Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 14 z 79

DAV DVA je kultúrno-politická revue voľne nadväzujúca na skupinu DAV (1922 – 1937), ktorej cieľom je šíriť povedomie o alternatívach voči súčasnému ekonomicko-spoločenskému zriadeniu. Ročenka kultúrno-politickej revue DAV DVA 2020 s podtitulom Čo robiť? ponúka spektrum názorov česko-slovenských spoločenských vedcov, publicistov, aktivistov, umelcov a politikov (Jan Keller, Michael Hauser, Ladislav Hohoš, František Škvrnda, Vladimír Manda, Branislav Fábry, Richard Sťahel, Martin Muranský, Ilona Švihlíková, Ľuboš Blaha, Adrian Ondrovič, Josef Skála, Karol Ondriaš, Monika Uhlerová, Roman Michelko, Juraj Hraško, Pavol Janík, Tomáš Klimek, Lukáš Perný a ďalší) na tému, čo robiť pre zlepšenie postavenia pracujúcich. Súčasťou ankety sú napríklad aj otázky na tému zdravotníctva, medzinárodnej súčinnosti sociálnych hnutí či ekológie. Ročenka DAV DVA vychádza ako nový formát pôvodného štvrťročníka. Okrem ankety je súčasťou publikácie aj výber esejí, spoločensko-vedných štúdií, kritík, umeleckej tvorby a recenzií. Ročenka nového DAVu vychádza pod hlavičkou občianskeho združenia DAV DVA.

Monografická práca z oblasti literárnej vedy Literatúra ako existenciálna komunikácia, ktorej autorom je prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., skúma súvislosti medzi tvorbou umeleckej literatúry (poézie a prózy), literatúry faktu, filozofickými východiskami a autorskými zámermi tvorcov. Analýza vzťahu filozofickej a umeleckej roviny zovšeobecnenia reflexie skutočnosti – nielen jej poznávania, ale aj formovania novej ľudskej situácie – poskytuje možnosti prieniku do poznania a interpretácie širokých kultúrno-civilizačných súvislostí. Kniha je rozdelená na tri časti – prvá je venovaná všeobecným teoretickým a metodologickým východiskám, v druhej sa autor pokúša o literárnovedné prieniky do tvorivých koncepcií relevantných spisovateľských osobností a tretia obsahuje príklady ich aktuálnej literárnokritickej aplikácie na diela súčasnej, najmä slovenskej literárnej tvorby v du¬chu slov Artura Schlessingera: „Ak chceme prežiť, musíme mať nápady, víziu a odvahu.“ Práve kniha Dalimíra Hajka je dôkazom pravdivosti tejto myšlienky. Len veľké osobnos¬ti dokážu inšpirovať a stimulovať ľudského ducha. Literatúra a veda, poézia a próza, ktoré tvoria umelecký text v symbióze s vedeckým vysvetľovaním skutočnosti, sú toho dôkazom. Invenčný spisovateľ umeleckými prostriedkami inšpiruje čitateľa, núti ho zamyslieť sa nad problémami života a smrti, spoločnosti ako aj samotného jednotlivca v kontexte s filozofiou bytia. Jasne vyhranený autor tejto práce – pedagóg a vedec, literát a esejista v jednom, ponúka čitateľovi skutočnú delikatesu.

Rozprávky v ľuďoch rezonujú večne. Vyjadrujú obraz života, túžob a snov azda každého z nás. Dobro víťazí nad zlom. Prekonávanie prekážok s cieľom odmeny, odraz základných životných hodnôt, ktoré platia v našej spoločnosti, presnejšie, spo­ločnosť by si priala, aby platili. Tieto nádherné hodnoty dobra a cti nájdete v tejto pekne napísanej knihe. Autor František Višváder sa pohral s niektorými postavička­mi, dal im prazvláštne mená, ktoré iste potešia nejedného, najmä detského čitateľa. Verme, že od autora vzíde ešte mnoho pekných rozprávok, ktoré aj do dnešného sveta právom patria. Nenadarmo sa hovorí, že ak chceme, aby naše deti boli inte­ligentné, majú veľa čítať, ako aj my im máme čítať rozprávky. Albert Einstein to dopl­nil o myšlienku: Ak chcete aby boli ešte inteligentnejšie, čítajte im ešte viac rozprávok. Tejto vzácnej knihe rozprávok s nádhernými ilustráciami od akad. maliara P. Michaliča možno len popriať šťastnú cestu k detskému čitateľovi.

Vladimír Majakovskij nebol básnikom lyrických sentimentalít a banálností, no tým menej básnikom, posluhujúcim cudzej, neprežutej fráze, básnikom falošnej a permanentnej oslavnosti. Z celého srdca miloval revolúciu, jej horúci dych a prostú hrdinskosť skutkov, jej nadšených bojovníkov v šedivých otrhaných plášťoch, ale s hlavou plnou predstáv o kráse budúceho mierového života, jej neúnavných, premrznutých a hladných pracovníkov, snívajúcich v blate a chlade o prekvitajúcom „meste-sade“ budúcnosti. A bola to práve táto veľká a úprimná láska, úprimná v celej veľkosti básnického génia, ktorá nedovoľovala Majakovskému povedať čo len jediné falošné slovo, čo len jednu nepravdu hocako peknú a hocako zdanlivo nepotrebnú v danej chvíli. Svoj osud spojil s futurizmom. Údel tvorby futuristov v meštiackej spoločnosti bol aj jednou z tém poémy Oblak v nohaviciach (1915). Vyjadruje sa tu k poézii jeho doby, odsudzuje doterajšie umenie, zriadenie, náboženstvo a pohľad na lásku. 14. apríla 1930 Majakovskij ukončil svoj život dobrovoľnou smrťou. Svetu však zanechal tvorbu, ktorá neprestáva žiť a je uznávaná celým kultúrnym svetom.

Kniha Čas večne prítomný je súborným vydaním básní, ako naznačuje aj podnázov „staré i nové dumky“, s autorovou esejou Poézia a filozofia mysle a s doslovmi srbského básnika a literárneho vedca profesora Dušana Stojkovića a redaktora knihy, básnika a spisovateľa Petra Mišáka. Súborná zbierka obsahuje 15 tematicky blízkych cyklov, Prolegomenu i Epilóg. Knihu ilustroval akad. Maliar Stanislav Balko. Bielikova poézia je charakteristická filozofickou reflexiou, osobitým vzťahom medzi poéziou a filozofiou, no zároveň je aj lyrická. Dokladajú to aj jej súzvuky s tvorbou velikánov svetovej poézie (Rainer Maria Rilke, Thomas Stern Eliot, Milan Rúfus, Josif Brodský...) Ak uvádza P. Mišák, v zbierke máme tú česť s dôkladným poznaním všetkého, čím básnik predznamenáva vlastné autorské (poetické) výpovede. Jeho básne, podľa D. Stojkovića, sú „chvenia nahej ľudskej bytosti, nahej duše, tej, ktorá sa ocitla na návetrí dejín, bitá aj zvonku, aj zvnútra, plná trosiek svojho a všeobecného jestvovania, ktorá si zaumienila, že svojím spevom v púšti, v ktorej sme, prenikne do svetla...“

Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Zväzom maďarských spisovateľov vydal antológiu dvadsiatich piatich maďarských básnikov, predstaviteľov súčasných trendov maďarskej poézie. Cieľom vydania publikácie je zoznámiť širšiu čitateľskú verejnosť s literárnymi pohybmi v susednom Maďarsku, keďže obidve literatúry – maďarská i slovenská – boli v minulosti prepojené spoločnou štátnosťou i vzájomnými kultúrnymi i literárnymi prienikmi a dnes sa paralelne vyvíjajú a vzájomne obohacujú v susedskej blízkosti.

Tri románové novely Dovidenia, Erika, Medailón a Toreadori napísal autor v 60. rokoch minulého storočia, teda v čase uvoľnenia ideologických inštrukcií z čias schematizmu stalinského kultu osobnosti. Prvé dve majú niekoľko spoločných znakov. Prvým je skutočnosť, že vojnová minulosť silno intervenuje do mierovej súčasnosti. V Hnitkovom diele ide totiž neustále o základne veci existencie: jej kvalitu, slobodu, lásku a o ich opak: kalkulovanie, manipulovanie, násilie, nenávisť a smrť. Druhým znakom sú dva svety oddelené ideologicky a politicky, na jednej strane je to svet kapitálu – majetku, životného ideálu ľahkého prežívania bez námahy a na druhej strane svet úsilia, námahy a práce ako prirodzenej súčasti života. A tretím spoločným znakom je kriminálna zápletka, silné napätie, tajomstvo súvisiace s vojnovou agresiou, ktoré sa pomaly v priebehu deja rozuzľuje a odhaľuje krutú pravdu, ktorá po celý čas vnútorne a podpovrchovo nahlodáva normalitu jednotlivých životov v súčasnosti.

Pokiaľ má básnik zaujať čitateľa, musí mu ponúknuť verše, s ktorými sa môže čitateľ stotožniť, môže sa sporiť s autorom, no v žiadnom prípade ho jeho verše nemôže nechať ľahostajného. Poetka Brigita Lehoťanová tento dar básnickej komunikatívnosti má. Ba čo viac! Na ploche básne sa pohybuje suverénne a vystačí si so svojím bohatým autorským registrom aj bez siláckych postmoderných gest, slangu či nedajbože vulgarizmov. V Brigite Lehoťanovej prichádza na slovenskú poetickú scénu jasne vyhranený tvorca a svojou civilne-magickou poetikou ju rozhodne osvieži. Zbierku zdobia ilustrácie akad. maliara Stanislava Harangozóa.

Viera Benková (1939 – Báčsky Petrovec, Srbsko) – popredná spisovateľka a kultúrna osobnosť slovenskej literatúry a kultúry v Srbsku a vôbec v celom slovakofónnom prostredí. Je autorkou viacerých básnických celkov, zbierok poviedok i beletristickej publicistiky a románov. V roku 2014 vydal Spolok slovenských spisovateľov výber z jej poetickej tvorby pod názvom Herbár zeme. V roku 2017 jej na Slovensku vyšiel generačný román Tri ženy, dvaja muži a ja... V novom výbere z Benkovej poézie pod názvom Studňa zaznieva univerzálna ľudská problematika, ale aj osobitosti komunitárnej existencie, vibruje ženská senzibilita a intímna znalosť hodnôt i slovenskosti.

Etela Farkašová, ktorá sa stala za predchádzajúci román Scenár laureátkou prestížnej súťaže Anasoft litera 2018, získala zaň Krištáľové krídlo a ďalšie významné ocenenia, prichádza s novou prózou Hodiny lietania. Autorka na pozadí príbehu extrémne senzitívnej výtvarníčky Miriam, ktorá sa po desaťročiach prežitých v zámorí vracia do rodnej Bratislavy, rozvíja niekoľko závažných tém, napríklad utváranie osobnej identity, hľadanie cesty z osamelosti, ďalej je to téma viny a odpustenia či narušených medzigeneračných vzťahov, ale pozornosť venuje aj tomu, ako sa hrôzy vojny vpisujú do osudov ďalších generácií a neraz ich tragicky predznamenávajú. Ako to už u tejto autorky býva, súčasťou dejových línií sú filozofické reflexie existenciálnych otázok, pred ktoré je postavená jej protagonistka. Nový román Etely Farkašovej je originálne koncipovanou viacvrstvovou prózou, ktorá osloví nielen aktuálnymi, no zároveň nadčasovými témami, ale aj kvalitou ich umeleckého stvárnenia.

Táto plnofarebná kniha exkluzívne a dôstojne ponúka hneď tri rozmery: Odborne mapuje život a dielo špičkového exilového slovenského spisovateľa žijúceho bezmála polstoročie v Austrálii. Pridaný bonus pozostáva z reprezentatívneho výberu jeho najlepších jedenástich diel. K tomu pridajme silné premostenie a zjavnú súvzťažnosť živých výtvarných malieb legendárneho Ondreja Zimku práve s nezabudnuteľnými poviedkami spolurodáka Hrtusa Jurinu. Ide o neprehliadnuteľného autora s výrazne celoslovenským presahom, s pozoruhodným, moderným, pritom špecifickým jazykom, bytostne zviazaného so slovenskou vlasťou a jej ľuďom. Naša literárna veda ho oprávnene zaraďuje spolu s Jozefom Cígerom Hronským k najlepším prozaikom v slovenskom krajanskom svete, ako aj k slovenskej lyrizovanej próze i katolíckej moderne. Citujúc nitrianskeho biskupa Viliama Judáka neskazený svetom sa majster Pavol Hrtus Jurina vracia na Kysuce. Pavol Holeštiak predkladá čitateľovi zmysluplné, faktograficky nasýtene dielo.

Peter Holka, spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež, vydal v roku 2017 román Ohyb rieky a práve v ňom sa prvýkrát objavila svojrázna, tak trochu záhadná a tajomstvami opradená postava tety July. V románe Súhvezdie Tety July je to ona, kto dostane hlavné slovo, aby otvorene porozprávala o svojom nezvyčajnom, dobrodružnom, krásnom aj bláznivom živote. Keď sa narodila, vychýlila sa zemská os, zrejme preto, že bola nebesky krásna ako anjelik. Aj preto si ju ako dievčatko vzala do kaštieľa pani veľkomožná. Dospievajúca očarila a pobláznila vari každého chlapca aj chlapa. Bavilo ju to. Napokon stretla staršieho, výstredného, no talentovaného maliara, ktorého volala Tivi. S ním zažila veľkú lásku, lásku na celý život, precestovala s ním kus sveta, v pamäti jej však najväčšmi utkvel Paríž, kde stretla Modiglianiho, ktorý namaľoval jej akty, aj Pabla Picassa, ktorý po nej veľmi túžil. Teraz má osemdesiat, spomína, anjelik sa zmenil na smrtku... Ako napísal spisovateľ, literárny kritik a publicista Bohuš Bodacz „Holka má dar imaginácie, pútavého rozprávačstva, ktoré zaujme čitateľa od prvého do posledného riadka, ľahké pero obohatené temperamentom, zmyslom pre humor i dráždivou erotikou, peknými obrazmi, empatiou, magickým realizmom, hravosťou, smútkom, radosťou zo života, úprimnosťou a presvedčivosťou. V neposlednom rade treba spomenúť umnú koncepciu, štruktúrovanie, výstavbu diela. Dovolím si dokonca tvrdiť, že tento román patrí k tomu najlepšiemu, čo Peter Holka napísal.“

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec, vysokoškolský pedagóg. Po celý život bola básnická tvorba spoveďou jeho duše. Osobitne po roku 1968, keď ho postihlo 20-ročné obdobie politicky, občiansky vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života so zákazom publikačnej činnosti. Z bohatej rukopisnej tvorby po rehabilitácii po roku 1990 publikoval básnické diela Diabolský amok (2000), Pečate v kameni (2015), Čas s tebou (2017), Tmavý chlieb (2017), Krehká ako srieň (2018). Básnické dielo Súhvezdie dúhy (skál a morí) uvádza už generačnou životnou súvahou: „Kým žijem, musím stále hľadať človeka v pamäti Zeme zapísaného Stvoriteľom v knihe skál a morí. Hľadať odpoveď ako človek napĺňa posolstvo daru Zeme dané Stvoriteľom. Dielo je obrazom civilizácie v zániku dúhy ducha, života. Božieho závetu nádejí planéty“.

Detská publikácia Brezulienka prekvapuje svojou invenciou vo videní autorky-fotografky a textov Petra Mišáka. Ide o hravé a dôvtipné spracovanie poézie v súzvuku s obrazom. Nie nadarmo sa autor skvelých poviedok, povestí a očarujúcej poézie spojil tentoraz so skúsenou fotografkou a vytvorili nádherné brezové skrývačky pod názvom Brezulienka. Veršovaný text je miestami až hádankový, rytmicky vyvážený, obsahovo i lexikálne primeraný detskému veku. Nádherné sú fotografie Evy Kuciakovej Humajovej, ktorá z vlastnej tvorby dokázala vybrať tie najkrajšie, rozprávajú nám svoj vlastný príbeh... Ľahko zapamätateľné verše určené pre vek od 4 do 7 rokov a možno aj viac, sú toho dôkazom. Môžeme povedať, že je to originálne spracované dielko, ktoré má aj svoj výchovný podtón. Je šťastím, ak sa dvojica významných autorov stretne a dokáže spoločne vykúzliť vtipné básničky plné príbehov, ktoré by nikto nečakal práve na kmeni stromov.

Zbierka poviedok Miluj blížneho svojho bola napísaná k 75. výročiu SNP. A ako je pre autorovu tvorbu charakteristické, nesnaží sa anjelom prišívať krídla ani čertom rohy. Z napísaného cítiť, že autor má deje nažité, nielen vizuálne, ale aj citovo. Čo však cítiť azda najviac, je fakt, že sa snaží postaviť SNP tam, kam patrí nielen v histórii Slovenska, ale aj 2. svetovej vojny. Ľudí nedelí na fašistov a antifašistov, chce podať charakteristiku doby a človeka v nej. Jeho človek sa nepredstavuje rečami, ale činmi ľudskosti či neľudskosti. Juriga hovorí, že píše o obyčajných ľuďoch, o tých, ktorí bojovali a umierali za víziu budúcnosti, a snaží sa pozrieť aj na to, ako sa tá vízia naplnila. Priznáva, že jeho hrdinovia sú ľudia, ktorých väčšinou osobne poznal, ale aj to, že použil aj autorskú fantáziu.

Jana Šimulčíková, známa prozaička, novinárka, prekladateľka, je autorkou úspešných kníh pre deti, ako aj románov pre dospievajúcu mládež. Jej prínos vlani ocenili cenou Trojruža (2018) za detskú literatúru. Ako poznamenáva literárny vedec prof. V. Šabík, „treba podčiarknuť, že „Šimulčíkovej Lyrika do kufríka lyrikou skutočne je, teda žánrom, ktorý vzhľadom na plytčinu alebo eskamotáž vydávaných zbierok je v súčasnej poézii vzácny. Ide o silný (nie povrchný ani lacno sentimentálny) emotívny náboj. Smútok dohasínajúcej ľúbosti, zmierovanie sa s pribúdajúcim vekom (a čo potom?) ,daňové priznanie pred veličinou večnosti? i dobové spoločenské marginálie – to všetko videné z nadhľadu životnej skúsenosti tvorí obsah hodný zamyslenia. Tomu zodpovedá aj básnická forma: hutnosť, úspornosť, obraznosť vyjadrovania, s akcentom na zrozumiteľnosť, bez poetických klišé.“ Lyrika do kufríka (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je zbierkou recitateľných veršov, dostupných verejnosti a schopných spolupôsobiť pri renesancii záujmu o poéziu.