Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 13 z 79

Kniha Ars vivendi sa zaoberá vybranými postavami antického, renesančného a moderného myslenia, ktoré spájajú filozofiu s umením (lat. ars) a životom (lat. vita) či žitím (lat. vivo). Výsledné spojenie „umenie žiť“ (lat. ars vivendi) alebo umenie života (gr. techné tú biú) nie je marketingový titul – vyjadruje jednu z najdôležitejších činností, ktorým venovali starí filozofovia trvalú pozornosť. Moderné prehľady dejín západného myslenia nás vedú k porovnávaniu názorov významných filozofov od antiky po súčasnosť v rôznych oblastiach – metafyzike, teórii poznania, logike, etike a tak ďalej. No takmer úplne sa z nich vytratila otázka, aký spôsob života si pre seba volia jednotliví filozofovia, alebo otázka, či žijú v súlade so svojim učením. Táto kniha sa pokúša ukázať, že antická filozofia bola neoddeliteľne spätá s voľbou života. Jednotlivé kapitoly nechcú urobiť zo Sokrata, Epikura alebo Montaigna vzory filozofickej praxe. Asi nikto by si nezvolil život ako Diogenes alebo Nietzsche – ich životy neboli ani ľahké, ani pokojné. Ak sa máme niečo naučiť od starých filozofov, tak by to mohla byť skúsenosť života ako najdôležitejšej veci, ktorej by sme mali venovať sústredenú pozornosť.

Básnickým debutom Verše na pni (1966) sa autor významne začlenil do celonárodného literárneho kontextu v rámci nastupujúcej generácie básnikov. Dovedna vydal (zatiaľ) dvadsaťdva básnických zbierok pre dospelých, vyše dvadsať veršovaných kníh pre deti a päť zväzkov epigramov so spoločným názvom Posmešníky. Titulná báseň dvadsiatej tretej zbierky Návratky je návratkou do sna muža, čo sa neochotne dvíha na cestu. No titulná báseň nie je sama. Spolu je ich osemdesiatdva a všetky sú návratkami. Časovými priepustkami do chvíľ, keď sme ešte toho toľko stíhali. Tým rozprávkovým sezamom, čo otvára siene v skalách a dovolí nám kochať sa bohatstvom. Veď sme si ho sami nadobudli, veď sme ho skladali pliešok po pliešku, čriepok po čriepku a kamienok po kamienku do nádherných mozaík plných farieb, svetla i tieňohier. Ešte je toho dosť, čo môže (ak bude chcieť) povedať básnik Ondrej Nagaj. Privravieť sa im osobitou, možno až piesňovo znejúcou básňou, ktorej neopakovateľné tóny kúzli básnik svojimi asonanciami. Prijať jeho básne je dar i odmena.

Po výbere z poézie Krehké z kameňa (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016) sa Miroslav Daniš tentoraz prezentuje básnickou zbierkou Naboso, ktorá zachytáva veci a situácie emóciami. Prebúdzajú sa v priam nevysloviteľnom poznaní a poetickej subjektivite. Aj táto zbierka dokumentuje, že poézia má silu spájať ľudí s rôznymi životnými osudmi. Práve prostredníctvom umeleckého slova zistíme, že so svojimi problémami či radosťou nie sme sami, ale aj s druhými... Zbierku ilustroval akad. maliar Miroslav Cipár.

Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a prekladateľ Urs Widmer je považovaný za jedného z najuniverzálnejších švajčiarskych autorov. Písal romány, poviedky, eseje, divadelné a rozhlasové hry a za svoju tvorbu získal veľa významných ocenení. Zmysel pre iróniu a satiru popri autentickom zobrazení reality sú ingredienciou, ktorou si podmaňuje čitateľov. Kniha Peniaze, práca, strach a šťastie je výberom z esejí , ktoré napísal za 10 – 13 rokov, a stĺpčekov, ktoré vznikli medzi januárom 2001 a aprílom 2002 pre Magazin novín Tages-Anzeiger. Je to zbierka fejtónov a úvah o všetkom, čo tvorí náš život. Sú to vtipné súkromné postrehy, ktoré však výstižne definujú celospoločenské problémy.

Erich Kästner patrí k najčítanejším autorom detských kníh. Za diela bol vyznamenaný početnými oceneniami, okrem iného Cenou Hansa Christiana Andersena a Cenou Georga Büchnera. Jeho príbehy milujú deti na celom svete a aj sfilmovanie jeho literárnej tvorby prijíma publikum s nadšením. „V tejto knihe chcem deťom porozprávať niečo o mojom detstve. Len niečo, nie všetko. Inak by to bola hrubá kniha, aké nemám rád, ťažká ako tehla, a môj písací stôl napokon nie je tehelňa.“ Erich Kästner dodržal, čo sľúbil: rozpráva o každodenných veselých, ale aj zádumčivo ladených zážitkoch z čias, keď bol chlapcom z veľkomesta. Vďaka pútavému sviežemu štýlu sa čitateľ stáva autorovým spoločníkom v príbehoch jeho detských dní a spomienkach na ne. Dozvedá sa veľa o malom Erichovi, jeho rodičoch, príbuzných a blízkych a o pozorovaní významnejších i menej významných epizód v živote a svete okolo neho bystrými chlapčenskými očami a vnímavým srdcom. Autor nás sprevádza aj rodným mestom, Drážďanmi svojho detstva, ako i spoločenskými udalosťami tých čias, a oživuje kúsok histórie.

Najnovšia publikácia Zuzany Cigánovej nie je knihou v klasickom zmysle slova... Knihou, ktorú si prečítame a odložíme bokom. Je to akýsi zápisník zaujímavých, zvláštnych, vážených aj smiešnych... nájdených, odpozorovaných, odpočúvaných, ale aj vlastných myšlienok... Zápisník, ktorý by si mal ďalej žiť svojím životom... zápisník, ktorý možno doplňovať... vaším životom... „Všetko, čo viem, mám napísané v starom telefónnom zozname; krížom-krážom, bez ladu a skladu, hore nohami aj dolu hlavou, medzi číslami, kde sa otvorilo, aj žuvačku som tam našla prilepenú... aspoň tridsaťročnú... Kamaráti a teraz aj vy!“

Najnovšia publikácia Zuzany Cigánovej nie je knihou v klasickom zmysle slova... Knihou, ktorú si prečítame a odložíme bokom. Je to akýsi zápisník zaujímavých, zvláštnych, vážených aj smiešnych... nájdených, odpozorovaných, odpočúvaných, ale aj vlastných myšlienok... Zápisník, ktorý by si mal ďalej žiť svojím životom... zápisník, ktorý možno doplňovať... vaším životom... „Všetko, čo viem, mám napísané v starom telefónnom zozname; krížom-krážom, bez ladu a skladu, hore nohami aj dolu hlavou, medzi číslami, kde sa otvorilo, aj žuvačku som tam našla prilepenú... aspoň tridsaťročnú... Kamaráti a teraz aj vy!“

V novej zbierke úvah a súdnych príbehov Anton Blaha sprostredkúva osudy bežných ľudí v rôznych kritických, ale aj zábavných životných situáciách. Nadväzuje na predchádzajúcu knižku z advokátskeho prostredia pod názvom Manderla a Modrý Maurícius, ktorá sa stretla s mimoriadnym záujmom čitateľskej verejnosti. Obsahuje jedenásť samostatných celkov. Okrem úvodnej úvahy Trest smrti – áno či nie (treba podotknúť, že Anton Blaha bol prvý česko-slovenský právnik, ktorý ešte pred Nežnou revolúciou navrhol zrušiť trest smrti) sú ďalšie príbehy viac či menej bizarné. Anton Blaha sa aj v tejto knihe prejavil ako právnik a autor s citlivým, no láskyplným zmyslom pre humor, a tiež ako človek, ktorý dokáže priložiť prst na pulzujúcu tepnu života. Autor do zbierky zaradil aj starší dopracovaný príbeh s názvom Tri ženy Ladislava Mednyánszkeho. Niet pochyb, že aj táto kniha súdnych poviedok z tvorby renomovaného advokáta, obdareného nezvyčajným literárnym talentom, si literárnou hodnotou získa priazeň čitateľa.

Dielo Henryka Sienkiewicza, poľského autora svetového formátu, je čitateľskej verejnosti dobre známe. Rozprávky z Ameriky patria k autorovej ranej tvorbe, napísal ich bezprostredne po svojom pobyte v Amerike. V 19. storočí boli v Severnej Amerike ešte rozsiahle miesta nedotknuté civilizáciou a USA sa stále rozrastali. Noví osadníci z Európy prichádzali za vidinou bohatšieho a spokojnejšieho života, no neraz stratili aj to málo, čo mali predtým doma. Rozprávky z Ameriky sú príbehmi týchto ľudí, predovšetkým Poliakov. Približujú nám však aj osudy slovenských vysťahovalcov, ktorí čelili podobným ťažkostiam ako Poliaci hľadajúci šťastie v Amerike.

Najnovšia publikácia Zuzany Cigánovej nie je knihou v klasickom zmysle slova... Knihou, ktorú si prečítame a odložíme bokom. Je to akýsi zápisník zaujímavých, zvláštnych, vážených aj smiešnych... nájdených, odpozorovaných, odpočúvaných, ale aj vlastných myšlienok... Zápisník, ktorý by si mal ďalej žiť svojím životom... zápisník, ktorý možno doplňovať... vaším životom... „Všetko, čo viem, mám napísané v starom telefónnom zozname; krížom-krážom, bez ladu a skladu, hore nohami aj dolu hlavou, medzi číslami, kde sa otvorilo, aj žuvačku som tam našla prilepenú... aspoň tridsaťročnú... Kamaráti a teraz aj vy!“

Zlata Matláková (nar. 1949) vydala šesť básnických zbierok, často sa prezentuje aj ako recenzentka – najmä domácej literatúry. Podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj svet, 1986 a Načo nám je umenie s R. Filom, 1991), spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál). Teraz prichádza s novou poetickou zbierkou – akousi esenciou životných skúsenosti a ich reflexiami. Z formálneho hľadiska je zbierka členená na štyri kapitoly. Motív vody je v básňach prvej kapitoly častejší, nie však limitujúci, neobmedzuje. Voda figuruje ako symbol ustavičnej premeny a zároveň niečo stáleho, nesmierne dôležitého v živote človeka i celej prírody. Vzťahy sú jednou z tematických dominánt autorkiných básní, vzťahy lásky, partnerstva, rodičovské, ale aj univerzálne medzisubjektívne vzťahy. Matláková sa v novej zbierke posúva čoraz väčšmi k duchovným rozmerom ľudskej existencie, hoci ani tu jej nie je cudzia radosť zo zmyslových, telesných zážitkov, radosť zo žitej každodennosti.

Veda a filozofia sa usilujú pátrať, očisťovať hrdzu z faktov, zovšeobecňovať a syntetizovať, ale chýba sila emócie. A ňou popri poznávaní a skúmaní života disponuje jedine umenie, no najmä literatúra. Krásno spolu s rozumom a citom poľudšťuje človeka. Nastal čas, keď sa spisovateľ musí stať každodenným racionálnym kritikom udalostí vôkol seba, bez akýchkoľvek skrytých a zastieraných hmotárskych postojov a materiálnej vypočítavosti. Už aj z tých dôvodov, že recipient chce krátke a rýchle vysvetlenie .A nielen od novinárov a ich profesionálnej povrchnosti, ale aj od tých, ktorých pokladá - do väčšej či menšej miery - za svedomie národa.

Prvý z Martinčanov trúfalo prerazil hranice Slovenska všetkými zámorskými smermi. Vladimír Ladislav Hurban, slovenský spisovateľ a prekladateľ, syn Svetozára Hurbana Vajanského, bol jedným z prvých Slovákov – diplomatov v službách Československa. Autor monografie ho vidí ako politika s dušou klaviristu a básnika s dušou diplomata. V. L. Hurban pôsobil ako diplomat takmer na všetkých kontinentoch, v roku 1942 bol oficiálne uznaný za veľvyslanca londýnskej exilovej československej vlády v USA. Aké boli jeho vzťahy s Janom Masarykom a rodinou prezidenta T. G. Masaryka? A v čom bol iný než jeho známy otec? Monografiu Ivana Kučmu HURBAN III. Medzi Stalinom a Rooseveltom vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.

Závratná kariéra Katky Krásnej sa začala už na strednej škole. Cestu za mocou a slávou si často kliesnila svojou krásou, ale aj pragmatickými postojmi, až sa jej nakoniec podarilo posadiť sa do prezidentského kresla. Nevyhla sa pritom ani zákulisným ťahom, kde svoju úlohu zohrali aj muži. Napokon, každá žena má nárok na lásku a nezáleží na tom, či je prezidentka. Príbeh sa začína v roku 1987 a končí v roku 2019. Ako poznamenáva sám autor, „okrem historických udalostí, ktoré využívam na to, aby som čitateľom priblížil atmosféru nedávnych čias, sú všetky postavy románu, ktoré na stránkach knihy vystupujú, vymyslené. Akákoľvek súvislosť s reálnymi menami je náhodná a nezodpovedá realite.“

Texty Štefana Lazorišáka – ktoré on sám nazýva poetizmami – významovo čerpajú z napätia medzi túžbou po ľudskej blízkosti, porozumení a bezvýhradnom prijatí a nemožnosti vstúpiť do vzťahov a stať sa súčasťou spoločnosti, ak sú tieto plytké, skorumpované a okliešťujú slobodu subjektu byť sebou samým. Kulisou pre tieto deje je mesto s jeho ulicami, kaviarňami, výstavnými sálami, nočným osvetlením, davmi ľudí a melodickým hlukom. Subjekt rieši vykorenenosť pripomínaním si hodnôt, v mene ktorých nezľaví zo svojich nárokov na spoločnosť a na seba. Kritika spoločnosti má v čase vydania knihy ďalšie súvislosti. Autor je jeden z protagonistov novembra 89 v Košiciach a ešte aj tridsať rokov po tomto historickom míľniku sú jeho postrehy aktuálne. Civilný, beatnický, protestný charakter výpovede vyviera aj zo skúsenosti z prostredia politického disentu a občianskeho aktivizmu po roku 1989.

Cestopisná knižka Na skok do Toskánska voľne nadväzuje na predchádzajúci čitateľsky veľmi úspešný autorov cestopis Do Amalfi na kávu. Jeho protagonistami sú opäť tí istí dvaja priatelia. Chcú poznávať cudzinu na vlastnú päsť – bez cestovných kancelárií, bez turistických sprievodcov, bez obmedzení termínmi. Slovom, čo cesta dá. Tentoraz si vybrali Toskánsko a knižka nás zavedie do Pisy, Luccy, do Vinci, rodiska Leonarda da Vinci, do Sieny a na mnohé iné miesta, kam turisti chodievajú zriedkavo.