Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 14 z 70

Tejto knihe nemožno uprieť literárnu vyspelosť. Ferkova tvorba je zrelá po stránke formy i obsahu, no nechýba ani nápad a iskra. Ide o autobiografický útvar, kde autor najmä vďaka svojmu rozprávačskému talentu čitateľovi živo sprístupňuje „osobné reálie“ a s ľahkosťou sa štylizuje do akoby inej postavy, než je on sám. Štýlom dokáže zaujať široké spektrum čitateľskej obce. Spracovanie vonkajších udalostí je dobre zvládnuté, autor udržiava pozornosť čitateľa i vďaka gradáciám v texte, či dômyselnou štruktúrou. Dielo má isté napätie aj potrebnú kontinuitu a pôsobí kompaktne. Autorova výpoveď je uzavretá a vďaka modernému prejavu ľahko prístupná.

Mozaikový, realistický, miestami až naturalistický román talentovanej a agilnej slovenskej prozaičky a prekladateľky zachytáva navzájom pospájané osudy postáv z hľadiska ich nazerania na udalosti, presnejšie povedané, na škandály, trápnosti a inzultácie. Svojím obsahom evokuje maupassantovsko-zolovský štýl a svojou formou hrabalovsko-gryzlovovský text, písaný non-stop jednou vetou, teda bez ohraničených súvetí a odsekov, z ktorého cítiť hektický životný rytmus, sústavne sa točiaci kolotoč bez akéhokoľvek oddychu. Silná frekvencia vulgárnych slov môže tu i tam pripadať neadekvátna, ale taká už býva dikcia frustrovaných postáv, podfarbená totálnou dezilúziou. Autorka zobrazuje jednu z najťažších a najzhubnejších chorôb pluralitného režimu, všeobecnú nespokojnosť zosúladiť názory a nájsť najracionálnejšie riešenie, prijateľné pre všetkých, poukazuje na výraznú názorovú diverzifikáciu, ktorá vyúsťuje do absolútnej atomizácie spoločnosti a následného krachu. Dielo pripomína sekvencie objektívnej, skrytej intelektuálnej kamery, ktorá nepripúšťa mnohoraký výklad. Je to inteligentné svedectvo o živote v tejto hektickej dobe s podpílenými ekonomickými konármi a odpílenými etickými hodnotami, ktoré má čo povedať súčasným i budúcim čitateľom.

Autor je známy historik, literárny vedec, prekladateľ, editor a spoluautor monografických publikácií, zborníkov a antológií. Jeho najnovšie dielo Kam zrak nedosiahne je svojráznym umeleckým pokusom sprítomniť Kalinčiakove pohnuté osudy v žánri biografickej eseje pri použití "ich" formy, teda "ja" formy. Autor text svojej rozsiahlej práce skomponoval dôsledne na princípe síce zdanlivého, no dokumentárne absolútne vierohodného, akoby "rozpomínania sa" samotného Jána Kalinčiaka na svoje životné peripetie od narodenia v roku 1822 po posledné dni života. J. Hvišč sa popri literárnohistorických faktoch pokúša vyjadriť aj to, aký bol Kalinčiak vo svojom reflexívnom a citovom súkromí, ako reagoval na udalosti okolo seba, ako ich prijímal, ako s nimi zápasil a ako sa odzrkadľovali v jeho básnickej, prozaickej a esejistickej tvorbe. V centre úvah stojí Kalinčiakov učiteľ, priateľ a rival Ľudovít Štúr, pretože vtedy Štúr stál c centre každého literárneho a politického pohybu. Popri Štúrovi sa v knihe objavujú úvahy o Kalinčiakových rodičoch, spolužiakoch, profesoroch, spolupracovníkoch, literárnych dielach i prostrediach, s ktorými prišiel do bezprostredného styku. Podľa novoobjavených archívnych písomností autor rekonštruuje aj tie stránky Kalinčiakovho života a tvorby, ktoré dosiaľ boli známe iba z kusých zmienok (stratené prvotiny, jeho vzťah k profesorom, politická orientácia, rozpory s Ľ. Štúrom, Štúrovo zranenie a smrť, pôsobenie v Tešíne, návrat do Turčianskeho Ssv. Martina).

V knižke Mesačná víla sa autor (známy básnickou zbierkou Malé divadelné portréty) predstavuje dvomi samostatnými kompozíciami: Mesačná víla a Brešo a Harpya. Ani ti nezaprel v sebe básnika a príbehy popretkával jemnými ľúbostnými veršami. V novele alebo rozprávke pre dospievajúcu mládež Mesačná víla sa S. Salay snaží podľa svojho veľkého vzoru Antoina de Saint-Exupéryho nájsť podobenstvo malého princa. A to sa v istej forme podarilo, lebo autor našiel mesačnú vílu. Príbeh približuje svätojánsku noc, v ktorej sa Ján snaží riešiť svoje osobné problémy. Túži nájsť dievča, s ktorým sa chce oženiť. Pomôže mu dobrá víla Amálka? V druhom príbehu, v dramatickej hre Brešo a Harpya autor rozpráva o zrelom mužovi, ktorému práve stroskotalo manželstvo. Brešo sa usiluje zo všetkých síl aj ďalej okolo hľadať lásku, natrafí však iba na starú, nešťastnú susedku, s ktorou si hneď od začiatku nerozumie. Príbeh končí tragicky, hoci Brešo sa za pomoci priateľa Imra už dokáže priblížiť k opakujúcemu sa tajomstvu vzťahov medzi mužom a ženou. Knižka je ilustrovaná nádhernými farebnými obrázkami akademického maliara J. Cesnaka.

Kniha je súborom úvah a esejí o zmysle, postavení a poslaní vedeckého bádania v dejinách ľudstva. Vysoko vyzdvihuje pokrok, ktorý v priebehu dejín dosiahla veda najmä v prírodných vedách. Zároveň však poukazuje aj na jej … sizyfovské prekliatie", ktoré sa prejavuje najmä v tom, že každý nový objav, každá vyriešená úloha prináša na stôl vedeckého bádania nové celý rad nových otázok , výziev a požiadaviek na ďalšie riešenia. V týchto súvislostiach poukazuje aj na Darwinovú teóriu o pôvode druhov, ktorá dodnes patrí medzi základné diela modernej vedy, no napriek tomu neodpovedá na všetky otázky. . Už dávnejšie sa totiž ukazuje , že schopnosť živých organizmov prispôsobiť sa životnému prostrediu v záujme zachovania druhu nie je podmienená len ich prítomnosťou a životom v danom prostredí, ale že bola v ich ústrojenstve cieľavedome naprogramovaná.

Autor - filozof, politik, publicista, vysokoškolský pedagóg - vo svojich štúdiách dokumentuje, ako sa niektoré formy ľudského bytia rodia ako nesamozrejmosť výkonom, pomerom síl a ako sa univerzalizujú, teda stávajú sa mocou. A napokon, aj ako sa legitimizujú, ako si nachádzajú oprávnenie. Štúdie predstavujú predovšetkým pokus o iný uhol pohľadu, o novú interpretáciu, o hlbšie zvýznamňovanie niektorých momentov dejinno-mocenského pohybu. Autor osobitne poukazuje na kľúčový význam europeizácie slovanského sveta, resp. demokratizácie a stability Ruska v globálnom mocenskom politickom usporiadaní sveta, predovšetkým z hľadiska širších záujmov Slovenska. B. Zala ako intelektuál pertraktuje otázku hlbšieho dejinného zmyslu bytia národa a skúma aj to, akú úlohu chce a má tento národ zohrávať v aktuálnych politicko-mocenských a kultúrno-civilizačných siločiarach Európy a sveta.