Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 42 z 80

Nora Krausová, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti v slovenskej literárnej vede. Svedčia o tom jej knižné vydania (počnúc knihou Ako rozoberáme verš, 1948 až po poslednú, Poetika v časoch za a proti, 1999) i početné štúdie a úvahy. Jej práce sú teoreticky fundované, aj vďaka tomu, že sa orientovala na najnovšie metódy literárnej vedy, na štrukturalizmus a semiológiu. Spĺňajú aj tie najnáročnejšie kritériá, sú podnetné a objavné. Za svoju vedecko-výskumnú činnosť sa jej dostalo najvyššie ocenenie - Zlatá medaila SAV. Naďalej píše o literárnych problémoch, o literárnych problémoch, o súčasnej literatúre a jej tvorcoch. Popri vedeckej práci prekladala diela nemeckých spisovateľov (T. Mann, E.T.A.Hoffman, E.M.Remarque, L.Feuchtwanger a i). V posledných dvoch desaťročiach sústavne publikuje úvahy a eseje o kultúrnom, spoločenskom a politickom dianí u nás i vo svete. Zaujíma ju aký je "svet, v ktorom žijeme", situácia jednotlivca a spoločnosti, národa a ľudstva. Reaguje na aktuálne problémy, zamýšľa sa a uvažuje, v problematike je zorientovaná a rozhľadená, jej úvahy a eseje na tému "my sa svet", "my vo svete", "svet okolo nás" sú na vysokej intelektuálnej a štylistickej úrovni, objavné i poučné a ako také si získali vďačných čitateľov a zároveň boli odmenené výročnou cenou Literárneho týždenníka. Myšlienkové bohatstvo esejí Nory Krausovej, jej prínos do slovenského spoločensko-vedného, či literárneho diskurzu je nespochybniteľný.

Antológia našej pôvodnej duchovnej poézie predstavuje takmer osemdesiat autorov nadaných schopnosťou stretnúť sa s večnosťou a nad osudom človeka nezávisle od svojho umeleckého smerovania a od vzdialenosti od cieľa. Kniha sa má stať chlebom recitá torov, ozdobou slávností a je zostavená tak, aby obstála aspoň sto rokov. Ukážka:

V zbierke krátkych próz, spätých tematikou a prostredím autorkinej rodiny, sústredila spisovateľka jedinečný materiál, ktorý spracúva veľmi citlivo a jemne, pôsobivo a pritom decentne. Kamienky z Rimavy majú význam nielen pre pochopenie jej osoby, ale obohacujú aj vnímanie Mináčovej diela a predovšetkým poznanie slovenského života prostredníctvom informácií o jeho popredných kultúrnych rodinách (Daxnerovci, Clementisovci, Chorvátovci). Mináčovej spôsob stvárnenia, kvalitný žurnalistický štýl, bystré postrehy doplnené pátosom zažitého spolu v zvláštnej kombinácii, vyvolávajúce impresionisticky pôsobiacu obraznosť, dotvárajú autentickosť svedectva. Úprimné videnie prostredníctvom „detských očí“ zaujme bezprostrednou sviežosťou, reportážno-zovšeobecňujúci štýl vyvážený citovou zaangažovanosťou pomohol autorke vytvoriť žánrovo harmonický útvar, adekvátnou formou oživila atmosféru života v gemerskom malomeste či vidieku a prispela k upevneniu historického povedomia širších čitateľských vrstiev nielen v tomto regióne Slovenska.

Autor - filozof, politik, publicista, vysokoškolský pedagóg - vo svojich štúdiách dokumentuje, ako sa niektoré formy ľudského bytia rodia ako nesamozrejmosť výkonom, pomerom síl a ako sa univerzalizujú, teda stávajú sa mocou. A napokon, aj ako sa legitimizujú, ako si nachádzajú oprávnenie. Štúdie predstavujú predovšetkým pokus o iný uhol pohľadu, o novú interpretáciu, o hlbšie zvýznamňovanie niektorých momentov dejinno-mocenského pohybu. Autor osobitne poukazuje na kľúčový význam europeizácie slovanského sveta, resp. demokratizácie a stability Ruska v globálnom mocenskom politickom usporiadaní sveta, predovšetkým z hľadiska širších záujmov Slovenska. B. Zala ako intelektuál pertraktuje otázku hlbšieho dejinného zmyslu bytia národa a skúma aj to, akú úlohu chce a má tento národ zohrávať v aktuálnych politicko-mocenských a kultúrno-civilizačných siločiarach Európy a sveta.

Emil Svetoň (1923 – 1994) je autor divadelných hier, kníh reportáží a slovenský priekopník v detektívkach pre deti a mládež, vynálezca a autor rovnomennej knihy Súbor hier Symetria. Jeho syn Ľuboš (1962) je autor poviedok a noviel pre dospelých a autor románu zo súčasnosti Balans pána S. V ich spoločnom rozsiahlom románe ... a predsa uhorský kráľ žije s podtitulom Dvakrát mladý Micuko Svetoňovci približujú útržky zo svojho detstva prežitého na Dolnej zemi a z čias po presídlení do dolehronskej dedinky Chvatimech, ku ktorej sa viaže podstatná časť ich mladosti i večné návraty do tohto čarovného kúta Slovenska. Veľmi cenné sú kapitoly objavným spôsobom opisujúce hrozné udalosti z obcí Nemecká, Kľak a Ostrý Grúň v období druhej svetovej vojny. Román je postmodernou víziou dvojgeneračných dejín v rozporuplnom stredoeurópskom priestore.

Juraj Kalnický - básnik, prozaik a prekladateľ - aj v zbierke básní Leto tvojej nehy sústreďuje zrelé plody autorskej skúsenosti a literárnej erudície. V sugestívnych a brilantných textoch prezentuje suverénne ovládanie rozmanitých kreatívnych techní k a schopnosť originálne rozvíjať výdobytky produktívnych umeleckých výbojov slovenskej i ruskej poézie. Zrkadlom autorovej eruptívnej invenčnosti a unikátnej obraznosti je aj obsah zbierky, pretože už názvy jednotlivých básní majú charakter lyrickýc h miniatúr a prezrádzajú nesporné atribúty formálnej i myšlienkovej výnimočnosti. Knižka je ilustrovaná pôsobivými grafickými kresbami akademického maliara Martina Činovského.

Autor sa vo svojich predchádzajúcich zbierkach prejavil ako meditatívny lyrik, ktorému je blízka najmä poézia tzv. katolíckej moderny. V nich preukázal talent, sýtený modernou poéziou a inšpiráciami súčasného sveta. Nová Maršálkova zbierka obsahuje krehké básne, v ktorých každé slovko má presne stanovené a vyznačené miesto. Na jej adresu T. Križka napísal: Ján Maršálek hľadá slová ,smädné po hudbe', čím naznačuje, že hľadá syntézu, lebo hudba je syntézou, metaforou vyššieho poriadku, univerzálnej harmónie, čo má blízko k pomocným pojmom, akými sa usilujeme pomenovať Stvoriteľa. To preto i poézia chce byť hudbou, chce byť akoby zrkadlením či obrazom dokonalosti, túži po jednote krásy a pravdy".

V knižke pre deti predškolského veku autorka prístupnou formou na vysokej umeleckej úrovni približuje najmä pestrý svet prírody – zvieratiek, kvetov a stromov, ale aj bezstarostných hier a výmyslov. Slová jej básní objavujú pôvab, zázrak toho sveta, ktorý nám, dospelým, často už uniká. Poetka vníma očami i dušou dieťaťa, poučená múdrosťou veku. Tešovičovej krehká, vtipná zbierka pripomína poéziu Ľ. Podjavorinskej, ktorá deti dodnes očarúva. Zaujímavé a tematicky objavné sú i básničky zamerané na niektoré súčasti ľudského tela. V škôlkach sa neraz sťažujú na nedostatok novších básničiek pre deti predškolského veku, ktoré by sa mohli ľahko naučiť a ktoré by zároveň napomáhali rozšíriť ich duševný obzor. Tešovičovej knižka básní spomínané kritériá určite spĺňa. Je múdre, dobré a žiaduce, že sa v tejto neľútostnej, odľudštenej dobe takýto literárny žáner dostáva k deťom. Okrem podnecovania detskej fantázie výstižnými metaforami knižka totiž zaujme aj nenásilným, jemným vtipom a často i nečakanými pointami, ktoré dieťa vníma citom, intuitívne.

Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity. Autor je prototypom rodeného básnika, obdarovaného mimoriadnym talentom, ktorý nepremárnil, ale - naopak - presvedčivo rozvinul všetky možnosti profesionálneho sebazdokonaľovania a programovo zúročil všetky príležitosti na dosiahnutie maximálnej literárnej efektivity. V nezameniteľnom duchovnom profile prominentného proroka prenikavých lyrických vízii dominuje pečať prozreteľnosti. Šľachetný účel slova, ktoré bolo na počiatku, svätí zvolené umelecké prostriedky, ktorými autor narába s nevšednou zručnosťou a zároveň samozrejmosťou. Pavol Stanislav Pius neponúka samoúčelné producírovanie nesporne básnickou obratnosťou, schopnosťou očariť čitateľa spŕškou perfektne zvládnutých formálnych trikov, ale predstavuje pravé nepominuteľné hodnoty, ktoré sú výsledkom neúnavného, úprimného a produktívneho intelektuálneho i umeleckého hľadačstva. Autor je závažnou protiváhou prevládajúcej dobovej prázdnoty. Odvážne pláva proti prúdu všeobecne uctievaných banalít, protestuje proti všetkým protivenstvám, jeho básne sú liekmi proti všetkému protivnému. Protirečí bezobsažným rečiam a prihovára sa za kladné stránky súcna za dobro, krásu, lásku, múdrosť a ohľaduplnosť. Básnik provokuje práve tak svojou neošúchanou vynachádzavosťou, ako aj prísahou na overené hodnoty dôverne známeho prostredia, v ktorom je ešte priestor pre proporcionalitu a súlad prirodzených odlišností a rozdielov vrátane tradície a modernity.Pavol Stanislav Pius zdanlivo prostými slovami, ale zároveň brilantne zvládnutými komplikovanými básnickými procesmi prosí o zachovanie ľudskosti v človeku a o záchranu ohrozeného zázraku života.

Dielo jedného z najvýraznejších autorov rakúskej literárnej scény nie je ani nášmu čitateľovi neznáme. Jeho tvorba je čo do žánrov naozaj pestrá – básnické zbierky, romány, divadelné a rozhlasové hry. Scenéria diela je umiestnená do čias konca 2. svetovej vojny. Prostredníctvom hlavného hrdinu – mladého učňa spoznávame psychológiu Rakúšanov. Pivnica tak predstavuje paralelu nazerania na svet na princípe mikrokozmos – interakcia – makrokozmos. V  diele sledujeme pre Bernharda typický štýl, ktorým autor spĺňa vysoké nároky. Ani táto práca náročného čitateľa po štýlovej stránke určite nesklame.

Autorkin knižný debut je úspešným zavŕšením jej mnohoročných laureátskych ocenení v najuznávanejších a najreprezentatívnejších súťažiach sci-fi žánru na území ČR a SR (CGR Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka a pod.). Jej tvorba zaujala nielen odborné publikum, ale svojou dlhodobou prítomnosťou na literárnej sci-fi scéne, kde pravidelne publikuje svoje poviedky, vzbudila veľké očakávania u svojich priaznivcov- čitateľov. Kvalita jej diela presahuje úzke mantinely tohto literárneho žánru a dokáže osloviť aj širšie čitateľské zázemie. Črepiny z oblohy sú zbierkou desiatich science-fiction poviedok. Poskytujú pohľad do iných svetov, ktoré napriek tomu, že sú nezemské, sú čitateľovi niečím známe. Postavy, ktoré sa v nich objavujú, sú vždy zobrazené s radosťou i smútkom, tak, aby bolo jasné, že ide predovšetkým o živého tvora. Vydanie knihy mladej, talentovanej a dnes už všeobecne rešpektovanej autorky zaiste poteší všetkých milovníkov kvalitnej slovenskej literatúry.

Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.

Nová zbierka, členená na tri časti, sa aj vďaka umeleckej, ale predovšetkým osobnostnej zrelosti autora, sústredí na prežívanie kompromisných zamotaných situácií. Autor ich však nevníma ako prekážku, naopak, sám sebe dovoľuje prežiť i tieto stránky života a vďaka nim ďalej dozrieva.

Dielo je zbierkou štrnásťriadkových veršov, v ktorých autor opisuje divadelný sveta a popredných slovenských hercov.

Autorka prichádza s rukopisom zbierky poviedok po dlhodobej časopiseckej príprave, kedy sa predovšetkým v časopisoch Romboid a Slovenské pohľady dostatočne vyprofilovala ako autorka výsostne subjektívnej ženskej lyriky. V sviežich poviedkach prináša čitateľom vyzretý autorský rukopis, hlboké hodnotové ukotvenie a výrazný estetický rozmer. V siedmich poviedkach sa zamýšľa nad postavením ženy v dnešnom svete, zastáva vyhranené etické postoje, rieši a prekonáva ťažkosti a traumy vlastného života. Napriek tomu, že v zmýšľaní autorky jednoznačne cítiť feministický podtext, jej pohľad na svet nie je rodovo konfrontačný, práve naopak. Základnou charakteristikou jej textov je autenticita, ktorá „neumožňuje“, aby čo len na chvíľu skĺzli do popisnej jednoduchosti či dokonca klišé. Vyzretý text talentovanej autorky, ktorá vo svojej tvorbe nastoľuje základné problémy dneška, je adresovaný predovšetkým ženám, ale aj všetkým priaznivcom kvalitnej slovenskej prózy.

Globalizácia je najväčšou výzvou pre spolčensko-vedných mysliteľov v posledných 20. rokoch. Množstvo sociológov, politológov či sociálnych filozofov sa s touto výzvou vyrovnáva z rôznych východísk. Rakúsky mysliteľ Fridrich Romig, čerpá zo svojho kresťanského hodnotového ukotvenia, dáva sa inšpirovať pápežskými encyklikami i dielami ďalších kresťanských mysliteľov. Jeho názory, postoje a východiska sú pritom, veľmi zaujímavé a podnetné. Napriek tomu, že jeho hodnotové ukotvenie je jasné a jednoznačné, nikdy neskĺzne do bigotných, či dogmatických stanovísk a hodnotení. Práve naopak, často svoju otvorenosťou, invenčnosťou a nečakanými východiskami prekvapuje či priam šokuje a to obe krajné strany globalizačného sporu. Dielo je brilantnou ukážkou nekonvenčného myslenia, nastoľuje zásadné problémy dnešnej doby a ponúka aj riešenia a východiska. Niet pochýb o tom, že toto dielo, jej jedným z najlepších príspevkov do globalizačného diskurzu.