Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 36 z 80

Zostavovateľ a autor článkov P. Rozkoš spolu s ďalšími nadlackými autormi v pôsobivej knižočke mapuje pobyt klasika slovenskej literatúry medzi dolnozemskými Slovákmi. Jednotlivé príspevky dokumentujú, že necelých šesť rokov, ktoré Tajovský prežil v Nadlaku, zanechali hlboké stopy v povedomí Nadlačanov. Tí sú veľmi hrdí na autora krátkych próz – Horký chlieb, Mamka Pôstková, Umrel Tomášik – a najmä divadelnej hry Statky-zmätky, ktoré odzrkadľujú život Nadlačanov. Preto aj touto knižkou sa usilujú pamiatku naňho čo najlepšie zachovať až podnes.

Svojrázny cestopis vyšiel v Rusku roku 1790. Postrehy o neprávostiach a útlaku aj v súvislosti s aktuálnymi udalosťami vo Francúzsku zapôsobili ako bomba. Radiščev bol kvôli publikovaniu diela, ktoré je ovplyvnené skvelým románom Lawrenca Sterna Život a názory Tristrama Shandyho, uväznený a odsúdený na smrť. Rozsudok bol zmiernený na desaťročné vyhnanstvo. Pohľad na reálie súdobého Ruska konca osemnásteho storočia môže byť aktuálny aj dnes. Radiščevova cesta nie je len nemilosrdnou analýzou a kritikou, ale tiež mučivým sebaspytovaním a spoveďou ruského intelektuála vracajúceho sa z Európy do vlasti. Cesta je zobrazením vonkajšieho sveta a súčasne hľadaním energie na zmenu, ktorá musí prísť zvnútra. Obrazy zvole, násilia, zaostalosti, útlaku šľachty dnes čítame s odstupom - poučení scestnosťou rýchlych riešení. Radiščevova dobovými ideami osvietenstva živená viera v pokrok môže pripadať trochu naivná, avšak úprimná. Prenikavý pohľad nadpriemerne vzdelaného človeka, svieži štýl, pôsobivé obrazy iste zaujmú i dnes tak záujemcov o dejiny, ako i milovníkov dôvtipne stvárneného slova.

Trinásta komnata vtiahne čitateľa do búrlivého života mladej ženy, od dneška oddeleného niekoľkými desaťročiami, no predsa emotívne veľmi blízkeho ženskej duši – prekypujúceho citom, živelnosťou, pochybnosťami, najmä však láskou. Príbeh, vlastne príbehy, sú rámcované zvláštnymi, dnes už neuveriteľnými kulisami obdobia, keď o ľudskom osude rozhodovala svojvoľná mašinéria, usilujúca sa urobiť z človeka poslušný článok svojho súkolesia. Napriek tomu však na javisku diania zurčí život a citlivá, nespútaná duša túži po láske, po čistých hodnotách, úprimnosti, po priamej ceste bez zákazov a kľučiek. Autobiografická sonda z pera skúsenej, známej autorky knižiek o ženách a pre ženy otvára okno do minulosti a zaujme každého, kto minulú dobu pozná či už z osobnej alebo sprostredkovanej skúsenosti. A pre tých, ktorí ju nepoznajú, je práve táto knižka takouto možnosťou.

Dielo Jozefa Tótha (1925) obsahuje dva zväzky. Kým v prvom poznáme autora ako básnika, druhý zväzok obsiahol jeho prozaickú tvorbu. Iba ťažko sa dá určiť, ktorá z týchto polôh spisovateľa charakterizuje viac. Vo veršoch, rovnako ako v próze, je básnik a kňaz Jozef Tóth integrálnou osobnosťou, ktorá svoju literárnu skúsenosť dáva do služby osobnostnému zápasu o človeka a ľudskú spoločnosť. Tóthovi vychádza, že kruh je definovaný rovnakou vzdialenosťou bodov od jeho stredu, že životom stromu sú korene, že ak centrom ľudského vedomia nie je hľadanie odpovedí na otázky o zmysle ľudského života, z človeka sa ľahko stáva ekonomický živočích. Rovnako ako básnická tvorba, ani próza J. Tótha nie je iba literatúrou pre literatúru, umením pre umenie. Je to tichá revolta voči akýmkoľvek stratám väzieb človeka na zdroj života. Dôsledok týchto strát býva jasný – zlyhanie v rovine individuálneho údelu, ale aj zlyhanie spoločnosti samej. Preto by si toto dielo mala všimnúť nielen societa literárnych vedcov a milovníkov umenia, ale aj slovenská inteligencia bez ohľadu na predmet svojho bádania. V Tóthovom Diele mnohí jej predstavitelia môžu znova objaviť stratené korene vlastného poslania. Mimochodom, zväzok Próza zahŕňa prózy Človek Jób hovorí s Bohom, Evanjelium apoštola Judáša, Spev košického Tria, Ďuro Čečko, ako aj príležitostné verše básnika. Dopĺňajú ich fotografie z archívu autora.

Táto reprezentatívna kniha predstavuje výber z takmer štyridsiatich rokov tvorby v žánri aforizmu, ktorý básnik, dramatik a satirik Peter Gregor publikoval zväčša časopisecky. Je rozčlenená na päť tematických častí, od názorov na umenie, niektoré existenciálne otázky, lásku, spoločenské pohyby až po privatissimo. Cez mozaiku zdanlivo nesúvisiacich, autonómne fungujúcich viet predstavuje autorov etický, myšlienkový, sociálny i citový obzor. Knihu komponoval nielen ako topografiu ega, ktorá rozhodujúco vypovedá o spôsobe vnímania života, ale aj ako príbeh – autorský i ľudský. „Lebo človek,“ ako píše na margo publikácie P. Gregor, „sa ako piesok v starodávnych hodinách vždy presýpa do toho, čo robí, len s tým fatálnym rozdielom, že pieskové hodiny obrátiť možno“.

Autor na margo svojej knižočky napísal: „Nie sú priepastnejšie chvíle, ako tie, keď sa na milovanú bytosť odrazu pozrie smrť. Všetko ustrnie, zostane len okno do záhrady a predposledná jar. Svet okolo zmizne a v jeho trhline sa dejú iné veci, iné príbehy, zamdlievajúca neha volá o pomoc. To, čo dostávate do rúk je denník takejto chvíle. Poézia? Nie, výkriky, prosby vyslovované potichu až k šialenstvu vydeseným tvorom.  Keď zomiera krásne nežné talentované dievča, svet odrazu tmavne, keď zomiera čistá duša, srdce cíti blížiace sa hrmenie. Ako na Golgote. V roku 2008 sa práve taká nežná duša deň po dni blížila k Neznámu. Bola vyrovnaná, usmievala sa, svojím hlasom nás ešte stále tíšila. 29. novembra 2009 večer som jej šepkal , neboj sa, Dáška, ideš do krajšieho sveta. Presne o deviatej hodine posledný raz vydýchla a vo mne navždy ustrnulo závratné ticho.“

B. Pribylincová debutovala v roku 1999 zbierkou krátkych próz Na brehu oceána. Potom nasledovali – novela Pri vode (VSSS, 2001), knižočka noviel Románik (VSSS, 2006). A do tretice vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov vychádza aj jej tretia knižka – A Boh stvoril muža... – s osobitými kresbami talentovaného, iba 18-ročného študenta Súkromnej strednej školy dizajnu v Bratislave Miroslava Turtáka. O autorke sa literárny kritik A. Halvoník vyjadril: „Svižné prózy Barbary Pribylincovej vedia prekrásne a jednoducho lietať.“ A s ostatným minirománom A Boh stvoril muža... by si čitatelia mali sadnúť do mäkkého kresla, vyložiť nohy a uletieť spolu s rozprávačkou hriešnou aj svätou Cicíliou B., ktorá si za svoje nerozvážne úlety vypije spravodlivý kalich horkosti až do dna.

Ľuboš Jurík (1947), spisovateľ, publicista, autor viac ako dvoch desiatok kníh, televíznych scenárov a divadelných hier, nositeľ prestížnej ceny Egona E. Kischa roku 2002 za literatúru faktu Pokušenie moci a ceny Krištáľové krídlo roku 2009 za knihu Slovenská bigbít debutoval zbierkou poviedok z bratislavskej periférie Na Poľnej ulici a téme z prostredia Bratislavy zostal verný aj v najnovšej próze Všetci sme potomkovia Kainovi. Je to detektívka? Kedy rozprávač zabije Sula? Ľuboš Jurík nás vtiahne do deja a my vzrušene sledujeme, čo sa stane. Nechávame sa unášať nadčasovými, takmer večnými myšlienkami, zamysleniami, bonmotmi. Úžasný príbeh zdanlivo bez príbehu, ktorý každý z generácie šesťdesiatnikov prečíta na dúšok. Uveriteľný, pravdivý, poučný a najmä odvážny. Ako hovorí sám autor, je to puzzle – a recenzent dodáva – dokonale poskladané. Každá čiastočka je samostatný obraz, ktorý predstavuje celkový obraz doby. Aj keď príbeh chvíľami pripomína detektívku, nie je to nijaká kriminovela. Je to príbeh o zložitom vývine po nežnej revolúcii, aj o tom, čo jej predchádzalo. Je to tiež správa o stave nášho vedomia a našich postojoch. Aby sme nezabudli, aby sme sa poučili. Lebo Všetci sme potomkovia Kainovi.

Príťažlivý a veľa napovedajúci titul Okamihy zázrakov označuje v poradí už osemnástu zbierku skvelého básnika Pavla Stanislava (vlastným menom Pavla Piusa), obdarovaného vskutku výnimočným talentom. Súbor podmanivých lyrických výkonov nevdojak evokuje živé súvislosti a vzťahy, ktoré spájajú naše ľudské i literárne osudy v pozoruhodnom súzvuku poetických duší. Pre Stanislavove básnické zbierky je príznačné, že obsahujú aj preklad do cudzích jazykov. Tento raz je to taliančina.

Profesor sociológie James Fulcher vo svojej analytickej knihe z rôznych hľadísk rozoberá kapitalizmus. Podrobne vysvetľuje jeho definíciu, predstavuje jeho vznik a vývin, pričom uvádza aj zaujímavé prípadové štúdie z dejín od vzniku Východoindickej spoločnosti v 17. storočí až po zrútenie bankového systému koncom milénia. Porovnáva formy kapitalizmu v rôznych štátoch - v Británii, Japonsku, Švédsku a USA. Zaoberá sa aj kapitalizmom v súvislosti s globalizáciou a dopadom globalizácie na jednotlivé odvetvia spoločnosti. Osobitnú časť venuje krízovým obdobiam, podrobne ich skúma a svoju knihu završuje úvahou o konečnej kríze kapitalizmu, pýta sa, či má kapitalizmus alternatívu a pokúša sa hľadať možnosti takýchto alternatívnych systémov. Vhodná a prínosná literatúra pre každého, kto sa zaoberá štúdiom tohto spoločenského systému.

Pavel Urban (1973) vyštudoval filozofiu, estetiku a postgraduálne dejiny výtvarného umenia. Je autorom viacerých kultúrnych projektov a výstavných koncepcií ako kurátor. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení. Jeho prvotinou bola básnická zbierka Obrázky z raja (2005). Potom nasledovali Vínny duet (2006) a Ab imo pectore /z hĺbky srdca/ - táto zbierka vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v roku 2008. Aj nové útle dielko Kacírske rekvizity dokumentuje, že Pavel Urban sa vyprofiloval ako autor impresívnej lyriky. Svojou poetikou sa však významne líši od svojej prvotiny či nasledujúcich zbierok. Ako poznamenáva v doslove Peter Mišák „vydarené uchopenie poetickej témy (filozofia, životný postoj, vzťah – ľúbostný i priateľský) prezrádza nielen literárnu a autorsko-básnickú skúsenosť, ale aj – a už bolo načase – skúsenosť životnú, čo je na predkladaných textoch osobitne cenné.“ P. Urban svojím osobitým pozorovateľským talentom, jednoduchosťou formy, kvalitou umeleckej výpovede i schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok čitateľovi sa presvedčivo a oprávnene posúva medzi špičku slovenských poetov a tým aj do širšieho povedomia milovníkov poézie.

Piata kniha majstra absurdných groteskných príbehov nesie názov Krotenie klaunov. Autor sa v nej zameral výhradne na útvar preňho azda najmilší, na humoristické poviedky; v skladbe poetiky popri absurdne i s čiernym humorom, paródiou a recesiou. Zbie rka komponovaná na klaunskú tému (v prvom i druhom význame slova) o klaunoch cirkusových, ale i o tých z oblasti politiky, umenia, automobilizmu, školstva, lásky, úradov, ekológie a ďalších komediantoch, je umne vygradovaná, speje k čoraz hlbším sond ám, k odvážnejším odhaleniam a k univerzálnejším odkazom v nápaditých alegóriách. Významnou súčasťou knihy je i rozsiahla fraška v próze nazvaná Tri svadby v Lochu de lux. Paródia demokracie, ktorá sa za demokraciu iba vydáva. Je to svet hore nohami - kde namiesto väzňov protestne mlátia ešusmi v mene väzňov samotní dozorcovia, aby ukázali, že pochopili prevrat, a pochopili, že ho treba poriadne ukázať. Autor satirickým auto-karom cestuje v knihe Krotenie klaunov v hľadaní pravdy a zachytení životného pocitu oboma poslednými spoločensko-ekonomickými systémami, prednovembrovým i ponovembrovým. A kde je vlastne pravda? V slobodnom pohľade humoristu. Sebaobranne so zdravou skepsou hľadaná, vždy znova. K niha je navyše ilustrovaná pôsobivými humornými kresbami B. Perneckého.

Kniha je súborom úvah a esejí o zmysle, postavení a poslaní vedeckého bádania v dejinách ľudstva. Vysoko vyzdvihuje pokrok, ktorý v priebehu dejín dosiahla veda najmä v prírodných vedách. Zároveň však poukazuje aj na jej … sizyfovské prekliatie", ktoré sa prejavuje najmä v tom, že každý nový objav, každá vyriešená úloha prináša na stôl vedeckého bádania nové celý rad nových otázok , výziev a požiadaviek na ďalšie riešenia. V týchto súvislostiach poukazuje aj na Darwinovú teóriu o pôvode druhov, ktorá dodnes patrí medzi základné diela modernej vedy, no napriek tomu neodpovedá na všetky otázky. . Už dávnejšie sa totiž ukazuje , že schopnosť živých organizmov prispôsobiť sa životnému prostrediu v záujme zachovania druhu nie je podmienená len ich prítomnosťou a životom v danom prostredí, ale že bola v ich ústrojenstve cieľavedome naprogramovaná.

Mozaikový, realistický, miestami až naturalistický román talentovanej a agilnej slovenskej prozaičky a prekladateľky zachytáva navzájom pospájané osudy postáv z hľadiska ich nazerania na udalosti, presnejšie povedané, na škandály, trápnosti a inzultácie. Svojím obsahom evokuje maupassantovsko-zolovský štýl a svojou formou hrabalovsko-gryzlovovský text, písaný non-stop jednou vetou, teda bez ohraničených súvetí a odsekov, z ktorého cítiť hektický životný rytmus, sústavne sa točiaci kolotoč bez akéhokoľvek oddychu. Silná frekvencia vulgárnych slov môže tu i tam pripadať neadekvátna, ale taká už býva dikcia frustrovaných postáv, podfarbená totálnou dezilúziou. Autorka zobrazuje jednu z najťažších a najzhubnejších chorôb pluralitného režimu, všeobecnú nespokojnosť zosúladiť názory a nájsť najracionálnejšie riešenie, prijateľné pre všetkých, poukazuje na výraznú názorovú diverzifikáciu, ktorá vyúsťuje do absolútnej atomizácie spoločnosti a následného krachu. Dielo pripomína sekvencie objektívnej, skrytej intelektuálnej kamery, ktorá nepripúšťa mnohoraký výklad. Je to inteligentné svedectvo o živote v tejto hektickej dobe s podpílenými ekonomickými konármi a odpílenými etickými hodnotami, ktoré má čo povedať súčasným i budúcim čitateľom.

E. Grillová (nar. 1942 v hornorakúskom Garstene) žije od roku 1986 v Nemecku. Doteraz má na konte deväť románov. Román Zberateľ (Der Sammler) získal roku 2006 Cenu Otta Stoesla. Autorka v ňom rozohráva pútavý príbeh outsidera, človeka na okraji spoločnosti, v kontraste so svetom etablovaných a úspešných. Snaha okolia, priateľov žijúcich v iných svetoch pomôcť mu, musí zákonite viesť ku krachu. Autorka nemoralizuje, nepokúša sa, aspoň nie prvoplánovo, vysielať posolstvá, napriek tomu má jej dielo skrytú hĺbku a chce povedať oveľa viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Autorka dokázala, že aj napriek záľahe anglofónnej literatúry je neprávom obchádzaná literatúra písaná v nemeckom jazyku, ktorá je nezaslúžene v tieni dominantnej angličtiny a čitateľom ponúka skutočné literárne skvosty. Dielo Evelyn Grillovej nesporne patrí medzi to najlepšie, čo v poslednom čase vzniklo prinajmenšom v európskom kontexte.

Autor je známy ako odborník v oblasti masmedií, scenárista, dramaturg i režisér. Podieľal sa na vzniku niekoľkých desiatok televíznych dokumentov, vyše päťdesiatich celovečerných filmov a televíznych inscenácií. Svoje bohaté teoretické skúsenosti a názory publikoval doma i v zahraničí a zhrnul ich v knihách Krása tmy (1971), Čas projektívnej kultúry (1983), Dramaturgia hraného filmu (1990) a Teória masmediálnej (dis)komunikácie (2008), ktorá je ich priamym pokračovaním. Lásky nemilovaných sa tentoraz prezentuje ako prozaik. Kniha obsahuje päť kratších próz (Zlatá brána, Zvodná ľahkosť dotyku, Lásky nemilovaných, Od mrku do svitu a Nordický uzol). Autor disponuje zjavným rozprávačským talentom, plastické zobrazenie postáv i udalostí s dramatickým pdfarbením sú zaručeným lákadlom pre širokú čitateľskú verejnosť.