Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 36 z 79

„V dnešnej dobe je nemysliteľné byť múdrym a sedieť za pecou“, píše L. Ťažký, nepochybne jeden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov, ktorý sa po svojej románovo známej vojnovej anabáze predstavuje čitateľom ako pútnik. Ako všímavý, citlivý pozorovateľ i pokorný kresťan putuje po Svätej zemi, navštevuje starozákonné pamiatky a všetky tie večne živé žriedla kresťanskej viery od Betlehema po Golgotu. Jeho skúsenosťami vycibrený zrak odhalí aj ďalšie pútnické miesta nielen na Blízkom východe, ale aj na bližšom európskom teritóriu, kde ho upútali nádherné katedrály v Ríme, Barcelone, Turíne, Paríži, ako aj slovenská kalvária v portugalskej Fatime či barcelonské kvetinárky alebo robotníčky mora – rybárky z Nazaré. Predmetom spisovateľových úvah sú majestátne pamätihodnosti i prostí ľudia, ktorých stretáva na svojej púti. Slovo púť vystihuje tieto cesty presnejšie, pretože jeho kniha Očami pútnika nie je iba cestopisom, je zbierkou esejí a duchovných zážitkov z putovania spisovateľa, ktorého náboženský, ale i vlastenecký cit dýcha na čitateľa z každej stránky.

Príťažlivý a veľa napovedajúci titul Okamihy zázrakov označuje v poradí už osemnástu zbierku skvelého básnika Pavla Stanislava (vlastným menom Pavla Piusa), obdarovaného vskutku výnimočným talentom. Súbor podmanivých lyrických výkonov nevdojak evokuje živé súvislosti a vzťahy, ktoré spájajú naše ľudské i literárne osudy v pozoruhodnom súzvuku poetických duší. Pre Stanislavove básnické zbierky je príznačné, že obsahujú aj preklad do cudzích jazykov. Tento raz je to taliančina.

Profesor sociológie James Fulcher vo svojej analytickej knihe z rôznych hľadísk rozoberá kapitalizmus. Podrobne vysvetľuje jeho definíciu, predstavuje jeho vznik a vývin, pričom uvádza aj zaujímavé prípadové štúdie z dejín od vzniku Východoindickej spoločnosti v 17. storočí až po zrútenie bankového systému koncom milénia. Porovnáva formy kapitalizmu v rôznych štátoch - v Británii, Japonsku, Švédsku a USA. Zaoberá sa aj kapitalizmom v súvislosti s globalizáciou a dopadom globalizácie na jednotlivé odvetvia spoločnosti. Osobitnú časť venuje krízovým obdobiam, podrobne ich skúma a svoju knihu završuje úvahou o konečnej kríze kapitalizmu, pýta sa, či má kapitalizmus alternatívu a pokúša sa hľadať možnosti takýchto alternatívnych systémov. Vhodná a prínosná literatúra pre každého, kto sa zaoberá štúdiom tohto spoločenského systému.

Pavel Urban (1973) vyštudoval filozofiu, estetiku a postgraduálne dejiny výtvarného umenia. Je autorom viacerých kultúrnych projektov a výstavných koncepcií ako kurátor. Za svoju literárnu tvorbu získal viacero významných ocenení. Jeho prvotinou bola básnická zbierka Obrázky z raja (2005). Potom nasledovali Vínny duet (2006) a Ab imo pectore /z hĺbky srdca/ - táto zbierka vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v roku 2008. Aj nové útle dielko Kacírske rekvizity dokumentuje, že Pavel Urban sa vyprofiloval ako autor impresívnej lyriky. Svojou poetikou sa však významne líši od svojej prvotiny či nasledujúcich zbierok. Ako poznamenáva v doslove Peter Mišák „vydarené uchopenie poetickej témy (filozofia, životný postoj, vzťah – ľúbostný i priateľský) prezrádza nielen literárnu a autorsko-básnickú skúsenosť, ale aj – a už bolo načase – skúsenosť životnú, čo je na predkladaných textoch osobitne cenné.“ P. Urban svojím osobitým pozorovateľským talentom, jednoduchosťou formy, kvalitou umeleckej výpovede i schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok čitateľovi sa presvedčivo a oprávnene posúva medzi špičku slovenských poetov a tým aj do širšieho povedomia milovníkov poézie.

Piata kniha majstra absurdných groteskných príbehov nesie názov Krotenie klaunov. Autor sa v nej zameral výhradne na útvar preňho azda najmilší, na humoristické poviedky; v skladbe poetiky popri absurdne i s čiernym humorom, paródiou a recesiou. Zbie rka komponovaná na klaunskú tému (v prvom i druhom význame slova) o klaunoch cirkusových, ale i o tých z oblasti politiky, umenia, automobilizmu, školstva, lásky, úradov, ekológie a ďalších komediantoch, je umne vygradovaná, speje k čoraz hlbším sond ám, k odvážnejším odhaleniam a k univerzálnejším odkazom v nápaditých alegóriách. Významnou súčasťou knihy je i rozsiahla fraška v próze nazvaná Tri svadby v Lochu de lux. Paródia demokracie, ktorá sa za demokraciu iba vydáva. Je to svet hore nohami - kde namiesto väzňov protestne mlátia ešusmi v mene väzňov samotní dozorcovia, aby ukázali, že pochopili prevrat, a pochopili, že ho treba poriadne ukázať. Autor satirickým auto-karom cestuje v knihe Krotenie klaunov v hľadaní pravdy a zachytení životného pocitu oboma poslednými spoločensko-ekonomickými systémami, prednovembrovým i ponovembrovým. A kde je vlastne pravda? V slobodnom pohľade humoristu. Sebaobranne so zdravou skepsou hľadaná, vždy znova. K niha je navyše ilustrovaná pôsobivými humornými kresbami B. Perneckého.

Kniha je súborom úvah a esejí o zmysle, postavení a poslaní vedeckého bádania v dejinách ľudstva. Vysoko vyzdvihuje pokrok, ktorý v priebehu dejín dosiahla veda najmä v prírodných vedách. Zároveň však poukazuje aj na jej … sizyfovské prekliatie", ktoré sa prejavuje najmä v tom, že každý nový objav, každá vyriešená úloha prináša na stôl vedeckého bádania nové celý rad nových otázok , výziev a požiadaviek na ďalšie riešenia. V týchto súvislostiach poukazuje aj na Darwinovú teóriu o pôvode druhov, ktorá dodnes patrí medzi základné diela modernej vedy, no napriek tomu neodpovedá na všetky otázky. . Už dávnejšie sa totiž ukazuje , že schopnosť živých organizmov prispôsobiť sa životnému prostrediu v záujme zachovania druhu nie je podmienená len ich prítomnosťou a životom v danom prostredí, ale že bola v ich ústrojenstve cieľavedome naprogramovaná.

Mozaikový, realistický, miestami až naturalistický román talentovanej a agilnej slovenskej prozaičky a prekladateľky zachytáva navzájom pospájané osudy postáv z hľadiska ich nazerania na udalosti, presnejšie povedané, na škandály, trápnosti a inzultácie. Svojím obsahom evokuje maupassantovsko-zolovský štýl a svojou formou hrabalovsko-gryzlovovský text, písaný non-stop jednou vetou, teda bez ohraničených súvetí a odsekov, z ktorého cítiť hektický životný rytmus, sústavne sa točiaci kolotoč bez akéhokoľvek oddychu. Silná frekvencia vulgárnych slov môže tu i tam pripadať neadekvátna, ale taká už býva dikcia frustrovaných postáv, podfarbená totálnou dezilúziou. Autorka zobrazuje jednu z najťažších a najzhubnejších chorôb pluralitného režimu, všeobecnú nespokojnosť zosúladiť názory a nájsť najracionálnejšie riešenie, prijateľné pre všetkých, poukazuje na výraznú názorovú diverzifikáciu, ktorá vyúsťuje do absolútnej atomizácie spoločnosti a následného krachu. Dielo pripomína sekvencie objektívnej, skrytej intelektuálnej kamery, ktorá nepripúšťa mnohoraký výklad. Je to inteligentné svedectvo o živote v tejto hektickej dobe s podpílenými ekonomickými konármi a odpílenými etickými hodnotami, ktoré má čo povedať súčasným i budúcim čitateľom.

E. Grillová (nar. 1942 v hornorakúskom Garstene) žije od roku 1986 v Nemecku. Doteraz má na konte deväť románov. Román Zberateľ (Der Sammler) získal roku 2006 Cenu Otta Stoesla. Autorka v ňom rozohráva pútavý príbeh outsidera, človeka na okraji spoločnosti, v kontraste so svetom etablovaných a úspešných. Snaha okolia, priateľov žijúcich v iných svetoch pomôcť mu, musí zákonite viesť ku krachu. Autorka nemoralizuje, nepokúša sa, aspoň nie prvoplánovo, vysielať posolstvá, napriek tomu má jej dielo skrytú hĺbku a chce povedať oveľa viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Autorka dokázala, že aj napriek záľahe anglofónnej literatúry je neprávom obchádzaná literatúra písaná v nemeckom jazyku, ktorá je nezaslúžene v tieni dominantnej angličtiny a čitateľom ponúka skutočné literárne skvosty. Dielo Evelyn Grillovej nesporne patrí medzi to najlepšie, čo v poslednom čase vzniklo prinajmenšom v európskom kontexte.

Autor je známy ako odborník v oblasti masmedií, scenárista, dramaturg i režisér. Podieľal sa na vzniku niekoľkých desiatok televíznych dokumentov, vyše päťdesiatich celovečerných filmov a televíznych inscenácií. Svoje bohaté teoretické skúsenosti a názory publikoval doma i v zahraničí a zhrnul ich v knihách Krása tmy (1971), Čas projektívnej kultúry (1983), Dramaturgia hraného filmu (1990) a Teória masmediálnej (dis)komunikácie (2008), ktorá je ich priamym pokračovaním. Lásky nemilovaných sa tentoraz prezentuje ako prozaik. Kniha obsahuje päť kratších próz (Zlatá brána, Zvodná ľahkosť dotyku, Lásky nemilovaných, Od mrku do svitu a Nordický uzol). Autor disponuje zjavným rozprávačským talentom, plastické zobrazenie postáv i udalostí s dramatickým pdfarbením sú zaručeným lákadlom pre širokú čitateľskú verejnosť.

Autor je známy historik, literárny vedec, prekladateľ, editor a spoluautor monografických publikácií, zborníkov a antológií. Jeho najnovšie dielo Kam zrak nedosiahne je svojráznym umeleckým pokusom sprítomniť Kalinčiakove pohnuté osudy v žánri biografickej eseje pri použití "ich" formy, teda "ja" formy. Autor text svojej rozsiahlej práce skomponoval dôsledne na princípe síce zdanlivého, no dokumentárne absolútne vierohodného, akoby "rozpomínania sa" samotného Jána Kalinčiaka na svoje životné peripetie od narodenia v roku 1822 po posledné dni života. J. Hvišč sa popri literárnohistorických faktoch pokúša vyjadriť aj to, aký bol Kalinčiak vo svojom reflexívnom a citovom súkromí, ako reagoval na udalosti okolo seba, ako ich prijímal, ako s nimi zápasil a ako sa odzrkadľovali v jeho básnickej, prozaickej a esejistickej tvorbe. V centre úvah stojí Kalinčiakov učiteľ, priateľ a rival Ľudovít Štúr, pretože vtedy Štúr stál c centre každého literárneho a politického pohybu. Popri Štúrovi sa v knihe objavujú úvahy o Kalinčiakových rodičoch, spolužiakoch, profesoroch, spolupracovníkoch, literárnych dielach i prostrediach, s ktorými prišiel do bezprostredného styku. Podľa novoobjavených archívnych písomností autor rekonštruuje aj tie stránky Kalinčiakovho života a tvorby, ktoré dosiaľ boli známe iba z kusých zmienok (stratené prvotiny, jeho vzťah k profesorom, politická orientácia, rozpory s Ľ. Štúrom, Štúrovo zranenie a smrť, pôsobenie v Tešíne, návrat do Turčianskeho Ssv. Martina).

M. Pridala (1916 - 1994), generálmajor letectva i. m. a spisovateľ, debutoval knižkou veršov Džez puberty (1938 - 1939), po ktorej nasledovali knižky próz Z letcovho zápisníka (1953), Útok na vzduch (165), Monológy z hviezdnych hĺbok (1971), Z memoárov XX. storočia (1994. Publikoval aj vedecké odborné články s tematikou letectva. Môj veľký sen - triptych próz - stojí na hranici memoárovej literatúry s beletriou. Autor v ňom zachytáva výsek zo svojho života, zrod a peripetie vzťahu, ktorý neskôr prerástol do dlhého a šťastného manželského zväzku. Príbeh sa odvíja na pozadí tlmených, často len tušených, kontúr doby. Mieru fiktívnosti a dokumentárnosti textu nezainteresovaný čitateľ posúdiť nedokáže, nakoľko narážky sú nanajvýš kontextové. Preto s najväčšou pravdepodobnosťou bude vnímať dielo väčšmi v rovine umeleckej a estetickej ako príbeh veľkej lásky podaný v dobovom štýle evokujúcom postupy lyrizovanej prózy, ornamentalizmu či expresionizmu. Niet pochýb, že táto kniha okrem priamo citovo zainteresovaných osloví aj širší okruh vnímania nenáhlivej romantickosti schopných čitateľov.

E. Grillová (nar. 1942 v hornorakúskom Garstene) žije od roku 1986 v Nemecku. Doteraz má na konte deväť románov. Román Zberateľ (Der Sammler) získal roku 2006 Cenu Otta Stoesla. Autorka v ňom rozohráva pútavý príbeh outsidera, človeka na okraji spoločnosti, v kontraste so svetom etablovaných a úspešných. Snaha okolia, priateľov žijúcich v iných svetoch pomôcť mu, musí zákonite viesť ku krachu. Autorka nemoralizuje, nepokúša sa, aspoň nie prvoplánovo, vysielať posolstvá, napriek tomu má jej dielo skrytú hĺbku a chce povedať oveľa viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Autorka dokázala, že aj napriek záľahe anglofónnej literatúry je neprávom obchádzaná literatúra písaná v nemeckom jazyku, ktorá je nezaslúžene v tieni dominantnej angličtiny a čitateľom ponúka skutočné literárne skvosty. Dielo Evelyn Grillovej nesporne patrí medzi to najlepšie, čo v poslednom čase vzniklo prinajmenšom v európskom kontexte.

Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodz enosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom s troskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očak ávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.

Knižka poskytuje prierez tvorby autora, ktorý zomrel predčasne vo veku 26 rokov. Mrazivo absurdné prózy inšpirované Kafkom či Borghesom zaujmú minimalistickou zovretosťou. Výbušný čierny humor úsečných viet v takmer aforistickej skratke preniká do podstaty problémov sveta, ktorý nás obklopuje.

Publikácia mapuje literárnu i publicistickú činnosť jedného z najvýznamnejších predstaviteľov exilovej literatúry. Poskytuje prehľad publikačných aktivít Hrtusa Jurinu v austrálskom periodiku Slovenský štít, v Moste, v časopisoch Slovák v Amerike a Kanadský Slovák. Pavol Holeštiak jej publikovaním cieľavedomo pokračuje v línii naznačenej svojimi predošlými knižkami - Slovenské médiá v Austrálii (2001) a Slovenské médiá vo svete (2002). Materiálovo bohatá, prehľadne usporiadaná knižka bezpochyby zaujme nielen odborníkov v oblasti histórie či literárnej histórie, ale i všetkých záujemcov o kultúru a myšlienkové ovzdušie slovenského exilu najmä v Austrálii, kde autor pôsobil.

Jordan Radičkov (1929 – 2004) patrí k najvýraznejším postavám bulharskej literatúry dvadsiateho storočia. Jeho dielo bolo preložené do dvadsiatich šiestich jazykov. Vo výbere čitateľ nájde majstrovské ukážky dvanástich anekdoticky, satiricky groteskne ladených próz, vychádzajúcich z tradície uvoľneného ľudového rozprávania. Radičkov je majstrom detailu a atmosféry, na neveľkej ploche dokáže čitateľa uchvátiť nepostrehnuteľnými prechodmi medzi nostalgiou, láskavým humorom a satirickými šľahmi.