Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 48 z 79

Román nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Czesłava Miłosza Údolie Issy zaujal a uchvátil čitateľov vo viacerých krajinách. Kniha prináša i jemnú romantiku, i tvrdú realitu – jej príbeh je hlboko ľudský, osobný, čitateľsky oslovujúci. Pre nepochybné literárne kvality obohatí slovenský knižný trh o ďalšie hodnotné dielo. Dej románu má reálne geografické pozadie – Issa je dnešná rieka Nevéžis, usadlosť Tomášových starých rodičov sa nachádza v malebnom kraji strednej Litvy začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Autor na texte pracoval v polovici päťdesiatych rokov vo Francúzsku, krátko predtým, než sa presťahoval do USA. Vznik prózy bol podnietený snahou oslobodiť sa od vplyvu ideologizujúceho písania, ktorému bol Czesłav Miłosz ako emigrant vyjadrujúci svoj zásadný postoj voči reálnemu socializmu vystavený. Zaujímavým je zdvojenie pohľadu na rovnaké udalosti, ktoré čitateľovi raz sprostredkúva naivný detský pohľad, inokedy zrelý názor dospelého muža. Fiktívna autobiografia prerastá v román o sile mýtu, spomienky a čare vôd šumiacich pamäťou predstavivosti opravdivého Tvorcu.

Príbehy, momenty a „zapisovanie tela“. To všetko obsahuje Atlas biologických žien (Edícia mladých slovenských autorov časopisu Dotyky), ktorý je druhou básnickou zbierkou poetky Oľgy Gluštíkovej. Texty sú priamou rečou osôb, odhaľujú intimitu a telesnosť autorkiných hrdiniek. Názvom básne nás autorka uvádza do kontextu konkrétnej osoby, predstavuje jej/jeho meno, profesiu, vek či životnú situáciu. Výsledkom sú epické „kontextuálne“ básne, poézia plná emócií – plná ľudí. Od dievčenských fantázií sa dostávame k projekciám, premenám i traumám, od rodových stereotypov k netradičnému vnímaniu a zobrazovaniu každodennosti. V Atlase k nám prehovárajú vdovci, manželia, spolubývajúce, milenci, lekári či dcéry. Nachádzame tu veľrybie bytosti, kozmonautky, feministky i transexuálky, spisovateľky a široké spektrum osudov. Od krájania mäsa či šúpania jablka sa dostávame k podstate životných situácií, k existenciálnemu hľadaniu, k pýtaniu sa. Základom je čudovať sa všetkému prirodzenému: cudzej i vlastnej prirodzenosti. Zbierka je komponovaná do dvoch kapitol: O ľudskosti (pod vplyvom mäsa) a O rybách a rodoch (biologické cykly). Autorka inovatívne pracuje s analýzou ľudského tela, jeho rastu, cyklov, identity, duševných pochodov súvisiacich s ontogenézou a reflektuje vzťahy. Inovatívna je aj v tematizovaní menštruačného cyklu a každodenných rituálov. Gluštíkovej Atlas sa usiluje o novú dimenziu vnímania ženstva. Sprevádza nás domorodými svetmi i sexuálnou revolúciou, mytológiou i demýtizáciou, fyziológiou i nezvyčajnými životnými situáciami.

Kniha je vyústením päťročnej práce autorskej dvojice. Má slúžiť ako inšpirácia pre dynamickú kreativitu v prostredí amatérskych a profesionálnych divadelných súborov. Samotná publikácia má za cieľ povzbudiť mladých nadšencov divadla, aby prekonali ostych a pustili sa do invenčnej tvorby. Scenáre odzrkadľujú vlastný pohľad autorov na dnešné, ale aj historické témy. Texty obsahujú teoreticko-praktickú problematizáciu podmienok života človeka a spoločnosti. Autori v dielach hľadajú odpovede na otázky o smerovaní civilizácie. Prvé texty sú napísané pre formáciu dvoch hercov. Potkan potkanovi človekom je trpkou demonštráciou ľudskosti vo všetkých jej odtieňoch. Komediálne spracovanie priateľstva na pozadí jedného z najkomickejších vojenských ťažení ľudstva nájdete v časti Trója – Apokalyptická dráma. Ostatné dva scenáre sú určené pre kolektívne produkcie. Ide o mierne eklektické dielo, v ktorom sa miešajú súčasné pohľady na Jánošíka s tými historickými, využívajú sa pasáže už nepísaných diel, povestí či básní. V hre (re)KLAMná ploCHÁ! sa už stretávame s omnoho aktuálnejšou, no zároveň nadčasovou problematikou politického boja o voliča. V diele sme konfrontovaní s ukážkami mechanizmov, ktoré si politici osvojili počas zápasov o moc. Kniha vyšla v Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Etela Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe, do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec, stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém, ale vzhľadom na opojenie dnešnej spoločnosti ideálmi mladosti povýšenými na všeobecnú normu, aj ako problém sociálny. V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov, doň sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou, či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie. Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky, hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich). Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu, takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania. Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením. Knihu zdobia ilustrácie Květy Fulierovej.

V predhovore k tejto knihe, ktorý je z väčšej časti vlastne poviedkou, autor medziiným hovorí: „... znova som začal pracovať na knižke zobrazujúcej človeka v jeho rôznorodosti a rôznotvárnosti.“ Z kontextu nie je na prvý pohľad jasné, o akú knihu ide, ale môže to byť práve táto. Zodpovedá tomu zmysel citovanej vety. Hoci keď sa človek zamyslí nad Jurigovou tvorbou ako celkom, hodí sa v podstate na čokoľvek z jeho tvorby a je toho mnoho – kompozične, tematicky aj formou, od rozhlasových poviedok a hier, cez divadelné drámy, tvorbu pre deti a mládež až po opulentné romány. Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až po duchovno-existencionálnu. A zároveň ho rieši v rozličných súvislostiach, ktoré tvoria pestrú paletu konkrétnych námetov, čo je zreteľné najmä v zbierke pätnástich poviedok Ajhľa, človek!, v ktorých je každá osnovaná na inom tematickom jadre. Vcelku však možno povedať, že autorovi je blízka spoločensko- politická oblasť ľudských aktivít, nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov, čo jednak niektoré príbehy vracia do čias, keď sa kládol dôraz na túto stránku umeleckej tvorby, a jednak znova aktualizuje tie problémy, ktoré v deväťdesiatych rokoch z literatúry vypadli a teraz v nej chýbajú, hoci zo života nezmizli, práve naopak, len sa zamietli pod koberec. Jurigove prózy tvoria reťazec spájajúci bez príkras, ale aj bez pľuvancov, minulosť s prítomnosťou, a to spolu s precítením človeka v rôznych spoločenských situáciách. Jurigova tvorba sa dobre číta a to nielen preto, že autor dokáže veľmi nenútene aj ťažkú atmosféru odľahčiť vtipným humorným podfarbením.

Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.

Spisovateľka Katja Schneidtová (1970), od roku 1999 ako dobrovoľníčka pomáha utečencom. Mnoho rokov žila s tureckým mužom odrezaná od vonkajšieho sveta v jeho moslimskej veľkorodine. Napísala o tom bestseller týždenníka Spiegel Zajatá v Nemecku. Jej nová kniha Nezvládneme to je veľmi zaujímavou, jedinečnou, aktuálne autentickou i odvážnou spoločenskou sondou zo súčasného Nemecka, ktoré zaplavila vyše miliónová vlna migrantov. Vypovedá o nevyhnutnej účasti dobrovoľníkov na jej zvládnutí a o ich konkrétnych úlohách. Nehovorí však len o vybavovaní dokumentov, zabezpečení bývania, jazykových kurzov, vytváraní vzdelávacích a pracovných kapacít, zaobchádzaní s náboženstvom a s dezinformáciami, o potrebe priblížiť moslimom európsku kultúru či spoločenské zvyklosti. Upozorňuje i na konkrétne úskalia, s ktorými sa stretla, delí sa o riešenia, ktoré vidí, a kriticky podčiarkuje vážne chyby, ktoré treba napraviť. Autorka, ktorá má na konte viac ako desať kníh, hovorí: „Islam nie je s nemeckou kultúrou kompatibilný. A len tak tvrdiť, že islam k Nemecku patrí, je len prázdne gesto, ktorým sa nič nevyrieši.“ Naráža tým na iný výrok kancelárky Merkelovej, ktorá zopakovala predchádzajúce slová niekdajšieho prezidenta Christiana Wulffa o tom, že islam patrí do Nemecka. Aj názov knihy – Nezvládneme to – priamo odkazuje na vetu, ktorú Angela Merkelová v kritických situáciách opakuje: „Wir schaffen das“, čiže „Zvládneme to“. Nefiltrovaný pohľad na každodennú prácu s utečencami a na procesy v dnešnom Nemecku slovenského čitateľa v mnohom poučí a v mnohom prekvapí.

Ivan Negrišorac, vlastným menom Dragan Stanić, sa narodil r. 1956 v Trsteniku (Srbsko). Je autorom trinástich básnických zbierok, viacerých románov, divadelných hier a kritických štúdií. Jeho básne a prózy sú preložené do dvanástich jazykov. Autor patrí do neveľkej skupiny najvýznamnejších srbských básnikov, ktorí sa zjavili za posledné dve desaťročia na literárnej scéne v Srbsku. Jeho individuálny básnický vývin, od istého špecifického variantu neoavantgardnej poetiky cez tzv. poetiku lomeného verša až po básne písané v posledných rokoch, ktoré sú silne prifarbené religióznymi a vlasteneckými pocitmi, sú mimoriadne dôležité pre pochopenie zmien estetických priorít v novšej srbskej poézii. Kniha Výstava oblakov obsahuje štyridsať básní. Jedným z najsilnejších inšpiračných prameňov poetiky I. Negrišoraca je vo veľkej miere novodobejší historický osud srbského národa, ku ktorému aj sám patrí, ale aj osud jednotlivca, ktorý si v tomto komplexnom súčasnom živote hľadá orientačné body a spôsoby, ako vôbec prežiť.

Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.

Miroslav Demák (novinár, redaktor, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ) sa narodil v Starej Pazove v Srbsku (1948). Svoje rodné mesto nazval južnou hranicou slovenskej kultúry – už takmer 250 rokov tam žije asi päťtisícová slovenská komunita. Z toho prvých 97 rokov muži Starej Pazovy boli vojakmi, ktorí strážili hranicu s Osmanskou ríšou, ba aj päťkrát bojovali proti Napoleonovi. Možno práve toto ovplyvnilo, že Demák vo svojej knihe- cestopisoch hľadá styčné body, ale aj body lomu medzi východom a západom, medzi severom a juhom Európy. Odhaľuje nám pritom „maličkosti s veľkým vplyvom“. Tie, ktoré si iní ani nevšímajú – alebo ich zámerne obchádzajú a zamlčujú... Všetky texty sú navyše doplnené fotografiami autora z miest, o ktorých píše.

Popri známych dielach nemeckého velikána J.W. Goetheho ostali v úzadí iné, dopĺňajúce mozaiku osobnosti autora, pretože chýbal ich slovenský preklad. Tak to bolo dosiaľ i s Cestou do Talianska. Kniha uzrela svetlo sveta v rokoch 1816 – 1817, čiže uplynulo práve 200 rokov odvtedy, keď prvý raz vyšli zápisky z Goetheho putovania. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prináša prvý kompletný slovenský preklad prvej autorovej cesty na juh Európy v rokoch 1786 – 1787. Cesta do Talianska nie je len informačne bohatý historický cestopis. Dielo nám poskytuje i vzácnu príležitosť nahliadnuť do žitia i myšlienok jedného z najvýznamnejších nemeckých básnikov a dramatikov, v ktorom postupne spoznávame i zaujatého geológa, snaživého výtvarníka, mystického meteorológa, filozofujúceho biológa, vášnivého študenta prírody, architektúry a umenia a v neposlednom rade filozofa.

Lena Riečanská je autorkou piatich románov pre dospelých čitateľov. Deti a mládež zaujala trilógiou Navždy kamošky a samostatným románom Som, aká som! Kniha Sladkých štrnásť s horkou príchuťou je autorkiným desiatym vydaným literárnym dielom. Sladkých štrnásť prežíva hrdinka románu Katka. Odrazu sa šťastie zaľúbenej dievčiny premení na pocit krivdy. Čo by to bolo za lásku, keby sa pri prvej prekážke vzdala? Tak aj Katka s Norom hľadajú možnosť, ako sa stretnúť. Zaľúbené dievča sa podelí so svojimi pocitmi s babkou, s ktorou má veľmi dobrý vzťah. „Povedz, babi, ako to bolo, keď si ty mala štrnásť?“ vyzvedá. Od vyslovenia tejto otázky sa v románe odvíja ďalší príbeh. Pútavo sa prelínajú dve časové pásma. Zážitky štrnásťročnej dievčiny súčasnosti a skutočný príbeh vyrozprávaný babkou, ktorá približuje život mládeže prežívajúcej svojich štrnásť v roku 1968. Postupne čitateľ pochopí, prečo tá horká príchuť. Striedajú sa situácie veselé aj vážne. Rozosmejú, a možno aj rozplačú. Hlavne donútia zamyslieť sa. Celý príbeh je prepletený láskou. Dotkla sa všetkých postáv. Čo ešte? Porovnanie dvoch časových období, rodina, priateľstvo, vzťah k starším aj skutočné stretnutie s markízou Giulianou Benzoni, Knihu dopĺňajú príjemné, realistické ilustrácie Lucie Zajac Valovej, autentické fotografie z archívu autorky aj čestného predsedu Spoločnosti M. R. Štefánika.

Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky. Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.

Ismail Kadare sa narodil 28. 1. 1936 v Gjirokastre v južnom Albánsku. Je to najznámejší a najpredávanejší albánsky spisovateľ. Najprv písal poéziu, ale od 60. rokov píše prózu. Prvý jeho román Generál mŕtvej armády zožal medzinárodný úspech. Od roku 1990 žije striedavo v Albánsku a Francúzsku. Je doživotným členom francúzskej Akadémie. Roku 1992 získal Prix mondial Cino Del Duca, roku 2005 Man Booker International Prize a roku 2009 Prince of Asturias Award. Bol niekoľkokrát navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Jeho diela vyšli v asi 30 jazykoch. V slovenčine vyšli romány: Spiritus, Slovart 2002 a Aischylos, ten veľký smoliar, Kalligram 2006. Román Kronika v kameni je zaujímavou freskou života v Gjirokastre v rokoch druhej svetovej vojny, videného očami dospievajúceho chlapca. Kadare je vynikajúci rozprávač, kritici ho radia k najväčším rozprávačom od čias Homéra a spomínajú vedľa Updika, Márqueza, Kafku, Gogoľa, Orwella, Grassa, Lessinga a ďalších. Jeho dej sa netýka len histórie mesta, ale je hlbokým ponorom do jeho kultúry, folklóru, politiky, tradícií, katastrof, striedavej okupácie mesta Talianmi, Grékmi, Nemcami. Za každou kapitolou je vsunutý zvláštny text Z kroniky alebo z Rozprávania iných ľudí. Vystupujúce postavy (najmä ženské) hovoria živým jazykom kraja a doby. Prekladateľ PhDr. Viliam Mruškovič pripravil aj niekoľko poznámok pod čiarou, ktoré vysvetľujú zvláštnosti albánskych dejín, kultúry a pod., a tiež slovenský zápis a výslovnosť vlastných mien, ktoré sú z jazykového hľadiska veľkým problémom a je možné o ich správnom používaní diskutovať.

Autor – diplomat, polyglot, historik, spisovateľ, publicista, turistický sprievodca a cestovateľ – zdolal strechu Európy, Mont Blanc, aj strechu Afriky, Kilimandžáro, putoval s Inkami v štyritisícových výškach na Machu Picchu, hľadal stopy po Štefánikovi v Polynézii... Už roky „prenasleduje“ grófa Mórica Beňovského, objavil lokalitu jeho hrobu v na Madagaskare a popisuje Beňovského prepojenie s históriou a kultúrou vyše 20 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Kniha netradične prepája dobrodružné aj riskantné bádanie autora s novými objavmi o grófovej životnej púti. Čitateľa uchváti o to viac, že Beňovského príbeh sa premieta cez vábivé ilustrácie a originálne zábery. Na margo publikácie spisovateľ Anton Hykisch napísal: „Miroslav Musil dôkladne odkryl pozadie osudov tejto významnej osobnosti Slovenska. Nevarí z vody a z fantázie. Pochodil takmer celý svet, aby našiel stopy po našom veľkom krajanovi. Píše zasvätene, na základe faktov, dokumentov, vlastného výskumu. Vítam jeho knihu. Otvára ďalšiu tajnú komnatu našej histórie.“

Maria Nurowska (1944) je jedna z najobľúbenejších a najprekladanejších poľských spisovateliek a o slovenský preklad sa postarala Ivana Schérová. O jej knihy má záujem niekoľko generácii. Je uznávanou autorkou psychologických románov, v ktorých sa obdivuhodným spôsobom prelína psychológia s históriou, politikou i erotikou. Svojou tvorbou dosiahla veľký úspech a získala uznanie kritiky. Jej hrdinkami sú často ženy veľmi vzdelané, výnimočné, intuitívne a vášnivé, ktorých partneri sú nezriedka zapletení do politiky, zmietaní spoločenskými vášňami, v područí politických ideí a ideológií, často poznačení zradou pod tlakom historických udalostí. Román Tvoje meno Ťa predchádza..., ktorý je súčasťou Ukrajinskej trilógie, zožal v Poľsku nepopierateľný úspech. Pre Nurowsku je rovnako dôležité nielen precízne zrekonštruovanie historického a dejinného pozadia románu, ale aj psychologická konštrukcia jej postáv. V románe autorka veľmi zručne vykresľuje hlavnú hrdinku, poukazuje na jej vnútorný boj a etapy pomalej, nečakanej premeny a zároveň zobrazuje fázy vzniku silného, intímneho puta medzi mužom a ženou a nečakaných duševných spojení medzi ľuďmi. Sila hodnoty diela je znásobená faktami, cez ktoré sa dozvedáme o smutnej pravde cesty ku slobode krajiny, ktorá je v područí prezidenta a jeho oligarchov, ktorí disponujú nepredstaviteľnými, nelegálne nadobudnutými majetkami. Pozitívne vykreslená postava aktívnej ženy – Američanky v konfrontácii s postsocialistickou a novo zbohatlíckou realitou môže inšpirovať slovenských čitateľov ako vhodný príklad sebavedomej ľudskej osobnosti.