Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 53 z 79

Knihy Matúša Kučeru sú čitateľsky príťažlivé, pretože na jednej strane prinášajú dôležité historické informácie, na druhej strane im nechýba pútavé podanie, ktoré vťahuje do dejinného príbehu podávaného v národnom duchu, čo je predpokladom budovania zdravého národného povedomia. Aj súbor Kučerových kratších prác Dejiny sa píšu pre jestvujúcu generáciu (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014) nesie v sebe uvedené atribúty. Každý z príspevkov je zodpovedným uchopením historickej témy, pri ktorej autor približuje čitateľovi celý vymedzený chronologický úsek so širšími súvislosťami tak, aby vyčerpávajúco vysvetlil problematiku. Napríklad v príspevku Veľká Morava medzi Východom a Západom analyzuje význam cyrilo-metodskej tradície pre Slovákov a jej odraz v európskych dejinách. Z historického hľadiska mapuje dejiny od príchodu predkov Slovákov na naše územie, cez Samovu ríšu až napokon po veľkomoravských panovníkov a ani záver nie je vymedzený koncom byzantskej misie, ale zameriava sa i na jej stopy v spoločenských vedách. Podobne informačne prínosné sú aj iné žánre: rozhovory, state a úvahy. Kniha je určená záujemcom o národnú históriu z radov laickej i odbornej verejnosti, študentom a pedagógom politológie a histórie.

V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Veľký priestor dáva všedným náladám dňa, niekedy reflexívnym, inokedy upozorňuje, že sú len povrchom, ktorý má svoje hĺbky. Spomeňme aj básne, ktoré sú príbehmi: často vedú od smútku, samoty, melanchólie k stretnutiu, láske, ale následne aj k chladu, zraneniu, a tak autorka konštatuje, že verná je len báseň. Poézia Miroslavy Dudkovej celkovo vytvára zápisy vnútorného sveta. Pominuteľné poryvy, city, nálady a pocity pretavuje do zvečnenej podoby básne, a tak ostávajú verné v oboch zmysloch tohto slova. Autorka je pôvodom z Nového Sadu, ale po štúdiu na Slovensku tu ostala aj pôsobiť. Knižne vydala poému Suchý rok (2003) a zbierku poézie Nahá myseľ (2009). Básne uverejňovala aj v časopisoch Vzlet a Nový život a dostala za ne viaceré ocenenia, počnúc cenami Literárneho Kežmarku v rokoch 1994 – 1997, až po cenu Maše Haľamovej v roku 2008. Zbierka je určená záujemcom o modernú poéziu.

Vo vetre života je slovenský preklad úspešného autorkinho románu Solo per amore (Len pre lásku), ktorý vyšiel v Taliansku v roku 2009 pod umeleckým menom Veronika Eva Belmonte (doslovný preklad jej originálneho priezviska do taliančiny). Román sa začína spomienkami hlavnej hrdinky Ester na minulosť. Prenáša nás cez druhú svetovú vojnu, ktorej bezcitnosť zažila ako malé dievčatko. Opisuje povojnové zmeny súvisiace s nastolením komunizmu. V týchto podmienkach sa stretáva so svojou prvou láskou. Dovolí nám nazrieť do zákulisia manželstva s homosexuálnym manželom. Vystrašená z okupácie Československa vojenskými jednotkami Varšavského paktu v auguste 1968 opúšťa milovanú vlasť. Pretĺka sa životom úplne sama, v cudzej krajine, v Taliansku. Zaujímavo vykresľuje svoj život, úspechy a pády, radosti a lásku, manželstvá a rozvody, ako aj pravú tvár talianskej spoločnosti. Toto všetko je zahalené láskou k mužovi – manželovi, predstaviteľovi tajnej organizácie, ktorý bol od nej o osemnásť rokov starší. Spisovateľka nám zanecháva odkaz, že chyby, neúspechy, sklamania, choroby, víťazstvá, pády, sebeckosť a povrchnosť sa dajú zvládnuť len vtedy, keď dokážeme milovať krásy života, pre ktoré sa nám oplatí ŽIŤ. Len pre zaujímavosť, za umelecké zásluhy autorke v roku 1987 udelil prezident Talianskej republiky F. Cossiga čestný doktorát a vyznamenanie – rad Cavaliere (Rytier) Talianskej republiky. V roku 1990 sa V. Krásnohorská vrátila na Slovensko.

Rozpomienky Ivana Thurzu (1882 – 1964) sú významným svedectvom doby z pera žurnalistu a literáta, ktorý sa aktívne zúčastňoval na politickom a spoločenskom dianí, a dopĺňajú historickú pamäť národa o zaujímavé údaje. Memoáre (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014) sa začínajú jeseňou 1918, keď autor nastupuje do kancelárie Slovenskej národnej rady, a venujú sa nasledujúcim udalostiam. Jednotlivé informácie Thurzo podáva ucelene a – ak je to potrebné – novinársky precízne načiera aj hlboko do minulosti, aby riešený problém detailne sprostredkoval čitateľovi. Takto pre budúce generácie z pohľadu priameho svedka zaznamenáva významné fakty, ako aj podrobnosti, ktoré obohacujú spoločenské poznanie. Ide o pútavé dielo vypovedajúce o období emancipácie slovenského národa po rozpade Rakúsko-Uhorska, o ktorom súčasné generácie už nemajú bližšiu predstavu.

Vo vetre života je slovenský preklad úspešného autorkinho románu Solo per amore (Len pre lásku), ktorý vyšiel v Taliansku v roku 2009 pod umeleckým menom Veronika Eva Belmonte (doslovný preklad jej originálneho priezviska do taliančiny). Román sa začína spomienkami hlavnej hrdinky Ester na minulosť. Prenáša nás cez druhú svetovú vojnu, ktorej bezcitnosť zažila ako malé dievčatko. Opisuje povojnové zmeny súvisiace s nastolením komunizmu. V týchto podmienkach sa stretáva so svojou prvou láskou. Dovolí nám nazrieť do zákulisia manželstva s homosexuálnym manželom. Vystrašená z okupácie Československa vojenskými jednotkami Varšavského paktu v auguste 1968 opúšťa milovanú vlasť. Pretĺka sa životom úplne sama, v cudzej krajine, v Taliansku. Zaujímavo vykresľuje svoj život, úspechy a pády, radosti a lásku, manželstvá a rozvody, ako aj pravú tvár talianskej spoločnosti. Toto všetko je zahalené láskou k mužovi – manželovi, predstaviteľovi tajnej organizácie, ktorý bol od nej o osemnásť rokov starší. Spisovateľka nám zanecháva odkaz, že chyby, neúspechy, sklamania, choroby, víťazstvá, pády, sebeckosť a povrchnosť sa dajú zvládnuť len vtedy, keď dokážeme milovať krásy života, pre ktoré sa nám oplatí ŽIŤ. Len pre zaujímavosť, za umelecké zásluhy autorke v roku 1987 udelil prezident Talianskej republiky F. Cossiga čestný doktorát a vyznamenanie – rad Cavaliere (Rytier) Talianskej republiky. V roku 1990 sa V. Krásnohorská vrátila na Slovensko.

Sienkiewicza poznáme ako spisovateľa výnimočných kvalít, veď v roku 1905 ho ocenil aj švédsky výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny, ale málo vieme o jeho osobnom živote. Ako sa dopracoval k svetovej sláve? Ako žil, aké bolo jeho súkromné prostredie, vzťahy, pôsobenie? Vieme, že precestoval takmer celý svet. V Kalifornii zakladal poľskú osadu, v Afrike skúmal miestne pomery a poľoval na divú zver. Ponavštevoval skoro všetky stredoeurópske kúpeľné mestá a niekoľko ráz sa liečil aj u nás v Trenčianskych Tepliciach. Holdoval cestovateľským dobrodružstvám a zabúdal na rodinný život, preto sa mu ho ako-tak podarilo usporiadať až pred šesťdesiatkou. Toto všetko a ešte mnoho iných epizód zo Sienkiewiczovho života a tvorby je témou tejto monografie. Čitateľ sa v nej okrem základných informácií o jeho dielach dozvie hlavne, ako žil, ako písal, ako sa v korešpondencii zveroval so svojimi zdravotnými a s existenčnými problémami, slovom, aký bol v bežnom rodinnom a občianskom živote.

Sienkiewicza poznáme ako spisovateľa výnimočných kvalít, veď v roku 1905 ho ocenil aj švédsky výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny, ale málo vieme o jeho osobnom živote. Ako sa dopracoval k svetovej sláve? Ako žil, aké bolo jeho súkromné prostredie, vzťahy, pôsobenie? Vieme, že precestoval takmer celý svet. V Kalifornii zakladal poľskú osadu, v Afrike skúmal miestne pomery a poľoval na divú zver. Ponavštevoval skoro všetky stredoeurópske kúpeľné mestá a niekoľko ráz sa liečil aj u nás v Trenčianskych Tepliciach. Holdoval cestovateľským dobrodružstvám a zabúdal na rodinný život, preto sa mu ho ako-tak podarilo usporiadať až pred šesťdesiatkou. Toto všetko a ešte mnoho iných epizód zo Sienkiewiczovho života a tvorby je témou tejto monografie. Čitateľ sa v nej okrem základných informácií o jeho dielach dozvie hlavne, ako žil, ako písal, ako sa v korešpondencii zveroval so svojimi zdravotnými a s existenčnými problémami, slovom, aký bol v bežnom rodinnom a občianskom živote.

Najznámejšia Kästnerova detská kniha patrí medzi klasiku a špičky tvorby pre deti. Vniesla do detskej literatúry nový žáner, román pre deti. Ide o príbeh dvanásťročného Emila, ktorý cestuje sám do Berlína a vo vlaku mu ukradnú peniaze. Sleduje zlodeja ulicami mesta s pomocou Gustáva a jeho kamarátov. K detektívom sa pripojí aj Emilova sesternica Pony. Vnútorné konflikty v skupine, keď niektorí z chlapcov nechcú splniť svoje úlohy, využíva Kästner pedagogicky smerom k čitateľom. Príbeh končí šťastne – deti zlodeja chytia, odovzdajú ho polícii a keď sa zistí, že ide o hľadaného bankového lupiča, Emil dostane odmenu. Román skĺbil napätie a humor s prínosným poučením – nenásilnou výchovou prostredníctvom svetlého vzoru. Publikáciu ilustroval Martin Kellenberger. Kniha by pre svoje kvality mala byť dostupná každej detskej generácii, preto je škoda, že už takmer tri desaťročia na knižnom trhu chýba.

Renomovaný spisovateľ Ján Tužinský napísal v časoch svojej mladosti príbeh pre deti Straka nekradne, ktorý je svojimi humánnymi a morálnymi hodnotami aktuálny pre všetky generácie detí. Peter Straka je chlapec, ktorý sa nešťastnou náhodou dostal na invalidný vozík. Nejde však o sentimentálny či smutný príbeh. Naopak, Peter je družný, veselý, obklopený priateľmi, ako sú dobrácky Eguš, plný životnej múdrosti a pochopenia, výmyselník Bernát, každým okrikovaný malý Šubin, neúspešný lovec rakov Juzík, či nesmelá Zuzka. Peter so svojimi priateľmi prežíva prázdniny plné dobrodružstva a napätia. S pomocou dvojice majstrov-hodinárov Hradíleka a Stružku sa im podarí opraviť vežové hodiny, a tým prekvapiť celé mestečko. Napokon sa vďaka priateľom Peter prestane báť rozhodujúcej operácie, ktorá mu má zlepšiť zdravotný stav. Prekoná sám seba, aby nesklamal kamarátov, aby ich posmelil vo viere, že všetko dobre dopadne. Pôsobivosť knižky zvýrazňujú milé ilustrácie Martina Kellenbergera.

Novela Kristus patrí k výnimočným textom nielen v rámci slovenskej literatúry. Autor Stanislav Háber (doteraz vydal 21 kníh) tu hovorí v prvom páde jednotného čísla ústami Ježiša. Na čo myslel Kristus, keď sa šiel obetovať za ľudstvo? Na prvý pohľad odvážny pokus odobrilo viacero osobností z teologickej oblasti. Jediný rytier za Slovákov rádu Božieho hrobu v Jeruzaleme dokonca text označil za dielo veľkého mystika. Pritom autor pôvodne novelu písal najmä pre neveriacich čitateľov, takže výsledok zrejme prekvapí viacerých.

Jaroslava Vodražku – ilustrátora, grafika, maliara, spisovateľa, výtvarného pedagóga a rodáka z Prahy – netreba čitateľskej verejnosti osobitne predstavovať. Neodmysliteľne patrí do slovenskej knižnej i výtvarnej kultúry. Totiž časť tvorivého obdobia prežil v Martine. Stál pri zrode detskej ilustrovanej knihy na Slovensku, preslávil sa ako autor kreslených seriálov o Zajkovi Bojkovi, ku ktorým text napísal Jozef Cíger Hronský. Po odchode zo Slovenska v roku 1939 a po vojne pokračoval v spolupráci so slovenskými nakladateľstvami a vydavateľstvami a s Maticou slovenskou. Vodrážkove obrázky pre najmenších sú charakteristické výrečnosťou a úsmevným výrazom, podobne ako jeho rozprávkové príbehy. V nich sa dokázal priblížiť k detskej hravej duši plnej fantázie a svojím prístupom ju u detí aj rozvíjať. Vždy sa snažil o to, aby text dopĺňal obrázok a naopak. A takto vznikli rozprávková groteska O strašiakovi, detský seriál Piráti i nezabudnuteľné detské knižočky Piráti, To i to a Macko Mrmláč valachom.

Ostrov doktora Moreaua je jeden z prvých románov dnes už klasického anglického autora žánru vedecko-fantastickej literatúry Herberta Georgea Wellsa. Román podáva príbeh stroskotanca Prendicka, ktorého pred istou smrťou zachráni čln doktora Moreaua. Hoci román patrí medzi rané diela tohto klasika sci-fi literatúry, nesie významné morálne a filozofické posolstvo. Predovšetkým preto, že skúma hranice medzi morálnym a nemorálnym konaním človeka. Doktor Moreau sa utiahne na pustý ostrov, aby robil pokusy na zvieratách, pri ktorých ich nevýslovne mučí, ale svoje konanie ospravedlňuje vyšším záujmom – záujmom vedeckého poznania. Takýmto počínaním sa stáva pre svoje skonštruované stvorenia akýmsi „Bohom“, čo otvára pole premýšľaniu nad vzťahom moci a jej správneho používania či zneužívania. V neposlednom rade sa otvára analógia so súčasnosťou, keď v rámci genetického inžinierstva a klonovania existuje reálna možnosť robiť obdobné pokusy, hoci v inom zmysle, než ako zamýšľal Wells. Aj to nastavuje určité kritické zrkadlo súčasnej civilizácii a vede ako inštitúcii, aby si ľudstvo určilo hranice medzi „normálnym“ vedeckým skúmaním a takým, kde by sa nové poznatky mohli zneužiť alebo vymknúť spod kontroly vedcov.

V románe Schizofrénia autorka obrátila svoj kritický pohľad na morálne zlyhávanie niektorých ľudí, zaťažených na majetok. Už v samotnom úvode vtiahne pozornosť do deja plného napätia, kde časť príbuzenstva bohatej a bezdetnej staršej vdovy Melánie v chorobnej túžbe po bohatstve rozohráva okolo nej špinavú hru, v ktorej sa stáva začas obeťou. Na pozadí rodinného príbehu, písaného z pohľadu troch hlavných postáv, Příhodová rozkrýva spektrum vyhranených ľudských typov a zároveň vykresľuje, ako ľahko a nenápadne možno prísť o svojprávnosť, majetok a napokon aj o život. Popri morálnom zlyhávaní sa v románe z troch pohľadov rozvíjajú pred čitateľom aj tri osudové lásky, navonok odlišné, kruté, krehké i vášnivé, odohrávajúce sa v odlišných prostrediach, no rovnako silné a schopné podržať človeka, dokonca vrátiť ho k dobrým zásadám a zmeniť.

Kubicove Templárske rozprávky sú plné tajomna a sú napísané dramatickým spôsobom, ktorý stupňuje napätie a tým i záujem čitateľa či poslucháča. Autor vťahuje detského čitateľa do dobrodružného ale nebezpečného sveta – na výpravy za lákavými pokladmi, či do tmy záhadných jaskýň. Drží ho v napätí, čo naň číha za ďalším rohom, či na ďalšom riadku. Hoci pôsobenie templárskeho rádu na našom území nie je zakotvené v povedomí ľudí, je sympatické, že autor si zvolil pre svoje príbehy slovenské prostredie a fiktívny dej zasadzuje do konkrétnych exteriérov. Taktiež si akoby požičal postavy z iných rozprávok, ktoré sa deťom zdajú známe, či blízke, ako napr. zbojník Budzogáň, o to tajomnejšie sú záhadné postavy prichádzajúce zvonka, akoby z iného sveta. Títo templárski rytieri sú spravodliví a pomáhajú, ale súčasne sú prísni – neposlušnosť tvrdo potrestajú. Tým nadobúdajú rozprávkové povesti moralistický charakter.

Autorka sa po úspešnom titule Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili! tentoraz prezentuje výnimočnou knižkou pre deti i dospelého čitateľa. Kniha Krídluška v krajine tŕňov je totiž knižkou vychádzajúcou zo skutočných príbehov detí poškodených očkovaním. Keby sme ju chceli žánrovo označiť, vhodné by bolo pomenovanie symbolická rozprávka, kresťansko-didaktická rozprávka, respektíve filozofická rozprávka. Netreba ju však nejako špeciálne označovať, pretože vo svojej podstate ani nejde o rozprávku, skôr o filozofické podobenstvo založené na príbehu so širším posolstvom. Ako píše prof. PaedDr. Eva Vitézová „problematika, ktorej sa autorka rozhodla vo svojej knižke venovať, bola v našich podmienkach donedávna tabuizovaná a ani dnes nie je častou témou. Oceňujem odvahu autorky popasovať sa s takouto zložitou témou a najmä schopnosť ponúknuť text dospelému i detskému príjemcovi. Uvedená knižka je totiž dvojdomá – svojho čitateľa môže nájsť medzi oboma typmi adresátov... Dospelých osloví svojou symbolikou a deti zážitkovosťou.“ Súčasťou knižky sú aj milé a pôsobivé ilustrácie výtvarníčky Anny Gajovej. Knižka Krídluška v krajine tŕňov je prínosom pre súčasnú literatúru pre deti a mládež.

Mladý autor Július Novakovič spísal v knihe zážitky zo svojho dobrovoľníckeho pobytu v Komunite Emmaüs Lescar-Pau vo Francúzsku. Urobil tak z vnútornej potreby, ba dokonca z pociťovanej povinnosti podeliť sa o svoje skúsenosti najmä, ale nielen, s rovesníkmi. Očividne je Emmaüs jeho srdcovou záležitosťou a dobrovoľníctvo vynikajúcim námetom. Veď, ako sám píše, čo-to tam zažil, čo-to popil, čo-to pochopil... Spoznal mnoho zaujímavých ľudí, postavičiek, ktoré výstižne opisuje. Naučil sa niečo o francúzskej mentalite, ale pozoroval v tejto multinárodnej komunite aj rozličné zvyklosti cudzincov. Precvičil si francúzštinu, ale nútený bol zabŕdnuť aj do iných jazykov. Vymieňal plot, sťahoval nábytok, predával, pripravoval palacinky, čapoval pivo, chystal hudobný festival, balil baby, medzitým jedol, zabával sa a spal a dokonca stihol spoznať aj kúsok okolitej krajiny. Mladíckym jazykom nám prerozprával všetky tie chvíle, ktoré stáli za námahu či prebdené noci. Avšak boli aj také chvíle, keď mu v tejto komunite veľmi do reči nebolo. Prečo, to sa dozviete v príbehu, do ktorého sa čochvíľa zahryznete...