Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 43 z 69

Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018). Básnická zbierka Za tajomstvom očí je akýmsi poetickým svedectvom pozostávajúcim z básní, ktorých názov tvorí ženské meno a jeho význam, ktorý je doslovne, metaforicky či symbolicky ukrytý vo veršoch. Vzniká tak originálna mozaika ženských osobností a koncíznych impresií, ktoré vykresľujú vzťah básnika a ženy častokrát na pozadí lyrických mikropríbehov. Básne sa vyznačujú formálnou a obsahovou rôznorodosťou, erotickým a ironickým ladením, no nechýbajú ani filozofické a reflexívne motívy či alúzie na Bibliu. Táto básnická zbierka je oslavou žien, múz, ktorých duševná a telesná identita je odhalená prostredníctvom intímnych prienikov za hranicu ženského sveta.

V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom. Kritický, pritom dobromyseľný, nezatracujúci postoj k spoločenskej skutočnosti aktuálnych dní so všetkými jej konzekventno-nekonzekventnými prejavmi životno-rutinérskeho myslenia a konania s klapkami na očiach a na ušiach, dobrovoľného podriaďovania sa zabehaným konvenčným schémam, ba i samovoľného štrikovania a nadštrikúvania takých konvencií. Postoj úsmevný, ale karikujúci, postoj nezhadzujúci, ale s trpkými liečivými pilulkami. Možno nám ním a v ňom autor s láskou núka v liečiteľskom zámere i blahočinné placebo, lebo veď nie každý neduh si vyžaduje práve drastickú kúru. Blažej Belák má veľký dar reči, veľké srdce, dosť veľké na to, aby sa jemu (isto) a nám (aspoň by mohla trošku byť) drahá reč celá doň vošla a prebývala v nádhernom teplúčku. Lenže tento niekedy tvrdohlavý a možno puristický obranca čistého jazyka zrazu v prítomnej zbierke ľahučko naskakuje na hojdacieho koníka hovorovosti a doslova nás na ňom húpe, kolíše, rozmaznáva. Schopnosť nájsť príbeh pre báseň a naopak báseň pre príbeh je ďalším darom muža s nevšednou optikou. Darom, ktorý si za roky aktívnej tvorby pestoval, cizeloval a vážil, súc si dobre vedomý jeho vzácnosti či ceny.

Milovan Vitezović (nar. 1944 v Srbsku) píše básne, romány, eseje, literárne kritiky, aforizmy, filmové a televízne scenáre. Vyšlo mu viac ako štyridsať kníh vo viac než dvesto vydaniach. Jeho román pre mládež Štekanie na hviezdy predstavuje rad zaujímavých, vtipných a šarmantných detailov o poslednom ročníku v istom provinčnom gymnáziu, ako pevnejšiu a vyvinutejšiu fabulu. Obsahovo je oslobodený od hocijakej didaktickosti, ľahko oslovuje čitateľa a výstižne a plasticky ho vracia do školských čias. Román najprv vychádzal na pokračovanie v mládežníckom časopise Mladosť v rokoch 1975 až 1976 a prvýkrát knižne vyšiel v roku 1977. Odvtedy sa dožil už viac ako tridsiatich vydaní a preložený je do viacerých cudzích jazykov. Podľa tohto románu bol v roku 1998 nakrútený aj rovnomenný film, ktorý sa v Srbsku stal jedným z najsledovanejších domácich filmov. Získal prestížne ceny na filmových festivaloch v Novom Sade a v Herceg Novom (Čierna Hora).

Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec. Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť. Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia. Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.

Stret civilizácií kresťanského kríža a islamského polmesiaca v zrkadle súčasnosti Historické populárno-vedecké dielo, ktoré po prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry podáva celistvý a mnohostranný pohľad na prelomovú udalosť v európskych dejinách na ťaženie najväčšej armády, akú sa podarilo vtedajšiemu osmanskému impériu zhromaždiť v 17. stor. proti Habsburskej ríši a jej hlavnému mestu Viedni. Popisuje všetky udalosti späté s prípravou osmanského ťaženia, dvojmesačným obliehaním Viedne i víťaznú bitku spojeneckých cisárskych, ríšsko-nemeckých a poľských vojsk na svahoch Viedenského lesa 12. septembra 1683. Kniha v širokom historickom zábere jedného tisícročia od vystúpenia Mohameda a vzniku prvého islamského štátu až po bitku pri Viedni sleduje expanziu islamu proti Perzskej a Rímskej ríši a po ich dobytí prienik Osmanskej ríše na Balkán a do strednej Európy až po bitku pri Viedni a pri Parkane (Štúrove) a dobytie Ostrihomu. V širokej historickej panoráme vystupujú do popredia všetky civilizačné rozdiely medzi týmito dvoma svetmi, ktoré ovplyvňovali nielen vojnové udalosti, ale aj dlhodobé spolužitie etník býv. Uhorského kráľovstva v susedstve Osmanskej ríše alebo v rámci jej imperiálnej štruktúry. Kniha vychádza k 333. výročiu tejto bitky, ktorú si v tomto roku pripomíname.

Už názov zbierky vyvoláva v čitateľovi otázku. VŠETKO? No nie celkom. Lebo ani v tejto zbierke básničiek nechýba veleba lesa, prírody, kvietkov, zvieratiek, hádaniek, škola a personifikácia. Autorka sa usiluje vynoviť veršom veci a dianie okolo seba detskými očami. Básničkám nechýba príbeh a v ňom niečo skryté. Veršíky sú ľahko zapamätateľné a malému čitateľovi ponúkajú možnosť dotvoriť si ich vlastným rýmom. Mnohé básničky sú založené na dialógoch, ktoré si čitateľ môže samostatne replikovať. Autorka rešpektuje vlastnú detskú skúsenosť a obchádza edukačný zámer, aby čitateľ ani nezbadal, čo nové sa dozvedel a osvojil si. Zbierku zdobia pôsobivé ilustrácie akad. maliara Martina Kellenbergera. Autorka okrem prozaických kníh a rozhlasových hier pre dospelých napísala aj knižočky pre mládež a deti: Prázdniny (1977) – ocenené SLF, Tréner sa zajtra žení (1979), Ajko Pavleška Miešajvareška (l983) – ocenené prémiou SLF, Žabí kvet (2004), Blcha v cirkuse (2009), Vrkôčkine tajné objavy (2010) – vydali Mladé letá v akcii Prvá kniha. Autorka publikuje časopisecky a prispela do troch antológií prózy a poézie pre deti, ktoré vydala Matica slovenská v Srbsku. Paula Sabolová Jelínková sa narodila v Strážskom, žije a tvorí v Bratislave.

Goran Đorđević je básnik početnej generácie srbských básnikov narodených po 2. svetovej vojne. Narodil sa roku 1952 v obci Kolari pri Smedereve, meste na Dunaji, so známou pevnosťou (rozprestiera sa na takmer 13 hektároch), ktoré bolo posledným sídelným mestom stredovekého Srbska a ako posledné padlo do rúk Turkom. Dejiny smederevskej siahajú až do staroveku (Lepenski vir, Vinča). Autor čerpá inšpiráciu tak z dejín, ako aj zo súčasnosti, keď ako starosta Smedereva sa mal postarať o takmer desaťtisíc srbských utečencov z Kosova. Dnes je riaditeľom medzinárodného festivalu Smederevská básnická jeseň, na ktorej najvyššie ocenenie - Zlatý kľúč - udelili aj Milanovi Rúfusovi. Poctený bol početnými cenami a básňami je zastúpený vo viac ako dvadsiatich antológiách v Srbsku a v zahraničí a jednotlivé preklady vyšli v angličtine, francúzštine, nemčine, ruštine, japončine, čínštine, španielčine, taliančine a v ďalších jazykoch. Zbierka je výberom z celoživotnej básnickej tvorby tohto významného srbského autora.

Básnická zbierka Záznam Martina Vlada je v poradí jeho desiatou. Autor, zdá sa, opustil experimentálne pokusy s básnickým textom, ktoré boli príznačné pre jeho dve ostatné zbierky a v tejto knihe sa opäť vrátil k poetike, ktorú čitatelia poznajú z jeho prvých básnických zbierok. Väčšinou subtílne verše sú rozčlenené do viacerých oddielov, z ktorých každý sa vyznačuje osobitou atmosférou prežívanej každodennosti, v ktorej sa autor sústreďuje na tiché tajomstvá, živú intelektuálnu hru, na významy a drobné nuansy slov. Martin Vlado, ktorý má technické vzdelanie, akoby pracoval s matematicky presným počtom slov, pričom tento počet nikdy neprekročí pomyselnú dovolenú hranicu pre ešte minimalistické vyjadrenie zamýšľaného básnického tvaru. Minimalistický je aj dizajn knihy s portrétom / karikatúrou Martina Vlada na prednej obálke knihy; kresba ceruzou pochádza z básnikovej čítačky, autorom kresby je Laco Tverďák, výtvarník a karikaturista, známy predovšetkým z legendárneho humoristicko-satirického časopisu Roháč.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Alexander Halvoník (1945) je literárny kritik, prozaik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ. Výbery z jeho literárnej publicistiky vyšli roku 2004 a 2014 pod názvom Premeny I a Premeny II. V autorskom prerozprávaní vydal orientálne Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994). Je autor novely Svrbenie krvi (1996) o vrcholiacej kríze režimu pred novembrom 1989, knihy pre deti a mládež Mátoha, neboj sa (2014). Preložil okolo 40 knižných titulov z francúzštiny. Vo svojich prózach sa prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu. Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť, vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcendentálnym súvislostiam súčasného sveta.

Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo. Nie náhodou sú v úvode zbierky ako motto uvedené slová veľkého mága svetla a centrizmu, zakladateľa slávnej skupiny Mediala Leonida Šejku o „Svetle úplnom, nikým videnom“. Lebo v tejto zbierke vždy ide o pátranie po svetle a metafyzike nádeje. Táto kniha básní so šťastne zvoleným názvom prináša viacvýznamový básnický jazyk, za ktorým stoja bohaté životné skúsenosti, kultúrny kapitál a krásna skúsenosť z čítania. Martina Prebudilu možno charakterizovať ako básnika s epickým videním ciest životom, hľadajúceho a vo veršoch nachádzajúceho svetlo života, ktoré preniká aj do hustej hmly každodennosti i neútešných životných situácií.

Končia 80-te roky minulého storočia a vysokoškolák Ľubo prežíva svoju prvú veľkú lásku. Postupne však zisťuje, že jeho Zuna, neobyčajne pekná študentka strednej školy, má ďaleko k ideálnej Polárii, ktorú si kedysi vysníval. Chvíľky eufórie striedajú dlhé chvíle neistoty a sklamania. No nielen Ľubova láska má niekoľko tvárí. S pádom starého režimu padajú ďalšie masky a hra na dokonalosť končí. Cez mozaiku pocitov a zážitkov dvadsaťročného zaľúbeného chlapca nazeráme ako kľúčovou dierkou do života v 80-tych rokoch, ktoré na záver poznačí novembrová revolúcia v roku 1989. Tá zmenila veľa vecí, no túžba po láske a citovom naplnení zostáva vždy a všade rovnaká.

Zlata Matláková (nar. 1949) vydala šesť básnických zbierok, často sa prezentuje aj ako recenzentka – najmä domácej literatúry. Podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj svet, 1986 a Načo nám je umenie s R. Filom, 1991), spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál). Teraz prichádza s novou poetickou zbierkou – akousi esenciou životných skúsenosti a ich reflexiami. Z formálneho hľadiska je zbierka členená na štyri kapitoly. Motív vody je v básňach prvej kapitoly častejší, nie však limitujúci, neobmedzuje. Voda figuruje ako symbol ustavičnej premeny a zároveň niečo stáleho, nesmierne dôležitého v živote človeka i celej prírody. Vzťahy sú jednou z tematických dominánt autorkiných básní, vzťahy lásky, partnerstva, rodičovské, ale aj univerzálne medzisubjektívne vzťahy. Matláková sa v novej zbierke posúva čoraz väčšmi k duchovným rozmerom ľudskej existencie, hoci ani tu jej nie je cudzia radosť zo zmyslových, telesných zážitkov, radosť zo žitej každodennosti.

Poetickej výpovedi autorke Eve Siskovej sú blízke láska, rozčarovanie, osamenie, žiaľ a smrť blízkeho človeka. V jej už druhej básnickej zbierke Až za horizont nájdeme aj takéto verše: „Láska je súčet materských znamienok / z dažďov aj z našich úst.“ Poézia Evy Siskovej je priama a popritom autentická, nezaťažená zložitým výrazom. Jej poézia je pre čitateľa akousi katarziou. Naznačujú to aj verše: „Opäť prichádzajú rána poznačené pečaťou oblohy.“ O autorkinej knižnej prvotine Vôňa dúhy recenzent Peter Mišák napísal svojho času aj to, že ide o ambiciózny lyrický pokus. Touto zbierkou sa čitatelia poézie dočkali dôstojného pokračovania, pôsobivých poetických variácií.

Známa autorka Helena Dvořáková predkladá ďalšiu knihu s príjemným realistickým pohľadom na život dvoch blízkych ľudí. Každý má svoje priority a aj ich komunikácia sa tomu podriaďuje. Príbeh ozvláštňujú jazykové spomienky na detstvo, ktoré autorka prežila v Bratislave. V tom čase sa ešte hovorilo aj po prešpurácky a dávne slová vyvolávajú rôzne pocity a myšlienky. Autorka originálnym spôsobom sprítomňuje aj svoju prácu novinárky. Život v meste konfrontuje s pobytom na vidieku, kam sa pravidelne vracia. Kniha je napísaná láskavo a úsmevne, s vtipnými názormi na dobu a spoločnosť, v ktorej žijeme.

Špeciálne masážne procedúry tbiliského beznosého kúpeľníka, ako ich zakúsil osobne Puškin; pstruhy a famózny vínny strek s pomarančmi v pobaltskom mestečku; pohľad červenej komisárky na afganskú nevestu; spánok na rohoži uprostred osady novoguinejských lovcov lebiek; v tibetskom kosodreví skántrený medveď; prieskum koptských kláštorov v Egypte; gazely i pískavky, zvieratká celkom maličké v okolí horského jazera severne od tibetských plání; diplomatické rokovania s takmersamurajmi (ktorí vás kedykoľvek dorúbu na krížalky) v Nagasaki; tajomstvá chrámov mayských; Čechovove skúsenosti so sibírskymi tarantasmi; lesk pasty na parkety v penzióne N* plus iné ihravé tajnosti Paríža á la Dostojevskij – to všetko, ba ešte viac obsahuje kniha takmer cestopis¬ná. Jedenásť výsekov z pútí a ciest (päť textov však nájdete v knihe kompletných) po piatich kontinentoch, dobrodruž¬stvo, romantika, poznatky i poézia – nuž neváhajte, hor' sa do diaľav bez zliav!