Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 6 z 79

Etela Farkašová , ktorá patrí medzi prominentné slovenské autorky, nadväzuje v Priestoroch na staršie texty a zo životnými skúsenosťami ovplyvnenej novej perspektívy rozvíja svoje charakteristické témy ako žitý ľudský čas, jeho kontinuita a diskontinuita, pamäť a rozpamätúvanie, proces osobného seba utváraniam stávania sebou(kľúčový pojem), takisto téma domova ako priestoru, ktorý bol spätý najmä s ranými rokmi autorkinho života. Farkašová literárnou tvorbou spravidla reaguje na aktuálne dobové problémy, v širšom historicko-sociálnom kontexte fragmentárnym spôsobom reflektuje čas svojho detstva. Pritom pátra po stopách, ktoré na jej seba formovaní zanechal konkrétny priestor a čas, konkrétni ľudia ich príbehy... Čo alebo kto určuje naše identity a ich podoby, aj tak by mohla znieť otázka, ktorá predznamenáva pomyselné motto esejistickými prvkami pretkanej prózy. Autorka môže čitateľov inšpirovať k spomienkovému návratu k vlastnému detstvu a k hľadaniu stôp v ich príbehu...

Robert Louis Stevenson, autor známych diel Ostrov pokladov či Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda, bol väčšinu svojho života vášnivým cestovateľom. Ani jeho podlomené zdravie ho nemohlo odradiť od tejto záľuby, naopak ho prinútilo zmeniť prostredie a navštíviť miesta ako Francúzska Riviéra alebo Tichý oceán, keď dúfal, že sa vylieči z tuberkulózy. Na lodi precestoval celú Európu a nespočetné množstvo ostrovov, pričom jeho výpravy neraz trvali aj niekoľko mesiacov. Príhody a zápisky z ciest mu boli inšpiráciou pri tvorbe diel ako Putovanie s oslom do hôr (1879) a Do Južných morí (1896). Stevenson a jeho rodina si v San Francisku v roku 1888 prenajali loď – škuner Casco a vydali sa na výpravu Tichým oceánom. Zdravý morský vzduch bol odporúčaný na zlepšenie zdravotného stavu a zároveň to bola jedinečná príležitosť precestovať túto časť sveta. Stevenson strávil určitý čas na ostrovoch Hawai, kde sa spriatelil s tamojším kráľom, aby následne vyrazil smerom na ostrovy Tahiti, Nový Zéland a súostrovie Samoa. Oboplával Austráliu navštívil aj tak vzdialené ostrovy, akými sú Kiribati alebo Apemama. Počas svojej cesty pokračoval vo svojej tvorbe a pracoval na svojom diele s názvom Diabol vo fľaši (1891), ktoré bolo jedným z najúspešnejších príbehov z prostredia kaštieľa na ostrovoch Hawai, kolónie lepry na ostrove Molokai a ďalších miest ktoré na svojej ceste navštívil. V knihe Do Južných morí autor opísal svoje zážitky z plavby po Tichom oceáne, stretnutia s miestnymi obyvateľmi, tradície a zvyky, s ktorými prišiel do kontaktu a príbehy, ktoré si vypočul. Toto prostredie mu učarovalo natoľko, že sa tu rozhodol stráviť zvyšok svôjho života a usadil sa vo vile na ostrove Samoa. Stal sa tak verejne známou osobnosťou a získal si dôveru miestnych autorít. Svoje posledné chvíle strávil na tomto ostrove a pochovaný bol v roku 1894 v oblasti Mount Vaea, kde sa nachádza aj jeho pomník. Na dielo Do Južných morí nadväzuje ďalšie s názvom Plavba na parníku Janet Nichol Južnými moriami ( 1914 ).

Gabriel Bagradian strávil posledných dvadsaťtri rokov v Paríži. Teraz sa vracia s manželkou a dieťaťom späť do svojej arménskej vlasti. Pobyt má trvať len krátko, no vypukne prvá svetová vojna. Bagradian s rodinou uviaznu. Keď Osmanská ríša nariadi deportáciu všetkého arménskeho obyvateľstva, Bagradian zosnuje trúfalý plán. S vyše piatimi tisícimi obyvateľov siedmich arménskych dedín odtiahne na horu Musa Dagh, aby vzdoroval tureckej presile. Kniha ŠTYRIDSAŤ DNÍ MUSA DAGHU zaznamenala mimoriadny medzinárodný úspech a stala sa burcujúcim svedectvom o genocíde arménskeho národa v čase prvej svetovej vojny. Rakúsko – český, po nemecky píšuci spisovateľ Franz Werfel (* 1890, Praha - † 1945, Beverly Hills v románe brilantne umelecky interpretoval významnú udalosť arménskej histórie – povstanie na Mojžišovej hore, ktoré viedol Moses Ter-Kalousdian (* 1895 - † 1984). Skončilo sa záchranou 4 048 Arménov vďaka francúzskej vojnovej lodi Guichen. Kolousdian neskôr pôsobil ako arménsky generál vo francúzskej armáde a bol zvolený do sýrskeho (1932 a 1936) a libanonského parlamentu (1943).

Tajomné plazivé zlo pod vrchom ElBrak sa prebúdza, Vychádza na povrch zeme, aby dokončilo skazu a naveky pochovalo všetko krásne čo sa v krajinke Dobromyseľ zrodilo. Nemá zostať ani stopa po veselosti, smiechu a radosti zo života. Čierna čiara temnoty rozdelila dobro a zlo na dlhé časy. Všetko krásne, nežné, naplnené láskou pochovala túžba po bohatstve a postavila proti sebe dve milujúce sa bytosti. Kedy sa zmenila láska v nenávisť a kedy nastal boj dobra so zlom, vedia iba ONA a ON. A možno aj niekto tretí... Tisícročia pochované tajomstvo vychádza z hlbín zeme na povrch. Prichádza čas zúčtovania.

Tajomné plazivé zlo pod vrchom ElBrak sa prebúdza, Vychádza na povrch zeme, aby dokončilo skazu a naveky pochovalo všetko krásne čo sa v krajinke Dobromyseľ zrodilo. Nemá zostať ani stopa po veselosti, smiechu a radosti zo života. Čierna čiara temnoty rozdelila dobro a zlo na dlhé časy. Všetko krásne, nežné, naplnené láskou pochovala túžba po bohatstve a postavila proti sebe dve milujúce sa bytosti. Kedy sa zmenila láska v nenávisť a kedy nastal boj dobra so zlom, vedia iba ONA a ON. A možno aj niekto tretí... Tisícročia pochované tajomstvo vychádza z hlbín zeme na povrch. Prichádza čas zúčtovania.

Vláda vedená pôvodne Igorom Matovičom prišla s ľúbivým sloganom o tom, že vďaka nej bude mať polícia ,, rozviazané ruky“. Nikto, okrem nich samých netušil, že to bude znamenať bezuzdné porušovanie procesných úkonov i právnych základov spravodlivosti. Mentálne vyšinutý jedinec tak v mene politickej pomsty vyšinul Slovensko z rámca právneho štátu. Začali politické procesy pripomínajúce tie z 50..rokov totalitnej komunistickej vlády. Táto kniha je o vinníkoch a ich obetiach...

Autor vo svojej knihe skúma ideu mesianizmu, tak ako sa táto idea prejavuje v ruských dejinách. Obsah knihy je členený periodizáciou ruských dejín, v rámci ktorej autor sleduje prejavy mesianizmu. V úvode si všíma geografickú polohu Ruska na pomedzí Európy a Ázie. Píše o obojakosti Rusov a uvádza, že práve ona bola zdrojom povedomia, že ruský národ má priniesť „slovo“, ako úplne nový význam, ktorý sa uplatní. Ruský mesianizmus v tejto etape chápe ako čisto duchovný jav. Súčasťou toho je nie ovládnuť svet mocou, silou, ale zachrániť ho. Cituje Berďajeva, ktorý pripomína predtuchu, že Rusko môže dať významné duchovné podnety, ktoré sa ukážu dôležité aj pre Západ. V súvislosti s ruským mesianizmom je potrebné ako podobu mesianizmu pripomenúť marxizmus ? Marx mesianistickú víziu preniesol na robotnícku triedu. Môžeme povedať, že aj človeka odvodil od sociálnych a ekonomických procesov. Vieme, ako sa to skončilo. Knihu možno považovať za prínos pri hľadaní vzťahu medzi historickými udalosťami a mentálnymi procesmi, ktorými sa dajú pochopiť a pomenovať skutočnosti týchto javov. Len takto možno dosiahnuť, aby sa to, čo sa javí v európskom živote ako odstredivá sila, zmenilo pochopením a začalo do seba zapadať.

Dmitrij Bykov – básnik, publicista, kritik a neustály búrlivák je výraznou postavovou literárneho života v súčasnom Rusku. Román Ospravedlnenie je jeho prvým prozaickým dielom a je plný autorovho paradoxného spôsobu myslenia. Spisovateľ ponúka svoju vlastnú, fantastickú verziu smutných udalostí ruských dejín minulého storočia: obete stalinského teroru nepopravili, ale poslali do špeciálnych táborov, kde z nich vykresali rasu nadľudí - nezlomných, povýšených nad bolesť, odolávajúcich horúčavám, chladu i citom. Po Stalinovej smrti sa začali vynárať zo zabudnutia – v bytoch rodiny či priateľov zazvoní telefón a postava z minulosti pozýva kedysi najbližších na tajné stretnutie...

V románe Myšlienkové oddelenie píše duševná choroba listy hlavnému hrdinovi, Kristiánovi Trewinskému, ktorá chce mať skrachovaného riaditeľa školy i učiteľa, záletného a preto rozvedeného manžela, pijana a uznaného psychiatrického invalida iba pre seba a pre písanie. Po hrdinových trpkých skúsenostiach v reáli života akoby vychádzalo najavo, že duševná choroba bola akýmsi anjelom strážnym spisovateľa: excentrický románopisec sa zmieruje s tým, že má duševnú chorobu, ktorá je predsa len akýmsi motorom jeho talentu i spisovateľskej inakosti, opäť sa po smrti skvelej matky presťahuje z azylovej Oravy do svojho rodného mesta k príliš realistickému otcovi, zmieri sa so synom, ktorý sa hanbil za jeho výčiny, a súhlasí s protialkoholickým liečením, lebo alkoholizmus ho oberá o sily na písanie. Autor tým, mimochodom, podporuje aj uznanie inakosti (duševnej úchylky) za legitímnu súčasť spisovateľského vybavenia. To, ako Klus zvládol tieto posuny v genealógii svojho hrdinu, ako vymodeloval z naoko malicherných skutkov svojich postáv kompaktnú životnú drámu, ako sa vďaka svojej štylistickej bravúre, dôslednosti a jemnosti prepracoval k sujetovo jednoliatej výpovedi, ako jeho literárna výpoveď prenikla nielen k uveriteľnej pravde o našich časoch, ale načrela aj do metafyzických sfér života a tvorby, je hodné uznania.

Vedeli ste, že nie je dážďovka ako dážďovka? Existuje ich niekoľko druhov, napríklad dážďovka zemná, dážďovka svietivá alebo dážďovka hnojová. No a presne z tých hnojových je Oliver. Malá dážďovka, čo žije v kompostéri a chodí do školy, kde sa spolu s kamarátmi učí, ako byť v živote užitočná. Že neviete, čo je kompostér? Nuž je to taká veľká nádoba, ktorá vyzerá podobne ako smetiak, no hádže sa do nej iba biologický odpad, čiže šupky zo zeleniny a ovocia, ale aj ohryzky z jabĺk či hrušiek, škrupiny z vajíčok... Kompost je výborné hnojivo pre rastliny, no bez dážďoviek to nejde. Prečítajte si Veľké dobrodružstvo dážďovky Olivera a dozviete sa viac.

Obvolal som všetkých aby mi pomohli, ale nikto nedvíha. Posielam sms, ale tiež nikto nič, uvidíme. Prežili sme komunizmus, prežijem aj toto. Žrádla mám dostatok aj bez toho chrapúňa Ľuba, ktorý si myslí, že som mu niečo dlžný. A dlžný je on mne. Predovšetkým za svoj dom, ktorý je v poriadku a za jeho zdravie.. Koľko ráz mohol skončiť v nemocnici. Stačilo mi zavolať a ja som mu bol k dispozícii. Rozhovor, naladenie na správnu tému a bolo po záchvate. Ešte mám vodu v uchu po poslednej sprche, ale kašlem na ňu. Uschne. Idem si na chvíľu oddýchnuť. Na cigaretu ešte nemám chuť, ale hádam príde, keď si dám kávičku na balkóne. Na sebe mám kraťasy, ktoré som našiel. Je v nich aj rúško, stačí vziať kľúčenku. Pre istotu si ju vkladám do vrecka aby sa nestratila. Asi sa už nebudem sprchovať. Ak áno, tak keď Ľubo odíde, ešte mu verím. Už neraz ma sklamal, ale dávam mu ešte šancu. Potom neviem čo s tým urobím. Erik je tiež nezvestný.

Precítená ľúbostná lyrika, hĺbavé spoločenské sondy, burcujúca poetická reflexia súčasných udalostí a vycizelované preklady pálčivých básní Nikolaja Turoverova – to sú tématické bloky, z ktorých zostavila svoju zbierku poézie spisovateľka a publicistka Iva Vránska Rojková. Po rokoch žurnalistickej práce , štyroch románoch a piatich knihách pre deti a mládež sa vrátila k žánru, ktorým v roku 1998 debutovala svojimi Odtlačkami času a nečasu, ocenenými v súťaži Mladá Matica.

Nová básnická zbierka jazykovedca a básnika Františka Ruščáka je pokračovaním oslavy života, reflexiou básnikovho videnia a vnímania človeka v jeho rozmanitých životných podobách a rovnako aj v rozmanitom priestore či priestoroch, v ktorom žije. Ide o jeho tretiu básnickú zbierku nadväzujúcu na prvé dve zbierky (Láska má tvar štvorrozmerný, So sebou s vami ) látkou, témami, ich obsahmi a esteticko-výrazovým stvárnením. Významovou doménou Františka Ruščáka je hodnotová a poznávacia stránka, ktorá v súčasných zložitých vzťahoch má vždy aktuálnu rezonanciu. Umelecké slovo pretrváva ako život plný premenných, zvlášť v tejto Ruščákovej zbierke nazvanej V množine života ( vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), teda tak, ako to vníma samotný autor. “ Človek sa rodí z myšlienok aj zo sna, v pohlaví oboch vidíš iné tváre, ich príbeh Ti rozpovie iba slovo, čo od počiatku stojí na jazýčkoch vábi...“ Z tém množiny života vyberá to, čo čitateľa zaujíma, preto jeho básne sú obsahovo-esteticky príťažlivé a umelecky vyzreté... Cítiť v nich to, čo je v nás a pri nás...Autor v jednej básni píše: ,,Hľadáme často súvislosti vo veciach, javoch, príčinách, neraz aj lásku v nenávisti, hlbokú vodu v plytčinách...“ Čitateľovi odporúčam siahnuť po básnickej zbierke Františka Ruščáka V množine života, nájdeme v nej mnoho životných podôb človeka a jeho viacrozmerných príbehov. Ako dobrý pozorovateľ svojou básnickou tvorbou má čo povedať každému bez ohľadu na vek.

Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) , Laterna magica (2013) a román Asébia: umenie pamäte (2020). Okrem prozaických diel mu vyšla aj odborná monografia z oblasti medzináboženského dialóga Dejiny židov v Košiciach a ich spolupráca s Ekumenickým spoločenstvom (2014). Je tvorcom rozhlasových hier a pravidelne prispieva do literárnych a kultúrnych periodík.

Klúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské – partnerské. Priateľské, rodinné vzťahy, ale aj medzigeneračné, zväčša nie ideálne, neposkytujúce pocity ľudskej prítomnosti alebo aspoň účasti... Hľadanie naplnenia vo vzťahoch sa stáva cieľom viacerých postáv v týchto poviedkach, niekde však ide o vzťahy založené na kalkulovaní, na egoizme, pretvárke, autorka vie byť v takom prípade k postavám kritická, ironizujúca, podrobujúca ich satire, no v iných prípadoch zároveň aj chápajúca, empatická, vie sa vcítiť do psychiky človeka v krízových situáciách, do vnútorného nedobrovoľne osamelého indivídua. Etela Farkašová Medzi poviedkami Hany Koškovej nájdeme aj texty, v ktorých sa zidealizovaná predstava v citovej oblasti mení na klam, túžba po nepravom vzťahu odkryje pravý, no nenávratne stratený vzťah (Medzi dvoma bratmi). Človek v autorkinom chápaní vôbec odmieta to, čo má cenu a váhu a so zastretým zrakom sa pachtí za chimérami. Zbierku poviedok Hany Koškovej pokladám za spoločensky aktuálnu, potrebnú a umelecky prepracovanú výpoveď. Bystrík Šikula

Zbierka poézie Moiry nesie názov podľa troch sudičiek z antickej mytológie, ktoré ovládali metaforickú niť osudu. Autorky zbierky spojila lyrická tvorba v básnickej skupine Spoetika. Každá z nich svojimi textami dotvára sieť vlastného osudu a ich svety sú zároveň prepletené metaforickou niťou poézie. Tri autorky, tri súbory textov. Každý z nich je iný, všetky však ukazujú preciťovanie a vnímanie každodenného života mladej ženy, ktorá svoje vnútorne dianie prekladá do básnickej reči. Knihu dopĺňajú na mieru vytvorené fotografie a ilustrácie štyroch rôznych umelcov. Vizuálne vyobrazenie dotvára náladu sveta zachyteného v básňach a zbierka tak ponúka celkom sedem rôznych uhlov pohľadu na metaforickosť všedného života.