Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 46 z 71
vydavateľstvo
Kráľovstvá v zajatí stríg
Borka je celkom obyčajné dievčatko, ktoré má neobyčajnú vášeň pre kúzla a čary. Milovaná starká ju preto volá Borka čarodejka. V domčeku v horách, kde starká býva, trávi malá Borka všetky prázdniny a voľné chvíle. Je jej tam tak dobre, že si nevie ani predstaviť chvíľu, keď starká navždy odíde, keď tu už nebude. Tá chvíľa však príde. No starká, ktorá bola vždy a na všetko pripravená, zanechá svojej vnučke nezvyčajný dar. Vďaka nemu sa Borka dostane do rozprávkového sveta, v ktorom sa päť rozhnevaných stríg snaží zničiť všetko krásne a dobré. Radosť z víťazstva je na dosah, ale malé dievčatko strigám skríži plány. Drobní ľudkovia z kráľovstva Kotrmelcov, Kráľovstva oviec a kráľovstva Biela vločka vidia v Borke svojho záchrancu. Rozprávkový príbeh KRÁĽOVSTVÁ V ZAJATÍ STRÍG z pera Márie Čechovičovej-Ochabovej doplnený o krásne ilustrácie Simony Asztalosovej poteší každého malého čitateľa.
Hlbokozelená žena
Výber z poézie básnikov časopisu Proglas (1989 - 1998).Kmeňová časť, ktorá by mala naplniť túžbu návratu poézie k poetičnu. Vôľu pochopiť to, čo bolo, a novú syntézu esencie slovenskej poézie.
Vypredané
0,63 €
0,66 €
Proglas
Proglas – najstaršia slovanská literárna pamiatka sa vyníma ako výnimočné dielo vysokej literárnej a duchovnej hodnoty. Za jeho literárnymi kvalitami sa skrýva v prvom rade hlboký duchovný odkaz. Ak dnes laický svet hovorí o neprekonateľnej priepasti medzi vierou a náboženstvom na jednej strane a rozumom, či vedou na druhej strane, teda o akoby neprekonateľnom konflikte medzi fides et ratio, sv. Cyril práve naopak videl vo vede, predovšetkým v takom poznávaní, ktoré privádza dušu k múdrosti, uskutočňovanie Božieho plánu o človeku. Túto výzvu na harmóniu medzi rozumom a vierou obsahuje už Proglas, ktorý ich nestavia do protikladu, ale vyzýva k vzájomnej službe. Text obsahuje ako prepis pôvodného textu v pôvodnej písomnej podobe, tak i preklad do slovenčiny, čím je dielo vhodné pre záujemcov o dejiny či jazykovedu, nie iba pre náboženské účely. Ide o exkluzívnu publikáciu, obohatenú o reprodukcie najstarších fresiek ochridských cirkví, ako aj cirkví v Kurbinove a Slivnici, na ktorých sú zobrazení sv. Cyril a sv. Metod, ich žiaci sv. Kliment, sv. Naum, sv. Gorazd, sv. Sava a sv. Angelarij. Fundovanými textami prispeli Cyril Vasiľ, Viliam Turčány, vladyka Stefan, Viliam Judák, Teodor Križka, Matúš Kučera a zostavovateľ Stojan Lekoski. Vychádzajú po prvýkrát spolu v slovenskom a macedónskom jazyku v roku 1150. výročia začiatku činnosti slovanských vierozvestov na Veľkej Morave. Druhé, doplnené vydanie vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou.
Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka
Pre Pavla Dinku, skalického rodáka, podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov, je rodné mesto inšpirujúcou živou vodou. Autorsky sa podpísal pod knihy Skalica a Skaličania v literatúre, František Buchta – Skalica a Záhorie, Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne (VSSS, 2015) – najmä tá posledná sa stretla u čitateľov s veľkým ohlasom. Nie náhodou získala viacero domácich literárnych ocenení, dokonca Medzinárodná organizácia pre vinič a víno v Paríži (OIV) ju v roku 2016 poctila čestným uznaním. P. Dinka prichádza najnovšie s ďalšou knihou, ktorá má príslovečný názov Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka, ktorá je voľným pokračovaním Skalických búd. Inšpirovaný čitateľským záujmom i ďalšími novými podnetmi sa rozhodol opäť chopiť „našskej“ témy, tentoraz v širších konotáciách, najmä v súvislosti s fenoménmi Skalického rubína a Skalického trdelníka, ktoré sú nositeľmi certifikátov Európskej únie – prvý chráneného označenia pôvodu (CHOP) a druhý chráneného zemepisného označenia (CHZO). Oba produkty si samy píšu svoje príbehy, skrývajú sa za nimi predovšetkým ľudia, človečinu cítiť v ich vôni, chuti, lahodnosti, v príjemnej vláčnosti na jazyku. Kniha sa delí na dve časti – prvá sa nazýva Skalický rubín a druhá Skalický trdelník – a na dve samostatné textové a fotografické prílohy. V prvej sa prostredníctvom ôsmich kapitol dozviete zaujímavosti o pôvode Skalického rubína, o jeho ceste za európskym certifikátom i podmienkach jeho výroby, balenia, propagácie a balenia. Čitateľa akiste zaujme i to, ako tento vínny mok inšpiroval tvorbu umelcov, spisovateľov, básnikov, ľudovú kultúru, tradície a zvyky. V druhej časti publikácie (v piatich kapitolách) nechýbajú pútavé texty o minulosti, prítomnosti aj budúcnosti Skalického trdelníka, o jeho pôvode, o tom, ako sa dostal do Skalice, o gazdinkách, ktoré sa postarali o jej uchovanie a rozšírenie, ale i o súčasných výrobcoch, ktorí nadväzujú na kulinárske tradície tejto vzácnej sladkej dobroty. Kniha je v exkluzívnom prevedení, obsahuje vyše tisícku fotografií, ktorých autormi sú Eduard Timko, Samuel Timko, Valéria Dinková, Miroslav Póša a mnohí ďalší. Dopĺňajú ju bohaté prílohy, resumé v slovenčine a angličtine, registre a, prirodzene, zoznam literatúry. Pod autorstvo obálky sa podpísal Eduard Timko, grafická úprava je dielom Ateliéru EDO, s. r. o. Knihu vydal Pavol Dinka v spolupráci s Vínnou cestou Záhorie, o. z., Skalica.
Sami na tomto svete
Nový román známeho a renomovaného spisovateľa Ľuboša Juríka s názvom SAMI NA TOMTO SVETE je svojráznou psycho¬logickou sondou do myslenia a konania ľudí v krízových, až hraničných situáciách. Skupi¬na desiatich ľudí sa zhodou okolností ocitne na vysokohorskej chate v úplnej izolácii, zasy¬paná hrubou vrstvou snehu, bez akéhokoľvek vonkajšieho kontaktu – bez elektriny, signálu, spojenia, aspoň však s dostatočnou zásobou potravín a paliva na kúrenie. Na tomto pôdo¬ryse sa začínajú odvíjať príbehy ľudí, ktorí sa stretli po prvý raz a sú vystavení celkom novým podmienkam. Zápletky a medziľudské vzťahy gradujú, napätie a nevraživosť sa striedajú s veľkou mierou súdržnosti a spolupatričnosti, keďže ľudia sú od¬kázaní jeden na druhého. Príbeh nechtiac pripomína obecný stav ohrozenia spoločnosti počas pandémie, keďže aj zaviata chata pripomína karanténu, kde ľudia musia odolávať nielen odlúčenosti, ale aj chorobám, ktoré sa niekto¬rým z nich nevyhýbajú. Sociologická vzorka uzavretej spoločnosti je natoľko pestrá, aby umožnila autorovi stvárniť svojrázne charaktery a príbehy svojich protagonistov vskutku originálnym literárnym spôsobom. Súčasťou literárneho pôdorysu románu sú svojské príbehy každého z hostí chaty, ktorí sa dohodnú, že si budú rozprávať príbehy zo svojho dôverného života na spôsob Boccaciovho Dekameronu. Zaiste aj preto dal autor svojmu románu podtitul SLOVENSKÝ EROTIKON. Takéto vrstvenie odhaľuje nové dimenzie románu. Príbeh drží čitateľa v napätí až do posledných riadkov.
Dámska volenka
Prozaičku VIERU ŠVENKOVÚ čitatelia poznajú ako autorku poviedok, ktoré roky vychádzali v časopisoch (Slovenka, Slovenské pohľady a i.), ako aj v knižných vydaniach (Biela pani Zuzana, Tatranské romance, Hory na dosah a i.). Na ich námety vznikli televízne filmy Steny a Prstienky z kukučiny. Aj jej dlhšie prózy (Listy vo vetre, Deň je krátky a i.) sa tešili záujmu čitateľov. Autorka v celej tvorbe zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is¬toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde¬lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Ženský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.
Žena našívajúca záplaty
Žena našívajúca záplaty je treťou poviedkovou knihou Marty Hlušíkovej. Autorka zameriava pozornosť na „malých“, „obyčajných“ ľudí, cez ich príbehy chce rozkrývať čosi univerzálne, prítomné v každom ľudskom živote, a tým naznačiť aj istú podobnosť a blízkosť zdanlivo odlišných osudov. A takisto chce spochybniť pevné hranice medzi „veľkými“ a „malými“, dokonca banálnymi okamihmi či situáciami ľudského života. Jej ústredná poviedka Tvár v dlaniach nie je iba posolstvom fyzického zániku, má v sebe aj nádej pokračujúceho života. Autorka dokáže navodiť atmosféru nádeje a dôvery v ľudí okolo nás. Niekedy nás dokážu vyniesť z duševnej priepasti ľudia, o ktorých by sme to najmenej predpokladali. Hlušíková v poviedkach dokáže túto ubíjajúcu všednosť s nečakaným koncom pozdvihnúť do vyššej filozofickej roviny. Ako poznamenáva Anton Hykisch „postavy z jej próz prežívajú nielen prítomnú chvíľu, ale majú aj svoju minulosť, nevdojak sú aj nositeľmi kontinuity ľudského rodu. Podľa autorky nešťastia vedú človeka k ,našívaniu záplat‘ na plachte vlastného životného príbehu.“
Slovenský časopis historický 1/2021
Do rúk sa vám dostáva prvé číslo nového vedeckého časopisu, ktorého primárnym cieľom je venovať sa slovenským národným dejinám, dejinám vzťahov medzi národmi slovanského sveta, slavistike a ponúka priestor aj pomocným vedám historickým. Chce byť komplexným vedeckým časopisom, ktorého autori pristupujú k dejinám sine ira et studio. Historická veda, ako každá spoločenskovedná disciplína, ak chce plniť svoju úlohu v čase i priestore, nemôže fungovať bez hodnotového ukotvenia v spoločenstve, pre ktoré sú primárne určené výsledky jej výskumov. V slovenských spoločenských vedách a špeciálne v historickej vede sa dlhodobo presadzuje maniera tzv. objektivizmu, ktorá je v skutočnosti len pokračovaním minulých koncepcií, ktoré boli slovenským vedcom vnútené supremáciou českých a maďarských koncepčných prístupov, podporovaných aj orgánmi štátov, v ktorých Slovensko bolo viac alebo menej nesvojprávnym celkom. Ako zdôrazňuje zakladateľ časopisu Anton Hrnko „Slovenský časopis historický bude otvorenou vedeckou tribúnou pre domácich i zahraničných autorov. Radi by sme vytvorili priestor aj pre nastupujúcu generáciu slovenských historikov. Priestor pre tvorivú, konštruktívnu diskusiu, ktorá dlhodobo absentuje v našej historickej vede. Časopis bude vychádzať v slovenčine a verím, že sa čoskoro dostaneme do širšieho povedomia tak na Slovensku, ako aj v zahraničí“.