Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 22 z 71

Etela Farkašová – filozofka, spisovateľka – doteraz vydala viac ako dve desiatky kníh, jej texty boli preložené do viacerých jazykov, je v domácich i zahraničných antológiách. Farkašová každou novou knihou čoraz väčšmi nachádza nielen svoju osobnú „tvár“, ale aj literárnu polohu, ktorá umožňuje vyniknúť jej štýlovým vlastnostiam, tematickému záberu determinovanému profesiou i životom autorky, jej tvorivým aj intelektuálnym záujmom. Na margo jej ostatnej knihy Na rube plátna, pozostávajúcej zo siedmich poviedok, spisovateľ Anton Hykisch napísal: „(Autorkine slová) skúmajú priestor okolo seba, aby nakoniec poviedka dospela do konca jednoduchou záverečnou vetou. Farkašová je naozajstnou majsterkou v rafinovanom dobýjaní neznámeho terénu ľudskej duše...“ A literárny kritik Derek Rebro konštatuje: „.. písanie ako tkanie a zamotávanie utkaného vytvára napätie s jednou z ústredných tém Farkašovej písania. Tou je (zdanlivo protikladná) modernistická viera, resp. túžba po celistvosti, autentickosti, chvíľami dokonca hodnotovej hierarchizácii – nie však v zmysle nadraďovania (sa). Naopak, pre ,hrdinku‛ je dôležitá vzťahovosť, súcitenie, začlenenie individualít do komunity...“

Ostrov doktora Moreaua je jeden z prvých románov dnes už klasického anglického autora žánru vedecko-fantastickej literatúry Herberta Georgea Wellsa. Román podáva príbeh stroskotanca Prendicka, ktorého pred istou smrťou zachráni čln doktora Moreaua. Hoci román patrí medzi rané diela tohto klasika sci-fi literatúry, nesie významné morálne a filozofické posolstvo. Predovšetkým preto, že skúma hranice medzi morálnym a nemorálnym konaním človeka. Doktor Moreau sa utiahne na pustý ostrov, aby robil pokusy na zvieratách, pri ktorých ich nevýslovne mučí, ale svoje konanie ospravedlňuje vyšším záujmom – záujmom vedeckého poznania. Takýmto počínaním sa stáva pre svoje skonštruované stvorenia akýmsi „Bohom“, čo otvára pole premýšľaniu nad vzťahom moci a jej správneho používania či zneužívania. V neposlednom rade sa otvára analógia so súčasnosťou, keď v rámci genetického inžinierstva a klonovania existuje reálna možnosť robiť obdobné pokusy, hoci v inom zmysle, než ako zamýšľal Wells. Aj to nastavuje určité kritické zrkadlo súčasnej civilizácii a vede ako inštitúcii, aby si ľudstvo určilo hranice medzi „normálnym“ vedeckým skúmaním a takým, kde by sa nové poznatky mohli zneužiť alebo vymknúť spod kontroly vedcov.

Ako priblížiť školákom významnú kapitolu slovenskej histórie spätú s pôsobením svätých Cyrila a Metoda? Odpoveďou je pútavý príbeh zo života dvoch súrodencov, piatačky Táničky a ôsmaka Ondreja. Chlapcovi sa sníva sen o sokolovi, ktorý mu priniesol záhadnú listinu. Jej tajomstvo deti krok za krokom, historicko-detektívne lúštia. Mozaika byzantskej misie na Veľkej Morave sa postupne skladá z dedovho a otcovho rozprávania, z úryvkov kníh, z detského filozofovania. Cesta poznávania sa prepletá s bežným životom hlavných hrdinov, a tak popri šírení osvety o dejinných udalostiach a budovaní národného povedomia nechýba knihe humor a ľahkosť. Chcete sa dozvedieť, aký dar z minulosti priniesol slovenským deťom záhadný sokol? Potom želáme príjemné čítanie! Mimochodom, mnoho zaujímavého sa z knihy dozvedia aj dospelí čitatelia... Pôsobivosť knihy zvýrazňujú aj kresby ilustrátorky Anny Gajovej.

Jaroslava Vodražku – ilustrátora, grafika, maliara, spisovateľa, výtvarného pedagóga a rodáka z Prahy – netreba čitateľskej verejnosti osobitne predstavovať. Neodmysliteľne patrí do slovenskej knižnej i výtvarnej kultúry. Totiž časť tvorivého obdobia prežil v Martine. Stál pri zrode detskej ilustrovanej knihy na Slovensku, preslávil sa ako autor kreslených seriálov o Zajkovi Bojkovi, ku ktorým text napísal Jozef Cíger Hronský. Po odchode zo Slovenska v roku 1939 a po vojne pokračoval v spolupráci so slovenskými nakladateľstvami a vydavateľstvami a s Maticou slovenskou. Vodrážkove obrázky pre najmenších sú charakteristické výrečnosťou a úsmevným výrazom, podobne ako jeho rozprávkové príbehy. V nich sa dokázal priblížiť k detskej hravej duši plnej fantázie a svojím prístupom ju u detí aj rozvíjať. Vždy sa snažil o to, aby text dopĺňal obrázok a naopak. A takto vznikli rozprávková groteska O strašiakovi, detský seriál Piráti i nezabudnuteľné detské knižočky Piráti, To i to a Macko Mrmláč valachom.

Renomovaný spisovateľ Ján Tužinský napísal v časoch svojej mladosti príbeh pre deti Straka nekradne, ktorý je svojimi humánnymi a morálnymi hodnotami aktuálny pre všetky generácie detí. Peter Straka je chlapec, ktorý sa nešťastnou náhodou dostal na invalidný vozík. Nejde však o sentimentálny či smutný príbeh. Naopak, Peter je družný, veselý, obklopený priateľmi, ako sú dobrácky Eguš, plný životnej múdrosti a pochopenia, výmyselník Bernát, každým okrikovaný malý Šubin, neúspešný lovec rakov Juzík, či nesmelá Zuzka. Peter so svojimi priateľmi prežíva prázdniny plné dobrodružstva a napätia. S pomocou dvojice majstrov-hodinárov Hradíleka a Stružku sa im podarí opraviť vežové hodiny, a tým prekvapiť celé mestečko. Napokon sa vďaka priateľom Peter prestane báť rozhodujúcej operácie, ktorá mu má zlepšiť zdravotný stav. Prekoná sám seba, aby nesklamal kamarátov, aby ich posmelil vo viere, že všetko dobre dopadne. Pôsobivosť knižky zvýrazňujú milé ilustrácie Martina Kellenbergera.

Janko Mičko (1978) študoval právo, systematickú filozofiu, katolícku teológiu, učiteľstvo náboženskej a etickej výchovy. Venuje sa štúdiu magického realizmu, kresťanskej a židovskej mystiky, existencialistickej filozofii a filozofii dialógu. Po zbierke poviedok Ako ustrážiť prítomnosť (2011) sa tentoraz prezentuje knižkou Laterna magica. Na jej margo brat Šavol (Karol Lovaš) napísal: „Kúzelná lampa Janka Mička, ktorú sa rozhodol rozsvietiť, je výpoveďou o nás. O obyčajných veciach, ktoré robia obyčajní ľudia a zostávajú pritom neobyčajní. Mičkova sonda do každodennosti je správou o človeku, ktorý jej nie vždy čelí so vzpriamenou hlavou. Vďaka autorovi máme možnosť prežiť nejedno osobné Déjà vu. V tom je výnimočnosť jeho písania. Stačí si sadnúť pod lampu a nechať pôsobiť tajomstvo, ktoré z nej vychádza. Nebude nám neznáme. Mičkove príbehy sú pozvaním stretnúť seba a kus z toho, čo presahuje bytie jednotlivca. Vykročiť z prítomnosti vlastného Ja k Ty toho druhého. Práve ono ponúka obvykle dôležité odpovede, tak ako Mičkova LATERNA MAGIKA.“

Kniha obsahuje tri rozprávky etablovaného detského autora, diela ktorého boli preložené do dvadsiatich piatich jazykov. Krokodíl Geňa a jeho priatelia prináša veselý príbeh, ktorý pod povrchom nonsensovo ladeného deja ukrýva aj didaktizujúcu zložku (vytváranie správnych návykov detí pri odievaní, vzbudzovanie záujmu o hru so slovom, poskytnutie vzorov nadviazania spoločenského kontaktu a pod.). Autor kombinuje tiež humorné s vážnym a viacero pasáží vďaka jemnej irónii možno čítať dvojzmyselne. Druhou rozprávkou, Strýko Fedor, pes a kocúr, Uspenskij roku 1974 knižne debutoval. Hlavný hrdina, Strýko Fedor, samostatný a cieľavedomý chlapček (zvláštne meno získal vďaka nadpriemernej vyspelosti a rozvážnosti), po roztržke s rodičmi zakazujúcimi mu chovať kocúra odchádza na vidiek. V treťom príbehu Záruční človiečikovia sledujeme osudy malých záručných človiečikov, ktorí žijú vnútri rozličných výrobkov. Deti zaujme dej plný nečakaných nápadov a vtipných dialógov. Uspenskij sa humorom vyhol ideologizácii, preto upúta detských i dospelých čitateľov so zmyslom pre humor aj v súčasnosti. Knihu zdobia nádherné ilustrácie Martina Kelenbergera.

Autorka vnáša nový rozmer do slovenského literárneho kontextu a žánru žurnalistickej eseje. Podnety, ktoré môže zhodnotiť aj umelecká esejistika, aj hravá fejtonistika, aj komentátorská analytická žurnalistika. Viera Švenková nezaprie filozofické vzdelanie a erudíciu, nápaditú a hravú invenciu rovnako ako výrazné sociálne cítenie, rezistentné voči vládnucim interpretačným schémam. Autorku priam fascinujú protiklady, rozpory a antinómie v minulosti i súčasnosti. Malá časť ľudstva musela vynaložiť (a naďalej vynakladá) veľký dôvtip a veľa prostriedkov na to, aby lož vyhlásila za pravdu, nespravodlivosť za spravodlivé usporiadanie, permanentný vojnový stav za normalitu a podmienku mieru, ekonomické otroctvo za slobodu, aby povýšila svoj záujem na všeobecné právo a zákon, pravdaže, jedine správny, teda možný. Tu pramenia paradoxy, ktoré autorka vidí, pomenúva, metaforicky rozmotáva a „šikovne“ predostiera, a to so šarmom a eleganciou modernej intelektuálky. Navyše má vzácny dar syntézy, dar nadhľadu a jemne ironického odstupu. Ide o tretie, doplnené vydanie čitateľsky mimoriadne úspešnej knižočky – zbierky filozoficky ladených esejí.

Sienkiewicza poznáme ako spisovateľa výnimočných kvalít, veď v roku 1905 ho ocenil aj švédsky výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny, ale málo vieme o jeho osobnom živote. Ako sa dopracoval k svetovej sláve? Ako žil, aké bolo jeho súkromné prostredie, vzťahy, pôsobenie? Vieme, že precestoval takmer celý svet. V Kalifornii zakladal poľskú osadu, v Afrike skúmal miestne pomery a poľoval na divú zver. Ponavštevoval skoro všetky stredoeurópske kúpeľné mestá a niekoľko ráz sa liečil aj u nás v Trenčianskych Tepliciach. Holdoval cestovateľským dobrodružstvám a zabúdal na rodinný život, preto sa mu ho ako-tak podarilo usporiadať až pred šesťdesiatkou. Toto všetko a ešte mnoho iných epizód zo Sienkiewiczovho života a tvorby je témou tejto monografie. Čitateľ sa v nej okrem základných informácií o jeho dielach dozvie hlavne, ako žil, ako písal, ako sa v korešpondencii zveroval so svojimi zdravotnými a s existenčnými problémami, slovom, aký bol v bežnom rodinnom a občianskom živote.

Ruská spisovateľka Júlia Voznesenská, žijúca v Nemecku, sa k románovej tvorbe sa dostala až v zrelom veku (knihou Moje posmrtné dobrodružstvá, 2001). To je citeľné v jej dielach, ktoré poskytujú ucelené a jasné posolstvo človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vykryštalizovaným postojom. Preto aj román Kasandrina cesta (2002), ktorý sa okamžite po vydaní stal bestsellerom, možno zaradiť medzi také kvalitné svetové diela v žánri antiutópie, aké napísali G. K. Chesterton, G. Orwell či J. Zamiatin. Scenériu strhujúceho románu tvorí biblická apokalyptická vízia posledných čias a dnes už badateľné politické, sociologické a ekologické trendy. Londýnčanka Kasandra, podobne ako zvyšok spoločnosti, trávi väčšinu času vo virtuálnom svete, ktorý možno ľubovoľne kreovať a prežívať v ňom slasti a dobrodružstvá, aké si len človek zaželá. Má romantickú povahu, preto žije s priateľmi v starovekom zámku. Zo stereotypu ju vytrhne babička z Bavorska, ktorá po úraze potrebuje vnučkinu pomoc. Od tohto momentu sa začínajú odvíjať búrlivé udalosti života mladej ženy na cestách novou Európou, ktorá je po jadrovej vojne čiastočne zaplavená morom. Výrazným posolstvom pre čitateľa je konfrontácia dvoch tvárí spoločnosti, dvoch spôsobov života. Väčšina ľudí sa dala strhnúť k zábave a nevšimla si, že je obeťou zotročenia. Niektorí jednotlivci sa však vzopreli: slobodu si cenia viac, než pôžitky poskytované za cenu podriadenia sa systému. Preto živoria v ústraní, v materiálnej biede, no duchovne slobodní...

Peter Mišák, známy spisovateľ, básnik, publicista a redaktor vydal doteraz 10 kníh poézie, prózy, povestí a iných žánrov. Na sklonku roka 2013 obohacuje slovenskú poéziu majstrovskou a názvom príznačnou zbierkou Stanice. Básnik dvíha motívy a lyrické reflexie, ktoré sa konotačne odvíjajú od významovej podstaty samotného veľa značiaceho slova stanica a novátorsky nadväzuje na asociácie veľkých básnikov, najmä stále inšpirujúceho Laca Novomeského. V štyroch častiach zbierky (Stanice, Stamodtiaľ a tam, Stanica v noci, Pasažier) vskutku cítime dych vlaku života, veď básnik si svojou krajinou poézie nesie Novomeského zápis Sedem miest prejdeme a devätoro riek/ na vlakoch premnohých s jediným životom... až sa nám zdá, že vlak tak mnoho vecí neunesie. Peter Mišák sa zbierkou súčasne zrelo a dôstojne vyrovnáva so svojimi básnickými vzormi a poeticky vyslovuje generačné poznanie nás pasažierov vlaku, ktorý prechádza naším bytím po koľajniciach z dvadsiateho storočia do neznáma, krajina tíchne/ za vlakom./ Len poliam/ sa ešte/ chvejú slabiny. Pasažier, s ktorým sa generačne stotožňujeme, je tu s nami, celý čierny./ Bez dovolenia,/ bez lístka na perón./ Sám sebe/ proti srsti/ a bez dlhých rečí,/ Jednou nohou/ stále na stúpadle vozňa/ vlaku, čo práve odchádza.

Knižka 8 minút k Slnku je súborom malých myšlienok – krátkych básničiek, ktoré sa pozerajú na svet zväčša úsmevne. Usiluje sa skoncentrovať do malého priestoru spomienky, pocity a očakávania, ktoré by mohli byť aj vaše. Tento titul je druhou autorovou knižnou publikáciou a po zbierke len sny prináša malé odľahčenie. Ak sa budete pri čítaní cítiť príjemne, nie je to len autorovým pričinením.