Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 54 z 70

Autorka rozvíja tému osudu súčasnej ženskej hrdinky, ktorá sa borí s typickými úskaliami dneška. Ženská emancipácia, osobitý silný charakter, energický, preplnený životný štýl, ktoré sa prejavujú navonok, ukrývajú v zákutí duše dychtivú túžbu po plnohodnotnom vzťahu, po láske a po domove. Táto skrytá túžba však v prípade Hany dlho nenachádza naplnenie. Počúvaj vietor – je cesta k tomuto bezpečnému zázemiu rodiny, prístavu pre ženské srdce, k manželstvu s priateľom z mladosti, Danielom, k spoločnému dieťaťu. Dej novely je spätý s predstavením pospletaných životných ciest hlavných hrdinov vedúcich k ich naplneniu. Cenná je verná sonda do ženskej duše, zachytenie bytostnej spätosti s domovom na dedine, rodinných pút, ako trvalých hodnôt, ktoré sa pomaly zo života vytrácajú. Autorka otvára popri hlavnom deji množstvo otázok doby a osudov ďalších postáv, a tým čitateľovi svojsky odpovedá na jeho vlastné problémy.

Knižka Zápas o Slovensko je zborník textov, ktoré boli jednotlivo publikované v rozličných slovenských časopisoch medzi rokmi 1989 – 2009. Obsahuje aj niekoľko doteraz nezverejnených dokumentov. Ideovú podstatu a smerovanie prezrádza názov zborníka – je to dokumentácia spoločenských, politických a duchovných zápasov Slovenska o jeho bytie, o bytie v tradičnom kresťanskom duchu, a o jeho vývin počas dvoch minulých desaťročí. Pretože texty vznikali v ideovej orientácii Spoločenstva Kresťanské Slovensko, je to súčasne svedectvo o tomto spoločenstve. Dokladá ho výber kritických, analytických a zhŕňajúcich článkov naznačujúcich príčiny aktuálnych stavov doma, ale i vo svete, možné perspektívy ďalšieho vývinu, účinky prijímaných spoločenských a politických rozhodnutí, varovania pred dôsledkami chýb v našej politike. Tento zborník by s ohľadom na pretrvávajúcu aktuálnosť mnohých myšlienok mal byť dnes i v budúcnosti aj mementom pred dôsledkami našich nedostatkov a pretrvávajúcich národných slabostí, najmä však varovaním pred ničivou politickou nenávisťou a chamtivosťou, pred chorobnou slovenskou nesvornosťou a slepou rivalitou, a to aj v čase, keď sa odohráva otvorený zápas o samo bytie Slovenska – Slovenskej republiky. Zápas o Slovensko sa ešte neskončil.

Kolovrat je výpoveďou človeka o živote, o jeho osobnom vnútornom prežívaní životných situácií, ktoré sa môžu javiť ako banálne, on ich však vníma ako hraničné, prelomové a vo svojej symbolike prezrádzajúce úlomky poznania o svete. A môžu to byť iba úlomky poznania, pretože svet neprezrádza človeku svoje tajomstvá priamo, iba mu čosi našepkáva, prehovárajúc sa mu v tajomnom jazyku náznakov a vnuknutí. Vôbec nezáleží na konkrétnych okolnostiach konkrétnej situácie zažívanej človekom..., každá z nich je (iba) ďalšou fázou prechodu etapami odvekého cyklu, v ktorých sa čosi mení a zároveň zostáva rovnaké. Rozprávač Kolovratu vypovedá o živote ako o ceste, na ktorú je človek predurčený, odsúdený, vyvrhnutý, sám a úplne sám sa s ňou musí vyrovnávať a nachádzať jej zmysel. Ak sa mu to aspoň trochu podarí, potom sa pravdepodobne priblíži k pochopeniu zmyslu existencie. Na margo knihy spisovateľka a publicistka Mária Bátorová napísala: „Túto prózu čítame ako keď sa smädný dostane k čírej chladnej vode, nevie sa odtrhnúť, musí do sýtosti piť. Nepýta sa, kde tá voda pramení, ani kam tečie, nechá ju len jednoducho cez seba tiecť a ňou sa osviežiť.“

Alexander Marčan bol popri svojej profesii chemika zhruba 20 rokov aktívnym členom divadelného súboru Divadlo pre Vás pri Istrocheme. Výber z jeho tvorby predstavuje akýsi básnický denník, v ktorom sú zachytené rôzne životné situácie. Verše sú zväčša rýmované a pravidelné, čomu básnik podriaďuje aj slovnú zásobu. Vo voľnom verši je slovník uvoľnenejší a výrazne vyniká silná stránka – obraznosť. Miestami básne reagujú na spoločenskú situáciu, autor sa nevyhýba politike a kritickému pohľadu na ňu. Verše venované intímnym motívom, ako je láska, vzťah k deťom a podobne, sú poznačené vedomím o plynutí času, o nemožnosti zastaviť okamih, o zmene, ktorá nezadržateľne smeruje k zániku. Preto celá zbierka vyznieva nostalgicky, hoci ňou miestami prebleskne hravá struna.

Kniha Námesačné limeriky predstavuje pestré spektrum humoristicko-satirických mikrožánrov, tentoraz s jednotiacim spoločným menovateľom námesačníctva. Najvýraznejšie toto chorobné postihnutie spoločnosti ukazuje vo výsmešných, hravo-dravých limerikoc h (päťriadková veršová forma) a potom tú istú chorobu prejavujúcu sa v skrytejšej podobe diagnostikuje cez ostatné žánre od aforizmov až po poviedky. Dominantné limeriky celú túto zbierku výrazne rámcujú. Námesačné limeriky sú autorovou siedmou kniho u a predsa v nej niet ani tieňa tematickej vyčerpanosti či autorovej únavy. Naopak, svedčia o autorových nových a nevyčerpateľných bystrých postrehoch z nášho súčasného užšieho i širšieho regiónu, odetými do tvaru lakonicky úsporných literárnych hu moristicko-satirických žánrov

Druhá časť Súboja s komunizmom memoárovo približuje politický život Slovenska po roku 1945 a odkrýva neznáme udalosti okolo nových vládcov očami priameho účastníka. Paľo Čarnogurský - politik Slovenského štátu, úzky spolupracovník ruských partizánov, dôstojník Svobodovej armády v Košiciach a spojka medzi demokratmi a komunistami na najvyšších postoch - podáva príbehy, ktoré do veľkej miery sám vytváral. Nikdy nebol osobne tak blízko Husákovi, aby s ním konšpiroval v novej situácii po roku 1945. Objavenie dôležitej časti zhabaného Čarnogurského archívu v Husákovom trezore po tridsiatich troch rokoch je neskutočné. Všetko môžeme čítať so zatajeným dychom.

Autor na základe dlhoročného výskumu multikulturalizmu a jeho ideológie v knihe Súmrak európskej civilizácie. Barbari sa zmocňujú Európy (vydal Inštitút národnej politiky, 2015) nastoľuje oprávnené otázky: Majú Európania právo zbaviť sa koloniálnej nadvlády? Proti komu majú viesť národnooslobodzovací boj? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúša hľadať odpovede. Pre súčasnú Európu je charakteristické, že imigrácia z krajín tretieho sveta, najmä moslimov, nadobúda taký masový charakter, že ju môžeme nazvať inváziou. Genocída Európanov a zničenie ich národov je podľa autora dokázateľne oficiálnou súčasťou budovania multikulturálnej, rasovo a kultúrne rozmanitej, "tolerantnej" spoločnosti. Pri svojom tvrdení sa opiera aj o slová komisárky EÚ C. Malströmovej, ktorá sa vyjadrila, že "Európania sú rasisti. Už sa teším na deň, keď budú Európania v menšine. Až potom budeme slobodní a bez predsudkov". Ústredná téma knihy, multikulturalizmus, je oficiálnou ideológiou Európskej únie, preto treba citát pani komisárky vnímať doslovne. Čitateľ pochopí, z akého hodnotového základu táto ideológia vychádza a prečo sa jej skutočným, nie deklarovaným, poslaním stala genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu. V knihe sa čitateľ dozvie, čo spôsobilo taký intelektuálny, kultúrny a morálny úpadok Európanov, že svoje krajiny a kontinent nechávajú odovzdane kolonizovať potomkami z bývalých kolónií bývalých európskych mocností.

Skameniem je dvanásta zbierka poézie Stanislava Hábera, v ktorej nastoľuje novým spôsobom pohľady večne dobiedzajúcich tém u každého človeka. Je každý sám sebe Spasiteľom, alebo naopak, ten, čo hovorí o kruhoch svetla je v skutočnosti v tieni, len si to neuvedomuje? Máme všetci narodením uviazané šatky okolo očí, aby sme nevideli skutočné pravdy života? Hľadanie odpovedí je v skutočnosti väčším dobrodružstvom, ako iba suché konštatovania, či definície. Zároveň v zbierke Skameniem pokračuje Stanislav Háber v diskusii s najväčšou silou v živote ľudí a všetkých živých, ale aj neživých entít tvoriacich náš svet – s láskou.

Krása a Bolesť je čtvrtou básnickou zbierkou autora (nar. 1958). Obsahuje poéziu sýtenú modernou obraznosťou, tematicky ukotvenú v priestore existenciálnych a duchovných otázok. Básnik vo veršoch mapuje údel tvorivého človeka s vlastným pohľadom na svet, vypovedá o hľadaní a nachádzaní, tematizuje krásu a bolesť ako atribúty života. Zbierka pozostáva z troch častí (Narodený 16. júla 1958, Krása a Bolesť, Sentiment), ktoré tvoria zmysluplný básnický celok so zrejmými autobiografickými prvkami.

Po sérii ôsmich kníh klasickej žánrovej i subžánrovej humoristicko-satirickej spisby prichádza Berco Trnavec s najnovšou z cyklu humoristických príbehov s titulom KALIGRAMY. Pre úplnosť treba pripomenúť, že už v predchádzajúcom zväzku s názvom DVA KONCE SVETA obohatil svoju zaužívanú tvarovú skladbu miniatúr o literárne klenoty Západu i Východu – o írske limeriky a japonské haiku. Keď ich priradíme k množstvu doteraz prezentovaným nápaditým lakonicky úsečným literárnym formám jeho diel, ľahko dospejeme k poznatku, že tento tvorca nám v bohatej rozmanitosti tém a motívov ponúka nielen nesmierne variabilné kolekcie krátkych žánrov, ale aj lekcie z nevšednej invencie. Takýto závideniahodný žánrový rozsah umožňujúci zmysluplný obsah vždy uviesť v najvhodnejšej forme je príznakom jedinečnosti a tvorivého potenciálu autora. Azda najvýraznejším dôkazom Trnavcovho mimoriadneho formotvorného rozsahu v rade jeho kompozícií je práve deviata kniha – KALIGRAMY, pozostávajúca tento raz z textov epigramov v grafických nákresoch. V čase rozšírenia praktických piktogramov a náučných kníh s dominanciou obrazu nad submisívnym textom popremýšľal tvorivým hľadačstvom motivovaný autor nad čímsi, čo sám nazýva ilustrovanými epigramami alebo epiklipmi. Je to tak trochu sviatočná chvíľa: držíme v rukách nepochybne nie každodennú knihu, nositeľku nekonvenčnej experimentálnej tvorby. Na rozdiel od praktických piktogramov s príkazom je tu do obrazcov zakomponovaná umelecká myšlienka v metafore! Je to teda podstatne vyššia rovina zobrazovania textu, a to aj v porovnaní s epigramami alebo aforizmami z iných autorských dielní, typograficky usporiadaných do nejakého obrázku srdca, vázy a podobne.

Autor je profesorom na najprestížnejšej austrálskej univerzite a je zároveň jedným z najoriginálnejších predstaviteľov súčasnej praktickej, respektíve aplikovanej etiky. Podľa odborných kritík je to dokonca autor, ktorý má pravdepodobne najširšie čitateľské zázemie od čias Bertranda Russela. Jeho dielo pokrýva celé spektrum otázok bioetiky, od práv zvierat až po zásadné otázky života a smrti. Táto kniha je súborom jeho najvýznamnejších esejí a štúdií, v ktorých sa zameriava na koncept globálnej etiky, pričom kladie nové provokujúce otázky a hľadá na ne odpovede. Globálna etika v jeho koncepcii musí fungovať na transnacionálnej úrovni a presahovať hranice národných štátov. Na rozdiel od predošlých prác, v tejto sa Singer veľmi podrobne venuje globálnym súvislostiam etiky a ekonomiky, etiky a politiky. Jej vydanie v slovenskom preklade nielenže zaplňuje vážnu medzeru vo vydávaní jeho prác u nás, ale významne prispeje k orientácii slovenského čitateľa v kľúčových otázkach globalizujúceho sa sveta.

Detskému čitateľovi sa do rúk dostáva knižka poézie z pera súčasného slovenského autora, pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave. Básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ Miroslav Demák ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí niekedy dokážu až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Originálne ilustrácie z pera akad. maliara Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto "uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti.

Klusov román Pseudologia phantastica je smutný príbeh, z ktorého, žiaľ, cítiť autenticitu. Môže byť poučením a výstrahou, čo je tiež hodnota, a aj preto má miesto v edičnom pláne Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Listy hlavného hrdinu svojej psychickej chorobe, ktorými je prestrihovaný dynamický dej, vytvárajú svojskú mozaiku vypovedaného príbehu. Autor používa všetky formy na jej scelenie. A tak sa odvíja príbeh návratu psychiatrického pacienta do života, jeho zvolenia za riaditeľa školy, napísania románu a napokon jeho vydania. Potom sa dejová línia láme a nasleduje fatálne obdobie slávy, ktorá stúpla do hlavy. Rodinný a osobnostný rozvrat i roztrieštenie života nastane veľmi rýchlo po krátkom opojení úspechom, alkoholom, novou láskou. Všetko neodvratne smeruje k návratu na psychiatriu, kde hlavný hrdina namiesto románov opäť koncipuje korešpondenciu adresovanú svojej duševnej chorobe. Pútavo napísaná kniha ťaží čitateľa svojím realizmom a popri pasážach plných životnej nádeje a romantiky prináša zúfalé listy zničenej osobnosti, v ktorých pisateľ nešetrí ostrými výrazmi pri obviňovaní psychickej choroby za svoj stav. S pohnutím sledujeme zaslepenosť hlavnej postavy, aká býva na pozadí podobne polámaných ľudských osudov, kedy sa človek nevie ovládnuť, vziať sám seba do rúk, aby nezišiel celkom z cesty a neskončil tragicky. Po prečítaní románu ostáva v človeku ticho a priestor na zamyslenie, ako vlastne žijeme, o čo sa snažíme a či má zmysel honba za slávou, či úspechom.