Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 37 z 79

Autor v najnovšom románe, podobne ako v celom svojom diele, na pozadí dnešného nepokojného sveta s početnými vojnovými ohniskami, bojovným fanatizmom a mnohými rafinovanými podobami zla zdôrazňuje potrebu ľudskosti. Autor na príklade jedného ľudského osudu mladej ženy z Afganistanu vyrozprával napínavý príbeh o osude utečencov, na pozadí takmer idylickej dedinky kdesi v pohraničí. Román vypovedá veľa nielen o stave sveta, ale aj o nás.

Knižka poskytuje prierez tvorby autora, ktorý zomrel predčasne vo veku 26 rokov. Mrazivo absurdné prózy inšpirované Kafkom či Borghesom zaujmú minimalistickou zovretosťou. Výbušný čierny humor úsečných viet v takmer aforistickej skratke preniká do podstaty problémov sveta, ktorý nás obklopuje.

Publikácia mapuje literárnu i publicistickú činnosť jedného z najvýznamnejších predstaviteľov exilovej literatúry. Poskytuje prehľad publikačných aktivít Hrtusa Jurinu v austrálskom periodiku Slovenský štít, v Moste, v časopisoch Slovák v Amerike a Kanadský Slovák. Pavol Holeštiak jej publikovaním cieľavedomo pokračuje v línii naznačenej svojimi predošlými knižkami - Slovenské médiá v Austrálii (2001) a Slovenské médiá vo svete (2002). Materiálovo bohatá, prehľadne usporiadaná knižka bezpochyby zaujme nielen odborníkov v oblasti histórie či literárnej histórie, ale i všetkých záujemcov o kultúru a myšlienkové ovzdušie slovenského exilu najmä v Austrálii, kde autor pôsobil.

Jordan Radičkov (1929 – 2004) patrí k najvýraznejším postavám bulharskej literatúry dvadsiateho storočia. Jeho dielo bolo preložené do dvadsiatich šiestich jazykov. Vo výbere čitateľ nájde majstrovské ukážky dvanástich anekdoticky, satiricky groteskne ladených próz, vychádzajúcich z tradície uvoľneného ľudového rozprávania. Radičkov je majstrom detailu a atmosféry, na neveľkej ploche dokáže čitateľa uchvátiť nepostrehnuteľnými prechodmi medzi nostalgiou, láskavým humorom a satirickými šľahmi.

Autor debutoval básnickou zbierkou Vyznanie (1998). V roku 2001 vyšla jeho druhá zbierka Kytica z kvetov lásky. Z prozaickej tvorby treba spomenúť knižky Smrť prišla v bielom (2003), Čarodejka (2004) a Zo zápisníka (2005), ktorá je zostavená nekonvenčne - obsahuje poéziu i prózu. Knižka Biela hora je vlastne výber toho najlepšieho zo spomínaných prozaických diel. M. Spišiak sa svoju tvorbou prihovára jednoducho a prirodzene, bez uhladzovania, s plastickým výrazom a úspornými slovami. Hoci navštívil desiatky krajín, najviac mu učarovala príroda vôkol prameňa Hrona, ktorá sa stala celoživotnou inšpiráciou jeho tvorby.

Tejto knihe nemožno uprieť literárnu vyspelosť. Ferkova tvorba je zrelá po stránke formy i obsahu, no nechýba ani nápad a iskra. Ide o autobiografický útvar, kde autor najmä vďaka svojmu rozprávačskému talentu čitateľovi živo sprístupňuje „osobné reálie“ a s ľahkosťou sa štylizuje do akoby inej postavy, než je on sám. Štýlom dokáže zaujať široké spektrum čitateľskej obce. Spracovanie vonkajších udalostí je dobre zvládnuté, autor udržiava pozornosť čitateľa i vďaka gradáciám v texte, či dômyselnou štruktúrou. Dielo má isté napätie aj potrebnú kontinuitu a pôsobí kompaktne. Autorova výpoveď je uzavretá a vďaka modernému prejavu ľahko prístupná.

Čarňanského výber poviedok Praskanie dreva poteší široký okruh čitateľov. Poteší tých, ktorý majú život radi najmä pre dobrodružné napätie, ktorým nás stále obklopuje., ale aj tých, ktorý túto prirodzenú dobrodružnú tenziu vedia prežiť jedine prostredníctvom príbehov.

Cez postavu "bájneho" Slováka Vladimíra Krivoša (o ktorom vie široká verejnosť len veľmi málo), fenomenálneho lingvistu, sa odvíja príbeh lásky. Sám Rudolf Tibenský venoval tejto obdivuhodnej postave, ktorú určite hodno pripomenúť, niekoľko rokov bádania. Autor sa rozhodol, že tohto zabudnutého Slováka oživí v beletristickej forme. Ako scenéria poslúžil Tibenskému ruský vidiek 19. storočia. Text sa vyznačuje krátkosťou, čo do rozsahu, a nenútenosťou, čo do štýlu. Kombinácia faktografickej a imaginárnej línie je zárukou "dobrého čítania". I keď ide o vymyslený príbeh neopätovanej lásky, nemožno dielu vyčítať nijakú banalitu. Profesionálne zvládnutá je táto novela po každej stránke. Dielo by vďaka svojmu charakteru, štýlu a výberu hlavnej postavy mohlo poslúžiť i ako vhodné doplnenie pri výučbe literatúry.

Táto Karvašova zbierka sa na knižných pultoch objavila už dvakrát. Prvá verzia uzrela svetlo sveta na začiatku druhej svetovej vojny a neskôr v prepracovanej verzii v roku 1966. Predstavuje tak dobovú ukážku z rokov štyridsiatych a šesťdesiatych. Autor využil formu krátkej poviedky. Príbeh je typický (čo zrejme vyplýva z dobovej "chute" vydať sa novými cestami) svojím intelektuálnym, polemickým nábojom, hoci mu nechýba patričná dynamika. Nie je mu cudzí dokonca ani detektívny nádych s prvkom tajomstva či miestami aj sci-fi. V súvislosti s Karvašom nemožno nespomenúť typický reportážny štýl, ktorý je pre čitateľa obzvlášť pútavý. Vzhľadom na rozdielne spoločensko-politické pozadie sa čitateľ musí vyrovnať s istou výzvou. Ide o primeranú interpretáciu dobových súvislostí tak, aby celé dielko dávalo zmysel. Tento prvok ocení najmä rozhľadený čitateľ.

Redaktor-reportér Ján Smolec je skutočnou novinárskou legendou. V tejto knižke čiastočne vypovedá, čo všetko robil, aký osud ho postihol, ako sa s ním vyrovnal a čo si myslí o Slovensku a svete. Nejde o memoáre, lebo tie zvádzajú k sebazbožňovaniu. Často viac zatajujú ako odhaľujú. Smolec napísal rozsiahlu reportáž, aby objektívnejšie zhodnotil svoj novinársky život v období, keď bol zazubadlený, i v období, keď sa nedal zazubadliť. Čitateľ si ho nájde, ohodnotí, posúdi, a najmä sa osobne až intímne zoznámi s týmto v posledných štyridsiatich rokoch jedným z najvýznamnejších slovenských žurnalistov zo spomínanej „smenárskej jedenástky“, ktorá niekoľko rokov viedla slovenskú novinársku ligu.

Redaktor-reportér Ján Smolec je skutočnou novinárskou legendou. V tejto knižke čiastočne vypovedá, čo všetko robil, aký osud ho postihol, ako sa s ním vyrovnal a čo si myslí o Slovensku a svete. Nejde o memoáre, lebo tie zvádzajú k sebazbožňovaniu. Často viac zatajujú ako odhaľujú. Smolec napísal rozsiahlu reportáž, aby objektívnejšie zhodnotil svoj novinársky život v období, keď bol zazubadlený, i v období, keď sa nedal zazubadliť. Čitateľ si ho nájde, ohodnotí, posúdi, a najmä sa osobne až intímne zoznámi s týmto v posledných štyridsiatich rokoch jedným z najvýznamnejších slovenských žurnalistov zo spomínanej „smenárskej jedenástky“, ktorá niekoľko rokov viedla slovenskú novinársku ligu.

Trýznivá sebaspoveď je zároveň výpoveďou o stave dnešného sveta. Hutne podané obrazy a zovreté výrazovo uvedú čitateľov do prostredia, ktoré je mnohým z nich blízke až nadmieru, vtiera sa pod kožu a nedá pokoj. Nepokojný text je viac-menej generačnou výpoveďou, tých, ktorí dorastali na prelome, ktorý sa prelomom viac zdal, než sa ním stal. Obdobie 90-tych rokov je tu podané zo vzácne nestranného uhla, pretože nad akoukoľvek politickou straníckosťou víťazí a prehráva zároveň samým sebou determinované ľudské telo. Polónyiho text je väčšmi subjektívnou biografiou než románom. Jeho pôsobivosť je však porovnateľná s kvalitnými textami tohto žánra vo svetovej literatúre a svojou otvorenosťou môže, miestami cez šok a zhnusenie, zaujať širšie čitateľské vrstvy. Literárny kritik a básnik I. Balaž poznamenáva: „... Mladý autor prejavil pozorovací talent, schopnosť nenásilne spriadať niť svojho príbehu, často i s nevšedným, nenásilným humorom, iróniou i sebairóniou...“

Po anglicky napísaný román The sorrows of Marienka (Marienkine žiale) z dielne amerického Slováka Vasiľa Štefana Kobana vznikol na základe rozprávania autorovej matky - slovenskej vysťahovalkyne do Spojených štátov. Situovaný je do obdobia začiatku 20. storočia, pričom prvá z troch častí sa odohráva na Slovensku. Autorovi sa dokonale podarilo vykresliť atmosféru doby i obraz Slovenky Marienky, a to napriek tomu, že v rodnej zemi svojej matky nikdy nežil. Možno i vďaka tomu sa mu darí scenériu i postavy zobrazovať s nadhľadom i so štipkou humoru. Druhá časť príbehu sa premiestňuje do Pennsylvánie a ponúka čitateľovi obraz slovenských emigrantov. Hodnota diela spočíva i v analýze príčin tohto javu. Opomenúť nemožno ani autorovu ľudskosť.

Poviedky tohto autora dýchajú súčasným Ruskom s jeho protikladmi. Sú fantastické a absurdné, tak ako samotná skutočnosť, ktorú obrazmi robia krajšou bez zjednodušenia. Pelevin triafa presne a tak, že bolí. Je to zďaleka najúspešnejší autor vážne ladenej, nekomerčnej literatúry v Rusku 90-tych rokov. Ako hovorí jeden z jeho vykladačov - "Pelevinove knižky čítajú i tí, čo si inak otvoria nanajvýš telefónny zoznam." Ľahkosť príbehu spája s hĺbkou postrehov, alúzie na klasiku s konceptualizmom 70 a 80-tych rokov dvadsiateho storočia, takže komótne tempo vám zrazu začne udierať do hláv v rytme bubnov rockovej hudby. Hrôzy režimu sú nasvietené cez mikrodetail a obnažené posunutím do existenciálnej polohy číreho prežitia. Účinok jeho próz kotví tiež v schopnosti byť moderný bez efektov znižujúcich zrozumiteľnosť textu. Prístupnosť textu však u Pelevina neznamená triviálnosť. Jeho texty vyzerajú ako ostrovy z klasikov, kde viac je zakryté pod hladinou než sa odokrýva, veď slovom treba šetriť a zahaliť ho cudnosťou, aby aspoň tu zachovaná bola, keď inde jej nieto. Pelevin vo svojich prózach vrství symboly dneška i včerajška a vytvára tak zákutia, ktoré sa len ťažko a nejasne interpretujú, ťažko sa o nich hovorí, pretože sa majú len a jedine čítať.

Jedno z vrcholných diel ruského romantizmu ponúka syntézu filozofických ideí a imaginatívneho videnia sveta. Prózy zaujmú neobvyklým prepojením fantastického a reálneho, umeleckou konfrontáciou niekoľkých filozofických pohľadov, ako aj tematizáciou iných umení, najmä hudby, v literárnom texte. Cenný dokument o dobovej literárnosti v sebe skrýva potenciál schopný osloviť i dnešných, predovšetkým náročnejších čitateľov. Poviedky s tajomstvom a biografické prózy, striedané úvahami o súdobých problémoch, však nemajú len dokumentárnu hodnotu. Cez obraz a dej nás vtiahnu dovnútra estetického zážit-ku, cez myšlienku posunú k poznaniu všeobecných súvislostí. V tieni Ruských nocí vysvitá, že problémy, napriek náznakom odlišných historických kontúr, ostávajú tie isté. Knižka v slovenskom preklade po prvýkrát v ucelenej podobe ponúka pohľad na žáner romantického pásma.

Knižka azda najproduktívnejšieho literárneho kritika – výber z literárnej publicistiky (z obdobia rokov 1995 – 2004) – sa skladá z troch častí. Prvú časť tvorí Halvoníkov pokus o syntetizujúci pohľad na charakter vývinových tendencií v slovenských kultúrnych, ale najmä literárnych dielach. Druhú časť tvoria bilančné štúdie a tretiu časť tvoria samostatné recenzie diel jednotlivých autorov. Teda ak to zhrnieme, máme pred sebou vcelku reprezentatívnu vzorku literárnokritickej práce. Alexander Halvoník zaradil do analytickej časti svojej knihy zväčša recenzie, v ďalšej časti sa môžeme stretnúť aj s portrétnou štúdiou a inými žánrami literárnej publicistiky. Práca má esejistický charakter, je náčrtom základných téz, ktoré ovplyvňujú charakter slovenskej literatúry.