Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov strana 57 z 69

Mária Bátorová, Významná slovenská spisovateľka, je mnohorozmerná autorka, ktorá sa okrem vedeckej práce ( deväť monografií a tabuizovaných autoroch) venuje všetkým žánrom beletrie a publicistiky ako aj v pedagogickej činnosti. Knižne však mohla publikovať až po roku 1989. Od počiatku kombinovala vo svojej tvorbe básne a poviedky. Básnická zbierka Moment na Moment vznikla v čase koronavírusu a jej jej desiatou beletristickou knihou. Je členkou domácich a zahraničných spoločností, zakladateľskou a vedúcou osobnosťou. Je držiteľkou mnohých domácich a zahraničných ocenení, jej diela boli preložené do sedemnástich jazykov.

Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálneho života. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si zaslúži čitateľskú pozornosť. Patria k nim režisér a básnik Ivan Teren, držiteľ televíznej ceny EMMY a spisovateľ Ernest Stredňanský, maliar Igor Rumanský a fotograf Martin Martinček, filozof Milan Zigo, prekladateľ z nemčiny a zo škandinávskych jazykov Milan Žitný, hudobný skladateľ Jozef Malovec, teológ Augustín Nádaský, básnici či spisovatelia ako Ján Stacho, Ladislav Ballek, Albert Marenčín, teoretici Ján Števček, Ján Boor, Tomáš Štrauss. Sú to mená, ktoré vzbudzujú pozornosť a nahliadnuť na ich osobnosti zo súkromnej optiky autora je prínosné a obohacujúce. Hajkov štýl zodpovedá zámeru predstaviť jednotlivé osobnosti komplexne, t.j. okrem osobných spomienok autor ponúka aj komplexnú charakteristiku diela svojich priateľov, čo dáva jeho spomienkam pridanú edukačnú hodnotu. Odhaľuje tak silné prepojenie jednotlivých osobností slovenského intelektuálneho života s ich prácou a v podstate ukazuje, že spomínané osobnosti svoju profesiu či presvedčenia nielen vykonávali, ale aj žili.

V novele Prorokov hriech sa Ján Podmanický opäť vracia do Starej Dediny. Nad ktorou v hlbokých horách už dlhšie žije tajomný muž, ktorého miestni ľudia nazývajú prorokom. Čo sa skrýva za jeho záhadným príbehom? A sú jeho zázraky skutočné? Pútavý príbeh ale nie je najdôležitejším posolstvom tejto knihy. Je ním otázka odvekého problému viny a potreby jej odčinenia. ,,Uniesť v živote seba je len polovica návodu pre šťastný a spokojný život. Tá druhá spočíva v schopnosti a ochote uniesť aj tých ostatných. Prorok Jána Podmanického o tom niečo vie. A chce naučiť aj nás. Príbeh o nevšednosti a každodennosti, ktorú treba vziať na plecia. Prorokov hriech ukazuje, kto sme. No najmä kým môžeme a máme byť.. Boh na počiatku stvoril človeka. Toho očakáva. Kríž je kľúč, ktorým nám otvoril dvere. Daroval nám ho, aby sme sa v živote nestratili. A keď sa stratíme, aby sme sa čo najskôr našli a bezpečne vrátili domov. Hriech je prekážkou alebo prostriedkom na ceste k návratu? Otázka nielen pre Podmanického Proroka.“

Do histórie slovenskej spravodlivosti po roku 1989 sa vládnutie matovičovskej partokracie zapíše ako obdobie temna. Toľko sektárskeho fanatizmu, nenávisti, krivenia práva. Politickej vendety a toľko štatistických obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckých skupín by sme nenašli ani v histórii mafiánskej enklávy na Sicílii. Akurát na Slovensku na rozdiel od Sicílie sú nositeľmi usvedčujúcich dôkazov falošní svedkovia. Kniha Súmrak právneho štátu je pokračovaním publikácie Byť kajúcnikom sa oplatí, v ktorej autor nekompromisne komentuje prax využívania nezákonných, priam obludných nátlakových prostriedkov orgánov činných v trestnom konaní voči obvineným verejným činiteľom, opozičným politikom, podnikateľom, advokátom i sudcom. To všetko sa deje v súčinnosti ministra vnútra, špeciálnej prokuratúry, skupiny vyšetrovateľov NAKA a médií hlavného prúdu v štýle Josepha Goebbelsa, ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu: ,, Dajte mi do rúk médiá a ja z národa urobím stádo svíň.“

Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) , Laterna magica (2013) a román Asébia: umenie pamäte (2020). Okrem prozaických diel mu vyšla aj odborná monografia z oblasti medzináboženského dialóga Dejiny židov v Košiciach a ich spolupráca s Ekumenickým spoločenstvom (2014). Je tvorcom rozhlasových hier a pravidelne prispieva do literárnych a kultúrnych periodík.

Zbierka poézie Moiry nesie názov podľa troch sudičiek z antickej mytológie, ktoré ovládali metaforickú niť osudu. Autorky zbierky spojila lyrická tvorba v básnickej skupine Spoetika. Každá z nich svojimi textami dotvára sieť vlastného osudu a ich svety sú zároveň prepletené metaforickou niťou poézie. Tri autorky, tri súbory textov. Každý z nich je iný, všetky však ukazujú preciťovanie a vnímanie každodenného života mladej ženy, ktorá svoje vnútorne dianie prekladá do básnickej reči. Knihu dopĺňajú na mieru vytvorené fotografie a ilustrácie štyroch rôznych umelcov. Vizuálne vyobrazenie dotvára náladu sveta zachyteného v básňach a zbierka tak ponúka celkom sedem rôznych uhlov pohľadu na metaforickosť všedného života.

Precítená ľúbostná lyrika, hĺbavé spoločenské sondy, burcujúca poetická reflexia súčasných udalostí a vycizelované preklady pálčivých básní Nikolaja Turoverova – to sú tématické bloky, z ktorých zostavila svoju zbierku poézie spisovateľka a publicistka Iva Vránska Rojková. Po rokoch žurnalistickej práce , štyroch románoch a piatich knihách pre deti a mládež sa vrátila k žánru, ktorým v roku 1998 debutovala svojimi Odtlačkami času a nečasu, ocenenými v súťaži Mladá Matica.

Vedeli ste, že nie je dážďovka ako dážďovka? Existuje ich niekoľko druhov, napríklad dážďovka zemná, dážďovka svietivá alebo dážďovka hnojová. No a presne z tých hnojových je Oliver. Malá dážďovka, čo žije v kompostéri a chodí do školy, kde sa spolu s kamarátmi učí, ako byť v živote užitočná. Že neviete, čo je kompostér? Nuž je to taká veľká nádoba, ktorá vyzerá podobne ako smetiak, no hádže sa do nej iba biologický odpad, čiže šupky zo zeleniny a ovocia, ale aj ohryzky z jabĺk či hrušiek, škrupiny z vajíčok... Kompost je výborné hnojivo pre rastliny, no bez dážďoviek to nejde. Prečítajte si Veľké dobrodružstvo dážďovky Olivera a dozviete sa viac.

Klúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské – partnerské. Priateľské, rodinné vzťahy, ale aj medzigeneračné, zväčša nie ideálne, neposkytujúce pocity ľudskej prítomnosti alebo aspoň účasti... Hľadanie naplnenia vo vzťahoch sa stáva cieľom viacerých postáv v týchto poviedkach, niekde však ide o vzťahy založené na kalkulovaní, na egoizme, pretvárke, autorka vie byť v takom prípade k postavám kritická, ironizujúca, podrobujúca ich satire, no v iných prípadoch zároveň aj chápajúca, empatická, vie sa vcítiť do psychiky človeka v krízových situáciách, do vnútorného nedobrovoľne osamelého indivídua. Etela Farkašová Medzi poviedkami Hany Koškovej nájdeme aj texty, v ktorých sa zidealizovaná predstava v citovej oblasti mení na klam, túžba po nepravom vzťahu odkryje pravý, no nenávratne stratený vzťah (Medzi dvoma bratmi). Človek v autorkinom chápaní vôbec odmieta to, čo má cenu a váhu a so zastretým zrakom sa pachtí za chimérami. Zbierku poviedok Hany Koškovej pokladám za spoločensky aktuálnu, potrebnú a umelecky prepracovanú výpoveď. Bystrík Šikula

Štefánik – mon amour je skutočný príbeh dvoch európskych osobností, ktoré tvorili dejiny. Louise Weiss – francúzska spisovateľka, novinárka, neskôr bojovníčka za volebné právo žien a priekopnícka Európanka – popisuje perom autora, ako jej životné poslanie rozhodujúco predurčilo puto lásky k Najväčšiemu Slovákovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Dve silné osobnosti prežili výnimočný vzťah, ktorý bol pre každého svojím spôsobom osudový.

Nová básnická zbierka jazykovedca a básnika Františka Ruščáka je pokračovaním oslavy života, reflexiou básnikovho videnia a vnímania človeka v jeho rozmanitých životných podobách a rovnako aj v rozmanitom priestore či priestoroch, v ktorom žije. Ide o jeho tretiu básnickú zbierku nadväzujúcu na prvé dve zbierky (Láska má tvar štvorrozmerný, So sebou s vami ) látkou, témami, ich obsahmi a esteticko-výrazovým stvárnením. Významovou doménou Františka Ruščáka je hodnotová a poznávacia stránka, ktorá v súčasných zložitých vzťahoch má vždy aktuálnu rezonanciu. Umelecké slovo pretrváva ako život plný premenných, zvlášť v tejto Ruščákovej zbierke nazvanej V množine života ( vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov), teda tak, ako to vníma samotný autor. “ Človek sa rodí z myšlienok aj zo sna, v pohlaví oboch vidíš iné tváre, ich príbeh Ti rozpovie iba slovo, čo od počiatku stojí na jazýčkoch vábi...“ Z tém množiny života vyberá to, čo čitateľa zaujíma, preto jeho básne sú obsahovo-esteticky príťažlivé a umelecky vyzreté... Cítiť v nich to, čo je v nás a pri nás...Autor v jednej básni píše: ,,Hľadáme často súvislosti vo veciach, javoch, príčinách, neraz aj lásku v nenávisti, hlbokú vodu v plytčinách...“ Čitateľovi odporúčam siahnuť po básnickej zbierke Františka Ruščáka V množine života, nájdeme v nej mnoho životných podôb človeka a jeho viacrozmerných príbehov. Ako dobrý pozorovateľ svojou básnickou tvorbou má čo povedať každému bez ohľadu na vek.