Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 73 z 80

Autor už prvými tromi knižkami Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938), Ja je niekto iný (1946) dokázal čitateľom a kritike, že k tvorbe poézie pristupuje celkom novátorským spôsobom. Ako člen surrealistickej skupiny v textoch prekvapuje výbuchom metafory, záplavou snových obrazov, novým videním sveta odhaľujúcim a pomenúvajúcim veci, o ktorých sa dovtedy v poézii akosi nemohlo či nepatrilo hovoriť. Obrazotvornosť Fabryho nadrealistických veršov je pre čitateľa zvyknutého na uhladený rytmicky štrukturalizovaný text značne prekvapivá až mätúca. Nie je však samoúčelná. Autor sa rád hrá a experimentuje, používa zveličenie, desiatky rôznych odkazov a absurdných asociácií. Pre každého, kto má blízko k slovu, písaniu, poézii a fantázii, sú nadrealistické texty Rudolfa Fabryho stálou inšpiráciou a šifrovanou výzvou, trasoviskom tajomstiev.

Výsostne aktuálna trojnovela nás zavedie do troch spoločenských prostredí: do luxusného bytu, do úradu – a potom už rovno na ulicu. Tam sa totiž odohráva zarážajúco sa odvíjajúci príbeh troch mužov. V prvej časti „včelia kráľovná“, pekná pani Zita, doslova dusí svojou nadradenosťou svojich dvoch Jánov: muža a syna. Druhá časť je príbehom nenaplnenej lásky odkvitajúcej ženy a mladšieho muža – Zitinho syna. V tretej sa ocitneme na samom dne – na ulici alebo na lavičke v parku – kam od svojej „včelej kráľovnej“ zutekal teraz už bezdomovec Ján...

Toto dielo z pera Štefana Janšáka, významného slovenského historika, archeológa, múzejníka a autora populárno-vedeckých, memoárových a historických monografií patrí medzi najzaujímavejšie memoárové práce jedného z priamych účastníkov historickej udalosti - vzniku ČSR. Pre historickú vedu, ale aj pre širšiu čitateľskú verejnosť, majú memoáre nezastupiteľnú úlohu, pretože vždy poskytujú špecifickú, výsostne subjektívnu optiku na konkrétne historické udalosti, vďaka ktorým je potom možné postupne, ako mozaiku, skladať objektívny pohľad na konkrétne historické udalosti. Navyše kniha Štefana Janšáka má aj vysokú literárno-estetickú úroveň. Spolu so skutočnosťou, že je to jedno z mála dosiaľ nevydaných memoárov jedného z našich popredných dejateľov, možno jeho vydanie vnímať ako výrazný edičný počin a oneskorenú splátku dlhu jednej z výrazných osobností našich dejín.

Už od začiatku deväťdesiatych rokov literárna kritika očakáva zásadný román, ktorý by reflektoval obdobie po roku 1989. Román Gabriely Rothmayerovej Vtedy na Východe má všetky ambície toto očakávanie naplniť. V diele opisuje všetky dôsledky (sociálne, kultúrne, ekonomické a ľudské), ktoré vyplynuli z novej spoločenskej situácie. Autorka zachytila celé spektrum názorov a presvedčení, ktoré nasledovali po veľkom spoločensko-politickom prelome. Aj keď sa jej reflexia v skutočnosti opiera o jej vlastné hodnotové ukotvenie, dokázala si zachovať kritický odstup nielen od minulosti, ale aj od prítomnosti. Román je hlboko umelecky presvedčivý, jednotlivé postavy dokonale vykresľujú charaktery tak typické pre našu súčasnosť. Vydanie diela zásadným spôsobom obohacuje reflexiu našej súčasnosti a na najvyššej umeleckej úrovni zachováva odkaz dneška budúcim generáciám.

Kniha obsahuje tri rozprávky etablovaného detského autora, diela ktorého boli preložené do dvadsiatich piatich jazykov. Krokodíl Geňa a jeho priatelia prináša veselý príbeh, ktorý pod povrchom nonsensovo ladeného deja ukrýva aj didaktizujúcu zložku (vytváranie správnych návykov detí pri odievaní, vzbudzovanie záujmu o hru so slovom, poskytnutie vzorov nadviazania spoločenského kontaktu a pod.). Autor kombinuje tiež humorné s vážnym a viacero pasáží vďaka jemnej irónii možno čítať dvojzmyselne. Druhou rozprávkou, Strýko Fedor, pes a kocúr, Uspenskij roku 1974 knižne debutoval. Hlavný hrdina, Strýko Fedor, samostatný a cieľavedomý chlapček (zvláštne meno získal vďaka nadpriemernej vyspelosti a rozvážnosti), po roztržke s rodičmi zakazujúcimi mu chovať kocúra odchádza na vidiek. V treťom príbehu Záruční človiečikovia sledujeme osudy malých záručných človiečikov, ktorí žijú vnútri rozličných výrobkov. Deti zaujme dej plný nečakaných nápadov a vtipných dialógov. Uspenskij sa humorom vyhol ideologizácii, preto upúta detských i dospelých čitateľov so zmyslom pre humor aj v súčasnosti. Knihu zdobia nádherné ilustrácie Martina Kelenbergera.

Tento obsiahly román, povedané slovami literárneho kritika Miloša Ferka, znamená „... poľudštenie veľkej svetovej vojnovej epiky... Príbeh je snímaný neideologicky, uchopený zdola prostým rozprávačom, dôraz je položený na konkrétne zážitky a vnemy, čím autor dielu zabezpečil život ponad pády politických režimov.“ Ťažkého návrat k lyrizácii je nepochybne osviežením a cestou za novým rozmerom slovenskej prózy. Tento román bol, je a bude knižkou o schopnosti ostať človekom – v zmysle nielen racionálnom, ale predovšetkým emočnom – v čase, keď ideály a hodnoty zlyhávajú. Výstižne to dokumentujú slová literárneho kritika Alexandra Matušku: „Amenmária je románom epochy, v ktorej sa život premenil na otrasné divadlo, na údesný kolotoč pomútených hláv, vecí postavených na hlavu, románom sveta hore nohami, v ktorom sú všetci proti všetkým, v ktorom nič nie je na svojom mieste a všetko je zbytočné a absurdné...“

V tomto diele prof. Štraus dotvára vlastné systematicky rozvíjané odborne propedeutické úsilie na pôde verzologickej aktivity k praktickému využívaniu, teoretických poznatkov pri rozbore a výklade rôznych foriem a podôb verša a to v širokom priestore celých dejín slovenskej literatúry. Autor sa zameriava predovšetkým na teoreticko-metodologickú koncepciu verša, ako predmetu svojho vedeckého skúmania, na druhej strane je práca výsledkom dlhodobého analytického skúmania venovaná dejinám slovenskej verzifikácie na rozľahlom historickom priestore od stredoveku až po súčasnosť. Dielo (tak ako aj Príručný slovník literárnovedných termínov) predstavuje špeciálnu textovú príručku a je určené pre študentov filologických odborov univerzít, filológov, učiteľov slovenského jazyka, vydavateľských i časopiseckých redaktorov, spisovateľov a všetkých tých, ktorí denne pracujú s písaným či hovoreným slovom.

Zdenka Mahajová (1956) takmer v každej situácii preferuje dôležitosť dobrých medziľudských vzťahov. Je humanistka napriek nie vždy pozitívnym životným skúsenostiam. Autorka je žena širokého vnímania, snažiaca sa pochopiť dôvod ciest, ktorými ju život povodil. Výsledkom jej hľadania je jej prozaická prvotina - román Zatmenie. To, že život nie je iba čierny alebo biely si azda uvedomí každý, kto si knihu prečíta. Jej príbeh zo súčasnosti je inšpirovaný skutočnosťou. Pre ucelené literárne podanie boli udalosti a osoby pozmenené, aby sa vystupňovala dramatickosť deja.

Literárna vedkyňa sa popri odbornej činnosti aktivizuje aj v umeleckej tvorbe. Čitateľská verejnosť ju pozná ako autorku poviedok, noviel i básní s námetmi zo súčasnosti. Jej novela Zvony v kameni je prvou politickou poviedkou v slovenskej literatúre s témou revolúcie (napísaná 1989 –1990, publikovaná v roku 1991) a získala za ňu cenu v Kanade – Hronský’ 92. Táto novela sa stala titulnou novelou jej prvej rovnomennej zbierky (1993). Druhá zbierka Tíš (vyšla vo VSSS, 1996) je umeleckou výpoveďou o zložitosti intímnych vzťahoch medzi mužom a ženou, tretia zbierka Tell obsahuje básne a prózy s reportážnymi črtami – reflexiami z ciest. Aj zbierka Biele steny – filozofický ponor do reálnych životných situácií súčasníka s presným umelecky výstižným a vyváženým pomerom tvrdej životnej reality a sna – sa vyznačuje Bátorovej originalitou: príznačnou kompozíciou básní a prozaických textov.

Táto najnovšia kniha známeho humoristu, aforistu a satirika Berca Trnavca, je opätovne a tradične - nápadne a nápadito pestrým súborom postrehov z najrozmanitejších oblastí nášho života zachytených v krátkych literárnych humoristicko - satirických žánroch ( aforizmus, epigram, bájka, fejtón , poviedka a skeč), tentoraz vo výraznej kompozícii na tému Slovenska. Ani tomu najrozmaznanejšiemu čitateľovi však, sa myslím nemohlo stať, aby sa tu stretol s nejakou "nudnou monotémou", kvôli ktorej by knihu nedočítal!

Dvojzväzkové dielo je pokračovaním románu Amenmária, s ktorým je spojené prostredníctvom niekoľkých postáv. Novotou je, že pôvodný opis vojnových udalostí sa mení na ich hodnotenie. Hlavný hrdina Matúš Zraz sa snaží pochopiť a vstrebať vojnové udal osti natoľko, aby sa mohol dostať za ne. Dielo je preto naplnené početnými komentármi k dejom. Zámerom románu je nielen vysloviť svedectvo o vojne, ako o skutočne prežitom, ale najmä ju vykresliť ako obrovskú skúšku morálky jednotlivca a celých kolek tívov. Celý román je doslova nabitý veľmi silnými a sugestívnymi obrazmi s vyhraneným filozofickým podtextom, ktoré nikoho nenechajú na pochybnostiach, že autorovi ide o náročné umelecké stvárnenie spoločensky veľmi závažnej problematiky moderných sl ovenských dejín; problematiky, ktorej sa zasvätene venuje už dlhé roky a ktoré nesporne obohacuje obsahové dimenzie našej literatúry. Dielo disponuje umeleckou jemnosťou i epickou kvalitou, je mohutnou mozaikou vojny, poučnou nielen pre tých, ktorí j u pocítili na vlastnej koži, ale aj pre čitateľov mladšej generácie, ktorí o vojnových hrôzach vedia iba z učebníc, či rozprávania starých rodičov.

Štíhla útla knižočka s obálkou zlatej farby, uprostred ktorej hneď upúta podobizeň zlatovlasej ženy. Len čo v jej črtách rozpoznáme nespochybniteľnú tvár všetkých Boticcelliho žien, renesanciu potvrdia aj splývavé šaty polozmyselnej a polocudnej bielej látky. A po záhyboch šiat oko skĺzne ešte nižšie, pod Boticcelliho portrét, kde sa v zlatej ploche skvie jednoslovný nápis – názov knihy – pripomínajúci niečo renesančné: Prasestre. Nezvyklé slovo, uložené v datíve. Venovanie... Aj báseň za básňou sú venovania. Autorka pozná hlbiny nejedného srdca a priblížila sa tajomstvu Orientu. Profesiou je totiž odborníčkou na čínsku kultúru, jazyk a literatúru. V slovenskom literárnom debute sa prihovára prasestre. Tej, čo väzí v nejednom z nás, ako aj v nej samej.

Výber z pozostalosti nezvyčajne talentovaného spisovateľa (tragicky zahynul r. 1982 vo Vysokých Tatrách), ktorého označovali za slovenského Borisa Viana, obsahuje absurdnú novelu Ružový kút (vyšla v Romboide 10-11/1989), nedokončenú zbierku miniatúr Ďaleko je do hlavy, hororovú poviedku Klavír, ďalej fragment z divadelnej hry bez názvu, ktorú sme podľa jednej z jej replík nazvali Biť či nebiť, ako aj výber z humoristických básničiek a sloganov. Texty majú nerovnakú kvalitu, ale v úplnosti podávajú svedectvo o autorovom profile, ktorému čas nedožičil vyčíriť sa.

"Týmto básňam nechýba vzácny hodnotový aspekt. Vlnka uvažuje nad tým, čo máme, čo sme stratili a čo nám práve uniká. Básnik manipuluje so škaredosťou sveta, svojím prekrúcaním skutočnosti robí z neho obydlie vhodné pre človeka." M. Gajdoš, Slovenské pohľady

Rozprávková kniha o víle Púpavke pútavou formou ponúka deťom pozitívne príklady, hrdinov-zvieratá, ktorí majú ľudské vlastnosti, slabosti, ale spája ich jedno silné puto, prekonávajúce všetky prekážky. Ide o priateľstvo, ktorého motívy sa vinú všetkými desiatimi rozprávkami, a je personifikované vílou Púpavkou, hoci hlavnými postavami v jednotlivých rozprávkach sú samotné zvieratká. Každá rozprávka je zároveň samostatným celkom, takže je vhodná pre deti predškolského veku, vzhľadom na svoj rozsah i použitú lexiku. Doplnené sú o veršované básne, ktoré predstavujú jednotlivé postavičky-zvieratá (zajko Majko, veverička Erička, žabka Gabka...). Súčasťou knihy by mali byť príťažlivé ilustrácie, ktoré ešte viac prilákajú detského čitateľa ku krátkym rozprávkam, kde násilie ani podobné nevhodné prejavy, ktoré sa často objavujú v prekladovej literatúre, pre túto vekovú skupinu čitateľov nemajú svoje miesto.

Známy pesničkár, renomovaný filmár, divadelný a rozhlasový autor, básnik Juraj Bindzár sa v knižke Zabi ma nežne alebo Šibenica pre malého muža (2000) debutovo predstavuje s dvomi kriminálnymi baladami. Ide o priam artistné kompozície (ilustrované ef ektnými surrealistickými autorovými kolážami), ktorých čitateľské potešenie plynie z umne vykonštruovaných zápletiek a suchého či čierneho humoru. Je očividné, že autora priťahuje zločin a podsvetie, no nemenej je zjavné, že je doma i v kriminálnom ž ánri a jeho svojráznej parodizácii.