Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 48 z 70

Najčastejším motívom písania poézie je istá úľava v duši. Autorka sa aj takýmto spôsobom dokázala vo svojej zbierke vysporiadať, vypísať z obáv, radosti,úvah o sebe a svete v ktorom žije. Písaním sa mnohokrát problémy nevyriešia, ale je dôležité, že sa pomenujú, prípadne sublimujú. Aj táto zbierka je akýmsi zosumarizovaním života a jeho každodenných príbehov.

Emeritný člen Učenej spoločnosti Slovenska, popredný slovenský vedec, mikrobiológ a biotechnológ, sa narodil v rodine dolnozemských Slovákov v dedinke Bingula vo Vojvodine (Srbsko). V tejto knihe autor opisuje zážitky a pocity osemročného chlapca presadeného z dedinského prostredia do veľkého mesta, akým sa mu vtedy javila Bratislava. Vo veku štrnástich rokov odišiel do Prahy študovať na Priemyselnú školu jadrovej techniky a po jej ukončení pokračoval v štúdiu na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Českého vysokého učenia technického v Prahe v špecializácii jadrová chémia. Autor zaujímavým spôsobom vykresľuje svoje životné peripetie počas štúdia i po ňom, ako aj cestu, ktorá ho priviedla k splneniu sna stať sa vedcom. Jeho túžby sa začali plniť nástupom na vedeckú ašpirantúru v Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde je činný doteraz. Postupom času sa prepracoval medzi slovenskú vedeckú elitu, pôsobil ako hosťujúci profesor na viacerých špičkových vedeckých pracoviskách a univerzitách v USA, Kanade, Japonsku, Škótsku, Austrálii... Svojimi výsledkami v oblasti biochémie sacharidov a biologickej ochrany rastlín dosiahol významné uznanie doma i v zahraničí. Za celoživotné výsledky vedeckej práce a ich realizáciu v praxi získal viacero prestížnych ocenení. Autor chce týmito zápiskami ukázať, že veda v nijakom prípade nie je nuda, a inšpirovať mladých ľudí, aby neváhali zvoliť si vedeckú dráhu ako celoživotné povolanie.

Retro-román o tom, ako sa mladí ochrancovia Prírody a našich vzácnych dejín stali v súboji s komunistickou mocou napokon vodcami Nežnej revolúcie. A ako ich tá revolúcia zomlela... Ide o príbeh mladého vedca, ktorý sa ako dopisovateľ vplyvných novín, pokúsi zmapovať súboj mladých ochrancov Prírody s komunistickou byrokraciou. Tá vo svojej neomylnosti dokáže obhajovať aj čisté nezmysly. Takým nezmyslom je likvidácia historického cintorína uprostred Hlavného mesta, čím by sa navždy vymazala pamäť o tých, čo sa o toto mesto a krajinu v minulosti zaslúžili. Ako dôkaz chystaných škôd je tento príbeh prekladaný krátkymi osudmi, ktoré sa skrývajú za náhrobnými kameňmi tých najzaslúžilejších obyvateľov tohto mesta. Už samotné tieto „osudy v kameni“ sú nesmierne zaujímavé a tiež dramatické. Príbeh mladého dopisovateľa sa však tiež zdramatizuje, keď v odvete za ochranárske protesty sú najaktívnejší ochranári vypočúvaní tajnou políciou ŠtB, a on sám sa ocitne na Krajskej prokuratúre, ako podozrivý. Ako záchrana prichádzajú novembrové udalosti roku 1989 a v nich sa opäť ocitajú všetci predošlí aktéri záchrany historického cintorína. A tak nastávajú nové drámy, z ktorých samotných je dnes už história...

Je sivé daždivé poludnie ako stvorené na melanchóliu. Dážď za oknami nekompromisne bubnuje svoje blues, kvapka po kvapke steká po skle a splýva v symfóniu chladného sychravého októbra. V tú zvláštnu jeseň, ktorá si tyká s oblohou roztrhanou na mraky. Upreto sedím a zovieram päste v dlaň, ani nedýcham, pritom sa držím operadla stoličky a hľadím bezradne na lekára. Prikovaná o podlahu nemocničnej ambulancie sa cítim príšerne, priamo pod psa. Celým telom mi prechádza akási silná vibrácia, elektrický šok, akoby do mňa udrel blesk. Cítim sa zničená, úplne na dne svojich síl po tom, čo lekár na do mnou, vyniesol svoj verdikt. V ordinácii vládne zvláštne napätie, dalo by sa ho krájať nožom ako chlieb. Celá sa chvejem nedočkavosťou. Koľko krát som si vravela, mne sa to stať nemôže, aj e to tu: je pondelok, pätnásteho októbra dvetisíctri, čosi po trinástej hodine. Všetko je v pohybe, len môj svet akoby sa navždy zastavil. Ostali mi iba ruiny v srdci, prázdne a dlane a nič viac Lekár sa nadýchne, zloží si okuliare z očí, pozrie sa na mňa a povie: ,,Pani Bačinská, podľa vyšetrení vaša diagnóza je leukémia.“ V tom okamihu neviem ani sama, čo mám povedať. Správa ma veľmi zasiahla. Priznám sa, som zúfalá. Vyschýna mi v hrdle, krčná žila mi stúpa a srdce mi bije ako zvon. ( úryvok) Príbeh ženy, ktorá pocíti trpkosť osudu, keď jej nečakane život postaví prekážky do cesty. Sú cesty vedúce k bolesti, žiaľu, ale i láske a radosti každý deň. Osud sa s toto ženou nehrá v rukavičkách, určuje striktne hranice medzi životom a smrťou, medzi šťastím a stratou blízkeho človeka, žiť, milovať a mať rád. Román Slzy pre bolesť je príbehom ženy. Ktorá dokáže niesť svoj kríž a pritom zdvihnúť hlavu a śť oproti vlastnej budúcnosti. To je to umenie, žiť, bojovať, nestrácať nádej a milovať život aký skutočne je. S láskou v srdci pre všetkých.

Milí čitatelia, Ondrej Klenovský vám ponúka ďalší súbor originálne vtipných rozprávkových príbehov. Svoje korene majú zapustené v Ľudových rozprávkach, vetvami sa načahujú k moderným hrdinom a všetko medzi tým utkala autorova fantázia. A fantázia, to je fantastická vec. Ponorte sa do príbehov, v ktorých nechýbajú princezné, ale ani draci. Napríklad najstarší z nich drak Ula, ktorý rovnako rád číta ako vy. Ale pozor, neberte si z neho príklad vo všetkom, pretože... ...kedysi dávno, až pradávno, v krajine takej vzdialenej, že o nej nikto nikdy nepočul, žil starý-prastarý posledný drak na celom celučičkom svete. Ten drak sa volal Ula, celým menom Drak Ula. Pochopiteľne, že v onej vzdialenej krajine žilo kedysi veľmi veľa drakov, lenže ostatní neholdovali vzdelaniu. A práve nechuť zoznamovať sa s novými informáciami spôsobila ich hromadný úhyn. Len Drak Ula zostal opustený ako prst, nie však nešťastný, lebo mal svoj cieľ, dosiahnuť najvyššie vzdelanie, takže študoval a študoval. Čítal ako divý, obrazne povedané, hltal knihy, doslovne vzaté, knihy, ktoré prečítal, zjedol...

Končia 80-te roky minulého storočia a vysokoškolák Ľubo prežíva svoju prvú veľkú lásku. Postupne však zisťuje, že jeho Zuna, neobyčajne pekná študentka strednej školy, má ďaleko k ideálnej Polárii, ktorú si kedysi vysníval. Chvíľky eufórie striedajú dlhé chvíle neistoty a sklamania. No nielen Ľubova láska má niekoľko tvárí. S pádom starého režimu padajú ďalšie masky a hra na dokonalosť končí. Cez mozaiku pocitov a zážitkov dvadsaťročného zaľúbeného chlapca nazeráme ako kľúčovou dierkou do života v 80-tych rokoch, ktoré na záver poznačí novembrová revolúcia v roku 1989. Tá zmenila veľa vecí, no túžba po láske a citovom naplnení zostáva vždy a všade rovnaká.

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu. O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárneho fondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Alexander Halvoník (1945) je literárny kritik, prozaik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ. Výbery z jeho literárnej publicistiky vyšli roku 2004 a 2014 pod názvom Premeny I a Premeny II. V autorskom prerozprávaní vydal orientálne Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994). Je autor novely Svrbenie krvi (1996) o vrcholiacej kríze režimu pred novembrom 1989, knihy pre deti a mládež Mátoha, neboj sa (2014). Preložil okolo 40 knižných titulov z francúzštiny. Vo svojich prózach sa prejavil ako bytostne hľadajúci autor, zorientovaný v domácej i svetovej literatúre. Jeho prózy sú pevne zakotvené v slovenských reáliách, no svojím záberom siahajú do hlbších psychických a existenciálnych vrstiev súčasníka. Často využívajú prvky magiky, fantastiky, absurdity či hororu. Všetky sú poznačené iróniou, ktorá ich textom dodáva všeobecnejšie vyznenie. Majú pevnú štruktúru s presne vypointovaným príbehom. Ich hrdinami sú ľudia hľadajúci svoje miesto v spoločnosti a súčasnom svete, ale zároveň pohŕdajúci konvenciami a deformáciami. V tomto zmysle majú silný etický náboj a apelatívny pohľad na slovenskú skutočnosť, vrátane sociálnej a politickej, ako aj na vzťah k filozofickým a transcendentálnym súvislostiam súčasného sveta.