Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 52 z 79

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“

Autorka zachytáva momenty z každodenného detského života, aby sa dieťa cez známe prostredie a situácie zoznámilo s čítaním a získavalo vzťah ku knihám. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detským prekrúcaním slov a novotvarmi, typickými pre predškolský vek. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a učiť sa názvy predmetov, 3-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku. Kniha je určená deťom od 4 rokov a čitateľom mladšieho školského veku.

Autorka zachytáva momenty z každodenného detského života, aby sa dieťa cez známe prostredie a situácie zoznámilo s čítaním a získavalo vzťah ku knihám. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detským prekrúcaním slov a novotvarmi, typickými pre predškolský vek. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a učiť sa názvy predmetov, 3-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku. Kniha je určená deťom od 4 rokov a čitateľom mladšieho školského veku.

Víťazoslav Hronec (narodený v roku 1944 v Srbsku), autor románu Plný ponor (Bratislava, zbierky poviedok Prievan (1976) a Pán vzduchu a kráľov syn (1999) a niekoľkých kníh esejí a kritík. Vydal aj päť básnických zbierok. Na Slovensku vyšli dva výbery z jeho tvorby: Podiel na jablku (Bratislava, 1990) a Dvere na nástupišti (Martin, 2010). Zbierka básní Príkre svahy vyšla v roku 1993 po srbsky pod názvom Strma ravan. Člení sa na štyri časti, každá z nich je tematicky odlišná, napríklad Tŕň pod jazykom pripomína poetické politické komentáre. Takže pre Hronca niet témy, ktorú by sa nepokúšal spoetizovať. Autor stavia na sile logického kontrastu a navodenia silného pocitu. Autorova poézia písaná voľným veršom je zložitá, nedá sa čítať len povrchne. Treba si na ňu dožičiť čas, a rozlúštiť básnické hádanky. Z externého hľadiska sa niekedy ťažšie nahliada do myšlienkového procesu tvorcu, inokedy čitateľa zalejú vlny silných emócií alebo je vťahovaný do filozofických hlbín. Zaujímavosťou je fakt, ide o Slováka zo Srbska, čiže zbierka umožňuje pozoruhodné nahliadnutie do sveta slovenskej poézie, ktorá vzniká za hranicami nášho štátu.

Poetka I. Lukáčová (autorka zbierok Slnko šetrí zápalkami, 1996, Písmovízia, 2002, Láskolam, 2004, Duo s ozvenou, 2006, Dotyky nehy, 2009, Deň celý láskavý, 2011) prichádza s pomerne nezvyčajným dielkom v súčasnej poézii – s ucelenou básnickou kompozíciou, ktorá je vystavaná na pôdoryse prírodnej lyriky. Predstavuje nám les ako organizmus, ktorý nám môže byť partnerom. No zároveň vnikajúc do jeho štruktúry ho predstavuje ako zázrak stvorenia, cez ktorý je možné pocítiť veľkosť Stvoriteľa. Ezoteriku lesa vedome či podvedome vníma každý, kto doň vstúpi. Vyjadriť to slovami je schopný len básnik a zároveň dobrý pozorovateľ, ktorý chápe les nielen zmyslovo, ale aj intuitívne. Lukáčová vie navyše vynikajúco tvoriť básnické obrazy, ktoré jednoznačne dokazujú schopnosť jej nadzmyslového vnímania pri viditeľnom duchovnom rozmere.

Poetka I. Lukáčová (autorka zbierok Slnko šetrí zápalkami, 1996, Písmovízia, 2002, Láskolam, 2004, Duo s ozvenou, 2006, Dotyky nehy, 2009, Deň celý láskavý, 2011) prichádza s pomerne nezvyčajným dielkom v súčasnej poézii – s ucelenou básnickou kompozíciou, ktorá je vystavaná na pôdoryse prírodnej lyriky. Predstavuje nám les ako organizmus, ktorý nám môže byť partnerom. No zároveň vnikajúc do jeho štruktúry ho predstavuje ako zázrak stvorenia, cez ktorý je možné pocítiť veľkosť Stvoriteľa. Ezoteriku lesa vedome či podvedome vníma každý, kto doň vstúpi. Vyjadriť to slovami je schopný len básnik a zároveň dobrý pozorovateľ, ktorý chápe les nielen zmyslovo, ale aj intuitívne. Lukáčová vie navyše vynikajúco tvoriť básnické obrazy, ktoré jednoznačne dokazujú schopnosť jej nadzmyslového vnímania pri viditeľnom duchovnom rozmere.

Román literárne činného autora Františka Jurigu Žiť cudzí život zobrazuje príbeh chlapcov Ondríka Puteru a Vlada Rančíka, ktorých starší bratia chceli, na protest proti poprave prezidenta SR ThDr. Jozefa Tisu, vyhodiť do vzduchu chemickú továreň. Polícia vec odhalila, bratov zatkla. Justícia ich odsúdila na trest smrti a boli popravení. Rodičov obidvoch odsúdených uväznili. Najviac však mali byť postihnutí Ondrík s Vladom, hoci v čase plánovanej explózie boli ešte malé deti. Nemali totiž nádej, aby sa mohli v ďalšom živote uplatniť podľa svojich schopností. Preto ich otcovia prepašovali do Francúzska, kde mal Ondríkov otec priateľa. Žiaľ, priateľ medzičasom zomrel a chlapci nenašli iné východisko, len vstúpiť do cudzineckej légie. V nej prišiel Vlado o život. Ondrík z légie utiekol a pod cudzím menom sa vrátil domov ako člen vládnucej kasty. Román sa začína krátko po páde komunistického režimu v ČSSR a návratmi do minulosti mapuje skôr psychické než spoločenské problémy jedinca v rôznych situáciách, ktoré sú navyše komplikované jeho dvojitou identitou.

František Výrostko (nar. 1980 v Martine) je vyštudovaný kontrabasista a aktívne pôsobí na domácej aj zahraničnej hudobnej scéne. Čitateľom sa prvýkrát predstavil v roku 2011 zbierkou poviedok Navonok introvert. Knižka Vo vlastnej sieti je jeho druhý literárny počin. Autor nešetrí kritikou dnešnej spoločnosti. Vtipne poukazuje na absurdity nášho sveta, v ktorom nezáleží na tom, čo človek robí, ale či si vie svoje konanie obhájiť.

Milan Abelovský aj vo štvrtom knižnom vydaní básní pokračuje vo svojej tradičnej poetike poznačenej takpovediac emocionálnou racionalitou. V predostretých vnútorne precítených veršoch však ponúka zrelší pohľad na svet a život. Básnická zbierka je kompozične rozdelená do štyroch tematicko-motívových cyklov/častí s poetickými názvami – Čerešne v hanebnej ulici, Továreň na pružiny lúčnych koníkov, Prelet sovy a Svetlo. V nich je čitateľ vtiahnutý do poetického sveta spoluúčasťou na neprerušovanom rozhovore s tvorcom veršov pri objavovaní posolstva „básnických právd“. V 85 básňach (reflexiách, impresiách, sekvenciách) – vybraných z tvorby za ostatné desaťročie – s využitím slov z okruhu základnej slovnej zásoby sa M. Abelovský usiluje nielen odkrývať čosi z tajomstiev človeka na základe podnetov, nálad, udalostí, pocitov, ktoré vytvorili myšlienkovú databázu jeho osobnostného profilu: zvažuje aj priviesť recipienta k mysleniu, úvahám nad nastolenými okruhmi tém s cieľom cez pocitový zážitok, emóciu, priviesť racio v symbióze so srdcom k poľudšteniu.

Bohato fabulovaný románový príbeh kapucína Medarda. Strhujúco vyrozprávaný E. T. A. Hoffmannom, klasikom nemeckej literatúry. Vťahuje čitateľa do hlbín ľudskej duše, do schizofrénie jej intímnych poryvov vyvolávaných ustavične sa meniacimi vratkými polohami na tenkej hranici medzi dobrom a zlom. Autor virtuózne hrá (sám aj hudobný skladateľ) na citlivých strunách tajomna až príšerna, istôt človeka i jeho vnútornej rozorvanosti, náhle meniac hudobný motív aj tóninu, aby nakoniec vyviedol skladbu do symfonickej harmónie. Majstrovsky vykresľuje (sám aj maliar) scény blaha i najhrozivejšej záhuby, frivolnej pýchy i pokornej kajúcnosti, až naostatok jeho dielo vyusťuje do zátišia vnútornej vyrovnanosti.

Martin Vlado, rodený Košičan, autor siedmich básnických zbierok a prozaického diela Mestský pustovník získal dvakrát po sebe (2012, 2013) Prémiu BÁSNE Asseco solutions, v roku 2005 mu redakcia Slovenských pohľadov udelila Cenu za prózu. Sedemnásť nula štyri je súbor 15 poviedok, ktoré oslovujú čitateľa svojským štýlom rozvinutia príbehu a rýchlej, neočakávanej bodky, niekedy zdanlivo bez pointy, čo človeka zastaví a núti ho nad prečítaným sa znova hlbšie zamyslieť. Vladove krátke prozaické útvary sú zväčša založené na retrospektíve, na spomienkach z mladosti, ale niektoré sú i z nedávnej minulosti. Niekedy ide o bodovú udalosť, častejšie však o sledovanie nejakého vzťahu, či javu, alebo kontaktu rozprávača s danou postavou počas dlhšieho časového obdobia, zväčša až do aktuálneho času, v ktorom autor v prvej osobe krátky príbeh rozpráva. Konce sú rázne, mnohokrát neočakávane odseknuté – v podobe stručnej vetičky. Poviedky majú až denníkový charakter a vyvolávajú autentický dojem – čitateľ je presvedčený, že autor všetko napísané skutočne prežil. Nejde pritom o hlboké zamyslenia, skôr o momentky zo života. Na malom priestore stihne niekedy uplynúť dlhý časový úsek života, menia sa charaktery postáv, ich osudy, spoločenské postavenie, čo vyvoláva silný dojem plynutia času.

Po sérii ôsmich kníh klasickej žánrovej i subžánrovej humoristicko-satirickej spisby prichádza Berco Trnavec s najnovšou z cyklu humoristických príbehov s titulom KALIGRAMY. Pre úplnosť treba pripomenúť, že už v predchádzajúcom zväzku s názvom DVA KONCE SVETA obohatil svoju zaužívanú tvarovú skladbu miniatúr o literárne klenoty Západu i Východu – o írske limeriky a japonské haiku. Keď ich priradíme k množstvu doteraz prezentovaným nápaditým lakonicky úsečným literárnym formám jeho diel, ľahko dospejeme k poznatku, že tento tvorca nám v bohatej rozmanitosti tém a motívov ponúka nielen nesmierne variabilné kolekcie krátkych žánrov, ale aj lekcie z nevšednej invencie. Takýto závideniahodný žánrový rozsah umožňujúci zmysluplný obsah vždy uviesť v najvhodnejšej forme je príznakom jedinečnosti a tvorivého potenciálu autora. Azda najvýraznejším dôkazom Trnavcovho mimoriadneho formotvorného rozsahu v rade jeho kompozícií je práve deviata kniha – KALIGRAMY, pozostávajúca tento raz z textov epigramov v grafických nákresoch. V čase rozšírenia praktických piktogramov a náučných kníh s dominanciou obrazu nad submisívnym textom popremýšľal tvorivým hľadačstvom motivovaný autor nad čímsi, čo sám nazýva ilustrovanými epigramami alebo epiklipmi. Je to tak trochu sviatočná chvíľa: držíme v rukách nepochybne nie každodennú knihu, nositeľku nekonvenčnej experimentálnej tvorby. Na rozdiel od praktických piktogramov s príkazom je tu do obrazcov zakomponovaná umelecká myšlienka v metafore! Je to teda podstatne vyššia rovina zobrazovania textu, a to aj v porovnaní s epigramami alebo aforizmami z iných autorských dielní, typograficky usporiadaných do nejakého obrázku srdca, vázy a podobne.

Alexander Marčan bol popri svojej profesii chemika zhruba 20 rokov aktívnym členom divadelného súboru Divadlo pre Vás pri Istrocheme. Výber z jeho tvorby predstavuje akýsi básnický denník, v ktorom sú zachytené rôzne životné situácie. Verše sú zväčša rýmované a pravidelné, čomu básnik podriaďuje aj slovnú zásobu. Vo voľnom verši je slovník uvoľnenejší a výrazne vyniká silná stránka – obraznosť. Miestami básne reagujú na spoločenskú situáciu, autor sa nevyhýba politike a kritickému pohľadu na ňu. Verše venované intímnym motívom, ako je láska, vzťah k deťom a podobne, sú poznačené vedomím o plynutí času, o nemožnosti zastaviť okamih, o zmene, ktorá nezadržateľne smeruje k zániku. Preto celá zbierka vyznieva nostalgicky, hoci ňou miestami prebleskne hravá struna.

Ruská spisovateľka Júlia Voznesenská, žijúca v Nemecku, sa k románovej tvorbe sa dostala až v zrelom veku (knihou Moje posmrtné dobrodružstvá, 2001). To je citeľné v jej dielach, ktoré poskytujú ucelené a jasné posolstvo človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vykryštalizovaným postojom. Preto aj román Kasandrina cesta (2002), ktorý sa okamžite po vydaní stal bestsellerom, možno zaradiť medzi také kvalitné svetové diela v žánri antiutópie, aké napísali G. K. Chesterton, G. Orwell či J. Zamiatin. Scenériu strhujúceho románu tvorí biblická apokalyptická vízia posledných čias a dnes už badateľné politické, sociologické a ekologické trendy. Londýnčanka Kasandra, podobne ako zvyšok spoločnosti, trávi väčšinu času vo virtuálnom svete, ktorý možno ľubovoľne kreovať a prežívať v ňom slasti a dobrodružstvá, aké si len človek zaželá. Má romantickú povahu, preto žije s priateľmi v starovekom zámku. Zo stereotypu ju vytrhne babička z Bavorska, ktorá po úraze potrebuje vnučkinu pomoc. Od tohto momentu sa začínajú odvíjať búrlivé udalosti života mladej ženy na cestách novou Európou, ktorá je po jadrovej vojne čiastočne zaplavená morom. Výrazným posolstvom pre čitateľa je konfrontácia dvoch tvárí spoločnosti, dvoch spôsobov života. Väčšina ľudí sa dala strhnúť k zábave a nevšimla si, že je obeťou zotročenia. Niektorí jednotlivci sa však vzopreli: slobodu si cenia viac, než pôžitky poskytované za cenu podriadenia sa systému. Preto živoria v ústraní, v materiálnej biede, no duchovne slobodní...

Richard Tarnas (1950, Ženeva) vyučuje filozofiu a kultúrne dejiny na Kalifornskom inštitúte integrálnych štúdií v San Franciscu, na ktorom založil aj program Filozofia, kozmológia a vedomie. Vášeň západnej mysle sa stala medzinárodným bestsellerom používaným na mnohých univerzitách ako základný študijný text. R. Tarnas vo svojej rozsiahlej knihe bravúrne podáva drámu navzájom si odporujúcich otázok spojených s mysľou a hmotou, vierou a rozumom, kozmológiou a vedou, slobodou a determinizmom. Dielo možno považovať za najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia, predstavuje brilantný prehľad vývoja západného chápania sveta v mimoriadne prístupnej forme. Len sama kapitola sumarizujúca postmodernú myseľ je hodná ceny tejto knihy. R. Tarnas sa prihovára k stavu, v ktorom ako ľudské bytosti žijeme na sklonku starého a na začiatku nového milénia. Problémy premieňa na výzvy a s konštantnou presnosťou ukazuje miesta, na ktorých je tieto výzvy možné úspešne zdolať. Autor vo svojom diele obsiahol ohromujúce množstvo informácií, no zároveň myseľ čitateľa chráni pred zmätkom, ktorý by v nej všetko toto poznanie mohlo veľmi ľahko vyvolať. Ako to dokázal? Nerozpráva nám primárne o veciach, ktoré uchopila jeho myseľ, ale o veciach, ktoré uchopili jeho myseľ. Práve preto je jeho rozprávanie pre čitateľa také okúzľujúce.

Knihy Matúša Kučeru sú čitateľsky príťažlivé, pretože na jednej strane prinášajú dôležité historické informácie, na druhej strane im nechýba pútavé podanie, ktoré vťahuje do dejinného príbehu podávaného v národnom duchu, čo je predpokladom budovania zdravého národného povedomia. Aj súbor Kučerových kratších prác Dejiny sa píšu pre jestvujúcu generáciu (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2014) nesie v sebe uvedené atribúty. Každý z príspevkov je zodpovedným uchopením historickej témy, pri ktorej autor približuje čitateľovi celý vymedzený chronologický úsek so širšími súvislosťami tak, aby vyčerpávajúco vysvetlil problematiku. Napríklad v príspevku Veľká Morava medzi Východom a Západom analyzuje význam cyrilo-metodskej tradície pre Slovákov a jej odraz v európskych dejinách. Z historického hľadiska mapuje dejiny od príchodu predkov Slovákov na naše územie, cez Samovu ríšu až napokon po veľkomoravských panovníkov a ani záver nie je vymedzený koncom byzantskej misie, ale zameriava sa i na jej stopy v spoločenských vedách. Podobne informačne prínosné sú aj iné žánre: rozhovory, state a úvahy. Kniha je určená záujemcom o národnú históriu z radov laickej i odbornej verejnosti, študentom a pedagógom politológie a histórie.