Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 40 z 79

V knižke pre deti predškolského veku autorka prístupnou formou na vysokej umeleckej úrovni približuje najmä pestrý svet prírody – zvieratiek, kvetov a stromov, ale aj bezstarostných hier a výmyslov. Slová jej básní objavujú pôvab, zázrak toho sveta, ktorý nám, dospelým, často už uniká. Poetka vníma očami i dušou dieťaťa, poučená múdrosťou veku. Tešovičovej krehká, vtipná zbierka pripomína poéziu Ľ. Podjavorinskej, ktorá deti dodnes očarúva. Zaujímavé a tematicky objavné sú i básničky zamerané na niektoré súčasti ľudského tela. V škôlkach sa neraz sťažujú na nedostatok novších básničiek pre deti predškolského veku, ktoré by sa mohli ľahko naučiť a ktoré by zároveň napomáhali rozšíriť ich duševný obzor. Tešovičovej knižka básní spomínané kritériá určite spĺňa. Je múdre, dobré a žiaduce, že sa v tejto neľútostnej, odľudštenej dobe takýto literárny žáner dostáva k deťom. Okrem podnecovania detskej fantázie výstižnými metaforami knižka totiž zaujme aj nenásilným, jemným vtipom a často i nečakanými pointami, ktoré dieťa vníma citom, intuitívne.

Jedenásť Balzacových poviedok v skvelom preklade Blahoslava Hečka je jedenásť humoristicko-satiricky ladených príbehov, ktoré sondujú človeka od koreňov, so zemou pod nohami, z tej časti existencie, ktorá ako prirodzené spojivo priputnáva človeka k zemi, k báze života.

Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity. Autor je prototypom rodeného básnika, obdarovaného mimoriadnym talentom, ktorý nepremárnil, ale - naopak - presvedčivo rozvinul všetky možnosti profesionálneho sebazdokonaľovania a programovo zúročil všetky príležitosti na dosiahnutie maximálnej literárnej efektivity. V nezameniteľnom duchovnom profile prominentného proroka prenikavých lyrických vízii dominuje pečať prozreteľnosti. Šľachetný účel slova, ktoré bolo na počiatku, svätí zvolené umelecké prostriedky, ktorými autor narába s nevšednou zručnosťou a zároveň samozrejmosťou. Pavol Stanislav Pius neponúka samoúčelné producírovanie nesporne básnickou obratnosťou, schopnosťou očariť čitateľa spŕškou perfektne zvládnutých formálnych trikov, ale predstavuje pravé nepominuteľné hodnoty, ktoré sú výsledkom neúnavného, úprimného a produktívneho intelektuálneho i umeleckého hľadačstva. Autor je závažnou protiváhou prevládajúcej dobovej prázdnoty. Odvážne pláva proti prúdu všeobecne uctievaných banalít, protestuje proti všetkým protivenstvám, jeho básne sú liekmi proti všetkému protivnému. Protirečí bezobsažným rečiam a prihovára sa za kladné stránky súcna za dobro, krásu, lásku, múdrosť a ohľaduplnosť. Básnik provokuje práve tak svojou neošúchanou vynachádzavosťou, ako aj prísahou na overené hodnoty dôverne známeho prostredia, v ktorom je ešte priestor pre proporcionalitu a súlad prirodzených odlišností a rozdielov vrátane tradície a modernity.Pavol Stanislav Pius zdanlivo prostými slovami, ale zároveň brilantne zvládnutými komplikovanými básnickými procesmi prosí o zachovanie ľudskosti v človeku a o záchranu ohrozeného zázraku života.

Autorkin knižný debut je úspešným zavŕšením jej mnohoročných laureátskych ocenení v najuznávanejších a najreprezentatívnejších súťažiach sci-fi žánru na území ČR a SR (CGR Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka a pod.). Jej tvorba zaujala nielen odborné publikum, ale svojou dlhodobou prítomnosťou na literárnej sci-fi scéne, kde pravidelne publikuje svoje poviedky, vzbudila veľké očakávania u svojich priaznivcov- čitateľov. Kvalita jej diela presahuje úzke mantinely tohto literárneho žánru a dokáže osloviť aj širšie čitateľské zázemie. Črepiny z oblohy sú zbierkou desiatich science-fiction poviedok. Poskytujú pohľad do iných svetov, ktoré napriek tomu, že sú nezemské, sú čitateľovi niečím známe. Postavy, ktoré sa v nich objavujú, sú vždy zobrazené s radosťou i smútkom, tak, aby bolo jasné, že ide predovšetkým o živého tvora. Vydanie knihy mladej, talentovanej a dnes už všeobecne rešpektovanej autorky zaiste poteší všetkých milovníkov kvalitnej slovenskej literatúry.

Román francúzskeho autora je odyseou afrického dievčatka Laily, ktoré v utrpení a láske prejde skoro celý civilizovaný svet, aby napokon našlo pokoj pri rodných afrických pieskoch. Kniha po vyjdení v roku 1987 bola na čele takmer všetkých francúzskych rebríčkov najpredávanejších kníh. Preložila Jarmila Pospěchová.

Dielo jedného z najvýraznejších autorov rakúskej literárnej scény nie je ani nášmu čitateľovi neznáme. Jeho tvorba je čo do žánrov naozaj pestrá – básnické zbierky, romány, divadelné a rozhlasové hry. Scenéria diela je umiestnená do čias konca 2. svetovej vojny. Prostredníctvom hlavného hrdinu – mladého učňa spoznávame psychológiu Rakúšanov. Pivnica tak predstavuje paralelu nazerania na svet na princípe mikrokozmos – interakcia – makrokozmos. V  diele sledujeme pre Bernharda typický štýl, ktorým autor spĺňa vysoké nároky. Ani táto práca náročného čitateľa po štýlovej stránke určite nesklame.

Autorka prichádza s rukopisom zbierky poviedok po dlhodobej časopiseckej príprave, kedy sa predovšetkým v časopisoch Romboid a Slovenské pohľady dostatočne vyprofilovala ako autorka výsostne subjektívnej ženskej lyriky. V sviežich poviedkach prináša čitateľom vyzretý autorský rukopis, hlboké hodnotové ukotvenie a výrazný estetický rozmer. V siedmich poviedkach sa zamýšľa nad postavením ženy v dnešnom svete, zastáva vyhranené etické postoje, rieši a prekonáva ťažkosti a traumy vlastného života. Napriek tomu, že v zmýšľaní autorky jednoznačne cítiť feministický podtext, jej pohľad na svet nie je rodovo konfrontačný, práve naopak. Základnou charakteristikou jej textov je autenticita, ktorá „neumožňuje“, aby čo len na chvíľu skĺzli do popisnej jednoduchosti či dokonca klišé. Vyzretý text talentovanej autorky, ktorá vo svojej tvorbe nastoľuje základné problémy dneška, je adresovaný predovšetkým ženám, ale aj všetkým priaznivcom kvalitnej slovenskej prózy.

Nová zbierka, členená na tri časti, sa aj vďaka umeleckej, ale predovšetkým osobnostnej zrelosti autora, sústredí na prežívanie kompromisných zamotaných situácií. Autor ich však nevníma ako prekážku, naopak, sám sebe dovoľuje prežiť i tieto stránky života a vďaka nim ďalej dozrieva.

Dielo je zbierkou štrnásťriadkových veršov, v ktorých autor opisuje divadelný sveta a popredných slovenských hercov.

Pavol Urban je napriek svojmu veku v literárnych kruhoch známy najmä vďaka viacerým literárnym súťažiam (laureát Ceny Pavla Straussa, ale aj víťaz Wolkrovej Polianky). Svetlo sveta však uzrela v roku 2005 aj jeho prvotina – Obrázky z raja. Nová básnická zbierka pod názvom Ab imo pectore (Z hĺbky srdca) pokračuje v započatom trende. Dosiaľ sa Urban vyprofiloval ako tvorca impresívnej lyriky. Bez zdĺhavých, hlboko filozofických reflexií sa čitateľovi prihovára výrazným pozorovateľským talentom, ozdobeným schopnosťou sprostredkovať vnímaný zážitok lyrickou formou. Urban nie je komplikovaný, ale jeho jednoznačnosť nie je na úkor nedostatočnej, či plytkej výpovede. Presadzuje jednoduchosť formy, ale práve vďaka nej sa mu darí recipienta preniesť hlboko do témy. Ako mladý autor má prirodzenú dôveru k vnemom, ktoré prežíva a túto prirodzenosť presúva aj do svojej tvorby.

Globalizácia je najväčšou výzvou pre spolčensko-vedných mysliteľov v posledných 20. rokoch. Množstvo sociológov, politológov či sociálnych filozofov sa s touto výzvou vyrovnáva z rôznych východísk. Rakúsky mysliteľ Fridrich Romig, čerpá zo svojho kresťanského hodnotového ukotvenia, dáva sa inšpirovať pápežskými encyklikami i dielami ďalších kresťanských mysliteľov. Jeho názory, postoje a východiska sú pritom, veľmi zaujímavé a podnetné. Napriek tomu, že jeho hodnotové ukotvenie je jasné a jednoznačné, nikdy neskĺzne do bigotných, či dogmatických stanovísk a hodnotení. Práve naopak, často svoju otvorenosťou, invenčnosťou a nečakanými východiskami prekvapuje či priam šokuje a to obe krajné strany globalizačného sporu. Dielo je brilantnou ukážkou nekonvenčného myslenia, nastoľuje zásadné problémy dnešnej doby a ponúka aj riešenia a východiska. Niet pochýb o tom, že toto dielo, jej jedným z najlepších príspevkov do globalizačného diskurzu.

Výber z poviedok jedného z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej prózy začiatku dvadsiateho storočia prináša nie povrchný ale hlboký ponor do vedomia a často i podvedomia hrdinov, do akoby neprebádaných zákutí ľudskej psychiky. Kuprin je majstrovský štylista jeho poviedky pred vykreslením deja uprednostňujú zachytenie atmosféry vyžarovanej plasticky zobrazeným prostredím. Súčasník ruských symbolistov (len tri roky starší od Briusova) necháva miestami víťaziť formu v kresbe ornamentov a zákutí, ktoré si nedokážete neobľúbiť. Zbierka obsahuje výber poviedok, ktoré doteraz neboli knižne vydané.

V knižke pre deti predškolského veku autorka prístupnou formou na vysokej umeleckej úrovni približuje najmä pestrý svet prírody – zvieratiek, kvetov a stromov, ale aj bezstarostných hier a výmyslov. Slová jej básní objavujú pôvab, zázrak toho sveta, ktorý nám, dospelým, často už uniká. Poetka vníma očami i dušou dieťaťa, poučená múdrosťou veku. Tešovičovej krehká, vtipná zbierka pripomína poéziu Ľ. Podjavorinskej, ktorá deti dodnes očarúva. Zaujímavé a tematicky objavné sú i básničky zamerané na niektoré súčasti ľudského tela. V škôlkach sa neraz sťažujú na nedostatok novších básničiek pre deti predškolského veku, ktoré by sa mohli ľahko naučiť a ktoré by zároveň napomáhali rozšíriť ich duševný obzor. Tešovičovej knižka básní spomínané kritériá určite spĺňa. Je múdre, dobré a žiaduce, že sa v tejto neľútostnej, odľudštenej dobe takýto literárny žáner dostáva k deťom. Okrem podnecovania detskej fantázie výstižnými metaforami knižka totiž zaujme aj nenásilným, jemným vtipom a často i nečakanými pointami, ktoré dieťa vníma citom, intuitívne.

V najnovšej básnickej zbierke autor výstižne kombinuje životnú zrelosť, múdrosť poznania s originálnou, svojsky osobitou výstavbou básne, tak ako sa to vždy usiloval aj v predchádzajúcich zbierkach. Gallo i v týchto básňach funkčne využíva prekvapujúce pointy, rozmanitosť a bohatosť svojej básnickej obrazotvornosti. Veľmi presne a účelne volí a strieda kombinácie viazaného verša, využívajúc rýmy ako výrazný komponent melodickosti veršov. Táto básnická zbierka jednoznačne dotvára vrchol pyramídy Gallovej doterajšej básnickej tvorby a z pohľadu zákonitostí generačného vrstvenia súčasnej slovenskej lyriky patrí k tomu najlepšiemu, čo jeho už dosť náhlivo odchádzajúca generácia môže dať slovenskej literatúre a poézii zvlášť.

Ingrid Lukáčová, stredoškolská profesorka slovenského jazyka a filozofie, má už sa sebou vydanie troch básnických zbierok: Slnko šetrí zápalkami (1996), Písmovízia (2002) a Láskolam (2004). Preto sa v jej prípade čitateľ môže tešiť na zrelý, harmonický prejav. Rukopis obsahuje 48 básní kompozične roz-delených do dvoch častí (Rezonancia, Si a Ja). Tvorba Ingrid Lukáčovej "ráta" s vnímavou, citovo bohatou čitateľskou verejnosťou, ktorej schopnosti sú naplno rozvinuté i na intelektuálnej úrovni. Autorkina presnosť a miestami až drsnosť je pekne vyvážená ženskou intuitívnosťou a vnikaním do hlbších rovín skutočnosti. Lukáčová disponuje očividným darom slovnej a obrazovej asociácie, ktorý najmä v spoločnosti originálneho uvažovania zaručuje bohatý vnútorný zážitok.

Beata Nox (Blažená noc) - tak nazval popredný súčasný básnik svoju syntetickú skladbu. Komponuje ju ako hudobný skladateľ do troch viet, ktoré predstavujú tri cykly, každý s dvadsiatimi piatimi básňami. Dovedna sa tak stretávame s kompozíciou sedemdesiatich piatich štvorslohových básní, ktoré sú napospol oslavou krásy, aká už postmodernému svetu chýba. Vyviera totiž z najhlbších tradícií národnej a svetovej kultúry, nasmerovanej k presahom do transcedentna. Práve ono nadzmyslové, dotýkajúce sa, či aspoň smerujúce k zážitku nadzmyslového, ktoré sa opiera o hlbšie poznanie ontologických súvislostí bytia, básnik chcel výrazne podčiarknuť. Prihlásil sa tak k tomu chápaniu integrálnosti človeka, ktorá bola vlastná zakladateľským generáciám modernej slovenskej a európskej literatúry.