Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 41 z 79

Kniha Človek a jeho zánik je súbor filozofických úvah a filozofujúcich esejí, v ktorej sa autor (vlastným menom Pavel Krajči) ako človek s vysokoškolským odborným vzdelaním chemika zamýšľa nad najpodstatnejšími problémami súčasného sveta i budúcich ľudských pokolení, ako aj nad ďalším osudom našej ťažko skúšanej, no ešte stále krásnej modrej planéty Zem. Svoje úvahy opiera o vedecké fakty a odborné zázemie. Jeho rozprávanie je plné presvedčivých argumentov a brilantného jazykového prejavu. Treba priznať, že závery, ku ktorým v knihe dospel, nie sú veľmi optimistické, ale v hĺbke duše je presvedčený, že sa ľudstvo spamätá, dokiaľ je ešte čas. A práve na to chce autor týmto dielom nástojčivo upozorniť.

Éric Faye načrtol otázku hodnovernej totožnosti spisovateľov prostredníctvom napínavého deja plného paradoxov. Prečo sa slávni autori potrebujú utiahnuť do ústrania? Autor sa inšpiroval osudom B. Travena, ktorý sa preslávil románmi Poklad na Sierre Madre a Loď mŕtvych. Čo je hlavný hrdina B. Osborn, alias Stig Warren, románopisec, uznávaný na celom svete a žijúci vo fiktívnej oblasti Strednej Ameriky, vlastne zač? Stopa autora prenasledovaného paparazzmi sa ťahá od východného Berlína až po Hollywood. Sám Alfred Hitchcock, významný režisér, sa rozhodne dostať na plátna kín jedno z jeho diel a osobne sa s ním stretne. Éric Faye opisuje imaginárne stretnutie skutočne pútavou formou. vydaním tohto diela sa aj slovenským čitateľom dostane do rúk knihy najvyšších literárnych kvalít

Sujet románu je dosť prekvapivý: vysokoškolský pedagóg Edmund Mundand, spočiatku zarytý starý mládenec, sa nielenže ukáže ako nežný a vytrvalý milovník, milenec svojej bývalej poslucháčky, ale k záveru románu sa dozvieme, že takým musel byť už za mladi, keďže sa mu prihlási postaršia pani s dospelým plodom ich lásky. A vôbec je náš „mutant“ pekný kvietok, keď si bez ťažkostí vyrobí latentný problém so svojou galerijnou asistentkou. Zámerom diela je poukázať na zložitosť vzťahov medzi intelektuálmi a na riešenie spoločenských a psychologických tenzií. Prínosom románu je i presnosť, s akou autor analyzuje človeka dnešnej doby, artikulujúc jeho pocity, ktoré vystihuje s obdivuhodnou presnosťou a nuansami. Román má výrazne intelektuálny štýl, čo korešponduje so samotnou problematikou diela. Autor i dielo nútia k úvahám, týkajúcim sa obrazu života v súčasnosti.

Výber z pozostalosti II: Druhá kniha výberu z pozostalosti Š. Murína rozširuje paletu jeho náhľadov na dimenzie človeka o aspekty kulturologické, literárne a prírodovedné. Najmä v prvých dvoch častiach autor vyslovuje uvážlivé, v súčasnej publicistickej klíme priam odvážne tvrdenie, pričom, žiaľ, najmä pri kritických konštatovaniach vyslovené myšlienky potvrdzuje tvrdosť súčasného života, v poslednom roku neobyčajne sa dramatizujúceho, narúšajúceho mnohé ilúzie posledného skorodvadsaťročia. Znovu sa potvrdilo, že talent spojený s obrovskou ľudskou skúsenosťou zvyčajne dospieva k výstižným postrehom i záverom, aj keď vo svojom snažení neraz býva ojedinelý. Štúdie sú zoradené do troch častí: Kultúra ako identita, Literatúra ako fenomén a Čo je človek (alebo sondy do mikro- a makrosveta). V úvode tejto knihy literárny vedec prof. A. Červeňák napísal: Úvahy podobného typu prezrádzajú, že Štefan Murín cítil a vnímal umenie a literatúru nielen ako detektor dôb, ale aj ako citlivý fonendoskop, röntgen, mikroskop, skúmavku, ktoré odhaľovali človeka ako tajomstvo (Dostojevskij). Tento pohľad na človeka a literatúru podmienil vznik textov tretej časti... Murínové texty sú mimoriadne encyklopedické a syntetizujúce, poskytujú cenné informácie a inšpirujú na ďalšie hľadanie a odhaľovanie človeka ako tajomstvo.V tom je Murín unikátny aj aktuálny.

Päť poľských poviedok ponúka pohľady do modernej poľskej fantasy deväťdesiatych rokov. Nájdeme tu tradične poňatý príbeh o zrade a pomste (Prianie), prózu, v ktorej sa fantastika prelína s detektívnym motívom, ako aj poviedku so zosilneným sociálnym akcentom (Vianočné rozprávanie). Antológia naznačuje mnohosť postupov i tém žánra, ktorý patrí v rámci poľskej literatúry k mimoriadne produktívnym. Úroveň textov svedčí o tom, že fantasy v poľskom kontexte už dávno nepatrí na literárnu perifériu. Z percepčného hľadiska je pritom dôležité, že fantasy texty sú v rámci svojich genologických charakteristík viazané na pevný epický pôdorys. Ponúkajú dej - a tým v Poľsku i u nás dokážu získať početných priaznivcov. Knižka rozširuje obzor slovenského čitateľa a poukazuje na to, že žáner v nej obsiahnutý sa neobmedzuje len už aj na Slo-vensku známeho Andrzeja Sapkowského. Mapuje priestory slovenskému čitateľovi takmer neznáme - predchádzajúca, dosiaľ jediná antológia z tohto žánra poľskej literatúry vyšla v slovenčine naposledy v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Sčítanejších z priaznivcov poľskej fantasy k titulu môže prilákať fakt, že žiadna z poviedok publikovaných v antológii nevyšla ani v českom jazyku.

Básnická zbierka pozostáva z dvoch častí – Rozkvitnutá krv a Farebné vraždy. Jej lyrika má vážny surrealistický podtón s viacnásobným využívaním paradoxov. Väčšina básní analyzuje vzťah zmäteného, nikdy nespokojného, no hĺbavého muža k podivným ženám. S tým súvisí kruté poznanie, čím musíme zaplatiť, keď v milostnom ošiali zabudneme na všetko (Drahá epizóda). Grupač udržiava zvláštnu formu napätia – na viacerých miestach pointuje text takým spôsobom, že báseň sa nekončí. Obraz sa ďalej posúva k vyššej forme myšlienkového výrazu, ktorý balansuje na ostrí noža. Grupačova poézia sa vyslovuje o vznešenom bahne, na ktorého dne mlčí „kráľ s poslednou korunou – v deravom vrecku“. Spojenie kráľa a žobráka v prípade jednej z jeho básní charakterizuje básnika, priam ozrejmuje cieľ súčasného básnenia. Grupač urobil krok vpred, aby svoju tvorbu posunul inam, do iných, zaujímavejších sfér.

Plavba za horizont je akýmsi nadviazaním na predchádzajúci titul z autorovej dielne - Spoveď dunajského lodníka (2002). Ladislav Herzog (dnes už v dôchodcovskom veku) v ňom opätovne prežíva svoju dobrodružnú náturu. V spomienkach sa vracia do dôverne známeho prostredia, no hlavný motív diela sa zmenil. Jeho próza poviedkového charakteru má tentoraz nádych pokojnejší, v ovzduší šípi čitateľ akýsi návrat domov. Mohlo by sa zdať, že autorove bilancovanie vlastného života bude témou zaujímavou iba pre úzky okruh čitateľov, lenže opak je pravdou. Dielo poukazuje na to, že na každý moment nášho života si treba položiť otázku, či to, čo činíme, má pre nás samotných dostatočný zmysel. Otázka hodnôt a ich usporiadanie v rámci vlastného sveta je napokon vlastná i mladému človeku, ktorému dáva toto dielo tiež možnosť naučiť sa uvažovať bez krátkozrakosti.

Tvorbu východoslovenskej poetky Ingrid Lukáčovej pozná čitateľská verejnosť z kníh: Slnko šetrí zápalkami, Písmovízia, Láskolam, Duo s ozvenou. Najnovšia kniha poézie Dotyky nehy si svojou obraznosťou, hľadaním nadčasových hodnôt, zdôrazňovaním ženského princípu nazerania na skutočnosť s náznakom erotickosti získa aj náročného čitateľa. Prvá časť knihy nesie názov Verše bezoblačnej múzy, obsahuje kratšie básne. Do druhej časti, ktorú autorka nazvala Dotyky nehy, je zaradený veršovaný útvar sonet. Z 15-tich sonetov poetka uvila sonetový veniec venovaný téme lásky.

Voľné pokračovanie portrétových spomienok na osobnosti, ktoré tvorili naše kultúrne dejiny (Mária Bancíková, Igor Galanda alias Cyro Landa, Martin Gregor, Otto Haas, Pavol Haspra, Emil Horváth st., Ivan Mistrík a ďalší).

Ľudovít Šrámek vyštudoval sociológiu. Venuje sa výskumu verejnej mienky, kultúry a masovej komunikácie. Je autorom desiatok vedeckých statí a výskumných správ. Knižne publikoval monografie Zrkadlo verejnej mienky (1989) a Výskum verejnej mienky - politika - médiá (2000). Ako poviedkár sa prezentoval v Slovenských Pohľadoch, v Kultúre, v Literárnom týždenníku a v Slove. Prozaický knižný debut Poviedky je súborom klasickej poviedkárskej tvorby s psychologicko-symbolickým ponorom do najhlbších súkromí súčasníkov.

Autor zhromaždil bohatú odbornú literatúru a jeho komentáre (aj v poznámkach) môžu byť východiskom ďalších analytických prác. Slovenská homiletika našla v osobe M. Šurába tvorivého a zrelého skúmateľa reprezentanta. Práca je výzvou slovenskej teológii, ale aj vede i iných oblastí hovoreného slova, aby vážne pristupovali k hľadaniu, čo spája a zjednocuje hovorené slovo s terapeutickým fenoménom. Téma je výsostne aktuálna a rozsiahly bibliografický materiál z pokoncilového obdobia je prínosom a svedčí o autorovej dobrej erudícii.

Známa autorka historických románov prichádza s rozprávkami. Kuglerovej príbehy nie sú izolované, tvoria celok, prepojený dialogickými vstupmi, v ktorých sa rozprávačka, pastierka rozprávok zhovára s alegorickou postavou, Ťukom. Rámcové prostredie celku tvorí najmodernejšia, virtuálna realita blogu, do ktorej autorka umiestnila rozprávkovú chalúpku s Jankom Hraškom, dedom Vševedom, Malým princom, ale i Kayom a Gerdou. Kuglerová sa nebojí konfrontácie s moderným ani tradičným. Rozprávky z blogu sú v podstate súvislým rozprávaním o potrebe rozprávať, o kráse a spôsoboch tohto umenia. V jednotlivých príbehoch rozprávačka stretáva postavy známe z iných rozprávok, zhovára sa s nimi, zaužívané konce občas mení. Zviditeľňuje vzťah k iným textom bez postmodernej irónie, so zachovaním úctivého prístupu. V rozdielnej atmosfére však rovnako narúša bariéry. V rámci jej fikcie sa pastierka rozprávok stretne aj s Andersenom či bratmi Grimmovcami. Popri textoch, ktoré sú parafrázami s viditeľnými alúziami na známe témy, prináša autorka nenápadne i bytosti "svojho" blogorozprávkového sveta - zlostného Čerta či škriepnu doňu Kichotku, ktorá mení diskutérov na veterné mlyny. Prepojenie inšpirácie s inováciou a tradičného s moderným vyúsťuje do nenásilných morálnych posolstiev nesených bohatým, obrazným, kultivovaným jazykom.

V dobrodružnom románe sa autor zaoberá drogovou závislosťou v kombinácii akéhosi (pomerne tajomného) sektárstva, čo dielo robí čitateľsky príťažlivým. Prednosťou je, že sa Lačný pokúša inscenovať myslenie i konanie svojich hrdinov a pseudohrdinov do súčasných reálií. Príbeh je napísaný kultivovaným a sviežim jazykom dnešnej mladej generácie, má dostatočné napätie v intenciách dobrodružnej, resp. kriminálnej roviny. Ako napísal A. Chudoba: „Lačného prvotinu Belasý mor možno žánrovo charakterizovať ako dobrodružné romanetto pre mládež s dôrazom na dynamický a dramatický príbeh s motívom dobre skrytého tajomstva, ktoré je osnované na síce staršej konvenčnej skautskej predlohe, ale zručne a nápadito obnovenej a transformovanej v súčasnom duchu do súčasného prostredia. Lačný do jadra príbehu transparentne vysúva klasický boj dobra a zla, duchoplánovo namierený proti spoločenským neduhom prejavujúcim sa duchovnou degradáciou, vnútornou prázdnotou a citovou vyprahnutosťou dospievajúcej mládeže.“

Kniha obsahuje tri rozprávky etablovaného detského autora, diela ktorého boli preložené do dvadsiatich piatich jazykov. Krokodíl Geňa a jeho priatelia prináša veselý príbeh, ktorý pod povrchom nonsensovo ladeného deja ukrýva aj didaktizujúcu zložku (vytváranie správnych návykov detí pri odievaní, vzbudzovanie záujmu o hru so slovom, poskytnutie vzorov nadviazania spoločenského kontaktu a pod.). Autor kombinuje tiež humorné s vážnym a viacero pasáží vďaka jemnej irónii možno čítať dvojzmyselne. Druhou rozprávkou, Strýko Fedor, pes a kocúr, Uspenskij roku 1974 knižne debutoval. Hlavný hrdina, Strýko Fedor, samostatný a cieľavedomý chlapček (zvláštne meno získal vďaka nadpriemernej vyspelosti a rozvážnosti), po roztržke s rodičmi zakazujúcimi mu chovať kocúra odchádza na vidiek. V treťom príbehu Záruční človiečikovia sledujeme osudy malých záručných človiečikov, ktorí žijú vnútri rozličných výrobkov. Deti zaujme dej plný nečakaných nápadov a vtipných dialógov. Uspenskij sa humorom vyhol ideologizácii, preto upúta detských i dospelých čitateľov so zmyslom pre humor aj v súčasnosti. Knihu zdobia nádherné ilustrácie Martina Kelenbergera.

Popredný predstaviteľ slovenskej duchovne orientovanej poézie Pavol Stanislav v najnovšej zbierke opäť predstupuje pred čitateľskú verejnosť s reprezentatívnou kolekciou ukážok svojich jedinečných a invenčných kreatívnych schopností. Spontánne kombinuje svoj prirodzený zmysel pre rozvíjanie sakrálnych a patriotických tradícií s bytostnou potrebou ich modernistických inovácií, transformácií a permutácií. Suverénne, hravo a bravúrne spája substanciálnu obraznosť s kultovo zakotvenou a lokálne konkretizovanou tematickosťou, ako aj s maximálnou koncentráciou originálnych zvukovo-významových riešení. Zvláštnosťou zbierky je, že obsahuje aj ruský preklad básní.