Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 49 z 79

Zbierka desiatich originálne vtipných, no i poučných rozprávok (Ne)Zabudni(te) na Zabudnutie je čitateľsky atraktívnym počinom debutujúceho spisovateľa, ktorý verne pozná detské duše z praxe profesionálneho vychovávateľa. Autor v príbehoch vychádza zo známeho prostredia ľudových rozprávok, ale kreuje ho do zmodernizovanej podoby. V nových kontextoch ožívajú tradičné postavy, ako aj originálne bytosti. Rozprávky sa vyznačujú najmä veľmi kvalitným humorom, v textoch nechýbajú ani vtipné slovné novotvary, ako aj nové či inovované pomôcky a pomocníci (meče ukuté zo svetiel hviezd, Popolvárov kôň Ferari). Ak napríklad nahliadneme do Zabudnutia cez rozprávku Dórin Lórin Zatvordver, všetko naokolo je zelené: „Všade samá zeleň a čo nebolo zelené, bolo natreté na zeleno“, lebo „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Každý z desiatich príbehov je iný, i keď sú jemne prepojené hlavnými postavami. Čitateľov zaiste poteší aj príbeh Janko Hraško a zrodenie legendy, kde dôjde k rivalite Janka Hraška s Jánošíkom, ktorá ústi do ponaučenia, že nie je dôležité, kto koná dobro a kto je zaň oslávený, ale hlavné je, že sa dobro vôbec vykonalo. Alebo rozprávka Ema – emancipovaná princezná, ktorá sa venuje bojovým umeniam a vyslobodí princa z pazúrov dračice, ktorou sa nechal uniesť, aby sa vyhol svadbe. Potešenie z čitateľského zážitku znásobia aj vtipné ilustrácie akademickej maliarky Anny Gajovej.

Skúsená autorka šiestich detských kníh a viacerých zbierok poézie Hana Košková, ktorá publikuje od začiatku 70. rokov, sa vo svojom novom knižnom titule orientuje najmä na ekológiu rastlinných potravín, ktorú dáva do povedomia aj detským čitateľom. Veselým príbehom zeleniny a ovocia, ktoré ušli od pestovateľa a ktorý používal umelé hnojivá , nedoprial rastlinám vzduch a tiesnil ich v skleníku. Po ceste zažívajú rôzne príhody, napríklad sa zúčastnia súťaže, na ktorej grep repuje, od čoho autorka odvodila názov. Napokon rastliny zakotvia v záhrade dobrého záhradníka, ktorý sa venuje ekologickému poľnohospodárstvu a navyše rastlinám dopraje aj čerstvý vzduch. Autorka využíva v knihe situačný humor, čím ju robí lákavou pre najmladších čitateľov. Obsahovo je vhodná pre sedemročné deti, ktoré sa učia čítať, budovať si vzťah k prírode a tiež myslieť na to, čo jedia. Dozvedia sa totiž o chémii, ktorá sa dostáva do potravín, pričom autorka pomocou detského príbehu vychováva k tomu, aby deti pochopili, že nie všetko, čo vyzerá najkrajšie, je aj najlepšie. Netýka sa to len krásnych postrekovaných jabĺk, ale aj všelijakých sladkostí a nápojov, ktoré v krásnych obaloch lákajú deti, pritom ich zdraviu škodia. Repujúci grep je pomôckou pre rodičov, aby mohli deti správne nasmerovať proti konzumnému tlaku. Pôsobivosť knižky umocňujú aj vtipné ilustrácie Martina Kellenbergera.

Ireney Baláž, básnik, publicista, recenzent, esejista a organizátor literárneho života, začal publikovať na začiatku 90-tych rokov v literárnych časopisoch. Debutoval útlou zbierkou intímne ladenej poézie Fresky (1996), po nej vydal zbierky básní Anatómia smädu (2000) a Prierez tmou (2004). Vo filozoficky, ale aj impresívne ladených básňach hľadá cez neopakovateľnosť okamihu zmysel ľudskej existencie, úlohu lásky a viery. Meditatívnym hlasom z básnického ústrania bez bombastických fráz podáva správu o živote dnešného premýšľajúceho človeka, o jeho hľadaniach, nachádzaniach, radostiach aj sklamaniach. Jeho básne sa prezentujú aj v rámci literárnych festivalov či autorských čítaní a preložili ich do ôsmich jazykov. Na margo Času hmatu Igor Hochel napísal: „Zbierka je skutočne zaujímavá, ponúka originálne videnie sveta v mikrosvete jednotlivca. Je lyrickou reflexiou o univerzálnych otázkach bytia, ktoré jednotlivca i ľudské spoločenstvo presahujú a zrejme ho nikdy neprestanú znepokojovať...“.

Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.

Kniha prozaika a literárneho kritika Jozefa Špačka (1950, Skalica) Od slova do SLOVA (Recenzie a príležitostné texty) svojím obsahom voľne nadväzuje na jeho publikáciu Nepovinné čítanie (2015). V prvej časti zahrňuje recenzie diel známych slovenských autorov a autoriek ako V. Mináč, L. Ballek, A. Hykisch, Ľ. Feldek, P. Vilikovský, P. Holka, J. Balco, S. Rakús, M. Kočan, J. Juráňová, V. Šikulová, I. Hudec, Ľ. Jurík, P. Pišťanek a mnohých ďalších, publikované v prevažnej miere v printovej či internetovej verzii časopisu SLOVO. Druhá časť obsahuje recenzie kníh inojazyčných autorov, najmä českých a ruských (napr. J. Čejka, K. Sýs, J. Zábrana, V. Sorokin, V. Nabokov a i.). V poslednej časti publikácie ide predovšetkým o texty späté s autorovou rodnou Skalicou a jeho známymi rodákmi P. Bunčákom a P. Dinkom. Autor sa vo svojej knihe usiluje o vystihnutie podstaty tvorivých zámerov jednotlivých autorov na základe pozorného textologického i významového skúmania hlavne prozaických diel, ktoré súvisí s charakteristickými znakmi poetiky jednotlivých tvorcov zasadenými do horizontálnych i vertikálnych kontextuálnych súradníc spojených s aktuálnym literárnym procesom.

Humorný, ale aj vážny príbeh zo súčasnej rodiny od Margity Ivaničkovej S tromi psami za pätami s podtitulom Zvieratá vedia o nás viac, ako si myslíme zachytáva „vpád“ domácich zvierat do každodenného života detí, túžiacich po zvieratkách a ich rodičov, ktorí sa štvornožcom bránia, no napokon kapitulujú. Príbeh je prerozprávaný z pozície chlapca, Ľuboša, preto načiera i hlbšie do detskej duše. Začína presťahovaním sa do nového domu, ktorý postupne napĺňa deťmi vydrankané zvieracie osadenstvo. K záveru knihy sa túžba po zvieratách, ktoré naplnia život veselými príbehmi, zamení inou túžbou. Chlapec zatúži po vysnívanom smartfóne a toto želanie mu rodičia vyplnia bez podstatnejšieho odporu, netušiac skryté nebezpečenstvo. Do kontrastu sa dostáva život chlapca so zvieratami a život-neživot s novou technikou, uzavretie sa do seba v komunikačnom svete. Príbeh odráža vpád smartfónu do poľa záujmov dieťaťa a obrat v živote a správaní takto „postihnutého“ detského jedinca. Kniha je ľahkým, pritom pútavým čítaním zameraným na rozvíjanie záujmu detí o písané slovo na témy, ktoré sú im blízke. Hlavná postava prežíva v priebehu deja dvojnásobný prerod, ktorý je zaujímavým pre jej rovesníkov – deti vo veku 9 až 12 rokov. Zvonka môžu lepšie zhodnotiť javy a správanie, ktoré si možno samé na sebe nevšimnú. Neodmysliteľnú súčasť detskej knihy tvoria ilustrácie, ktorých autorom je výtvarník Juraj Oravec. Detského čitateľa teda upúta vydarená kresba i humorný podtón.

Kniha známeho slovenského spisovateľa Blažeja Beláka Hrnčiarovo pole obsahuje pätnásť poviedok – pútavých príbehov týkajúcich sa rôznorodých životných situácií človeka s časovým rozpätím od povojnových čias až po súčasnosť. Človek v epickom priestore Blažeja Beláka je konfrontovaný vždy s komplikovanou realitou, v ktorej nachádza spravidla východisko, ak sa pridržiava hodnôt korešpondujúcich s kresťanským svetonázorom. Belákove prózy v kontexte jeho epického diela sú svojím spôsobom modernistické a možno ich zaradiť napríklad do príbuznosti neskorých Jarošových prác. Belák si však udržiava jemný odstup od zobrazovanej reality a dbá na vytváranie svojskej atmosféry, v ktorej sa odohráva ten-ktorý epický príbeh. Na margo knihy básnik Teofil Klas napísal: „Zbierka Belákových poviedok je čosi ako prehliadka strateného, ale i nájdeného času. Zo všetkých sa zračí vyhranený autorský mravný postoj. Nájdeme tu niektoré podstatné znaky toho, chvalabohu, už minuvšieho obdobia skarikované – pritom bez preháňania, veď sme to zažili – do podoby, ktorá je nám, jeho súčasníkom, totiž dôverne známa a ktorú si sčasti neradi pripomíname: pretože je nám (veď už aj vtedy bola) bytostne cudzia (ibaže sme si veľmi nevedeli pomôcť). Cez všetko preniká, ako úsmev cez slzy, svetlo pravdy“.

Prvý slovenský preklad diela Thomasa Mora Utópia (vyšlo r. 1516 v Antverpách) obohatí náš knižný trh o nosné klasické dielo, ktoré sa dostalo do učebníc, no doposiaľ u nás z neho vyšli len fragmenty. Toto je teda v slovenčine prvé kompletné vydanie. Rozprávanie o živote na fiktívnom ostrove Utópia sa začína stretnutím troch postáv, medzi ktorými sa rozprúdi rozhovor tvoriaci vlastný obsah diela. Thomas More a Peter Giles počúvajú rozprávanie fiktívnej postavy, „scestovaného“ Rafaela Hythlodaya o vzdialených krajoch. Dielo Utópia pozostáva z dvoch kníh a záveru a autor naznačuje, ako ho treba chápať. Priznáva, že jeho úlohou bolo len podať istý pohľad na svet bez toho, aby sa s ním stotožnil. Zároveň používa iróniu, ktorá mu umožňuje zaujať stanovisko a pritom nezmeniť Rafaelovu výpoveď. Štát Utópia tvorí 54 miest, pričom každému sú pridelené polia, na ktorých sa rozvíja poľnohospodárstvo. Všetci dospelí obyvatelia sú zamestnaní produktívnou prácou, okrem osôb, ktoré plnia spoločenské funkcie alebo pracujú vedecky. Základnou výrobnou jednotkou je rodina, jej počet členov sa mení podľa povahy jej výrobnej činnosti. Každá rodina sa venuje určitému remeslu. Utópia je spravovaná podľa demokratických zásad. Dnešný čitateľ spoznáva niektoré črty zhodné s teoretickou náukou o komunistickej spoločnosti. Krajina je riadená podľa presnej šablóny pravidiel: všetky mestá majú rovnaký vzhľad, jazyk, mravy, zákony i zriadenie a na občanov dohliada špionážny úrad. Jednotvárnosť stojí v protiklade k tradíciám, ktoré sa zakladajú na odlišnosti, jedinečnosti a špecifickosti. Človek bez tradícií je vykorenený (občania si pravidelne navzájom vymieňajú domy na základe losovania), je „všade [teda nikde] doma“. Rodina je doslova zničená, pretože v prípade nutnosti je človek „prepísaný“ z mnohopočetnej do malej rodiny. Toto sú zas črty Utópie, ktoré pripomínajú nezdravé smerovanie súčasnej postmodernej spoločnosti západného typu. Dielo Thomasa Mora čerpalo z prameňov, ktoré siahajú až k Platónovi a malo svojich ideových nasledovníkov ako v oblasti filozofie a spravovania štátu, tak aj na literárnom poli, kde sa stalo inšpiráciou pre vznik literárnych žánrov. Už stručný náčrt obsahu svedčí o vizionárskom cite autora, ktorý akoby vopred varoval, že nie všetko, čo sa javí ideálne, ideálne v skutočnosti aj je.

Harald Stiffel, autor knižky Lenka a sedem psychopatov, nie je slovenským čitateľom neznámy. Zbierka poviedok Poľovnícke tragédie vyšla u nás už dvakrát (r. 1990 a r. 2010 v rozšírenom vydaní), okrem toho vyšli Rozprávky z Cachu (r. 2007) a zbierka poviedok Mrchy (r. 1994) s veľmi dobrým čitateľským ohlasom. Preto možno niektorých prekvapí, že H. Stiffel ako náš špičkový odborník na trestné právo dokáže skĺbiť špecializáciu, kde sa vyžaduje maximálna exaktnosť založená len na faktoch, s takým sympatickým rozletom fantázie, s akým sa stretáme aj na stránkach tejto knihy. Spomínané fantazírovanie však u hĺbavého čitateľa môže naraziť na už vôbec nie sympatickú podobizeň reálnej „človečiny“, ľudskej hlúposti, krutosti či bezradnosti. Spojenie takýchto dvoch línií do jednej knihy je v beletrii ojedinelé a ponúka výnimočný zážitok, ktorý v čitateľovi doznieva dlho po tom, ako prečítal poslednú stránku.

Poézia je dáma, ktorá rada skrýva svoju tvár. Preto ju každý autor pozná trochu inak – a to je dobre. Poézia je dáma, väčšinou navyše aj tajomná a to v prípade Stanislava Hábera platí v plnom rozsahu. Jeho poézia by sa dala do¬konca označiť za dámu v závoji. Občas sa môže zdať trochu príliš zložitá, ale to je jej neodňateľné právo. Pri jej čítaní máme pocit, akoby sa nám prihovárala z druhého brehu, ale zrazu si uvedomujeme, že sme tam s ňou. A v tom je jej hlavné čaro i prínos

Autor predstavuje čitateľom zbierku osobnej lyriky. Tradičné témy ako láska, sklamanie, sebareflexia sceľuje spoločný podkladový motív – fenomén mesta, prírody a prírodných živlov charakteristických pre melancholické časti roka. Akoby odrážali autorove vnútro, ktoré je do istej miery poznačené nostalgiou až smútkom. Akoby nepatril do súčasného sveta, ktorý ho niekedy zraňuje a ktorému nie vždy rozumie. Hľadá sám seba, hľadá spolupútnikov, s ktorými by sa stretol na rovnakej vlnovej dĺžke. Nevyhýba sa však ani motívom, ktoré sú v slovenskej poézii zriedkavé alebo dokonca tabuizované (násilie, vojna, fantazy, škodoradostná irónia). Autorov pohľad na mnohé stránky života je nekonvenčný a originálny, básnická forma je zväčša voľná a mnohé, najmä kratšie útvary, pôsobia ako myšlienkovo obsažné aforizmy.

Ide o slovenský preklad Deminovej knihy, ktorý sa snaží románovo zmapovať obdobie devätnástich rokov Beňovského života (1767 – 1786), až po jeho smrť na Madagaskare. Naskytá sa jedinečná možnosť pozrieť sa na slávneho Slováka z ruskej strany, na základe mnohých faktov, ktoré ešte na Slovensku takýmto spôsobom publikované neboli. Deminov román nás vtiahne do pomerov, vzťahov a atmosféry sveta v období osvietenstva. Mnohé fakty v knihe sú autentické, iné sú vymyslené autorom. V knihe (vydalo ju VSSS a Združenie Mórica Beňovského, OZ) nie je napríklad zmienka o deťoch manželov Beňovských, napriek tomu, že Zuzana Beňovská porodila Móricovi päť detí na troch kontinentoch. Je prirodzené, že Demin dáva väčší priestor ruským reáliám a okolnostiam boľšereckej vzbury, vrátane osudov tých, ktorí spolu s Beňovským ušli z doživotného vyhnanstva na lodi Sv. Peter a Pavol. Vzbura na Kamčatke bola pravdepodobne naozaj tou kľúčovou epizódou v jeho živote, ktorá mu neskôr umožnila ponúkať svoje služby a uchádzať sa o priazeň tých najvplyvnejších osobností a vladárov veľkých krajín sveta. Kniha obsahuje aj dve prílohy ruských historikov Vachrina a Kajdanského, ktoré sa týkajú boľšereckých spoludruhov Beňovského a ich osudov, ktoré boli v tom čase zachytené v tajných priečinkoch cárskych archívov a prinášajú svedectvo o ich realite.

Čitateľsky úspešná zbierka Štefana Moravčíka Moravianska Venuša vyšla roku 1984 vo vydavateľstve Smena v edícii Erb. Knižka vznikala v priaznivej atmosfére, nastolenej knihami Pavla Dvořáka o nových archeologických objavoch na našom území, prácou Jána Dekana Veľká Morava, výstavami sochára Vojtecha Matušinca o hrdinoch a božstvách starých Slovanov. Výnimočne talentovaný básnik obdarený umením hry so slovami, ktorý bol v prvých zbierkach vnímaný ako básnik očarený erosom, básnik prítomnej chvíle, básnik moderných Venuší, sa v tejto zbierke stal básnikom obdobia zápasu nastupujúceho kresťanstva s pohanstvom, básnikom našich dejín z čias Veľkej Moravy. Moravianska venuša obohacuje slovenskú poéziu o zveršovanú dávnu históriu národa. Moravčíkov bezprostredný a pritom mimoriadne vnímavý a poučný ponor do obdobia počiatku našich dejín ocenila v čase vzniku zbierky aj literárna veda a kritika. Básne z tejto zbierky nezostarli, skôr vyzreli, a čitatelia budú aj dnes fascinovaní autorovým ostrým a dramatickým, a súčasne spevavo poetickým, pohľadom "cez kľúčovú dierku" dejín. Spolu s autorom sa čitatelia stanú účastníkmi zápasov, ktoré sa odohrávali na našom území pred viac ako tisícročím. Zbierka básní je zvýraznená kongeniálnymi ilustráciami Miroslava Cipára.

Lena Riečanská je autorkou piatich kníh pre dospelých čitateľov, dielo Som, aká som! je jej štvrtým titulom pre deti a mládež. Alica a Nikola majú sladkých štrnásť. V 8.B sa stretli tínedžeri s rôznym rodinným zázemím, žijúci v odlišných svetoch. Vďaka okolnostiam našli nerozlučné priateľstvo, ktoré im pomohlo prekonať predsudky. Je tam veselo aj vážne. Dej je zameraný na priateľstvo, nahliadnutím do duše mládeže, poukázaním na charaktery, skryté túžby, odhalí povahové črty, ktoré čitateľa prekvapia. Je ukážkou toho, že čierna nemusí evokovať zlo a biela dobro. Pri prvom pohľade netreba človeka odsúdiť, ale počkať na jeho činy. Nie sú dôležité šaty, dôležité je srdce. Okolo krúži láska. Tej sa v živote nikto nevyhne. Čítajte srdcom, dej vám prenikne do duše. Pôsobivé ilustrácie Lucie Zajac Valovej interpretujú vnútornú dynamiku príbehu a vhodným spôsobom dopĺňajú text. Knihu odporúča Občianske združenie Detský čin roka a herečka a moderátorka Katka Brychtová, ktorá na jej margo napísala: "Nie je jednoduché písať pre deti a špeciálne pre tínedžerov. Ale Lena Riečanská to vie. Aj v dnešných časoch, keď sa to možno nenosí, treba konať dobro. Treba myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. A treba pomáhať tým, ktorí sú slabší, zraniteľní. Hlavní hrdinovia tohto príbehu idú príkladom. Svojim spolužiakom, učiteľom, rodičom, a vlastne nám všetkým. Tak sa nechajme inšpirovať".

Zhruba stovka poetických textov, zhrnutá v knihe Život je frajer, ale ja som väčší, predstavuje najlepšie básne a texty piesní mimoriadne talentovaného a populárneho básnika 20. storočia. Jozef Urban sa svojimi textami trvalo zapísal aj do histórie populárnej hudby a vyoral hlbokú a plodnú brázdu i na poli slovenskej poézie. Napriek tomu, že prakticky všetky jeho básnické zbierky vyšli v reedícii po jeho tragickom skone v roku 1999, sú beznádejne vypredané, a chýbajú aj v knižniciach. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydáva výber autorovej tvorby, aby jeho kvalitné básnické texty boli opäť k dispozícii širokej verejnosti. V zbierke nechýbajú najznámejšie tituly ako sú Voda, čo ma drží nad vodou, Vráť trocha lásky medzi nás či Plač víťazov, ktoré hudobne interpretovali najpopulárnejší slovenskí speváci a skupiny. Toto vydanie obsahuje v jednej publikácii prierez celou tvorbou Jozefa Urbana od sonetových vencov, cez poéziu, až po piesňové texty. Kniha ponúka komplexný obraz diela výnimočného autora vrátane jeho postupného poetického, tematického i metaforického vývoja, keďže jednotlivé časti sú zostavené chronologicky.

Zbierka filozoficko-satirickej poézie od obľúbeného autora aforizmov, Ondreja Kalamára, ktorý sa nám v svojom najnovšom diele prihovára ako básnik. V svojich veršoch nezaprie, že je majstrom skratky a pointy. Je to kniha, ktorá nám odrýva inú tvár Kalamárovej tvorby, prekvapujúcej a zároveň kvalitnej. Kráľ slovenských aforistov tu odkrýva svoje najvnútornejšie ja, citlivé na všetky vonkajšie podnety, či už prichádzajú zo sféry milostných vzťahov alebo spoločenských reflexií. Každý, kto miluje brilantnosť Kalamárovej tvorby, by mal mať túto zbierku doma.