Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 21 z 71

Autorka úspešných básnických zbierok - Náruč bozkov (1996), Reliéfy krás (1998) a Snenie (2005) sa tento raz prezentuje prozaickým dielom Ustielaš si v mojom srdci. Adela Faičová si týmto románom vlastne kladie otázku a aj na ňu odpovedá: Kedy môže byť človek šťastnejší, keď nie s darom lásky v každej podobe... ku všetkým a ku všetkému.... v krásnom prostredí prírody, ktoré bolo stvorené pre nás. Sylvii, hlavnej predstaviteľke románu, toto úžasné spojenie bolo dopriate. Vďaka empatii sa snaží vycítiť tú správnu mieru nežnej energie lásky. Nielen k svojim milovaným a blízkym, ale ku každému živému stvoreniu... v podmanivej prírodnej scenérii vrchov, lúk a pastvín, zvažujúcich sa do horského slatinského potoka.

Autor na margo svojej knižočky napísal: „Nie sú priepastnejšie chvíle, ako tie, keď sa na milovanú bytosť odrazu pozrie smrť. Všetko ustrnie, zostane len okno do záhrady a predposledná jar. Svet okolo zmizne a v jeho trhline sa dejú iné veci, iné príbehy, zamdlievajúca neha volá o pomoc. To, čo dostávate do rúk je denník takejto chvíle. Poézia? Nie, výkriky, prosby vyslovované potichu až k šialenstvu vydeseným tvorom.  Keď zomiera krásne nežné talentované dievča, svet odrazu tmavne, keď zomiera čistá duša, srdce cíti blížiace sa hrmenie. Ako na Golgote. V roku 2008 sa práve taká nežná duša deň po dni blížila k Neznámu. Bola vyrovnaná, usmievala sa, svojím hlasom nás ešte stále tíšila. 29. novembra 2009 večer som jej šepkal , neboj sa, Dáška, ideš do krajšieho sveta. Presne o deviatej hodine posledný raz vydýchla a vo mne navždy ustrnulo závratné ticho.“

Básnické dielko vzniklo na základe poznania, že sa nachádzame v novom miléniu, kde sa niektoré naše ľudské vlastnosti preniesli z minulých rokov do súčasnosti. Mnohí z nás by si priali, aby sa stratil vnútorný chlad v srdciach, pocit osamelosti a svet sa tak pobral dopredu so všetkými vymoženosťami nového tisícročia, nie k likvidácii seba samých neprirodzeným spôsobom. Je ešte veľa úloh na Zemi, ktoré by mali odstrániť tento ťažký tieň života. Po prečítaní tejto zbierky básní by sa malo pochopiť, že ide o čas, ktorý je v širšom priestore, ale aj druhá možnosť, že sa čitateľ ocitne v jednom bode času. Je to knižka, ktorá vyzýva k väčšiemu pochopeniu blížnych, ale aj zdanlivo cudzích ľudí a okolia. Jednoducho, chváľme si veci, ktoré nám spríjemňujú život.

Aj tretí zväzok výberu z pozostalosti Š. Murína dokumentuje široký diapazón ľudských, vedeckých i publicistických záujmov autora, ktorý jednoznačne prevyšuje rozhľadenosť priemerného inteligenta. Jeho myslenie sa bez problémov pohybuje vo vyšších sférach. Táto tretia kniha z pozostalosti by sa dala nazvať aj Denník mysliaceho človeka. Autor sa snažil o dodržanie zásady: Každý originálny písomný prejav musí mať svoju plastiku slova, a myšlienky. Pri hľadaní pravdy Š. Murín dospieval k istým záverom, ktoré akoby vo svojej životnej filozofii povýšil na axiómy. V priebehu času spresňoval ich formuláciu a keď sa zdalo, že dospel k maximu, ustálené spojenia opakoval v rôznych súvislostiach, akoby chcel naruby obrátiť heslo, že často opakovaná pravda môže byť lžou. Pre neho je naopak – utvrdením sa v pravde. V Murínovom štýle sú zreteľné tendencie k metaforickému, literárnemu jazyku, a to aj pri témach výsostne odborných. Napríklad: K poznaniu stupňa nebezpečenstva sa ľudské vedomie zatiaľ iba brodí v hustých mrakoch, nevedomosti. (Černobyľ) Podstatu životnej filozofie i zmysel svojej ľudskej existencie sformuloval aj vo svojom texte Na prelome rokov: Obyvateľom Slovenska želám šťastie staré ako svet, aby v našej spoločnosti bolo viac miesta a porozumenia pre solidaritu, aby sa náš život oslobodil od bezcharakternosti, podvodov a klamstva, aby sme nikdy nezabúdali myslieť na budúcnosť, na tých, čo prídu po nás.

Rosa z pavučín je najnovšia kniha veršov jubilujúceho básnika Teodora Križku. Je zároveň galériou štyroch desiatok akvarelov Zuzany Vaňousovej, sestry slávneho herca Jozefa Krónera, s ktorou viaže autora medzigeneračné priateľstvo. Kniha je o objavov aní krásy okolo nás. Je čítaním zmysluplných odkazov, zaznamenaných klinovým písmom trávy a hieroglyfmi v kôre stromov či skalných puklinách. Lebo autor knihy číta prírodu, hviezdnu oblohu i ľudské srdce ako jediný záznam, o ktorom hovorí iným jazyko m Biblia.

Známy a skúsený autor krátkych literárnych útvarov a tvorby pre deti prichádza s útlou zbierkou epigramov a aforizmov, pozostávajúcich zo štyroch veršovaných (Hore bez/nadpisov, Eropero, Ozveny, Cepygramy) a a dvoch neveršovaných (Aperitívy, Amorizmy ) častí, ktorých názvy naznačujú ich obsah. Zručným perom cieli na ľudské, medziľudské, spoločenské, politické i historické javy a vytvára z nich literárne jednohubky pre fajnšmekrov. Čitateľa poteší nielen sviežim humorom, inovatívnymi slovnými novo tvarmi, ale niekedy aj prekvapivou trefnosťou, ktorá mení tento ľahký žáner na zásahy ťažkého kalibru. Tematicky pestré postrehy sú niekedy jednoduchým veršíkom, zachytenou myšlienkou, inokedy je prvotný rým, ozvena slova, druhotne nastupuje bádanie po vhodnej obsahovej náplni tvoriacej pointu (Ozveny). Kvalitatívny vrchol predstavujú Aperitívy, v ktorých sa vtipné postrehy pretavujú v hlboko pravdivú výpoveď, občas až prenikavo trpkú.

Zdenka Mahajová (1956) sa predstavila čitateľskej verejnosti v roku 2009 svojou prvotinou, románom Zatmenie. Ďalšiu literárnu činnosť rozvíja smerom k poézii, čoho výsledkom je zbierka básní pod názvom Otázniky. Otázky, ktoré si skôr či neskôr kladie snáď každý z nás, ju priviedli k prechodu od povrchného vnímania života k snahe pochopiť jeho podstatu. Sám život je jej najlepším učiteľom. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú „najdlhšiu – najkratšiu cestu“. Cestu k samej k sebe, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA. To, čo v čitateľovi či poslucháčovi toto dielko zanechá, ocení azda každý, kto má otvorené srdce. A možno niektoré zatvorené táto zbierka zasa pootvorí.

Zuzana Cigánová sa po úspešnom titule Šampanské, káva, pivo (VSSS) prezentuje tentoraz nevšednou knihou, ktorá je veľkosťou, rozsahom i formou vernou kópiou divadelného scenára. Jej dej sa odohráva na doskách, čo znamenajú svet, v divadelnom prostredí, ktoré je autorke celé roky veľmi blízke – profesionálne aj ľudsky. Už v podtitule svojej Divadelnej hry avizuje, že zhruba takýto scenár dostávajú do rúk aj herci. Jeho dej zachytáva jedno obyčajné skúšobné obdobie, prípravu nového umeleckého diela. Počas tohto obdobia sa v dialógoch a komentároch dozvedáme viac o povahách postáv, ale aj o ich osudoch. Aktérmi Cigánovej hry pritom nie sú iba herci, ale aj postavy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť divadelného predstavenia – režisér, garderobierka, technik, kostymér, inšpicient. A okolo nich a s nimi autorka rozohráva originálne napínavé dejstvá. Hra je písaná skvelým štýlom, nechýba jej ani primeraná dávka humoru. Čitateľa vťahuje do neobyčajného príbehu, pričom až postupne zisťuje, že v tejto „hre“ ide vlastne o smiech cez slzy.

Za román Hlídač (De bewaker, 2009) autor obdržel Cenu Evropské unie za literaturu. Děj se odehrává v blízké budoucnosti, kdy svět postihla blíže nespecifikovaná katastrofa. Michel a Harry jsou hlídači v ohromných prostorách podzemních garáží luxusního čtyřicetipatrového domu. Dva hlídači ve službách tajemné organizace, která je v jejich představách neustále sleduje a kontroluje, plní vzorně předepsané povinnosti a soustředí se na drobnosti každodenního života v podzemí. Dokonce ani když všichni obyvatelé až na jednoho opustí budovu a nastanou potíže se zásobováním, Michel s Harrym neopustí stanoviště. Realita, klamné představy a sny se střídají a prolínají a barvitě popsané detaily nabývají na intenzitě. Rovnováhu v jejich vztahu naruší až příchod třetího hlídače. Ale existuje vůbec poslední obyvatel domu, existuje Harry? Vším prostupuje všudypřítomný skličující strach. Jak dopadne výprava do nitra budovy? Norský autor byl hostem Noci literatury (15. května) i veletrhu Svět knihy 2012.

Autorka sa po úspešnom titule Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili! tentoraz prezentuje výnimočnou knižkou pre deti i dospelého čitateľa. Kniha Krídluška v krajine tŕňov je totiž knižkou vychádzajúcou zo skutočných príbehov detí poškodených očkovaním. Keby sme ju chceli žánrovo označiť, vhodné by bolo pomenovanie symbolická rozprávka, kresťansko-didaktická rozprávka, respektíve filozofická rozprávka. Netreba ju však nejako špeciálne označovať, pretože vo svojej podstate ani nejde o rozprávku, skôr o filozofické podobenstvo založené na príbehu so širším posolstvom. Ako píše prof. PaedDr. Eva Vitézová „problematika, ktorej sa autorka rozhodla vo svojej knižke venovať, bola v našich podmienkach donedávna tabuizovaná a ani dnes nie je častou témou. Oceňujem odvahu autorky popasovať sa s takouto zložitou témou a najmä schopnosť ponúknuť text dospelému i detskému príjemcovi. Uvedená knižka je totiž dvojdomá – svojho čitateľa môže nájsť medzi oboma typmi adresátov... Dospelých osloví svojou symbolikou a deti zážitkovosťou.“ Súčasťou knižky sú aj milé a pôsobivé ilustrácie výtvarníčky Anny Gajovej. Knižka Krídluška v krajine tŕňov je prínosom pre súčasnú literatúru pre deti a mládež.

Filozofická trilógia D`Alembertov sen je postavená na dialógoch. Ich prostredníctvom sa predkladajú témy, ktoré sa rozvíjajú a vysvetľujú. D’Alembertov rozhovor s Diderotom pojednáva o rozporuplnej bytosti, nezodpovedajúcej žiadnemu bodu v priestore, o rozdieloch medzi človekom a sochou, o pohybe v premiesťovanom i nehybnom telese, o vzniku zárodku, o preexistencii zárodkov súvisiacej s prvopočiatkom živočíchov, o tom, že vedy vyjadrujú vzťah medzi prírodnými javmi, ktoré vyvodzuje príroda. D’Alembertov sen je konštruovaný ako rozhovor D’Alemberta, Julie de L’Espinasse a lekára Bordeua. D’Alembert blúzni o človeku, vesmírnom poriadku v prírode, o reťazci bez prázdneho miesta, zrode, žití a pominutí sa, ktoré znamená meniť formy. Doktor počúva a usudzuje, že výstredné úvahy sa takmer stotožňujú s reálnymi dejinami dnešných i budúcich živočíšnych druhov. Lekár sa na základe tejto témy pustí do rozhovoru s Juliou. D’Alembert precitne a zamieša sa do rozhovoru. Snivosť je špecifický prvok predstierania filozofických ideí.

Ide o druhé, prepracované a doplnené vydanie čitateľsky úspešného titulu. Pútavý ľúbostný príbeh z lekársko-farmaceutického prostredia, obohatený o konšpiračnú fiktívnu rovinu, dopĺňa bohatý faktografický materiál o málo známej téme rizík očkovania, čím kniha získava aj rozmer literatúry faktu. Sledovanie osudov citlivej sestričky Jany, ambiciózneho zástupcu farmaceutického koncernu Petra a extravagantného psychiatra Usalu Pinka čitateľa poteší nielen ako jemný literárny príbeh, ale súčasne vytvára schodnú cestu k poznaniu mimoriadne vážnej problematiky, ktorá sa bytostne týka zdravia každého z nás. Ako napísal literárny kritik prof. Vincent Šabík, „kniha vedie čitateľa k naliehavému zamysleniu sa nad sebou, nad svojimi partnerskými vzťahmi a nad spoločenskými javmi okolo seba. Nenásilne nabáda k zodpovednejšiemu životu, mysleniu a konaniu. Najmä pre tieto kvality obohacuje profil súčasnej románovej tvorby“.

V románe Schizofrénia autorka obrátila svoj kritický pohľad na morálne zlyhávanie niektorých ľudí, zaťažených na majetok. Už v samotnom úvode vtiahne pozornosť do deja plného napätia, kde časť príbuzenstva bohatej a bezdetnej staršej vdovy Melánie v chorobnej túžbe po bohatstve rozohráva okolo nej špinavú hru, v ktorej sa stáva začas obeťou. Na pozadí rodinného príbehu, písaného z pohľadu troch hlavných postáv, Příhodová rozkrýva spektrum vyhranených ľudských typov a zároveň vykresľuje, ako ľahko a nenápadne možno prísť o svojprávnosť, majetok a napokon aj o život. Popri morálnom zlyhávaní sa v románe z troch pohľadov rozvíjajú pred čitateľom aj tri osudové lásky, navonok odlišné, kruté, krehké i vášnivé, odohrávajúce sa v odlišných prostrediach, no rovnako silné a schopné podržať človeka, dokonca vrátiť ho k dobrým zásadám a zmeniť.