Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 48 z 79

Etela Farkašová v novej rozsiahlejšej próze Scenár rozvíja témy prítomné v jej predchádzajúcej tvorbe, do istej miery sa vracia aj k typom postáv, ktoré sú pre ňu príznačné. Tentoraz je to manželský pár, umelecká prekladateľka a prírodovedec, stretávame sa s nimi v čase, keď prechádzajú procesom vyrovnávania sa s vlastným starnutím. Autorka tematizuje starobu/starnutie nielen ako individuálny psychický problém, ale vzhľadom na opojenie dnešnej spoločnosti ideálmi mladosti povýšenými na všeobecnú normu, aj ako problém sociálny. V prvom pláne ide o rodinný príbeh starších manželov, doň sú zakomponované filozofické reflexie súvisiace najmä s otázkou, či človek môže pochopiť „logiku“ svojho životného príbehu, vzťahy medzi jeho rôznymi časťami, a tým usmerniť jeho utváranie. Próza je sugestívnou výpoveďou o vnútornom svete intelektuálky-sedemdesiatničky, hoci kritickým pohľadom sa obracia aj na viaceré nezdravé fenomény našej spoločnosti (ageizmus je jedným z nich). Obe hlavné postavy majú vrúcny vzťah k hudbe a venujú veľa času jej počúvaniu, takže v druhom pláne próza prináša reflexie hudby ako prostriedku komunikácie a najmä sebapoznania a sebaprežívania. Hudobné motívy sú tu prítomné aj v inej podobe a za iným účelom, súvisia s prípravou „scenára“ poslednej rozlúčky. Ide o pozoruhodnú viacvrstvovú prózu, ktorá osloví aktuálnou, no zároveň nadčasovou témou, a aj jej umeleckým stvárnením. Knihu zdobia ilustrácie Květy Fulierovej.

V predhovore k tejto knihe, ktorý je z väčšej časti vlastne poviedkou, autor medziiným hovorí: „... znova som začal pracovať na knižke zobrazujúcej človeka v jeho rôznorodosti a rôznotvárnosti.“ Z kontextu nie je na prvý pohľad jasné, o akú knihu ide, ale môže to byť práve táto. Zodpovedá tomu zmysel citovanej vety. Hoci keď sa človek zamyslí nad Jurigovou tvorbou ako celkom, hodí sa v podstate na čokoľvek z jeho tvorby a je toho mnoho – kompozične, tematicky aj formou, od rozhlasových poviedok a hier, cez divadelné drámy, tvorbu pre deti a mládež až po opulentné romány. Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až po duchovno-existencionálnu. A zároveň ho rieši v rozličných súvislostiach, ktoré tvoria pestrú paletu konkrétnych námetov, čo je zreteľné najmä v zbierke pätnástich poviedok Ajhľa, človek!, v ktorých je každá osnovaná na inom tematickom jadre. Vcelku však možno povedať, že autorovi je blízka spoločensko- politická oblasť ľudských aktivít, nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov, čo jednak niektoré príbehy vracia do čias, keď sa kládol dôraz na túto stránku umeleckej tvorby, a jednak znova aktualizuje tie problémy, ktoré v deväťdesiatych rokoch z literatúry vypadli a teraz v nej chýbajú, hoci zo života nezmizli, práve naopak, len sa zamietli pod koberec. Jurigove prózy tvoria reťazec spájajúci bez príkras, ale aj bez pľuvancov, minulosť s prítomnosťou, a to spolu s precítením človeka v rôznych spoločenských situáciách. Jurigova tvorba sa dobre číta a to nielen preto, že autor dokáže veľmi nenútene aj ťažkú atmosféru odľahčiť vtipným humorným podfarbením.

Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.

Spisovateľka Katja Schneidtová (1970), od roku 1999 ako dobrovoľníčka pomáha utečencom. Mnoho rokov žila s tureckým mužom odrezaná od vonkajšieho sveta v jeho moslimskej veľkorodine. Napísala o tom bestseller týždenníka Spiegel Zajatá v Nemecku. Jej nová kniha Nezvládneme to je veľmi zaujímavou, jedinečnou, aktuálne autentickou i odvážnou spoločenskou sondou zo súčasného Nemecka, ktoré zaplavila vyše miliónová vlna migrantov. Vypovedá o nevyhnutnej účasti dobrovoľníkov na jej zvládnutí a o ich konkrétnych úlohách. Nehovorí však len o vybavovaní dokumentov, zabezpečení bývania, jazykových kurzov, vytváraní vzdelávacích a pracovných kapacít, zaobchádzaní s náboženstvom a s dezinformáciami, o potrebe priblížiť moslimom európsku kultúru či spoločenské zvyklosti. Upozorňuje i na konkrétne úskalia, s ktorými sa stretla, delí sa o riešenia, ktoré vidí, a kriticky podčiarkuje vážne chyby, ktoré treba napraviť. Autorka, ktorá má na konte viac ako desať kníh, hovorí: „Islam nie je s nemeckou kultúrou kompatibilný. A len tak tvrdiť, že islam k Nemecku patrí, je len prázdne gesto, ktorým sa nič nevyrieši.“ Naráža tým na iný výrok kancelárky Merkelovej, ktorá zopakovala predchádzajúce slová niekdajšieho prezidenta Christiana Wulffa o tom, že islam patrí do Nemecka. Aj názov knihy – Nezvládneme to – priamo odkazuje na vetu, ktorú Angela Merkelová v kritických situáciách opakuje: „Wir schaffen das“, čiže „Zvládneme to“. Nefiltrovaný pohľad na každodennú prácu s utečencami a na procesy v dnešnom Nemecku slovenského čitateľa v mnohom poučí a v mnohom prekvapí.

Ivan Negrišorac, vlastným menom Dragan Stanić, sa narodil r. 1956 v Trsteniku (Srbsko). Je autorom trinástich básnických zbierok, viacerých románov, divadelných hier a kritických štúdií. Jeho básne a prózy sú preložené do dvanástich jazykov. Autor patrí do neveľkej skupiny najvýznamnejších srbských básnikov, ktorí sa zjavili za posledné dve desaťročia na literárnej scéne v Srbsku. Jeho individuálny básnický vývin, od istého špecifického variantu neoavantgardnej poetiky cez tzv. poetiku lomeného verša až po básne písané v posledných rokoch, ktoré sú silne prifarbené religióznymi a vlasteneckými pocitmi, sú mimoriadne dôležité pre pochopenie zmien estetických priorít v novšej srbskej poézii. Kniha Výstava oblakov obsahuje štyridsať básní. Jedným z najsilnejších inšpiračných prameňov poetiky I. Negrišoraca je vo veľkej miere novodobejší historický osud srbského národa, ku ktorému aj sám patrí, ale aj osud jednotlivca, ktorý si v tomto komplexnom súčasnom živote hľadá orientačné body a spôsoby, ako vôbec prežiť.

Ide o nový román Viktora Pelevina, jedného z najvýraznejších súčasných autorov, držiteľa viacerých literárnych cien. Pelevinove romány nesú posolstvo a vedia si ich vychutnať nároční čitatelia, a ani Mafusailova lampa netvorí výnimku. Román zachytáva v štyroch rôznorodých častiach osudy niekoľkých generácií šľachtického rodu Možajských. Autor členil text do štyroch častí, pričom každá je napísaná iným literárnym štýlom zodpovedajúcemu dobe, ktorú zachytáva. Pelevin zabudoval do príbehu i cestovanie časom a snahu pozmeniť budúce udalosti vsunutím nového vynálezu do dôb minulých. Štvrtá časť je prienikom a previazaním celku a zavŕšenie autorskej výpovede, ktorá je pokusom vysvetliť situáciu v Rusku ako zákulisný boj vyšších mocností. Odhaľovanie skrytej symboliky na ruskej i medzinárodnej politickej úrovni, finančné vzťahy aj okultné významy sú lahôdkou pre čitateľa, ktorý si zvykol hľadať Pelevinove skryté súvislosti a významy. Tento hybridný román odhaľuje zákulisné tajomstvo a vysvetľuje hlavné globálne politické a ekonomické problémy, rovnako ako aj ich kultúrne a antropologické väzby, pomocou jednoduchej a zrozumiteľnej symboliky.

Miroslav Demák (novinár, redaktor, spisovateľ, prekladateľ, vydavateľ) sa narodil v Starej Pazove v Srbsku (1948). Svoje rodné mesto nazval južnou hranicou slovenskej kultúry – už takmer 250 rokov tam žije asi päťtisícová slovenská komunita. Z toho prvých 97 rokov muži Starej Pazovy boli vojakmi, ktorí strážili hranicu s Osmanskou ríšou, ba aj päťkrát bojovali proti Napoleonovi. Možno práve toto ovplyvnilo, že Demák vo svojej knihe- cestopisoch hľadá styčné body, ale aj body lomu medzi východom a západom, medzi severom a juhom Európy. Odhaľuje nám pritom „maličkosti s veľkým vplyvom“. Tie, ktoré si iní ani nevšímajú – alebo ich zámerne obchádzajú a zamlčujú... Všetky texty sú navyše doplnené fotografiami autora z miest, o ktorých píše.

Popri známych dielach nemeckého velikána J.W. Goetheho ostali v úzadí iné, dopĺňajúce mozaiku osobnosti autora, pretože chýbal ich slovenský preklad. Tak to bolo dosiaľ i s Cestou do Talianska. Kniha uzrela svetlo sveta v rokoch 1816 – 1817, čiže uplynulo práve 200 rokov odvtedy, keď prvý raz vyšli zápisky z Goetheho putovania. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prináša prvý kompletný slovenský preklad prvej autorovej cesty na juh Európy v rokoch 1786 – 1787. Cesta do Talianska nie je len informačne bohatý historický cestopis. Dielo nám poskytuje i vzácnu príležitosť nahliadnuť do žitia i myšlienok jedného z najvýznamnejších nemeckých básnikov a dramatikov, v ktorom postupne spoznávame i zaujatého geológa, snaživého výtvarníka, mystického meteorológa, filozofujúceho biológa, vášnivého študenta prírody, architektúry a umenia a v neposlednom rade filozofa.

Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky. Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.

Ismail Kadare sa narodil 28. 1. 1936 v Gjirokastre v južnom Albánsku. Je to najznámejší a najpredávanejší albánsky spisovateľ. Najprv písal poéziu, ale od 60. rokov píše prózu. Prvý jeho román Generál mŕtvej armády zožal medzinárodný úspech. Od roku 1990 žije striedavo v Albánsku a Francúzsku. Je doživotným členom francúzskej Akadémie. Roku 1992 získal Prix mondial Cino Del Duca, roku 2005 Man Booker International Prize a roku 2009 Prince of Asturias Award. Bol niekoľkokrát navrhnutý na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Jeho diela vyšli v asi 30 jazykoch. V slovenčine vyšli romány: Spiritus, Slovart 2002 a Aischylos, ten veľký smoliar, Kalligram 2006. Román Kronika v kameni je zaujímavou freskou života v Gjirokastre v rokoch druhej svetovej vojny, videného očami dospievajúceho chlapca. Kadare je vynikajúci rozprávač, kritici ho radia k najväčším rozprávačom od čias Homéra a spomínajú vedľa Updika, Márqueza, Kafku, Gogoľa, Orwella, Grassa, Lessinga a ďalších. Jeho dej sa netýka len histórie mesta, ale je hlbokým ponorom do jeho kultúry, folklóru, politiky, tradícií, katastrof, striedavej okupácie mesta Talianmi, Grékmi, Nemcami. Za každou kapitolou je vsunutý zvláštny text Z kroniky alebo z Rozprávania iných ľudí. Vystupujúce postavy (najmä ženské) hovoria živým jazykom kraja a doby. Prekladateľ PhDr. Viliam Mruškovič pripravil aj niekoľko poznámok pod čiarou, ktoré vysvetľujú zvláštnosti albánskych dejín, kultúry a pod., a tiež slovenský zápis a výslovnosť vlastných mien, ktoré sú z jazykového hľadiska veľkým problémom a je možné o ich správnom používaní diskutovať.

Autor – diplomat, polyglot, historik, spisovateľ, publicista, turistický sprievodca a cestovateľ – zdolal strechu Európy, Mont Blanc, aj strechu Afriky, Kilimandžáro, putoval s Inkami v štyritisícových výškach na Machu Picchu, hľadal stopy po Štefánikovi v Polynézii... Už roky „prenasleduje“ grófa Mórica Beňovského, objavil lokalitu jeho hrobu v na Madagaskare a popisuje Beňovského prepojenie s históriou a kultúrou vyše 20 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Kniha netradične prepája dobrodružné aj riskantné bádanie autora s novými objavmi o grófovej životnej púti. Čitateľa uchváti o to viac, že Beňovského príbeh sa premieta cez vábivé ilustrácie a originálne zábery. Na margo publikácie spisovateľ Anton Hykisch napísal: „Miroslav Musil dôkladne odkryl pozadie osudov tejto významnej osobnosti Slovenska. Nevarí z vody a z fantázie. Pochodil takmer celý svet, aby našiel stopy po našom veľkom krajanovi. Píše zasvätene, na základe faktov, dokumentov, vlastného výskumu. Vítam jeho knihu. Otvára ďalšiu tajnú komnatu našej histórie.“

Maria Nurowska (1944) je jedna z najobľúbenejších a najprekladanejších poľských spisovateliek a o slovenský preklad sa postarala Ivana Schérová. O jej knihy má záujem niekoľko generácii. Je uznávanou autorkou psychologických románov, v ktorých sa obdivuhodným spôsobom prelína psychológia s históriou, politikou i erotikou. Svojou tvorbou dosiahla veľký úspech a získala uznanie kritiky. Jej hrdinkami sú často ženy veľmi vzdelané, výnimočné, intuitívne a vášnivé, ktorých partneri sú nezriedka zapletení do politiky, zmietaní spoločenskými vášňami, v područí politických ideí a ideológií, často poznačení zradou pod tlakom historických udalostí. Román Tvoje meno Ťa predchádza..., ktorý je súčasťou Ukrajinskej trilógie, zožal v Poľsku nepopierateľný úspech. Pre Nurowsku je rovnako dôležité nielen precízne zrekonštruovanie historického a dejinného pozadia románu, ale aj psychologická konštrukcia jej postáv. V románe autorka veľmi zručne vykresľuje hlavnú hrdinku, poukazuje na jej vnútorný boj a etapy pomalej, nečakanej premeny a zároveň zobrazuje fázy vzniku silného, intímneho puta medzi mužom a ženou a nečakaných duševných spojení medzi ľuďmi. Sila hodnoty diela je znásobená faktami, cez ktoré sa dozvedáme o smutnej pravde cesty ku slobode krajiny, ktorá je v područí prezidenta a jeho oligarchov, ktorí disponujú nepredstaviteľnými, nelegálne nadobudnutými majetkami. Pozitívne vykreslená postava aktívnej ženy – Američanky v konfrontácii s postsocialistickou a novo zbohatlíckou realitou môže inšpirovať slovenských čitateľov ako vhodný príklad sebavedomej ľudskej osobnosti.

Zbierka desiatich originálne vtipných, no i poučných rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie je čitateľsky atraktívnym počinom debutujúceho spisovateľa, ktorý verne pozná detské duše z praxe profesionálneho vychovávateľa. Autor v príbehoch vychádza zo známeho prostredia ľudových rozprávok, ale kreuje ho do zmodernizovanej podoby. V nových kontextoch ožívajú tradičné postavy, ako aj originálne bytosti. Rozprávky sa vyznačujú najmä veľmi kvalitným humorom, v textoch nechýbajú ani vtipné slovné novotvary, ako aj nové či inovované pomôcky a pomocníci (meče ukuté zo svetiel hviezd, Popolvárov kôň Ferari). Ak napríklad nahliadneme do Zabudnutia cez rozprávku Dórin Lórin Zatvordver, všetko naokolo je zelené: „Všade samá zeleň a čo nebolo zelené, bolo natreté na zeleno“, lebo „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Každý z desiatich príbehov je iný, i keď sú jemne prepojené hlavnými postavami. Čitateľov zaiste poteší aj príbeh Janko Hraško a zrodenie legendy, kde dôjde k rivalite Janka Hraška s Jánošíkom, ktorá ústi do ponaučenia, že nie je dôležité, kto koná dobro a kto je zaň oslávený, ale hlavné je, že sa dobro vôbec vykonalo. Alebo rozprávka Ema – emancipovaná princezná, ktorá sa venuje bojovým umeniam a vyslobodí princa z pazúrov dračice, ktorou sa nechal uniesť, aby sa vyhol svadbe. Potešenie z čitateľského zážitku znásobia aj vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Skúsená autorka šiestich detských kníh a viacerých zbierok poézie Hana Košková, ktorá publikuje od začiatku 70. rokov, sa vo svojom novom knižnom titule orientuje najmä na ekológiu rastlinných potravín, ktorú dáva do povedomia aj detským čitateľom. Veselým príbehom zeleniny a ovocia, ktoré ušli od pestovateľa a ktorý používal umelé hnojivá , nedoprial rastlinám vzduch a tiesnil ich v skleníku. Po ceste zažívajú rôzne príhody, napríklad sa zúčastnia súťaže, na ktorej grep repuje, od čoho autorka odvodila názov. Napokon rastliny zakotvia v záhrade dobrého záhradníka, ktorý sa venuje ekologickému poľnohospodárstvu a navyše rastlinám dopraje aj čerstvý vzduch. Autorka využíva v knihe situačný humor, čím ju robí lákavou pre najmladších čitateľov. Obsahovo je vhodná pre sedemročné deti, ktoré sa učia čítať, budovať si vzťah k prírode a tiež myslieť na to, čo jedia. Dozvedia sa totiž o chémii, ktorá sa dostáva do potravín, pričom autorka pomocou detského príbehu vychováva k tomu, aby deti pochopili, že nie všetko, čo vyzerá najkrajšie, je aj najlepšie. Netýka sa to len krásnych postrekovaných jabĺk, ale aj všelijakých sladkostí a nápojov, ktoré v krásnych obaloch lákajú deti, pritom ich zdraviu škodia. Repujúci grep je pomôckou pre rodičov, aby mohli deti správne nasmerovať proti konzumnému tlaku. Pôsobivosť knižky umocňujú aj vtipné ilustrácie Martina Kellenbergera.

Ireney Baláž, básnik, publicista, recenzent, esejista a organizátor literárneho života, začal publikovať na začiatku 90-tych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu (2000) a Prierez tmou (2004). Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Meditatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach. Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do ôsmich jazykov. Na margo Času hmatu Igor Hochel napísal: „Zbierka je skutočne zaujímavá, ponúka originálne videnie sveta v mikrosvete jednotlivca. Je lyrickou reflexiou o univerzálnych otázkach bytia, ktoré jednotlivca i ľudské spoločenstvo presahujú a zrejme ho nikdy neprestanú znepokojovať...“.

Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.