Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 21 z 80

Brilantný jazyk, jedinečnosť myšlienkových postupov, originalita a genialita, to všetko sú atribúty, ktoré hovoria o nadčasovej kvalite Blokovej poézie. Hlavné témy jeho poézie našli riešenie v cykle Vlasť (Čo vietor spieva). Celkovo je pre Blokovu tvorbu charakteristické paradoxné prelínanie mystického a reálneho. Toto je odlišujúca osobitosť aj ako dôsledok jeho vlastného symbolizmu. Charakteristická v tejto súvislosti je hmlistá silueta „Neznámej“. Blok bol citlivý ku každodenným vnemom a zvukom okolitého sveta, jeho mesta a hercov, s ktorými sa stretával a sympatizoval s nimi. Osobitosťou jeho štýlu je využívanie metafory protikladu sna a dezilúzie, cigánskych piesní, ktoré chytajú za srdce. Časté lyrické vnímanie sveta on sám pokladá za základnú vlastnosť pravého básnika, pre ktorého romantické pretvorenie sveta pomocou metafory nie je svojvoľná poetická hra, ale pravý vklad do tajomnej podstaty sveta. Blokom začína rozhodné oslobodenie sa ruského verša od princípu počítania slov podľa stôp. V tomto zmysle sa všetci novší ruskí poeti učili od Bloka.

Miroslav Demák (novinár, redaktor, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ) sa narodil v Starej Pazove v Srbsku (1948). Svoje rodné mesto nazval južnou hranicou slovenskej kultúry – už takmer 250 rokov tam žije asi päťtisícová slovenská komunita. Z toho prvých 97 rokov muži Starej Pazovy boli vojakmi, ktorí strážili hranicu s Osmanskou ríšou, ba aj päťkrát bojovali proti Napoleonovi. Možno práve toto ovplyvnilo, že Demák vo svojej knihe- cestopisoch hľadá styčné body, ale aj body lomu medzi východom a západom, medzi severom a juhom Európy. Odhaľuje nám pritom „maličkosti s veľkým vplyvom“. Tie, ktoré si iní ani nevšímajú – alebo ich zámerne obchádzajú a zamlčujú... Všetky texty sú navyše doplnené fotografiami autora z miest, o ktorých píše.

Ide o generačný román Viery Benkovej (1939), uznávanej slovenskej spisovateľky, poetky, publicistky žijúcej v srbskej Vojvodine, nositeľky Ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov. V ňom sa autorkina pamäť preniesla na Slovensko, väčšina deja sa odohráva – síce v rôznom čase – v obci Čičmany. Benková vzdáva hold svojim čičmianskym predkom, ktorí to v živote nemali ľahké, často za prácou museli ísť aj mimo vlastného kraja a čestne bojovať s chudobou... Je to príbeh ságy rodiny presahujúcej do slovensko-srbskej a srbsko-slovenskej relácie v 20. storočí v kontexte vojnových i povojnových udalostí so silným etnografickým základom a etickým apelom pre nové generácie, aby nezabúdali na vlastné kultúrne tradície a nezanedbávali svoje kultúrne dedičstvo. Na margo svojej knihy autorka v rozhovore s Etelou Farkašovou poznamenala: „Budú musieť prejsť dlhé roky, aby sa ľudia vrátili k studničke pamäti a začali opäť rozprávať príbehy, upozorňovať krásou zapamätaného na to, že život je studňa, z ktorej vody neubúda, ak do nej stále priteká svieži prameň...“

Popri známych dielach nemeckého velikána J.W. Goetheho ostali v úzadí iné, dopĺňajúce mozaiku osobnosti autora, pretože chýbal ich slovenský preklad. Tak to bolo dosiaľ i s Cestou do Talianska. Kniha uzrela svetlo sveta v rokoch 1816 – 1817, čiže uplynulo práve 200 rokov odvtedy, keď prvý raz vyšli zápisky z Goetheho putovania. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prináša prvý kompletný slovenský preklad prvej autorovej cesty na juh Európy v rokoch 1786 – 1787. Cesta do Talianska nie je len informačne bohatý historický cestopis. Dielo nám poskytuje i vzácnu príležitosť nahliadnuť do žitia i myšlienok jedného z najvýznamnejších nemeckých básnikov a dramatikov, v ktorom postupne spoznávame i zaujatého geológa, snaživého výtvarníka, mystického meteorológa, filozofujúceho biológa, vášnivého študenta prírody, architektúry a umenia a v neposlednom rade filozofa.

Lena Riečanská je autorkou piatich románov pre dospelých čitateľov. Deti a mládež zaujala trilógiou Navždy kamošky a samostatným románom Som, aká som! Kniha Sladkých štrnásť s horkou príchuťou je autorkiným desiatym vydaným literárnym dielom. Sladkých štrnásť prežíva hrdinka románu Katka. Odrazu sa šťastie zaľúbenej dievčiny premení na pocit krivdy. Čo by to bolo za lásku, keby sa pri prvej prekážke vzdala? Tak aj Katka s Norom hľadajú možnosť, ako sa stretnúť. Zaľúbené dievča sa podelí so svojimi pocitmi s babkou, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. „Povedz, babi, ako to bolo, keď si ty mala štrnásť?“ vyzvedá. Od vyslovenia tejto otázky sa v románe odvíja ďalší príbeh. Pútavo sa prelínajú dve časové pásma. Zážitky štrnásťročnej dievčiny súčasnosti a skutočný príbeh vyrozprávaný babkou, ktorá približuje život mládeže prežívajúcej svojich štrnásť v roku 1968. Postupne čitateľ pochopí, prečo tá horká príchuť. Striedajú sa situácie veselé aj vážne. Rozosmejú, a možno aj rozplačú. Hlavne donútia zamyslieť sa. Celý príbeh je prepletený láskou. Dotkla sa všetkých postáv. Čo ešte? Porovnanie dvoch časových období, rodina, priateľstvo, vzťah k starším aj skutočné stretnutie s markízou Giulianou Benzoni, Knihu dopĺňajú príjemné, realistické ilustrácie Lucie Zajac Valovej, autentické fotografie z archívu autorky aj čestného predsedu Spoločnosti M. R. Štefánika.

Zbierka Kľúč rozostavaného domu, ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov, obsahuje päťdesiat básní srbského spisovateľa Jeremiju Lazarevića. Autor sa narodil roku 1955 v dedinke Kozelj v okrese Ljig (Srbsko). Vyštudoval Prírodno?matematickú fakultu Belehradskej univerzity. Roky pracoval v elitných pohostinských objektoch v Belehrade. V súčasnosti je súkromným podnikateľom. Žije v Belehrade. Často navštevuje Bratislavu, manželkou jeho syna je Slovenka. V Srbsku sponzoruje vystúpenia vojvodinských slovenských básnikov na literárnych besiedkach. Minulý rok sa zúčastnil kolokvia Dunajské elégie, na ktorých predniesol svoj príspevok a vystúpil aj U červeného raka. Je členom Združenia spisovateľov Srbska a Mediteránskej Akadémie Bratov Miladinovovcov v Macedónsku. Vydal básnické zbierky: Čas netvora, Láska nie je iba slovo, Mĺkvy záprah a Kľúč rozostavaného domu. Jeho verše sú napísané úsporným jazykom. Vyhýba sa vyumelkovaným ozdobám a cudzia mu je prázdna rétorika, ináč hodne prítomná v poézii jeho generačných druhov. Úprimnosť a dôraz na etickú stránku básní iste prispieva k tomu, že jeho poézia nachádza veľmi priaznivý ohlas u srbských čitateľov, a pravdepodobne bude tak aj na Slovensku.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky. Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

K vyzrievajúcej generácii košického básnického okruhu, ktorá sa zúčastňuje na profilovaní nášho literárneho kontextu už viac ako dve desaťročia, patrí aj Tibor Kočík. Osobitne sa radí k tým básnikom, ktorí sú prítomní v slovenskej poézii akosi nenápadne. Nerobí okolo seba veľa kriku. Skôr necháva hovoriť svoje texty, čo prevrávajú jasnou rečou, pokiaľ sa dostanú do rúk čitateľa s vyvinutým zmyslom pre lyrickú obraznosť. Potvrdzuje to aj najnovšia kniha Rok zasvätenca, napísaná v kombinácii klasických, voľným veršom vytvorených básní a reflexívnych básní v próze. V opuse Poetica nymfomatica nájdeme verš „poézia je lovecká vášeň“, ktorý dokonale vystihuje situáciu súčasného básnika, ak ním naozaj je. Tibor Kočík je vášnivý lovec – a jeho tvorba si takisto vyžaduje percipienta s vášňou. Ako veľmi dobrý pozorovateľ každodennosti zaujme nielen svojou nefalšovanou prirodzenosťou, ale aj tým, ako pomenúva slabosti, krízové javy, no aj hodnotovo silné miesta prežívanej reality. Osobitne možno vyzdvihnúť jednoduché, krátke, významovo hutné, dobre vypointované poetické útvary. Akoby v nich dospel k záveru, že nie dĺžka básne, nie zdĺhavo pripravované pointy, ale myšlienková a lyrická čistota môžu najviac osloviť dnešného čitateľa.

Po dvoch predchádzajúcich básnických zbierkach (Pečate v kameni (2016) – je to výpoveď o morálnej, etickej a mravnej osnove slovenského národa, o obraze jeho duše, srdca tej doby a Čas s Tebou (2017) – v nej nastavuje obraz posolstvu muža a ženy, ich lásky, rodiny, klenbe identity národa, života pokolení) autor tentoraz predkladá čitateľovi básnický obraz domova v identite vlasti, národa, rodiny, regionálneho patriotizmu rodákov, posolstvo súčasným a budúcim generáciám.

Jozef Darmo (1932), novinár, publicista, básnik, spisovateľ, vedec. Po celý život sa novinárstvo, publicistika a vedecká aktivita prepájali s jeho umeleckou dimenziou. Po roku 1968 prišlo takmer 20-ročné obdobie vynútenej exkomunikácie z verejného i vedeckého života a väčšina jeho rozsiahlej rukopisnej tvorby zostáva v samizdatových rukopisoch. V tomto, pre neho ťažkom období práve poézia vypĺňa priestor jeho citového sveta, vnútornej spovede. Od detskej poézie, cez krehkú lyriku, dostáva sa k projektom lyricko-epických skladieb. Ako reflexia na traumatické udalosti doby normalizácie vzniká v roku 2000 skladba Diabolský amok. V roku 2015 predstupuje pred čitateľskú verejnosť s lyricko-epickou skladbou Pečate v kameni (dielo napísal v roku 1972). V najnovšej zbierke básní Čas s Tebou (2017) nastavuje obraz posolstvu muža a ženy, ich lásky, rodiny, klenbe identity národa, života pokolení.

Ktoré okamihy utvárajú smerovanie nášho života? Je to dotyk bosej nohy s mŕtvolou pod hladinou mora? Posledná noc, ktorú strávite osamote v posteli bývalého chlapca? Alebo odvážny telefonát mladej spisovateľke, čo v dome chová pavúky? Akým kľúčom triedi myseľ naše zážitky na tie, čo upadnú do zab-udnutia, a tie, ktorých sa nezbavíme po celý život? Len málokedy nachádzame odpovede na svoje otázky vo chvíli, keď si ich kladieme. Niekedy musíme na pochopenie vlastného príbehu čakať roky, inokedy môžeme (k nemu) dospieť za 24 hodín. Isté je, že či sme veselí, alebo nešťastní, život sa nezastavuje a za každé zatvorené dvere sa odvďačí otvorením ďalších.

Zbierka Keď stíchne naša krv je vítaným autorským počinom špičkového slovenského poeta. Posolstvo, zodpovednosť v tvorbe, výnimočný talent, hlboký intelektuálny a umelecký vklad, to všetko sú hodnoty, pre ktoré Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov s vďakou k autorovi prijalo do edičného plánu tento titul. Prepracovaná poetika, bohatý jazyk, vycizelovaná výpoveď bez jediného zbytočného slova, prienik do duše, silný zásah slovom, vnútorná úprimnosť, zodpovedný systém hodnôt aj výzva k zodpovednosti a prebúdzanie národnej pamäti – to všetko sú atribúty Rezníkovej poézie a dalo by sa ich nájsť ešte omnoho viac. Zbierka je členená do piatich tematicky odlišných blokov Záverečná vo sviatok, Znedeľnievanie, Prorokom býva doma ťažko, Pridajte sa v melódii piesne, Z básní Jána Literáta, z ktorých každý má svoje poetické čaro. Úvod smutný – smútočný tvorí precítená spomienka za zosnulými, no v ďalších blokoch nastupujú témy života – plodného i ľúbostného – prostredia domova, národných osobností, udalostí histórie až po zaujímavú vnútornú básnickú výpoveď i o poslaní básnika a naplnení tohto poslania, výborne vyjadrenú štvorverším: „Život mi horí pod nohami a moju dušu dusí dym. No ak som vinný, tak len preto, že ďalej jak vy dovidím.“ A čítať výpovede tých, čo vidia ďalej, je prínosom pre všetkých, preto ich vydanie je jednoznačným obohatením slovenského knižného trhu. Zbierku dopĺňajú pôsobivé perokresby Martina Kellenbergera.

Možno k tomu prispela aj jazyková bariéra, že začala hľadať iné spôsoby, ako sa s jej priateľom na druhej strane oceá-nu skontaktovať.Ako sa zdá-našla ich.Znamenali však obrat v našich predstavách o tom, ako funguje tento náš starý a známy svet.A začali všetky tie udalosti, ktoré sa valili do našich životov ako voda z pretrhnutej hrádze, aby ich napokon vyplavili na miesto v Karpatoch,ktoré sa volá Jedliny a na ktorom naša minulosť zomrela.

Autor, príslušník staršej, no ešte vždy strednej generácie, vstupuje do literatúry lyrickou výpoveďou, predstavujúcou jeho videnie sveta, pociťovanie vzťahov a prežívanie kríz i oživení tak, ako sme videli podobné výpovede básnikov a poetiek „odchovaných“ celosvetovým, no prinajmenšom európskym, či ešte skromnejšie stredoeurópskym boom poézie šesťdesiatych rokov minulého storočia. Ide o osobnostne i autorsky zrelú poéziu, naplnenú čistými reflexiami i pestrými obrazmi, prikláňajúcu sa k prírode, pričom autor nenápadne naznačuje, že človek a príroda tvoria síce optimálny tandem, no človek si ho niekedy primálo uvedomuje. Knižnému debutu predchádzalo niekoľko úspešných pokusov v literárnych súťažiach tak celoslovenských, ako aj tých s medzinárodnou účasťou. Kniha si nájde svojich čitateľov i priaznivcov medzi milovníkmi intímnej i prírodnej lyriky a významne môže osloviť najmä mladších čitateľovi (i začínajúcich autorov) poézie.