Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 51 z 80

Lužinovu postavu, hoci fiktívnu, kritici hodnotia ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti cudzo vo svete, ktorý ho obklopuje, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa mu stáva životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turantom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý do základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho.

Dvesto rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, to je aj dvesto rokov našej novej doby, dvesto rokov slovenských dejín, doteraz najrušnejších z hľadiska postavenia slovenského národa vo svete a osobitne v strednej Európe. Dvesto rokov plných utrpenia a obetí, ale aj radostných a povznášajúcich udalostí; rokov slovenských zdvihov i pádov, ale predsa sa vyznačujúcich celkovo jednoznačne vzostupným pohybom Slovenska. S veľkým úsilím a koncentrovane sa autor v „predjubilejných“ mesiacoch a rokoch venoval slovenským osudom i celkovému slovenskému osudu. Je prirodzené, že aj rozhodujúcej slovenskej osobnosti, Ľ. Štúrovi. Do tejto knihy J. Markuš zaradil aj žiakov Ľ. Štúra, skvelé štúrovské pokolenie. Kniha sa usiluje každému Slovákovi a priateľovi Slovenska takpovediac zblízka prihovárať, no na druhej strane sa nikomu nepodkladá ani nevtiera. Nič sa v nej nezaobaľuje do hávu hmlistej „učenej“ nezrozumiteľnosti, ale najmä na niektorých miestach sa text čitateľovi nepoddá, ak neinvestuje do svojej vlastnej prípravy. S tým súvisí potreba vracať sa k daktorým pasážam, nečítať všetko na jeden dúšok, ale o mnohom rozmýšľať a dakde aj pristúpiť k samostatnému skúmaniu, na ktoré kniha poskytuje dostatok námetov a podnetov.

Druhé, rozšírené vydanie knihy zoznamuje deti s naším hlavným mestom: Od prvých zmienok o meste, cez jednotlivé dejinné vrstvy až po súčasnosť. Zbierka textov je poskladaná najmä z autorovej tvorby – z množstva vtipných, výstižných veršíkov, pre deti tematicky zaujímavých. Začína kapitolou, do ktorej autor vložil ľudové pesničky o Bratislave. V knižke sú roztrúsené historické a faktografické texty aj od Mateja Bela, Jána Hrušovského, Márie Ďuríčkovej, Štefana Holčíka a Jozefa Pavloviča. Autorským poetickým spestrením sú zase básničky Jána Smreka, Ľubomíra Feldeka a Mariána Kováčika. Kniha je pre mladých čitateľov bohatým žriedlom ponaučení z histórie, z geografie, reálií a bratislavských tradícií. Autorom ilustrácií je Martin Kellenberger, tie sú až pohľadnicovo vernou podobou historických stavieb a dôležitých miest Bratislavy, i keď stvárnené typickým, výrazne farebným štýlom autora.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

Zbierka poézie slovenského básnika z Rumunska Ondreja Štefanku (1949 – 2008), ktorú vydal Spolok slovenských spisovateľov (2015), je určená do edície Slovenský svet. Zahŕňa 43 melodických básní, ktoré sa vyznačujú vyšperkovanou obraznosťou, metaforami so skrytým zmyslom. Tematicky zachytáva autorove vnútorné pocity a situácie, ktoré sú rozpísané do poetických obrazov, a taká býva aj pointa, či naznačené východisko. Často do básní ústredne alebo z pozadia vstupuje láska, ako nevyhnutná súčasť žitia, a tiež vlastné korene, tradície a rodina zachytené prostredníctvom detailov, vôní, predmetov, či činností, ktoré pre autora predstavovali domov (vôňa sušených slivák, vôňa kuchyne, vydrhnutá dlážka...). Ďalšou frekventovanou témou je autorská tvorba prirovnaná napríklad k hlaholu zvona a básnikovo poslanie, prirovnané, napríklad, k tesaniu schodov. Po básnické obrazy Štefanko rád chodieval do prírody, často si vyberal motív stromu alebo scenérie rôznych ročných období, vhodne dokresľujúcich opisované nálady. Autor písal príjemným melodickým voľným veršom, ktorému sporé použitie rýmu dodáva ďalšiu pridanú hodnotu. Výber básní z rozsiahlejšej autorovej tvorby urobil slovenský básnik zo Srbska Víťazoslav Hronec.

V pokračovaní príbehu o Aničke, autorka zachytáva momenty z každodenného detského života predškoláčky, ktorej sa narodí brat. Sleduje vývoj bábätka a súčasne i ona robí pokroky a dostáva sa do nových situácií, napríklad spoznáva škôlku. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detskou hrou so slovami. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a vnárať sa do rodinných vzťahov, 2-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej, maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku.

Milan Vároš sa vybral po stopách umeleckých zbierok pôvodom zo Slovenska a získané informácie zhrnul do rozsiahleho, dokumentačne bohatého diela Osudy umeleckých zbierok (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) . Prináša zaujímavé fakty o najvýznamnejších európskych zberateľoch umeleckých diel, o amerických milionároch, ktorí kúpili maľby starých európskych majstrov, o dramatických osudoch obrazov českých zberateľov za nacizmu a socializmu. Neznáme skutočnosti prináša aj kapitola o slovenských zberateľoch. Kniha je ilustrovaná viac než 700 výtvarnými prácami, ktoré väčšinou ešte neboli u nás uverejnené. Publikácia sa radí k autorovým predchádzajúcim dielam Stratené poklady 1-2 a Osudy umeleckých diel a ich tvorcov. Boli ocenené Cenou ministra kultúry SR a hlavnou Cenou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, Radom Ľudovíta Štúra a ďalšími oceneniami. Kniha Osudy umeleckých zbierok má potenciál hodnotovo a spoločenským prínosom zaradiť sa medzi menované diela a odovzdať čitateľom vzácne poznatky, ktoré autor náročnou systematickou prácou zhromaždil.

Čítajúc zbierku poézie v Srbsku uznávaného básnika Danilova má človek pocit takej dynamiky a prekvapenia, akoby autor pálil svoje verše z poetického samopalu - neočakávane, drzo, bez akejkoľvek bázne pred čímkoľvek, no presne. Tie zásahy sú mierené na čitateľa a ten sa skrúca z neočakávaných pocitov, pripomenutých príbehov, či cudzích autorových predstáv, ktoré sa mu náhle miešajú do vlastných zážitkov, dramatických chvíľ, čo zažil. Pretože Danilovov jazyk je dokonale obrazotvorný. Niekedy stačí slovo-dve a dokáže v čitateľovi vzbudiť zamýšľaný obraz. Inokedy je to rýchla dráma poskladaná do voľných veršov. Danilov často tematicky siaha k intímnym spomienkam, k rodinným vzťahom. Svoje deti aj predkov pár ťahmi noža-pera pitve neúprosne presne, až má čitateľ pocit, že ich dôverne pozná. Danilov si vo svojej vlasti získal priazeň čitateľov a za dvadsať rokov plodného života vydal 14 básnických zbierok. Prekladateľ Martin Prebudila zachoval odkaz i obsah diela, pretože verše i v slovenčine účinne režú do živého.

Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.

Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.

Hry vetra

Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.

Publikácia z dielne básnika Erika Ondrejičku a výtvarníčky Barbary Paulovičovej je knihou mikropríbehov o písmenkách, v ktorej sa obraz prelína s textom ako grafický celok, čo je originálnym poňatím knižky venovanej deťom vo veku, keď sa prvýkrát stretajú s písmenkami. Dobrodružstvo sa začína, keď písmenká povyskakujú zo zošitov a z kníh. Sú hlavnými hrdinami jednoduchých príbehov zachytených na ilustráciách. Chaos medzi písmenkami vyrieši múdry paragraf, ktorý na zoradenie písmen použije slovník. Tak má znova každé písmeno svoje miesto. Poskytuje sa aj informácia, že latinka nie je jedinou abecedou, ale že existujú rôzne znakové systémy, napr. aj staroslovienske, ktorého zdôraznením autori reagujú na výročie príchodu vierozvestcov. Didaktika je ukrytá, detský čitateľ sa môže nenásilným spôsobom oboznámiť s anatómiou písmen a ich poradím v abecede. Ondrejička dosiaľ publikoval knižku básní pre deti Čo sa skrýva v ceruzke o zvieratách a o Zuzke (Q111, 2009), na vydanie čaká viacero jeho projektov pre detského čitateľa. Kniha je určená vekovej kategórii 4 až 6-ročných detí, t. j. predškolákom a začínajúcim čitateľom, u ktorých ilustrácia zohráva dominantnú úlohu v procese percepcie literárneho diela.

Rodney G. Peffer (významný americký politický filozof, pôsobiaci na Univerzite San Diego v Kalifornii a vystupujúci z pozície liberálneho marxistu) svoju teóriu spravodlivosti sformuloval v roku 1990, keď vyšlo jeho najslávnejšie dielo Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Toto dielo bolo medzitým preložené do viacerých svetových jazykov a po štvrťstoročí sa jeho preklad dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. R. G. Peffer je jedným z najcitovanejších predstaviteľov tzv. analytického marxizmu a jeho práca o tomto filozofickom prúde ponúka aj veľmi prehľadný výklad. Marxova teória je dodnes prameňom inšpirácií filozofov a politologických autorov, ktorí starú tému skúmajú z nových pohľadov. R. G. Peffer si všíma v Marxovom diele aspekt morálky a sociálnej spravodlivosti. Mapuje Marxov filozofický a názorový vývin a posuny v jeho postojoch, keď prechádza z pozície radikálneho liberalizmu, cez revolučný humanizmus, až k historickému materializmu, ktorý významne inšpiroval teórie marxizmu. Pokúša sa o určitú kombináciu morálnej filozofie sociálneho liberalizmu (John Rawls) a moderného marxizmu. Morálku pritom kladie do roviny vedeckého statusu marxizmu a nezabúda ju skúmať z aspektu histórie. Rozoberá aj morálny relativizmus v konfrontácii s morálnou objektivitou. V poslednej kapitole diela sa venuje marxizmu vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti, pričom začína kritikou justície a práva a končí medzinárodnými štandardmi sociálneho systému a triednym záujmom. Kniha je určená študentom a pedagógom filozofických smerov, sociológie a laickej verejnosti so záujmom o filozofické vedy.

Honolulu, pieseň labute

Autor poviedok a noviel, scenárista i poet sa vo svojich memoároch delí s čitateľmi o svoj vlastný životný príbeh a jeho osudové medzníky. Memoáre, napísané tradičným chronologickým spôsobom, dopĺňajú netradičné vsuvky veršov ako poetické zhrnutie odžitej etapy života. Čitateľ sa takto na jednej strane ponára do faktograficky detailných, intímne rodinných spomienok premietnutých na plátne dejinných udalostí, no autor zároveň priam geograficky podrobne zaznamenáva ich priebeh vo svojej „krajine nostalgie“, ako nazýva svoj rodný kraj. Vzácny je i spôsob autorovho zaznamenávania atmosféry, poetické láskanie sa s minulosťou, ako aj akýsi symbolický nadhľad. Kniha tiež obohacuje čitateľa o spoločensko-historické poznanie nedávnej minulosti a je určená záujemcom o slovenskú memoárovú literatúru.