitateľa. Monumentálnym knižným štýlom, košatou syntaxou a rozsiahlym prozaizovaným jeffersonovským veršom pekne nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu. Využitím filozofických disciplín, smerov ako fenomenológia a bermeneutika predostiera analyzujúce pozorovania, v ktorých paralelne plynie bežný svet so svetom syntetizujúceho výkladu. Lyrický subjekt si tak vytvára imidž filozofa každej chvíle a každú chvíľu zbavuje prchavosti tým, že ju považuje za príležitosť vzhľadu do vyšších i absolútnych sfér bytia.“

Autor zhromaždil bohatú odbornú literatúru a jeho komentáre (aj v poznámkach) môžu byť východiskom ďalších analytických prác. Slovenská homiletika našla v osobe M. Šurába tvorivého a zrelého skúmateľa reprezentanta. Práca je výzvou slovenskej teológii, ale aj vede i iných oblastí hovoreného slova, aby vážne pristupovali k hľadaniu, čo spája a zjednocuje hovorené slovo s terapeutickým fenoménom. Téma je výsostne aktuálna a rozsiahly bibliografický materiál z pokoncilového obdobia je prínosom a svedčí o autorovej dobrej erudícii.

Zvonova veršovaná dráma je podobenstvom založeným na konfrontácii historického a súčasného sveta, ktorá plodí bizarné situácie. Dráma je humanistickou obžalobou neľudskosti všetkých čias. Jej príznačnými vlastnosťami sú absurdný humor, skepsa, ale aj intelektuálna irónia.