Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 29 z 79

František Výrostko (nar. 1980 v Martine) je vyštudovaný kontrabasista a aktívne pôsobí na domácej aj zahraničnej hudobnej scéne. Čitateľom sa prvýkrát predstavil v roku 2011 zbierkou poviedok Navonok introvert. Knižka Vo vlastnej sieti je jeho druhý literárny počin. Autor nešetrí kritikou dnešnej spoločnosti. Vtipne poukazuje na absurdity nášho sveta, v ktorom nezáleží na tom, čo človek robí, ale či si vie svoje konanie obhájiť.

Román literárne činného autora Františka Jurigu Žiť cudzí život zobrazuje príbeh chlapcov Ondríka Puteru a Vlada Rančíka, ktorých starší bratia chceli, na protest proti poprave prezidenta SR ThDr. Jozefa Tisu, vyhodiť do vzduchu chemickú továreň. Polícia vec odhalila, bratov zatkla. Justícia ich odsúdila na trest smrti a boli popravení. Rodičov obidvoch odsúdených uväznili. Najviac však mali byť postihnutí Ondrík s Vladom, hoci v čase plánovanej explózie boli ešte malé deti. Nemali totiž nádej, aby sa mohli v ďalšom živote uplatniť podľa svojich schopností. Preto ich otcovia prepašovali do Francúzska, kde mal Ondríkov otec priateľa. Žiaľ, priateľ medzičasom zomrel a chlapci nenašli iné východisko, len vstúpiť do cudzineckej légie. V nej prišiel Vlado o život. Ondrík z légie utiekol a pod cudzím menom sa vrátil domov ako člen vládnucej kasty. Román sa začína krátko po páde komunistického režimu v ČSSR a návratmi do minulosti mapuje skôr psychické než spoločenské problémy jedinca v rôznych situáciách, ktoré sú navyše komplikované jeho dvojitou identitou.

Bohato fabulovaný románový príbeh kapucína Medarda. Strhujúco vyrozprávaný E. T. A. Hoffmannom, klasikom nemeckej literatúry. Vťahuje čitateľa do hlbín ľudskej duše, do schizofrénie jej intímnych poryvov vyvolávaných ustavične sa meniacimi vratkými polohami na tenkej hranici medzi dobrom a zlom. Autor virtuózne hrá (sám aj hudobný skladateľ) na citlivých strunách tajomna až príšerna, istôt človeka i jeho vnútornej rozorvanosti, náhle meniac hudobný motív aj tóninu, aby nakoniec vyviedol skladbu do symfonickej harmónie. Majstrovsky vykresľuje (sám aj maliar) scény blaha i najhrozivejšej záhuby, frivolnej pýchy i pokornej kajúcnosti, až naostatok jeho dielo vyusťuje do zátišia vnútornej vyrovnanosti.

Bohato fabulovaný románový príbeh kapucína Medarda. Strhujúco vyrozprávaný E. T. A. Hoffmannom, klasikom nemeckej literatúry. Vťahuje čitateľa do hlbín ľudskej duše, do schizofrénie jej intímnych poryvov vyvolávaných ustavične sa meniacimi vratkými polohami na tenkej hranici medzi dobrom a zlom. Autor virtuózne hrá (sám aj hudobný skladateľ) na citlivých strunách tajomna až príšerna, istôt človeka i jeho vnútornej rozorvanosti, náhle meniac hudobný motív aj tóninu, aby nakoniec vyviedol skladbu do symfonickej harmónie. Majstrovsky vykresľuje (sám aj maliar) scény blaha i najhrozivejšej záhuby, frivolnej pýchy i pokornej kajúcnosti, až naostatok jeho dielo vyusťuje do zátišia vnútornej vyrovnanosti.

Milan Abelovský aj vo štvrtom knižnom vydaní básní pokračuje vo svojej tradičnej poetike poznačenej takpovediac emocionálnou racionalitou. V predostretých vnútorne precítených veršoch však ponúka zrelší pohľad na svet a život. Básnická zbierka je kompozične rozdelená do štyroch tematicko-motívových cyklov/častí s poetickými názvami – Čerešne v hanebnej ulici, Továreň na pružiny lúčnych koníkov, Prelet sovy a Svetlo. V nich je čitateľ vtiahnutý do poetického sveta spoluúčasťou na neprerušovanom rozhovore s tvorcom veršov pri objavovaní posolstva „básnických právd“. V 85 básňach (reflexiách, impresiách, sekvenciách) – vybraných z tvorby za ostatné desaťročie – s využitím slov z okruhu základnej slovnej zásoby sa M. Abelovský usiluje nielen odkrývať čosi z tajomstiev človeka na základe podnetov, nálad, udalostí, pocitov, ktoré vytvorili myšlienkovú databázu jeho osobnostného profilu: zvažuje aj priviesť recipienta k mysleniu, úvahám nad nastolenými okruhmi tém s cieľom cez pocitový zážitok, emóciu, priviesť racio v symbióze so srdcom k poľudšteniu.

Bohato fabulovaný románový príbeh kapucína Medarda. Strhujúco vyrozprávaný E. T. A. Hoffmannom, klasikom nemeckej literatúry. Vťahuje čitateľa do hlbín ľudskej duše, do schizofrénie jej intímnych poryvov vyvolávaných ustavične sa meniacimi vratkými polohami na tenkej hranici medzi dobrom a zlom. Autor virtuózne hrá (sám aj hudobný skladateľ) na citlivých strunách tajomna až príšerna, istôt človeka i jeho vnútornej rozorvanosti, náhle meniac hudobný motív aj tóninu, aby nakoniec vyviedol skladbu do symfonickej harmónie. Majstrovsky vykresľuje (sám aj maliar) scény blaha i najhrozivejšej záhuby, frivolnej pýchy i pokornej kajúcnosti, až naostatok jeho dielo vyusťuje do zátišia vnútornej vyrovnanosti.

Milan Abelovský aj vo štvrtom knižnom vydaní básní pokračuje vo svojej tradičnej poetike poznačenej takpovediac emocionálnou racionalitou. V predostretých vnútorne precítených veršoch však ponúka zrelší pohľad na svet a život. Básnická zbierka je kompozične rozdelená do štyroch tematicko-motívových cyklov/častí s poetickými názvami – Čerešne v hanebnej ulici, Továreň na pružiny lúčnych koníkov, Prelet sovy a Svetlo. V nich je čitateľ vtiahnutý do poetického sveta spoluúčasťou na neprerušovanom rozhovore s tvorcom veršov pri objavovaní posolstva „básnických právd“. V 85 básňach (reflexiách, impresiách, sekvenciách) – vybraných z tvorby za ostatné desaťročie – s využitím slov z okruhu základnej slovnej zásoby sa M. Abelovský usiluje nielen odkrývať čosi z tajomstiev človeka na základe podnetov, nálad, udalostí, pocitov, ktoré vytvorili myšlienkovú databázu jeho osobnostného profilu: zvažuje aj priviesť recipienta k mysleniu, úvahám nad nastolenými okruhmi tém s cieľom cez pocitový zážitok, emóciu, priviesť racio v symbióze so srdcom k poľudšteniu.

Babylonská si láska je zbierka poézie, v ktorej Stanislav Háber pokračuje v mapovaní vzťahových otázok muža a ženy. Obaja rozprávajú jedným jazykom, milujú sa a predsa dochádza k nedorozumeniam ako v biblickom Babylone. Ako je to možné? Odkiaľ prichádza chlad medzi dvoch partnerov? Prečo je tomu tak? Babylonská si láska je miestami o láske neláskavej, ktorú je však možné zmeniť. Aspoň Stanislav Háber sa o to pokúša. Nakoľko úspešne, môže posúdiť každý z čitateľov.

Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu. Sedemnásť nula štyri je súbor 15 poviedok, ktoré oslovujú čitateľa svojským štýlom rozvinutia príbehu a rýchlej, neočakávanej bodky, niekedy zdanlivo bez pointy, čo človeka zastaví a núti ho nad prečítaným sa znova hlbšie zamyslieť. Vladove krátke prozaické útvary sú zväčša založené na retrospektíve, na spomienkach z mladosti, ale niektoré sú i z nedávnej minulosti. Niekedy ide o bodovú udalosť, častejšie však o sledovanie nejakého vzťahu, či javu, alebo kontaktu rozprávača s danou postavou počas dlhšieho časového obdobia, zväčša až do aktuálneho času, v ktorom autor v prvej osobe krátky príbeh rozpráva. Konce sú rázne, mnohokrát neočakávane odseknuté – v podobe stručnej vetičky. Poviedky majú až denníkový charakter a vyvolávajú autentický dojem – čitateľ je presvedčený, že autor všetko napísané skutočne prežil. Nejde pritom o hlboké zamyslenia, skôr o momentky zo života. Na malom priestore stihne niekedy uplynúť dlhý časový úsek života, menia sa charaktery postáv, ich osudy, spoločenské postavenie, čo vyvoláva silný dojem plynutia času.

Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu. Sedemnásť nula štyri je súbor 15 poviedok, ktoré oslovujú čitateľa svojským štýlom rozvinutia príbehu a rýchlej, neočakávanej bodky, niekedy zdanlivo bez pointy, čo človeka zastaví a núti ho nad prečítaným sa znova hlbšie zamyslieť. Vladove krátke prozaické útvary sú zväčša založené na retrospektíve, na spomienkach z mladosti, ale niektoré sú i z nedávnej minulosti. Niekedy ide o bodovú udalosť, častejšie však o sledovanie nejakého vzťahu, či javu, alebo kontaktu rozprávača s danou postavou počas dlhšieho časového obdobia, zväčša až do aktuálneho času, v ktorom autor v prvej osobe krátky príbeh rozpráva. Konce sú rázne, mnohokrát neočakávane odseknuté – v podobe stručnej vetičky. Poviedky majú až denníkový charakter a vyvolávajú autentický dojem – čitateľ je presvedčený, že autor všetko napísané skutočne prežil. Nejde pritom o hlboké zamyslenia, skôr o momentky zo života. Na malom priestore stihne niekedy uplynúť dlhý časový úsek života, menia sa charaktery postáv, ich osudy, spoločenské postavenie, čo vyvoláva silný dojem plynutia času.

Viera Švenková, prozaička, prekladateľka, publicistka, napísala 15 kníh, poviedky boli preložené do desiatich jazykov a na ich základe vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Hrdinkou jej poviedok je súčasná žena, neobyčajne citlivá, s bohatou dušou, vnímavá aj k drobným životným radostiam. Autorka je tradičná i moderná. Tradičná v realistickom opise ľudského života, moderná v chápaní sensibility a pragmatiky života našej spoločnosti. Zbierka poviedok Hory na dosah tematicky kotví v podtatranskom kraji bohatom na prírodné krásy, predražené pohostinstvá, no najmä na rázovitých ľudí, ktorí sa pokúšajú zvládnuť vážne i menej vážne problémy, lásku i neveru, smútok i nádej, v nežičlivom, čoraz odľudštenom svete.

Po sérii ôsmich kníh klasickej žánrovej i subžánrovej humoristicko-satirickej spisby prichádza Berco Trnavec s najnovšou z cyklu humoristických príbehov s titulom KALIGRAMY. Pre úplnosť treba pripomenúť, že už v predchádzajúcom zväzku s názvom DVA KONCE SVETA obohatil svoju zaužívanú tvarovú skladbu miniatúr o literárne klenoty Západu i Východu – o írske limeriky a japonské haiku. Keď ich priradíme k množstvu doteraz prezentovaným nápaditým lakonicky úsečným literárnym formám jeho diel, ľahko dospejeme k poznatku, že tento tvorca nám v bohatej rozmanitosti tém a motívov ponúka nielen nesmierne variabilné kolekcie krátkych žánrov, ale aj lekcie z nevšednej invencie. Takýto závideniahodný žánrový rozsah umožňujúci zmysluplný obsah vždy uviesť v najvhodnejšej forme je príznakom jedinečnosti a tvorivého potenciálu autora. Azda najvýraznejším dôkazom Trnavcovho mimoriadneho formotvorného rozsahu v rade jeho kompozícií je práve deviata kniha – KALIGRAMY, pozostávajúca tento raz z textov epigramov v grafických nákresoch. V čase rozšírenia praktických piktogramov a náučných kníh s dominanciou obrazu nad submisívnym textom popremýšľal tvorivým hľadačstvom motivovaný autor nad čímsi, čo sám nazýva ilustrovanými epigramami alebo epiklipmi. Je to tak trochu sviatočná chvíľa: držíme v rukách nepochybne nie každodennú knihu, nositeľku nekonvenčnej experimentálnej tvorby. Na rozdiel od praktických piktogramov s príkazom je tu do obrazcov zakomponovaná umelecká myšlienka v metafore! Je to teda podstatne vyššia rovina zobrazovania textu, a to aj v porovnaní s epigramami alebo aforizmami z iných autorských dielní, typograficky usporiadaných do nejakého obrázku srdca, vázy a podobne.

Alexander Marčan bol popri svojej profesii chemika zhruba 20 rokov aktívnym členom divadelného súboru Divadlo pre Vás pri Istrocheme. Výber z jeho tvorby predstavuje akýsi básnický denník, v ktorom sú zachytené rôzne životné situácie. Verše sú zväčša rýmované a pravidelné, čomu básnik podriaďuje aj slovnú zásobu. Vo voľnom verši je slovník uvoľnenejší a výrazne vyniká silná stránka – obraznosť. Miestami básne reagujú na spoločenskú situáciu, autor sa nevyhýba politike a kritickému pohľadu na ňu. Verše venované intímnym motívom, ako je láska, vzťah k deťom a podobne, sú poznačené vedomím o plynutí času, o nemožnosti zastaviť okamih, o zmene, ktorá nezadržateľne smeruje k zániku. Preto celá zbierka vyznieva nostalgicky, hoci ňou miestami prebleskne hravá struna.

Knižka 8 minút k Slnku je súborom malých myšlienok – krátkych básničiek, ktoré sa pozerajú na svet zväčša úsmevne. Usiluje sa skoncentrovať do malého priestoru spomienky, pocity a očakávania, ktoré by mohli byť aj vaše. Tento titul je druhou autorovou knižnou publikáciou a po zbierke len sny prináša malé odľahčenie. Ak sa budete pri čítaní cítiť príjemne, nie je to len autorovým pričinením.

Ruská spisovateľka Júlia Voznesenská, žijúca v Nemecku, sa k románovej tvorbe sa dostala až v zrelom veku (knihou Moje posmrtné dobrodružstvá, 2001). To je citeľné v jej dielach, ktoré poskytujú ucelené a jasné posolstvo človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vykryštalizovaným postojom. Preto aj román Kasandrina cesta (2002), ktorý sa okamžite po vydaní stal bestsellerom, možno zaradiť medzi také kvalitné svetové diela v žánri antiutópie, aké napísali G. K. Chesterton, G. Orwell či J. Zamiatin. Scenériu strhujúceho románu tvorí biblická apokalyptická vízia posledných čias a dnes už badateľné politické, sociologické a ekologické trendy. Londýnčanka Kasandra, podobne ako zvyšok spoločnosti, trávi väčšinu času vo virtuálnom svete, ktorý možno ľubovoľne kreovať a prežívať v ňom slasti a dobrodružstvá, aké si len človek zaželá. Má romantickú povahu, preto žije s priateľmi v starovekom zámku. Zo stereotypu ju vytrhne babička z Bavorska, ktorá po úraze potrebuje vnučkinu pomoc. Od tohto momentu sa začínajú odvíjať búrlivé udalosti života mladej ženy na cestách novou Európou, ktorá je po jadrovej vojne čiastočne zaplavená morom. Výrazným posolstvom pre čitateľa je konfrontácia dvoch tvárí spoločnosti, dvoch spôsobov života. Väčšina ľudí sa dala strhnúť k zábave a nevšimla si, že je obeťou zotročenia. Niektorí jednotlivci sa však vzopreli: slobodu si cenia viac, než pôžitky poskytované za cenu podriadenia sa systému. Preto živoria v ústraní, v materiálnej biede, no duchovne slobodní...

Kniha Vladimira Nabokova Pamäť, prehovor patrí k najlepším autorovým opusom a je majstrovským dielom vo svojom žánri. Je hodnotená ako jedna z najgeniálnejších autobiografií. Charakteristikou autorovej práce je presnosť a umelecká presvedčivosť. Nabokova často ho hodnotili ako najprecíznejšieho štylistu doby. Je zaujímavé sledovať fázy jeho života, jeho pocity, ktoré viedli k náhlym zmenám v jeho zmýšľaní. Na jednej strane je jeho trojjazyčná výchova v láskyplnom, kultivovanom, liberálnom prostredí bohatej petrohradskej rodiny, idylické pobyty na južných plážach Európy. Na druhej strane sú to bolestivé straty, ktoré nasledovali: bieda, exil v Európe (Berlín, Paríž), vražda otca, dlhé vdovstvo matky, následný exil v USA v novom kultúrnom prostredí. Nabokov rezignuje na bolestné myšlienky o svojej minulosti, ktoré sa stali pre jeho osud charakteristické a memoáre okoreňuje svojim úžasným humorom. Toto sa dielo sa k slovenskému čitateľovi dostáva po prvýkrát.