Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 51 z 79

Druhé, rozšírené vydanie knihy zoznamuje deti s naším hlavným mestom: Od prvých zmienok o meste, cez jednotlivé dejinné vrstvy až po súčasnosť. Zbierka textov je poskladaná najmä z autorovej tvorby – z množstva vtipných, výstižných veršíkov, pre deti tematicky zaujímavých. Začína kapitolou, do ktorej autor vložil ľudové pesničky o Bratislave. V knižke sú roztrúsené historické a faktografické texty aj od Mateja Bela, Jána Hrušovského, Márie Ďuríčkovej, Štefana Holčíka a Jozefa Pavloviča. Autorským poetickým spestrením sú zase básničky Jána Smreka, Ľubomíra Feldeka a Mariána Kováčika. Kniha je pre mladých čitateľov bohatým žriedlom ponaučení z histórie, z geografie, reálií a bratislavských tradícií. Autorom ilustrácií je Martin Kellenberger, tie sú až pohľadnicovo vernou podobou historických stavieb a dôležitých miest Bratislavy, i keď stvárnené typickým, výrazne farebným štýlom autora.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.

Čítajúc zbierku poézie v Srbsku uznávaného básnika Danilova má človek pocit takej dynamiky a prekvapenia, akoby autor pálil svoje verše z poetického samopalu - neočakávane, drzo, bez akejkoľvek bázne pred čímkoľvek, no presne. Tie zásahy sú mierené na čitateľa a ten sa skrúca z neočakávaných pocitov, pripomenutých príbehov, či cudzích autorových predstáv, ktoré sa mu náhle miešajú do vlastných zážitkov, dramatických chvíľ, čo zažil. Pretože Danilovov jazyk je dokonale obrazotvorný. Niekedy stačí slovo-dve a dokáže v čitateľovi vzbudiť zamýšľaný obraz. Inokedy je to rýchla dráma poskladaná do voľných veršov. Danilov často tematicky siaha k intímnym spomienkam, k rodinným vzťahom. Svoje deti aj predkov pár ťahmi noža-pera pitve neúprosne presne, až má čitateľ pocit, že ich dôverne pozná. Danilov si vo svojej vlasti získal priazeň čitateľov a za dvadsať rokov plodného života vydal 14 básnických zbierok. Prekladateľ Martin Prebudila zachoval odkaz i obsah diela, pretože verše i v slovenčine účinne režú do živého.

Milan Vároš sa vybral po stopách umeleckých zbierok pôvodom zo Slovenska a získané informácie zhrnul do rozsiahleho, dokumentačne bohatého diela Osudy umeleckých zbierok (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) . Prináša zaujímavé fakty o najvýznamnejších európskych zberateľoch umeleckých diel, o amerických milionároch, ktorí kúpili maľby starých európskych majstrov, o dramatických osudoch obrazov českých zberateľov za nacizmu a socializmu. Neznáme skutočnosti prináša aj kapitola o slovenských zberateľoch. Kniha je ilustrovaná viac než 700 výtvarnými prácami, ktoré väčšinou ešte neboli u nás uverejnené. Publikácia sa radí k autorovým predchádzajúcim dielam Stratené poklady 1-2 a Osudy umeleckých diel a ich tvorcov. Boli ocenené Cenou ministra kultúry SR a hlavnou Cenou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, Radom Ľudovíta Štúra a ďalšími oceneniami. Kniha Osudy umeleckých zbierok má potenciál hodnotovo a spoločenským prínosom zaradiť sa medzi menované diela a odovzdať čitateľom vzácne poznatky, ktoré autor náročnou systematickou prácou zhromaždil.

Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.

Milan Vároš sa vybral po stopách umeleckých zbierok pôvodom zo Slovenska a získané informácie zhrnul do rozsiahleho, dokumentačne bohatého diela Osudy umeleckých zbierok (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) . Prináša zaujímavé fakty o najvýznamnejších európskych zberateľoch umeleckých diel, o amerických milionároch, ktorí kúpili maľby starých európskych majstrov, o dramatických osudoch obrazov českých zberateľov za nacizmu a socializmu. Neznáme skutočnosti prináša aj kapitola o slovenských zberateľoch. Kniha je ilustrovaná viac než 700 výtvarnými prácami, ktoré väčšinou ešte neboli u nás uverejnené. Publikácia sa radí k autorovým predchádzajúcim dielam Stratené poklady 1-2 a Osudy umeleckých diel a ich tvorcov. Boli ocenené Cenou ministra kultúry SR a hlavnou Cenou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, Radom Ľudovíta Štúra a ďalšími oceneniami. Kniha Osudy umeleckých zbierok má potenciál hodnotovo a spoločenským prínosom zaradiť sa medzi menované diela a odovzdať čitateľom vzácne poznatky, ktoré autor náročnou systematickou prácou zhromaždil.

Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.

Hry vetra

Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.

Rodney G. Peffer (významný americký politický filozof, pôsobiaci na Univerzite San Diego v Kalifornii a vystupujúci z pozície liberálneho marxistu) svoju teóriu spravodlivosti sformuloval v roku 1990, keď vyšlo jeho najslávnejšie dielo Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Toto dielo bolo medzitým preložené do viacerých svetových jazykov a po štvrťstoročí sa jeho preklad dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. R. G. Peffer je jedným z najcitovanejších predstaviteľov tzv. analytického marxizmu a jeho práca o tomto filozofickom prúde ponúka aj veľmi prehľadný výklad. Marxova teória je dodnes prameňom inšpirácií filozofov a politologických autorov, ktorí starú tému skúmajú z nových pohľadov. R. G. Peffer si všíma v Marxovom diele aspekt morálky a sociálnej spravodlivosti. Mapuje Marxov filozofický a názorový vývin a posuny v jeho postojoch, keď prechádza z pozície radikálneho liberalizmu, cez revolučný humanizmus, až k historickému materializmu, ktorý významne inšpiroval teórie marxizmu. Pokúša sa o určitú kombináciu morálnej filozofie sociálneho liberalizmu (John Rawls) a moderného marxizmu. Morálku pritom kladie do roviny vedeckého statusu marxizmu a nezabúda ju skúmať z aspektu histórie. Rozoberá aj morálny relativizmus v konfrontácii s morálnou objektivitou. V poslednej kapitole diela sa venuje marxizmu vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti, pričom začína kritikou justície a práva a končí medzinárodnými štandardmi sociálneho systému a triednym záujmom. Kniha je určená študentom a pedagógom filozofických smerov, sociológie a laickej verejnosti so záujmom o filozofické vedy.

Honolulu, pieseň labute

Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch delí s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky. Memoáre, napísané tradičným chronologickým spôsobom, dopĺňajú netradičné vsuvky veršov ako poetické zhrnutie odžitej etapy života. Čitateľ sa takto na jednej strane ponára do faktograficky detailných, intímne rodinných spomienok premietnutých na plátne dejinných udalostí, no autor zároveň priam geograficky podrobne zaznamenáva ich priebeh vo svojej „krajine nostalgie“, ako nazýva svoj rodný kraj. Vzácny je i spôsob autorovho zaznamenávania atmosféry, poetické láskanie sa s minulosťou, ako aj akýsi symbolický nadhľad. Kniha tiež obohacuje čitateľa o spoločensko-historické poznanie nedávnej minulosti a je určená záujemcom o slovenskú memoárovú literatúru.

Lancelotova púť je napínavým príbehom mladého invalida pri jeho dobrodružnej ceste na katamarane za zázračným uzdravením zo Škandinávie až do Jeruzalema. Zároveň však približuje prerod ľudskej duše na pozadí apokalyptických udalostí. Strhujúci antiutopický román sa odohráva na konci čias, keď navonok svet poznačila jadrová vojna aj katastrofické záplavy a vnútorne sa spoločnosť uzavrela do seba a do virtuálnej „Reality“. Existenčné podmienky sa však stávajú natoľko ľudsky neúnosnými, že sa život zdá beznádejný a nezmyselný. Autorka však cez príbehy svojich hrdinov dáva aj tejto ťažkej dejinnej epoche zmysel. Ukazuje šancu postaviť sa vo vyhrotenom zápase dobra a zla aktívne na stranu dobra. Túto cestu si vyberie aj mladá obetavá Jenny. S láskou sprevádza snúbenca Lancelota a snaží sa ho vytrhnúť zo zajatia propagandy, ktorej podľahol. Boj o Lancelotovu dušu trvá až po cieľovú rovinku jeho púte. Vyostrovanie kontrastov núti čitateľa zamyslieť sa: Svet sa mení na peklo, Dolinka – ako symbol komunity opierajúcej sa o Božiu milosť – sa až zázračne mení na raj. Podobne ako román Kasandrina cesta, aj táto Voznesenskej kniha varuje pred zotročovaním človeka a vyzdvihuje hodnotu slobody. Je to kvalitné čítanie pre každého hĺbavého človeka, pre milovníkov kvalitnej svetovej literatúry, najmä futurologických románov.

Spomienky na Paríž, mesto, ktoré malo krstiny v roku 212, ožívajú v príbehu debutujúceho autora (nar. 1982) ako prvosienky, pokropené rannou rosou. Aj keď mnohí tento svätostánok západnej kultúry neraz navštívili, radi sa nechajú sprevádzať zákutiami tohto mesta práve Romanom Čerňanským, ktorý svoje dojmy a zážitky neopísateľne a ozaj majstrovsky stvárnil do umeleckej podoby. Momenty a chvíle, ktoré autor zažíva pri „dotykoch“ s realitou i históriou francúzskej metropoly, však priam nabádajú hneď a teraz nasadnúť do lietadla a prežiť v Paríži nezabudnuteľné okamihy, ako ich vyrozprával autor: „Telo sa mi zatriaslo, keď si nočný Paríž ľahol podo mňa ako nahá milenka všetkých umelcov zahalená do studeného oparu, ktorého sa zrýchlený dych žiadostivo dotýkal, pritom ako čarokresbou bielych obláčikov vizuálne znázorňoval zvuk slov.“