Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 56 z 70

Mladý autor Július Novakovič spísal v knihe zážitky zo svojho dobrovoľníckeho pobytu v Komunite Emmaüs Lescar-Pau vo Francúzsku. Urobil tak z vnútornej potreby, ba dokonca z pociťovanej povinnosti podeliť sa o svoje skúsenosti najmä, ale nielen, s rovesníkmi. Očividne je Emmaüs jeho srdcovou záležitosťou a dobrovoľníctvo vynikajúcim námetom. Veď, ako sám píše, čo-to tam zažil, čo-to popil, čo-to pochopil... Spoznal mnoho zaujímavých ľudí, postavičiek, ktoré výstižne opisuje. Naučil sa niečo o francúzskej mentalite, ale pozoroval v tejto multinárodnej komunite aj rozličné zvyklosti cudzincov. Precvičil si francúzštinu, ale nútený bol zabŕdnuť aj do iných jazykov. Vymieňal plot, sťahoval nábytok, predával, pripravoval palacinky, čapoval pivo, chystal hudobný festival, balil baby, medzitým jedol, zabával sa a spal a dokonca stihol spoznať aj kúsok okolitej krajiny. Mladíckym jazykom nám prerozprával všetky tie chvíle, ktoré stáli za námahu či prebdené noci. Avšak boli aj také chvíle, keď mu v tejto komunite veľmi do reči nebolo. Prečo, to sa dozviete v príbehu, do ktorého sa čochvíľa zahryznete...

Ruská spisovateľka Júlia Voznesenská, žijúca v Nemecku, sa k románovej tvorbe sa dostala až v zrelom veku (knihou Moje posmrtné dobrodružstvá, 2001). To je citeľné v jej dielach, ktoré poskytujú ucelené a jasné posolstvo človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vykryštalizovaným postojom. Preto aj román Kasandrina cesta (2002), ktorý sa okamžite po vydaní stal bestsellerom, možno zaradiť medzi také kvalitné svetové diela v žánri antiutópie, aké napísali G. K. Chesterton, G. Orwell či J. Zamiatin. Scenériu strhujúceho románu tvorí biblická apokalyptická vízia posledných čias a dnes už badateľné politické, sociologické a ekologické trendy. Londýnčanka Kasandra, podobne ako zvyšok spoločnosti, trávi väčšinu času vo virtuálnom svete, ktorý možno ľubovoľne kreovať a prežívať v ňom slasti a dobrodružstvá, aké si len človek zaželá. Má romantickú povahu, preto žije s priateľmi v starovekom zámku. Zo stereotypu ju vytrhne babička z Bavorska, ktorá po úraze potrebuje vnučkinu pomoc. Od tohto momentu sa začínajú odvíjať búrlivé udalosti života mladej ženy na cestách novou Európou, ktorá je po jadrovej vojne čiastočne zaplavená morom. Výrazným posolstvom pre čitateľa je konfrontácia dvoch tvárí spoločnosti, dvoch spôsobov života. Väčšina ľudí sa dala strhnúť k zábave a nevšimla si, že je obeťou zotročenia. Niektorí jednotlivci sa však vzopreli: slobodu si cenia viac, než pôžitky poskytované za cenu podriadenia sa systému. Preto živoria v ústraní, v materiálnej biede, no duchovne slobodní...

Autor tejto zbierky prvé kroky absolvoval v rôznych časopisoch. Debutoval zbierkou poézie Chvíľa zblíženia (1991), ocenenou prémiou Literárneho fondu, po ktorej nasledovali zbierky Jaspis a karneol (1997), Zľutovnica (2003), Čerešne v hanebnej ulici (2014) a Biela osnova (2019). V najnovšej zbierke M. Abelovský ponúka vlastný pohľad na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní ako o istých atribútoch života. Pôsobivé prerozprávanie príbehov prostredníctvom jeho poézie je čaro, ktoré neraz pohladí dušu. „Dívam sa von z nemocničného okna a z ulice hľadí na mňa niekto ako ja. Popred nás prechádza život, zdravie, sila... Každý stojí na svojej strane spustených závor.“ Predchádzajúce knihy sú plné emocionálnej racionality. Jeho videnie reálneho sveta je v tejto zbierke plné detailov, akejsi alchýmie so slovom. „O tento kus cesty lesom sa delím s hnedým medveďom. Dole jaminou sa šmýkal, lístím vytierajúc hlísty.” Básnik vie originálnym spôsobom obrazotvornosťou spájať prírodné obrazy. Ak chce čitateľ zažiť pekný, priam neopakovateľný zážitok, upriamujeme ho práve na túto zbierku. Prajeme každému čitateľovi, ktorý siahne po tejto zbierke, aby našiel práve takú báseň, ktorá sa ho osobne dotkne.

Autorka zachytáva momenty z každodenného detského života, aby sa dieťa cez známe prostredie a situácie zoznámilo s čítaním a získavalo vzťah ku knihám. Jednoduché príbehy sú nadľahčené humorom, detským prekrúcaním slov a novotvarmi, typickými pre predškolský vek. Najmenšie deti sa prostredníctvom pekne ilustrovanej knižky môžu učiť rozprávať a učiť sa názvy predmetov, 3-4-ročné deti zaujme najmä príbeh a knižku využijú aj prváci na prvé pokusy s čítaním. Skúsená autorka, akou je Viera Švenková, vhodne odhadla jazyk a načrtla situačné dialógy tak, aby pôsobili prirodzene a pritom aj výchovne a poučne. Text dopĺňajú pekné obrázky akademickej maliarky Anny Gajovej, ktoré sú významným obohatením knihy a rozvíjajú v dieťati zmysel pre estetiku. Kniha je určená deťom od 4 rokov a čitateľom mladšieho školského veku.

Známa autorka historických románov prichádza s rozprávkami. Kuglerovej príbehy nie sú izolované, tvoria celok, prepojený dialogickými vstupmi, v ktorých sa rozprávačka, pastierka rozprávok zhovára s alegorickou postavou, Ťukom. Rámcové prostredie celku tvorí najmodernejšia, virtuálna realita blogu, do ktorej autorka umiestnila rozprávkovú chalúpku s Jankom Hraškom, dedom Vševedom, Malým princom, ale i Kayom a Gerdou. Kuglerová sa nebojí konfrontácie s moderným ani tradičným. Rozprávky z blogu sú v podstate súvislým rozprávaním o potrebe rozprávať, o kráse a spôsoboch tohto umenia. V jednotlivých príbehoch rozprávačka stretáva postavy známe z iných rozprávok, zhovára sa s nimi, zaužívané konce občas mení. Zviditeľňuje vzťah k iným textom bez postmodernej irónie, so zachovaním úctivého prístupu. V rozdielnej atmosfére však rovnako narúša bariéry. V rámci jej fikcie sa pastierka rozprávok stretne aj s Andersenom či bratmi Grimmovcami. Popri textoch, ktoré sú parafrázami s viditeľnými alúziami na známe témy, prináša autorka nenápadne i bytosti "svojho" blogorozprávkového sveta - zlostného Čerta či škriepnu doňu Kichotku, ktorá mení diskutérov na veterné mlyny. Prepojenie inšpirácie s inováciou a tradičného s moderným vyúsťuje do nenásilných morálnych posolstiev nesených bohatým, obrazným, kultivovaným jazykom.

Charakteristické pre knihu Biele miesta je úsilie dopátrať sa historickej pravdy, zbaviť slovenskú minulosť skresľujúcich mýtov a legiend a prisúdiť SNP význam, aký v dejinách modernej Európy naozaj malo.

Na večné časy

V auguste 1944 matka Mária opúšťa svoje deti a odchádza do Bratislavy, aby priviedla svojho muža k rodine. Netuší, že vlak, ktorým sa vezie, je posledný, lebo na druhý deň vypukne Povstanie. Takto sa začína pútavý príbeh z konca druhej svetovej vojny a prvých povojnových rokov na slovensko-maďarskom pomedzí v okolí Krupiny a Šiah. Čas plný dramatických udalostí a zvratov spoznávame z pohľadu mladej Ilonky, ktorá často preberá zodpovednosť nielen za sestru, ale v neskoršom období i za vlastnú rodinu. Napriek chudobe a ťažkým podmienkam Ilonka zažíva mnoho pekných chvíľ i čaro prvej lásky. Autorka nás počas príbehu sprevádza okamihmi z prítomnosti, keď sa starnúca žena, Ilonka, vracia so svojou dcérou na miesta, kde prežila svoju mladosť. Ani po 60-tich rokoch príbeh úplne nekončí…

Román z obdobia maďarskej okupácie Šurian (1938), v ktorom autor na postave dôstojníka maďarskej armády slovenského pôvodu a jeho erotických a majetkových dobrodružstiev vykresľuje kruté obdobie horthyovskej vlády a maďarizačných násilníckych praktík na slovenskom obyvateľstve.

Autorkin knižný debut je úspešným zavŕšením jej mnohoročných laureátskych ocenení v najuznávanejších a najreprezentatívnejších súťažiach sci-fi žánru na území ČR a SR (CGR Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka a pod.). Jej tvorba zaujala nielen odborné publikum, ale svojou dlhodobou prítomnosťou na literárnej sci-fi scéne, kde pravidelne publikuje svoje poviedky, vzbudila veľké očakávania u svojich priaznivcov- čitateľov. Kvalita jej diela presahuje úzke mantinely tohto literárneho žánru a dokáže osloviť aj širšie čitateľské zázemie. Črepiny z oblohy sú zbierkou desiatich science-fiction poviedok. Poskytujú pohľad do iných svetov, ktoré napriek tomu, že sú nezemské, sú čitateľovi niečím známe. Postavy, ktoré sa v nich objavujú, sú vždy zobrazené s radosťou i smútkom, tak, aby bolo jasné, že ide predovšetkým o živého tvora. Vydanie knihy mladej, talentovanej a dnes už všeobecne rešpektovanej autorky zaiste poteší všetkých milovníkov kvalitnej slovenskej literatúry.

Rozhlasová hra M. Grolla – redaktora, autora rozprávok pre deti, fíčrov, humoristických pásiem, rozhlasových a kabaretných hier – A vzklíčilo slovo zaujme milovníkov slovenských národných dejín. Forma písaného slova jej v ničom neuberá na príťažlivosti, naopak, pridáva možnosť, aby sa čitateľ k jednotlivým pasážam vracal a ozrejmoval si všetky súvislosti. Nenáročnou, príjemne čítavou formou predstavuje zlomový bod slovenských dejín, keď v našom národe zásluhou sv. Cyrila a Metoda „vzklíčilo slovo“. Hra ukazuje historické postavy v pravdivom svetle bez zastierania Svätoplukovej zrady pri obetovaní najvzácnejšieho daru vierozvestcov pre mocenské dôvody. Motív, ktorý sa nám neustále vracia v histórii, pričom jeho prapríčinu vníma málokto. Grollova knižka môže byť užitočnou záplatou na túto našu nevedomosť a prínosným vkladom do našej kultúry. Hru dopĺňajú ďalšie dve kvalitné, žánrovo odlišné diela – humoreska Fryné, hetéra aténska, a satirická hra Dva dni na Olympe. Autor do nich nevtieravo pribalil morálne poučenia, ktoré na historickom pozadí rezonujú aj dnes.

Pôvodný autor známy tvorbou pre deti, mládež i dospelých, živo spojenou s prírodou, s horami – povesti a legendy Zlato pod Kriváňom, Zakliaty vrch v Tatrách, novela Na hrebeni víchrica, zbierka poviedok Stopy túlavej zveri, trojnovela Kroky proti vetru, prózy Za vrcholom vrchol, V doline dlhých tieňov, Kruté safari a iné. Tentoraz opäť siahol po historickej téme: prozaicky spracoval osud neskorogotického rezbára Majstra Pavla, jedného z najväčších slovenských stredovekých umelcov, autora hlavného oltára v Kostole sv. Jakuba v Levoči, súsošia kalvárie v Bardejove, oltára farského kostola v Spišskej Sobote.